Dnes aktuálne z Extra Roháča

DNES AKTUÁLNE Z EXTRA ROHÁČA

(Čítanie na víkend – vychádzame každý piatok)


Členovia Redakčnej rady Milan Kupecký, Vlado Pavlík, František Bojničan, Vladimír Javorský, František Mráz a Andrej Mišanek.

(Mozaika vtipov, aforizmov, epigramov, humoresiek a karikatúr)

Do textovej časti prispeli Iveta Hajdová a Ján Heinrich

Namiesto úvodníka

Myslíte si, že v súčastnosti sú parlamentné voľby v našom štáte slobodné a demokratické? Terajšia predvolebná kampaň úplne rúca tvrdenie, že občania „slobodne a demokraticky“ volia svojich zástupcov do parlamentu.Trestné oznámenia na nepohodlných predstaviteľov politických strán, vyvolávanie nenávisti a násilia, prenasledovanie a mediálne lynčovanie, zosmiešňovanie, hrubé útoky a osobné urážky nielen politických kandidátov, ale najmä voličov, presiahlo hranicu únosnosti. Tí občania a voliči, ktorí úplne nepodľahli mediálnej manipulácii vidia, že výraz „slobodné voľby“ sa stali mýtom. Mýtom, ktorý politici bezostyšne zneužívajú, pretože mnohí ľudia sú náchylní viac veriť mýtom a senzáciám ako pravde, ktorú majú priamo pred očami. Voliči veria, že si slobodné voľby vyberajú svojich zástupcov. Ale je to tak? Možno by to tak bolo, ak by si občania vyberali svojich zástupcov, ktorí by riadili štát z odborníkov, majúcich vedomosti a schopnosti, ale aj morálne predpoklady riadiť štát a ktorých by poznali a mali k nim dôveru. Takto zvolení zástupcovia občanov by niesli plnú zodpovednosť za svoje konanie a v prípade zlyhania, by boli odvolateľní priamo svojimi voličmi. Pri takomto spôsobe volieb, by sa jednalo o formu priamej demokracie, keď by sa občan skutočne podieľal na správe štátu. V našom štáte však máme zastupiteľskú demokraciu, kde si ľudia volia svojich zástupcov z radov politických strán, ktoré ako máme možnosť vidieť, v súčasnosti vznikajú na politickú a najmä mocenskú objednávku.Takže v týchto dňoch namiesto predvolebnej kampane prebieha tvrdý mocenský boj o ovládnutie štátu. Prebieha boj moci peňazí a mediálnej nadvlády, v ktorom občania ťahajú za veľmi krátky koniec povrazu mýtickej „slobody a demokracie.“ Pre mnohých politických predstaviteľov sa stali len nástrojom na zlegalizovanie moci a podľa toho sa k nim aj správajú. Je bežné, že množstvo voličov sa pre svoje názory , ktoré nie sú totožné s názormi politikov a ich prívržencov stáva skupinou nepohodlných. Stávajú sa „extrémistami, fašistami, komunistami, ovcami, ktoré žerú seno, lúzou, spodinou“ a pod. Stávajú sa obeťami rôznych útokov a urážania, znevažovania a dokonca už aj zastrašovania. Takže je len veľmi ťažké uveriť tomu, ako slobodné a demokratické voľby zmenia politickú kultúru a situáciu v našom štáte. Mýtus „slobodných a demokratických volieb“, poukazuje aj na iné novodobé mýty, ktorým ľudia na Slovensku veria. Sú to novodobé mýty „o slobode slova a prejavu“, či o „ľudských právach a politických právach“, ale aj o „slobode politického presvedčenia“ a množstvo iných mýtov, ktoré nezodpovedajú pravde a skutočnosti. Ktovie ako dopadnú nasledujúce parlamentné voľby. Jedno je však isté. Nebudú ani slobodné, ani demokratické.

Sentencie
Je to divné, ale aj dnešok raz budú staré, dobré časy.
Z cudzích chýb sa radšej smejem, ako učím.
Aj vo finančných tokoch veľké ryby požierajú tie malé.

V   R O D N O M   H N I E Z D E

Vysoko v korune košatého stromu, v hniezde z prútia posplietanom, vykľuli sa tri vtáčence. Krky naťahuje drobizg neoperený, zobáčiky doširoka otvára, hlasným džavotom sa jedla domáha. Lietajú rodičia vtáčí, usilovne hmyz lovia, hladné holiatka kŕmia.
A že sa dobre starali, vtáčence navidomoči rástli, mocneli, páperím a perím obrastali. Nastal čas rodné hniezdo opustiť, na vlastných krídlach obživu hľadať. Nuž, kto iný, ako rodičia, by ich tomu mal naučiť. Mávajú krídlami, mávajú, mláďatá lietať posmelujú. Dve sa naučili, ale to tretie, nie a nie. Skúšali tak, skúšali onak, ale mladé si len v hniezde hovie. Na krku rodičom zostalo.
Silný je veru pud rodičovský. Lebo, nech sa to zdá akokoľvek proti prírode, neprestali toho leňocha kŕmiť. Lovili, do hniezda jedlo vláčili, sami si od zobákov odtŕhali. Chudli a slabli, sotva krídlami mávali, kým toho zasrana lenivého bolo čoskoro plné hniezdo.
Uskromnili sa rodičia, len tak na vetvi vedľa toho nepodarka trochu zdriemnu a poďho loviť. Len nech nie je dôvod k nespokojnosti.
A čo on ? Zo samej vďačnosti do vlastného hniezda špiní.

Prišlo mi na um

Už raz sme križovatku dejín prešli na červenú.

Je najvyšší čas deklarovať listinu základných ľudských povinností.

Sú situácie, keď si treba zahryznúť aj do diplomatického jazyka.

Drzosť je dnes pýtať si rozmeniť euro na drobné.

Beztriedna spoločnosť plná triednych nepriateľov.

Na krídlach fantázie je najrizkantnejší pristávací manéver.

Nerušte, prosím! V poslancoch driemu geniálne nápady.

Ktorá si chce vyhodiť z kopýtka, čerta si rýchlo nájde.

R I E K A N K Y

Jedna Beta, dve Bety,
roznášali klebety,
klebetili hodinu,
rozvadili dedinu.

Ohýbaj ma mamko,
pokiaľ som ja Janko,
keď ja budem Ján,
ohne sa mi sám.

S K E P S A

Dnešný svet hrá
skeptikovi do nôty,
veď kam zmizli
všetky ľudské hodnoty ?
Láska, skromnosť, čestnosť, úcta,
cnosti majú plné ústa,
tí, ktorých sa to týka,
chcú sa dostať do balíka.

Spravodlivosť, zákony,
vysvietené na hony,
každý vie, sú na predaj,
spravili z nich kupleraj.

Nuž keď kráčaš cintorínom,
krok svoj stíš, veď prach si len,
na prachy sa obrátiš…

P R E K L E P Y

Pred mužmi sa snažila maskovať svoju p l o c h o s ť.

Pod Poľanou rastú c h l p y ako buky.

Ženu je lacnejšie chovať, ako š a n t i ť.

Okolo hlavy jej svišťali z a f ú ľ a n é guľky.

Zo všetkých pozostalých najviac ž i a r i l a mladá vdova.

Pozri, ocko, čo nám zasa p o s l a l náš drahý synáčik !

Toto je p r a s a, čo nás dovedie ku krajším zajtrajškom.

Kde sa hobľuje, o b l i n y lietajú.

Všetkého treba s d i e r o u.

Šéfka to bola s patričnou a u t o r i ť o u.

Rodičia si užijú ú č t y hlavne od vlastných detí.

Odchádzam o päť minút č e s ť.

Č R I E P K Y

Česť nie je tovar, ktorý možno dať do záložne.

Odísť je najväčšie umenie. Najmä keď treba utekať.

Ani toaletný papier neznesie všetko.

NA SAMOTE PRI LESE

Vonku lialo ako z krhly, hrmelo, blesky križovali oblohu, keď neskoro večer niekto zabúchal na dvere našej chalupy. Stará chajda je to, na samote u lesa, čo som ju bol po rodičoch zdedil. Dedovizeň, čo monarchiu pamätá. Bieda nás sem vyhnala z mesta, kde sme už nemali z čoho činžu platiť. Nuž sa tu akosi pretĺkame. Otvoril som .
Stál tam elegantne odetý pán. Pre mňa neznámym jazykom povedal slová. Pravdepodobne pozdravil, lebo pritom sňal z hlavy klobúk. Na môj pokyn nesmelo, opatrene vošiel. Pravdu povediac, veľa som mu toho ponúknuť nemohol, veď sami sa tu ledva pomestíme. V jednom kúte, za pecou, máme brloh ja a moja stará. Kúsok ďalej dcéra s manželom a tromi deťmi. Synovia, len tak s frajerkami, kde sa trochu miesta uvoľní.
Skúsil sa prihovoriť v takom i onakom jazyku, ale nikto u nás mu veru ani za máčny mak nerozumel. Máme my iné starosti. Do huby niet čo položiť, hladné krky nasýtiť. Návšteva je však návšteva, nuž sme si ho chceli uctiť. Trochu čuča z kartónovej škatule do horčičáku. Slušne odmietol. Fajnovka akási. Prestali sme si všímať. Nemokne, nech je teda rád.
Decká vrieskali, zať sa vadil s mojou starou, frajerky si liezli do vlasov. Ja so synmi sme čučo dorážali, šúľaného tarasa pofajčievali. Posledný sfúkol petrolejku a šlo sa spať.
Ráno pozerám – návšteva nikde. Len na stole navštívenka a zopár korún. Bisťubohu, veď to bol zahraničný kapitál. Osobne. Čo už tam po ňom teraz, čert ho ber !
Ale aj tak mi to bolo trochu čudné. Lebo vonku bolo ešte horšie božie dopustenie, ako včera večer, keď na dvere zaklopal.
Ochladilo sa a padali krúpy.

Z voleja

Niektorých práca tak vyšťaví, že potom nevládzu pohnúť rozumom.

Už vstup Slovenska do EÚ je kapitola sama o sebe.

Keď raz predsa len otvoria koaličnú zmluvu, zistí sa, že aj tá je už prázdna.

Najčastejšou príčinou zakázaného uvoľňovania sú strukoviny?

Najhlbšie klesajú práve tí s plytkým charakterom.

NA SALAŠI

V jednom stáde
barany, nerovnakej srsti,
keď sa jeden utrhne,
hneď ho majú v hrsti.

Sedí bača pri ohníčku,
hreje sa, prezerá si
tvrdé porno smeje sa.
Nie som ešte, namôjdušu
tak starý, ešte mám ja
erotické predstavy.

Pri ohníčku bača tára,
vkĺzne vĺčik do košiara.
Kričí bača, zle je, rata,
uhynuté ovce ráta.

Na salaši pod Grúňom,
nedal bača chrapúňom,
žinčice a syra, veru,
v gebuli má teraz dieru.
Kto neverí, nech tam beží,
ešte tam ten bača leží.


Dekan na istej slovenskej univerzite sa pýta študenta:
– Pán študent, prečo ste si vybrali štúdium práve na našej škole?
Študent:
– Ale oci, prestaň s tými blbými otázkami.

xxx

Príde pán k doktorovi a len si potichu sadne a nič nepovie. Doktor sa ho spýta:
– Tak čo vás trápi?
Pacient s obálkou odpovedá:
– Hocičo, tak na tri týždne s celodennými vychádzkami.

Do Národnej banky Slovenska nabúra rogalo. Pani, ktorá to celé pozorovala, si hovorí:
– Aký štát, taký terorista!

xxx

Blondínka v kníhkupectve:
– Prosím vás, je tá kniha s titulkami?

-Ako sa za cenu jedného poukazu na dovolenku môže zrekreovať celý kolektív?
-Poukaz sa daruje vedúcemu!

xxx

Policajt sa obhajuje na súde. Sudca sa ho pýta:
– Povedzte nám všetko ešte raz o tom, ako ste zabili svokru.
Policajt povie:
– Takže manželka išla nakupovať a povedala mi, že svokra leží na verande a keby náhodou na ňu sadla mucha, tak ju zabi.

-Čím sa principiálne odlišuje ženský byt od mužského?
-V ženskom byte sa umýva riad po varení, v mužskom pred varením.

Kúpim vilu od poslanca za cenu, ktorú uviedol v majetkom priznaní.
Zn. Platím v hotovosti.

V roku 1832 začal Dracula vyciciavať krv 14-ročným pannám, v roku 2011 zomrel od hladu.

Pani si ide kúpiť papagája. Vyberie si takého maličkého a pýta sa ho:
– Tak čo, ty malý parchantík, vieš hovoriť?
A on odpovedá:
– Tak čo, ty stará čarodejnica, vieš lietať?

xxx

Dedko uvažuje pred návštevou zubára: Ak nezaplatím, nebudem mať čím hrýzť. Ak zaplatím, nebudem mať
čo hrýzť.

Čo je maximálne hustý dážď?
Keď môžeš zobrať svoju rybku na prechádzku.

xxx

Mafiánska matka nad svojím synom:
– Čo len z teba bude? Otec je postrachom celého podsvetia, ja som bola desať rokov vo väzení a ty prinesieš zo školy jednotku zo správania!

Pani rodí doma. Je pri nej doktor a vypadne prúd. Zavolá teda päťročného synčeka, aby svietil baterkou.
Pôrod sa podarí, doktor buchne bábätko po zadočku a syn povie:
– Správne! A ešte druhú po ústach, nemal tam liezť!

xxx

Pýta sa susedka malej Mirky:
– Je maminka doma?
– Nie je.
– A tatinko?
– Tiež nie.
– A čo babička?
– Tá sa tiež stihla schovať.

V Í Ť A Z

Beh na dlhé trate, to nie je len tak. Nemám síce bohvie akú kondičku, ani pevnou vôľou nevynikám. Mám však to, čo dnes iným chýba, aby sa stali víťazmi. Nuž som sa prihlásil.
Zaznel výstrel a peletón sa vydal na trať. Najskôr sme bežali pohromade, ale o chvíľu sa to začalo trhať. Niektorí vsadili na rýchly začiatok,
to aby si zabezpečili dobré pozície a prehľad. Iní zvolili stredné tempo a kontrolovali tých vpredu aj vzadu. Ja som sa pomaly vzadu motkal.
Krúžime okolo štadióna, krúžime, čas ubieha a ja stále posledný. Tu ma predbehne jeden, tu druhý, potom celá skupina. Pomaly, ale isto ma predbehli všetci. O celé jedno kolo. Ja však nezúfam, spolieham na svoju výnimočnosť.
Zvonia do posledného kola. Za mnou všetci tí, čo už majú o kolo viac. Predo mnou nikto. Teraz nastáva moja chvíľa. Nasadzujem do špurtu. Veď síl som si ušetril dosť. S úsmevom trhám cieľovú pásku. Za mnou ostatní. Na tvárach grimasy vyčerpania, padajú od únavy. Ja dvíham ruky a zdravím publikum. Rozdávam úsmevy a prvé autogramy. Veď ktože by nedoprial trochu tej slávy sympaťákovi, ako ja.
Niektorí protestujú, väčšina však lapá po dychu a hlte tekutiny.
To už však stojím na stupni víťazov s vencom na krku. Znejú fanfáry a davy volajú na slávu.
Protestujúcich, čo sa spravodlivosti domáhajú, tých si nikto nevšíma.
Už ste dúfam, pochopili …

Č R I E P K Y

Dnes si už môžete kúpiť pod jednou strechou hriechy spolu s odpustkami.

Čím širšia koalícia, tým užšie záujmy a naopak.

 Naša politika ja oko atóm..Keď bude zasa najhoršie, tak už vieme, ako sa vyhovoriť.

Kto sa nevie vpratať do kože, ide s ňou na trh.

Tučnému kontu cholesterol neuškodí.

Oznam na plastickej chirurgii: Som v Jeruzaleme po náhradné diely.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

B A T O H

Bývam neďaleko autobusového nádražia. Aj železničná stanica je čo by kameňom dohodil. Ľudí sa tu motá kadeakých od skorého rána do neskorej noci. Cestujúci, ale hlavne všakovaká chamraď príživnícka. Bufetoví povaľači, radodajky, chmatáci, somráci, alkoholici a feťáci. A tí len na korisť striehnu. Stačí chvíľka nepozornosti…
Toť len tak stojím a pozorujem ten virvar. A čo nevidím – akýsi turista sa s batohom na chrbte na nástupište pechorí. Pri najbližšej lavičke náklad z ramien zhodí a trieli smerom k bufetom. Hlupák, hovorím si, veď ťa okradnú a dvomi skokmi som pri batohu. Našťastie. Len o chlp som predbehol príslušníka istej etnickej skupiny. Sadol som si na lavičku a čakal na toho trkvasa naivného. Nechodil a nechodil. Obzerám sa – chlapa nikde. Prešla ma trpezlivosť, veď ani ja čas nekradnem. Hodil som si batoh na plecia, poviem vám, riadne bremeno to bolo a poďho do kancelárie, kde sa straty a nálezy hlásia. Riadne ma tam veru vyzvŕtali, aj som banoval, že som sa tam vôbec trepal. Nakoniec, celý spotený, podpísal som zápisnicu.
Aj by som na celú vec zabudol, keby ma neboli predvolali do tej kancelárie, čo sa tam tie nálezy ukladajú. Vraj sa k tomu batohu nikto nehlási a tak mi podľa zákona, ako poctivému nálezcovi patrí. Nech si ho zoberiem a idem kadeľahšie. Hodím teda tú ťarchu na seba a poďho na nástupište. Nechcem ja veru cudzieho majetku, tam kde som ho našiel, tam ho aj vrátim.
Ani som ho poriadne nepoložil na lavičku a už s ním taký smraďoch otrhaný za bufetové stánky ozlomkrky beží. Ani na okamih som ho z očí nespustil. Dychtivo rozviazal šnúrky, pracky pouvoľňoval. Nazrel do batohu a sklamane zacivel. Potom obsah nahádzal do kontajnera a prázdny batoh cez plece prehodil. Veď bol zánovný. Ak ho strelí, bude na čučo.
Zvedavosť mi nedala, nuž som k onomu kontajneru zašiel. Že ako zistím, čoho sa to všetci chceli zbaviť. A čo nevidím – ten je vrchovato napikovaný. Zodpovednosťou. Čo nevošla, von sa vysýpala.
Netrvalo dlho, aj tú okoloidúci do blata zašliapali.

Č R I E P K Y

Zoštíhľovania vlády sa najviac obávajú obézni ministri.

Každý národ má takých politikov, akých si zaslúži. To iba nás Pánboh trestá.

Keď sa somár naučí cudzí jazyk, začne stvárať kraviny.

Hlava štátu to má ťažké. Stojí na čele a zároveň leží v žalúdku.

 Ešte tak zriadiť Ministerstvo politickej kultúry !

Bolo to dievka krv a pleťové mlieko.

Myšlienkové pochody spôsobujú mnohým otlaky na mozgu.

O   D V O C H   Z L Á C H

Pridlho som veru mládenčil. V meste, tam sa to stratí, ale v našej dedinke, čo len zopár chalúp počíta, mali ma baby neustále v prádle. Oženiť ma chceli stoj čo stoj. Výber nebol síce bohvieaký, ale zopár súcich na vydaj sa našlo. Žiadne krásavice, také ako u nás. Deti rodiť a okolo sporáka sa motať. Ale aj tie sa rýchlo minuli.
Nakoniec zostali už len dve. Veľké a Menšie Zlo. Rodné sestry to boli. Jedna staršia, druhá mladšia, jedna väčšia, druhá menšia. Škaredé boli a chodobné ako kostolné myši. Navariť nevedeli, zato hašterivé a klebetné boli až až. A staré baby neustále domŕzali, tu jednu, tu druhú mi predstrkovali. Nech sa už, reku konečne rozhodnem, ak nechcem všetkým na hanbu a rodine na krku zostať.
Rozhodol som sa pre Menšie Zlo. Nech už mám konečne pokoj od všetkých. Svadba bola skromná, len o dvoch svedkoch a najbližších.
Čo nasledovalo potom, nepredstavoval som si ani v najhoršom sne. Menšie Zlo sa nasáčkovalo do mojej chyže a od tej chvíle som si nepípol. Jazyk, akoby jej narástol. Lietala od chalupy ku chalupe, všade reči trúsila. Tu ma chcela udobriť s niekym, kto o to nestál, tam zasa rady rozdávala. Lebo a to aby som nezabudol, od toho nešťastného sobáša začala mať patent na rozum. To nebolo všetko. Začala si namýšľať, že ja krásna a talentovaná. Nahrávala CD – čka, chodila po GS turnajoch. Peniaze, čo som mal na pohreb odložené, tie boli dávno fuč. Na chalupe hypotéka, požičať mi už nikto nechcel.
Všetci sa mi pochechtávali.
Teraz banujem. Keby som sa rozhodol naopak, mohol som byť už dávno vdovec.

Novodobá, národná

Hore háj, dolu háj,
hore hájom cesta,
môj otec bol dobrý,
z iného ja cesta.

Z iného ja cesta,
bo dnes taká doba,
neprávosť tam hore,
a dole – chudoba.

Hore háj, dolu háj,
kto chce, nech podniká,
nedám sa ja zdierať,
pôjdem za zbojníka.

Rozsutec, Rozsutec,
ty vysoká skala,
čo som si nazbíjal,
inflácia mi vzala.

Ívery

Návrh prešiel v parlamente mlčiacou väčšinou.

Keď sa pravda a lož dohodnú na remíze, jedná sa o kompromis.

Kto dnes nemá lakte, ten sa musí už len na kolená spoliehať.

Našich poslancov rozoznávame závislých, nezávislých a abstinujúcich.

Štát je dojná krava, ktorá sa pasie na Slovensku a vemená má na španielskej riviére.

Najvzácnejší bude čoskoro človek s ľudskou tvárou.

Najtrefnejšia satira máva anonymného autora.

Odmenou za psiu vernosť je psí tridsiatok.

Niektorým ide práca od oboch rúk.

Najradšej sa hrávame na slepú babu so starou mamou, lebo tá má šedý zákal.

Politická zodpovednosť je zlúčenina, rozpustná v parlamente.

Šikovný si aj na kyslíkový dlh dohodne splátkový kalendár.

Kacírske myšlienky sú ohňovzdorné.

Ľahko byť chladnokrvným takému, ktorý už leží na márach.

Láska prechádza síce cez žalúdok , ale žiaľ potom pokračuje ďalej.

ZLÝ SEN

Mal som taký čudesný sen. Hrozivé sny ma prenasledujú pomerne často, ale tento bol prazvláštny.
Vyhral som v akejsi lotérii prvú cenu a jackpot k tomu. Fúra peňazí, ťažké peniaze to boli. Dva kufríky a ešte aj do igelitky sa vošlo.
Niečo padlo na oslavu, ošatili sme sa, zaobuli, nový nábytok nakúpili. Dal som deťom, vnúčatám, ale z tej hŕby ako keby ani neodbudlo.
Čo teraz, keď sa o tej našej korune všeličo šepká. Hádam to len nedám na knižku, nie som blázon.
Nakúpil som ja akcie na burze. Len tak, pas blint. A z recesie zopár lósov. Aj som si zatipoval, nech to para tlačí.
Vtedy sa spustila lavína. Moje akcie na burze vyleteli tak, že ostatní začali krachovať. V lotérii som povyhrával, čo sa len dalo a o mojich tipoch radšej nehovorím. V stávkových kanceláriách si trhali vlasy.
Pozhŕňal som všetky tie prachy a znova to všetko zopakoval v nádeji, že konečne prehrám.
Čerta starého. Vyhrával som, vyhrával, peniaze sa priam kotili.
Topil som sa v peniazoch. Moje peniaze nikto nechcel. Na burzu som mal vstup zakázaný, tak isto do stávkových kancelárií. Dokonca ani na dobročinnosť si odo mňa nechceli vziať. Somráci, vandráci, bufeťáci aj feťáci sa odvracali odo mňa a odpľúvali si zhnusene.
A peňazí len pribúdalo a pribúdalo. Dýchať mi nedalo, dusil som sa.
Zobudil som sa celý spotený.
Rozbil som synovi prasiatko a pobral som sa na pivo.

TAMTÍ

Žijem na tejto strane cesty. Ja, moja rodina, známi a aj takí, iba z videnia. Narodil som sa tu a tak isto celé generácie predo mnou.
Po ceste uháňajú autá v nepretržitom prúde. V oboch smeroch, dňom i nocou.
Tam, na druhej strane cesty, žijú tiež ľudia. Vidíme sa navzájom, veď to nie je až tak ďaleko. Občas si aj priateľsky zamávame, usmejeme sa na seba. Zášte k sebe necítime, veď prečo aj. Ibaže stretávať sa nemôžeme.
Traduje sa, že kedysi dávno, býval tu prechod pre peších. Zebra sa to čudo nazývalo. A k tomu ešte semafory. Červená, oranžová, zelená. Raz autá, raz chodci mali prednosť. Vtedy sa vraj dalo na druhú stranu cesty bez rizika smrti dostať. Rozprávky !

* * *

Jedného dňa sa to však stalo. Nevedno odkiaľ, prišli muži zákona. Vraj, idú poriadok a spravodlivosť nastoliť.
Najskôr postavili semafory. Červená, oranžová, zelená. Potom ten nekonečný prúd vozidiel akýmsi zázrakom zastavili. A namaľovali prechod. Biela, tmavá, biela, tmavá … No zebra.
Fungovalo to. My sme sa však okúňali. My, aj tamtí, na druhej strane cesty.
Pôjdem príkladom, povedal som si. Keď zasvietila zelená, prešiel som na druhú stranu. A za mnou ďalší. Tí z druhej strany tiež. O chvíľu sme boli domiešaní. Objímaniu a brataniu nebolo konca kraja.
Nadšenie však dlho netrvalo. Po čase sme sa začali nenápadne trúsiť, každý na svoju stranu.
Prechod osirel.
Prestali sme si s tamtími skrátka rozumieť.

RYBY

Na Slovensku, Bože môj,
so zločinom ľúty boj,
čoskoro nám svitnú rána,

do hrobu mu zvoní hrana …
V telke, tlači, povyku,
pre pár gramov perníku .
Hneď korupčná aféra,
bonzol Ďuro na Fera,
že za štyri vína fľaše,
susedovi starú kmáše.
Aj pár drobných na dani,
rozpočet nám zachráni.
Tak to ide furt a stále,
uviaznu len rybky malé,
lebo veľké, iste viete,
roztrhali by nám siete.
Rybky sem, rybky tam,
ja vás všetky pochytám !

Ktoré za mlada robia drahoty, tie na staré kolená dopredávajú v akcii.

POSOLSTVO

Neviem, ale niečo ma onoho rána na kopec za mestom ťahalo. Poslúchol som volanie a horko – ťažko som sa ta hore vyterigal. Povoľkať v trávičke sa mi zažiadalo, vydýchať sa. Ale kdeže…
Ešte som po dychu lapal, keď sa nado mnou otvorila obloha. Zjavil sa Pán a začal do mňa hustiť. Vraj, doba je taká, treba sa rozhodnúť. A bez veľkých cavikov aj vyklopil ako a pre koho. Dosť ma tie jeho reči prekvapovali, ale Pán je Pán, pomyslel som si v duchu.
Už – už som zbieral odvahu, že mu ako budem oponovať, ale jasné, že mi čítal myšlienky. Ty si zapochyboval, riekol, ale ja ti odpúšťam. A pokračoval v chválospevoch. Vôbec sa mi to nepozdávalo, najmä keď sa On začal potmehúdsky usmievať. Tušil som habaďúru, ale čo už zmôže človek smrteľný.
Toto zvestuj ostatným ! Nech všetci činia podľa slova môjho !
Veľa nechýbalo a bol by sa mi stratil. Zadrž, Pane, stihol som zavolať. Neochotne sa otočil.
Pane, veď sa len pozri na mňa ! Krásou, ani múdrosťou si ma obdariť neráčil. Ani rečník nie som. Koktám, šušlem a slintám. Krpáň som ja ohyzdný. Ksicht mám ako otcovrah. Ktože už takému uverí …
Veď práve preto som si teba vyvolil, riekol Pán a nebesia sa za ním zatvorili.

BÁJKA O VRANÁCH

V politike všetko staré,
chcelo by to nové tváre .
Ako na vec, múdrosť tají
v Ezopovej jednej báji.
Na košatom figovníku,
vrany sedia pekne v šíku,
jedna zlodej, ďalšia pľuha,
na rováši každá druhá.
V Ezopovom podaní,
tlesknúť treba do dlaní,
rozletia sa vrany,
hneď na všetky strany.
O pár chvíľ po pohrome,
sedia opäť na strome.
A nakoniec poučenie vari:
Každá sedí na inom konári!

Kotrmelce

Odjakživa patríme medzi národy, ktoré sa hrdia svojou budúcnosťou.

Neporiadok je zadarmo, na bordel treba prachy!

Dávaj pozor, krava, až si šancu neprepasieš!

Neopierajte sa o argumenty! Sú čerstvo prefarbené.

Štatistika je dievka predajná.

ZAKLÍNADLO

Túlam sa svetom a nič ma tak ľahko neprekvapí. Ani tá zakliata krajina, čo sa mi do cesty onehdy priplietla. Nuž zvláštna bola, to treba priznať. Všetko živé, ľudia, vtáci, zvieratá, tam spalo. Spalo, ako čarovným prútikom šibnuté. Tak, ako ho kliatba zastihla. Jedných to pri oddychu, iných pri práci zastihlo. Tých druhých by však človek na prstoch spočítal. Boli takí čo ich to pri takej, či onakej intímnej činnosti chytilo. No, hotové panoptikum.
Šípková Ruženka a zlá čarodejnica, prebehlo mi ihneď rozumom. To poznám. Tu pomôže len čarovné zaklínadlo. Zalovil som v pamäti, lebo zaklínadiel ovládam na každú príležitosť hneď niekoľko.
Zamrmlal som čarovnú formulku. Pre istotu a podľa foršriftu hneď tri razy. A začali sa diať veci prapodivné. Čo spalo, prebúdzať sa začínalo. Ale !
Nič nebolo ako predtým. Tí, ktorí pracovali, začali leňošiť. Ponižovaní zodvihli hlavy a poďho tamtých hore dirigovať. Rekreanti sa tvárili, že pracujú, ale osohu z nich bolo pramálo. Vtáci pešo chodili, zvieratá poletovali, voda sa sypala, piesok sa lial.
Uťal som sa, zlé zaklínadlo som použil. Čo sa stalo, už sa neodstane.
O štyri roky sa sem vrátim. A všetko bude ako predtým.

TÁ NAŠA

Spravodlivosť odjakživa,
chúlostivá, vratká,
jednou rukou tvrdo trestá,
druhou rukou hladká.
Oči tuho zaviazané,
že nepozná brata,
na miske váh pre a proti
spravodlivo zráta.
To Justícia – bohyňa
antického Grécka.
A tej našej Justíne
– zašiť treba vrecká!

Do prievanu

Demokracia je víťazstvo práva nad povinnosťou.

Dejiny sú samá križovatka bez prednosti v jazde.

Bosému do topánok nenatečie.

Korupcii sa najlepšie darí v morálnom bahne.

Šľahačka je smotánka po výprasku.

C E O

Predvolali ma na Úrad. V nesmierne vážnej záležitosti. Vraj, vypadol som z centrálnej evidencie obyvateľstva ( CEO ). Taký plešatec neduživý mi to oznámil, čo za šrajbtyšom sedel. Poriadne to so mnou zamávalo. Veď ja De jure neexistujem ! Ale, ako to, že ma našli ? Odkiaľ poznajú moju adresu ?
To má na starosti úplne iný referát, vyviedol ma z omylu plešatec. To sem nepleťte ! Evidencia je jedno, adresy sú druhé. Tu všetko funguje, vážený pane. Horšie to vraj bude so mnou. Čo z adresy bez adresáta.
Nuž čo s vami, človeče boží. Treba vám od piky začať. Do rodnej viesky načim zájsť, v matrike sa povŕtať.
Vytasil som občianku na toho byrokrata.
Vidíte, práve v tom je celý problém. Nesedí kód !
Zrušili sme staré, zaprášené archívy, vysvetlil mi s neskrývanou hrdosťou. Všetko je na diskoch uložené. Digitálne. A váš kód sa nezhoduje s tým, čo vám pridelil počítač. Takže, ako hovorím, pekne od piky. Inak … A podal mi hromadu lajstier, čo ich musím povyplňovať, opečiatkovať, popotvrdzovať, okolkovať…
Pojala ma zlá predtucha. Asi to do volieb nestihnem.
Takže, ak to bude nerozhodne, tak viete prečo …

DOKOLA

Kde – kto o Slovákoch tvrdí,
vlastenci vraj sme a hrdí.
Mne skazí ale náladu,
vôkol či zriem, odzadu,
hľadáme ( viem prečo asi )
spojencov na večné časy.
Už zvrtlo sa to mnoho krát,
na východ a zas na západ,
bez hanby a tiež bez taktu,
vláčime chomút z paktu do paktu.
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú…  
Na starý nápev novú melódiu,
častušky keď vyšli z módy,
spievať chceme na pochody,
džez aj bigbít, všetko málo.
Hej, Slovensko naše, veď si dlho spalo !

NÁVŠTEVA

Toť onehdy ma služobná povinnosť na ministerstvo zaviala. Navštívim spolužiaka, povedal som si, keď som už raz tu. Reku, dlho sme sa nevideli, snáď sa mojej návšteve poteší.
Ste ohlásený, pýta sa tajomník. Nie som, odpovedám popravde. Ale povedzte moje meno, iste ma prijme. Od detstva sa poznáme, školské lavice sme spolu leštili.
Neochotne vkĺzol do pracovne. V akej veci ho chcete navštíviť, vysypal na mňa otázku, keď po malej chvíli vyšiel.
Nič, len tak, po kamarátsky. Na zdravie sa opýtať. Ak bude čas, na mladé časy zaspomínať.
Opäť vkĺzol dnu. Teraz to trvalo len pár sekúnd. Ani dvere na pracovni nezatvoril. Poďte, ale naozaj len tak narýchlo. O chvíľu totiž začína porada.
Vošiel som . Privítal ma širokým, natrénovaným úsmevom. Náruč roztiahol, objal ma, vo tri vrhy poceloval.
Tak vysyp, čo máš na srdci, vyhŕklo z neho.
Ale ja naozaj nič od teba nechcem. Len ťa vidieť, opýtať sa, čo máš nové …
Viditeľne znervóznel. Ak na mňa niečo máš, povedz mi to radšej hneď. Netreba veci rozmazávať, najmä teraz nie.
A čo doma, skúšal som z iného konca. Manželka, decká…
To sem nepleť ! … Ruky sa mu triasli, keď si pripaľoval. Novinári všetko zveličia. Bol bledý, po trvári mu stekali cícerky potu.
Zle je, hovorím si, musím ja na vec ináč. Nasadil som skormútený ksicht.
Potrebujem helfnúť, mám problémy so synom, strelil som do luftu …
Tvár sa mi vyjasnila. Jasne som počul, ako mu padol kameň zo srdca…

Balvany

Väčšina súkromných názorov pochádza z privatizácie.

Zodpovednosť nohy zväzuje, nezodpovednosť rozťahuje.

Hlúposť a smradľavé nohy naveky neutajíš!

Čo majú spoločné kominár a pasák? Živia ich štetky!

Dôvody k optimizmu sa udávajú v promile.

VOĽBA
 (Bájka)

Lev bol od nepamäti kráľom zvierat. Bohvie kedy a bohvie prečo sa tak stalo, že ho za svojho kráľa uznávať začali. Keď sa to tak vezme, sú aj silnejší ako on a múdrosťou tiež neoplýva. Ale tradícia je tradícia a tak nikoho ani len nenapadlo niečo na tom meniť.
Ale, všakovaké reči o demokracii sa začali trúsiť. Vraj, slobodne si treba kráľa zvoliť. Všezvieracie hlasovanie načim zorganizovať. Kto zvíťazí, nech je kráľom zvierat !
Kandidátov bolo veru neúrekom. Skoro každý sa chcel stať kráľom. Prepukla kampaň so všetkým, čo k nej patrí. Na jednej strane sľuby a chválospevy, na druhej aféry, pravdy, polopravdy, špina, okydávanie … Ako medzi ľuďmi.
Zavládla čudesná nálada. Znechutenie, odpor a apatia opantali zvieraciu ríšu. Nikto nikomu neveril, každý každému závidel, každý každého nenávidel.
Až nastal onen deň. Volebné miestnosti zívali prázdnotou, komisie sa nudili. Len sem – tam si drobné zvieratá dvíhali sebavedomie pri urnách.
Tak sa stalo, že zajac sa stal kráľom zvierat.
Ale hneď sa aj začalo povrávať, že za leva bolo aj tak lepšie…

Splietance

Škola života žiadne dotácie nepotrebuje.

Aj žobrácka palica má dva konce.

Mladým patrí budúcnosť. Tak im treba, zasranom nevďačným!

Pedant sa vyzuje, kým do seba vstúpi.

Voľby sú opona na politickej scéne.

Hypochonder je simulant z povolania.

ATRAKCIA

Amík, keď chce zažiť srandu,
zavíta do Disneylandu,
v Rakúsku sa patrí,
roztočiť to v Prátri,
v Moskve dobrým zvykom bolo,
Lužniky a ruské kolo,
na Slovensku iba,
atrakcia nám chýba …
Ešteže náš občan prvý,
zmysel pre šou má už v krvi,
servíruje na tácke,

s pompou hámre mantácke,
spríjemní pobytu
chvíle, hlavy štátov
kujú rýle, potom, len tak,
mimo plánu, múzeum
rodinného klanu.
Zahraničná návšteva,
ta sa, hor´do Medzeva,
hrdo sa Slovači dýcha,
Rudiland je naša pýcha!

POUČENIE

Keď vlajka stúpa vozvysok,
jedno, kto priateľ a kto sok,
nálada prajná a úprimná,
keď ako chorál slovenská
znie hymna …
Slováci, bratia, jedna mať?
Kdes´chyba, skúste porovnať!
Profesná drina, tamtí na ľade,
ostatní s pálenôčkou v „nálade“,
modriny, rany, prepotené dresy,
zápecník doma, v perinách sa miesi,
bojujú, hoc´ ich zmáha únava,
našinec na pomery iba nadáva,
neváha, dušu dá, v tom boji divokom,
človiečik, ten radšej, volí – byť otrokom.
Jeden cez druhého múdre reči splieta,
zrazu sme už všetci azda majstri sveta .
Recept, nech sa lepšie darí ?
Ajhľa, pritomžiadne čary:
Buďme ako oni, naši šampióni !

Úvahy

Ako to táto vláda pohnojí, taká bude nasledujúca žatva.

Hráči…Minúta ticha za mŕtvy ofsajd.

ODMENA

Dobrodinci, sponzori,
skrátka všetci, tí ktorí,
financujú strany, hnutia,
kalkulujú, vodu mútia …
Prečo? Oni veď práve,
maslo majú na hlave,
za nechtami špinu,
ba aj vinu inú.
O krátky čas voľby budú,
vtáčkovia sa vyhnú súdu,
pomoc bude ocenená,
dočkajú sasvojho léna,
paragrafy na nich krátke,
šup – a sú na kandidátke,
že volili správnu cestu,
imunitou proti trestu.

Večné pravdy

Mamonárov by mali hospitalizovať v peňažných ústavoch.

Smoliarovi padne kameň zo srdca rovno na otlaky.

Ak neviete, kam z konopí, pomôže vám díler.

PREDVOLEBNÝ  LAZARET

Divná, doba, divné fúzie,
prichádza svet o ilúzie.
Aby bolo jasné, o takých je reč,
Damoklov čo visí, nad hlavou im meč.
Bratajú sa dvaja, bieda ich len
spája:
Hluchý lepí strany črepy,
pomáha mu pritom slepý,
chromý mení kabáty,
manekín je hrbatý,
nemý reč si pripraví,
prednesie ju koktavý.
Takí keď vám moji milí,
zúbožené spoja sily,
väčšej sily veru niet:
Predvolebný lazaret!

Čriepky

Na bezočivosť všetky dioptrie krátke.

Ach tá pamäť, vzdychol si počítač.

Kar je posledná príležitosť podeliť sa o dedičstvo bez fiškálov.

Nevera je prísť si s cudzou na svoje.

Za každým dobrým skutkom hľadaj hriešnu myšlienku.

Berte život s humorom! Je grátis!

Štáty sa delia na suverénne a suterénne.

Úzka špecializácia – široká klientela.

Z budúcej životnej úrovne sa nebude dať vypočítať životné minimum.

V mladosti zbieral u žien body za športový výkon, na staré kolená za umelecký dojem.

HORLIVCI

Taký sme my národ asi,
vždy s niekym na večné časy!
Trinásť rokov …Málo? Veľa?
Pauza, tá nám neprospela.
Sotva nás pozvali,
už sú z nás vazali,
horlivým to nestačí,
sú z nich pätolízači,
ktorí, hanba hovoriť,
novým pánom lížu r…
Nebyť takých, strýčko Sam,
v Európe by zostal sám…
Preťažko skúšaný
národ sme my malý.
Páni, skiaď to právo,
či sme vám ho dali?!

Myšlienočky

Daňový raj poznáte podľa nahých poplatníkov.

Ministrovi zdravotníctva treba postaviť pamätník zo zubného kameňa.

Ideálna žena má IQ 90 – 60 – 90.

Životná úroveň nám prerástla cez hlavu.

Psychiater je človek, ktorý dokáže pomenovať vaše vlastné problémy cudzími slovami.

Dôležitý oznam: Separujte komunálny odpad, uľahčíte nám prácu! S vďakou vaši bezdomovci…

Spravodlivosť je slepá, lebo jej pravda oči vyklala.

R O Z L Ú Č K A

Na námestie, ako je u nás tradíciou, prišiel sa s nami rozlúčiť Starý rok. Aj ja som ta zašiel, veď, nakoniec, nebol až taký najhorší. Vydržať sa to s ním dalo. Nie, že by bol bohvieako štedrý, ale škrob, to tiež nie.
Muzika vyhrávala, petardy búchali, ohňostroj osvetľoval mesto. Za zvuku fanfár vystúpil Starý rok na pódium. Ďakoval, vinšoval, balíčky s darčekmi rozdával. O láske a vzájomnom porozumení hovoril .
Potom prešiel do karhavého tónu. Vraj sme si taký dobrý rok ani nezaslúžili, lebo sme banda skorumpovaných klientelistov . Ale on robil čo mohol, nad hladinou nás držal. Nebyť neho, dávno by sme trávu hrýzli, prázdne laby si lízali. Nakoniec sa rozplakal. Nevedno, či nad nami, či preto, že mal odísť. Smoklil ako malé decko, slzy so sopľami si opakom ruky po ksichte rozotieral.
Neviem, neviem, ale ten Nový vám to, čo ja, trpieť nebude, – vydralo sa mu z hrdla, keď na chvíľu premohol plač – a ani by som sa mu nečudoval .
Zamával nám na pozdrav. Čakali sme, že k tomu aj zanôti tú obligátnu…,ale nie.
Zostaň, zostaň ! – skandoval dav. On sa však pomaly, dôstojne, strácal v zákulisí.
Nastalo čakanie, ktoré, akoby nemalo konca. Ten Nový nie a nie prísť.
Po chvíli, ktorá sa večnosťou zdala, sa objavil na pódiu. Opäť on, Starý rok. Tvár mal vážnu, zachmúrenú.
Mladý sa vydesil, – prihovoril sa hlasom veštca – nuž plním vôľu ľudu. Teraz máte po chlebe !
Neviem, niečo mi to veľmi pripomínalo…

PRÍPITOK

Vypime si naposledy,
na ten skok do veľkej biedy,
otvárajme fľaše, na bolesti naše!
Odkrojme si balevasu,
obavou sa ruky trasú,
balevas aj slanina,
čoskoro to začína!
Ak ťa niekto cigou núka,
daj si posledného šluka,
viac nebude, rátaj s tým,
modrý s cigarety dym.
Čučo, vajgle, sem – tam pivo,
bude naše lébensnivó,
s chuťou suchých do kôrok,
vitaj, vivat, Nový rok!

NA TENKOM ĽADE

Na ceste z krčmy máme u nás rybník. Taký echt, dedinský. Vedľa, bohvie prečo, tabuľa. Vraj, zákaz kúpania. Nikto už nevie kedy, ani prečo ju tam dali . Aj tak na to kašleme a v lete sa v ňom špľachoceme. Teraz ale mrazy udreli a rybník zamrzol.

I.

Skúsme, reku, cestu si skrátiť – navrhol som kumpánom. Ošívali sa, vraj, čo ak nás to neudrží, veď len toť sa poriadna zima začala.
Nebojte sa, sám to vyskúšam, – ponúkol som sa – veď keby aj, voda je tu plytká.
Kráčam pomaly, z kroka na krok hrúbku ľadu opačujem. Až som takto do samého stredu došiel.
Poďte, – kričím a mávam na ostatných – udrží nás to. Poslúchli . Ani ku mne nedošli, keď to pod nami sprašťalo…

II.

O týždeň sme šli tadiaľ znova. Mrzlo furt. Čo takto, znova to skúsiť, – štenkeroval ktosi.
Mišo nech ide, ten je najťažší. Keď jeho udrží, udrží aj nás – rozhodla väčšina.
Mišo, že nie je žiaden sráč, pobral sa krížom. O chvíľu sa kúpal.
Nejde to, poďme naokolo …

III.

O ďalší týždeň sme si povedali, že už nebudeme hľadať obetných baránkov. Mrzne, nakoniec, statočne, takže, pôjdeme všetci . Naraz a spolu.
Kráčame, nohami šmýkame, pohľadmi i slovami chlapskými sa navzájom posmeľujeme. Až sme sa šťastlivo, suchou nohou, na druhú stranu dostali.
Hľa, v jednote je sila !

Pomyslel som si

Svedomie, ktoré šteká, nehryzie!

Prestup: Z tieňa podozrenia do chládku obvinenia.

Ortodoxní ľavičiari vraj neuznávajú ani pravý uhol.

Kanibali zbožňujú politikov, lebo nemajú chrbtovú kosť.

Drzosť je, keď si z vás vystrelia a ešte vás chcú nabiť.

Rozkoš je ako strom – vrchol je stále vyššie.

Túžite po diskrétnom prostredí? Milujte sa v slepej uličke.

VÝPREDAJ

(Šmeidi)

Navôkol všade beží vraj,
svedomí veľký výpredaj.
Nové a čisté, veru tak,
hromady starých samý fľak…
Tovar takto vystavený,
núkajú za smiešne ceny,
interes masa stratila,
hoc´ za šesták ho dostať na kilá.
Nie je v móde,ba že až,
skôr je všetkým na príťaž,
zdá sa, ľuďom, nechcú, či chcú,
plní funkciu apendixu.

PARALELA

V politike ako v športe
prestupy, pred sezónou ktože
hráča nekúpi.
Menia dresy aj adresy,
nové šance za pačesy,
za judášske money,
opúšťajú strany,
starú vieru za kariéru.
Veľkoklubom srdce plesá,
na každý post zo tri esá…
Diváka však takýto šport nebaví,
ktože je na zapredancov zvedavý,
dvíhajú im len žalúdky,
politické prostitútky.
Otázka sa natíska:
Budú prázdne hľadiská?
Snáď ich divák vypíska!

KONEČNE !

Vstúpiť do dejín bol odjakživa môj sen. Medzi velikánov, samozrejme. Mať miesto v encyklopédiach a učebniciach dejepisu, ulice a námestia po mne pomenované, sochy a busty , ktoré by sa vynímali na miestach najčestnejších. Stať sa legendou, pýchou národa.
Viem, nevynikám bystrým umom, športovec tiež nie som bohvieaký. Talentom hereckým ani spisovateľským sa hrdiť nemôžem. Bojko som, odvaha mi chýba, takže, sláva reka, či bohatiera udatného ma tiež nečaká. Bolesti sa bojím, martýr zo mňa tiež nebude. O charaktere škoda hovoriť. Slovo dodržať neviem, klamem bez mihnutia oka. Pre peniaze som schopný každé svinstvo vykonať. Dokonca aj tak o mne vravia, že som kus chrapúňa. Ťažko ma druhým za vzor dávať.
Našťastie, takých ako ja je viac. Viem o nich, pozor dávam. Oni vždy šancu zaňuchajú. Ožijú, aktivitou hýria. A ja, ja sa vtedy medzi nich priplichtím.
Aj nedávno tak bolo. Sľubovali hory – doly. Sľuboval som aj ja. Bili sa v prsia, dušovali. Ja tiež. Opíjali národ pálenkou a výmyslami.
Pridal som sa. Lakte pekne naširoko, tak ako oni, dral som sa kamsi. Za nimi, skúsenými.
Zdá sa, že tento krát to vyšlo. Zrazu sme sa ocitli ako keby v inom svete. Ja a celá tá tlupa. Okolo nás samé známe tváre. Čo ksicht, to osobnosť. Síce povesti nie valnej, ale…
Opýtam sa ja, veď ma to nič nestojí.
Reku, vstúpili sme my už do tých dejín, či nie ?
Vstúpili, vstúpili, mrmlali starousadlíci. Ste práve na ich smetisku…

AFORIZMY

Historici falšujú minulosť, politici budúcnosť.

Koalícia snáď vydrží. Len aby aj občania.

Blcha sa veľkých zvierat nebojí.

Ožrani lezú na nervy po štyroch.

Svine netušia, o čom sa ľuďom sníva.

Proti semenu nenávisti zlyháva každá antikoncepcia.

DEDOVIZEŇ

Drevenicu som bol po prarodičoch podedil. Takú chajdu zhnitú v zapadákove na konci sveta. Hrady červotočom prevŕtané, okná povytĺkané, šindel opadaný.
Zapadákov ako zapadákov, ale tá krajina navôkol. Lesom sa vetrík v korunách pohráva a kôra vonia živicou. Bohatsvom dreva, zveri a plodov lesných oplývajú. Potoky zurčia, kamene preskakujú, v krištáľovej vode sa raky a pstruhy hemžia . Na čistinách lúky kvetenou obsypané včielky obletujú.
Rozchýrilo sa to, ani neviem ako a hneď sa aj kupci núkali. Domáci aj spoza hraníc. Vraj, nech predám, dobre zaplatia.
Zamyslel som sa. Dedovizeň je dedovizeň, načim ju pre detné deti zachovať. Tak obyčaj káže. Nuž, dal som sa do opravy. Najal som si odborníkov a začala sa moja kalvária.
Tam bolo treba podšprajcovať, inde zasa injektovať. Podpíliť a zaizolovať. Drevo namoriť. Pri latríne mohutnú čističku vybudovať. Spracovať a schváliť plán požiarnej ochrany.
Horko – ťažko, po čase nekonečne dlhom, stála drevenica na obraz predpisov, noriem a platných nariadení . Na prvý pohľad taká, ako odpradávna.
Ale … Tých obmedzení ! Dnu som mohol len podzemným tunelom, špeciálne na ten účel vybudovaným. Okná sa otvárať nesmeli, vetrať môžem prieduchmi v streche. Aby to bolo úplné, moje drevenicu môžem navštevovať len v párne dni, ak padnú na prvú stredu v mesiaci. Nechápem síce prečo, ale také sú pravidlá. U nás v rezervácii.
Radšej som mohol počkať, kým to celé úplne nezhnije a nespadne.
A začať pekne odznova.

Láska na prvý pohľad býva najčastejšie slepá.

Niektorí dúchajú do pahreby len preto, aby ju mohli neskôr ocikať.

SUSED ODNAPROTI

Nezdá sa mi sused odnaproti. Do krčmy nechodí, na pozdrav sotva odmrmle. Z domu takmer nevychádza. Nehuláka po nociach. Baby ani chlapov si nevodí. Taký odľud je to.
Toto, reku, nebude s kostolným riadom. Ten niečo chystá !
Zvolal som všetkých do sušiarne. Susedia, hovorím, treba nám konať ! Pekne, preventívne, po papuli mu nahádzať. Lebo, ináč, nechcem strašiť, zle – nedobre s nami ! Kto je za, nech ruku zdvihne !
Nikto ani len prst nezodvihol. A vraj, nech sa do svojich vecí starám.
Keď vy takto, zoberiem ja spravodlivosť do svojich rúk.
Dal som si riadne, na guráž a poďho, konať !
Otvoril mi, potvora zákerná, ale hneď mal jednu ubalenú. Nestačil sa spamätať a bol na zemi. Tam to schytal. Čo nestihli päste, kopance dokonali. Byt som naruby obrátil. Nech tam bolo čokoľvek, proti nám to viac nepoužije.
Ešte v ten večer bola schôdza v sušiarni. S jediným bodom programu – schválenie aktu prevencie.
Jednomyseľne mi to udobrili. A zvolili ma za náčelníka domobrany.
Aj sused odnaproti zdvihol za mňa ruku. Ľavú. Pravú mal zlomenú.

HLADOMORŇA

V pivnici nášho starého činžiaku sa čosi búralo. Kvôli plynu, tuším. Vtedy narazili na akúsi priečku. Prebúrali ju, lebo zavadzala. A tam, div sa svete, miestnosť. To by nebolo až také čudné, ale v šere tej plesnivej komory ľudia kvočali, do svetla sliepňali. Hladomorňa – napadlo nás v prvej chvíli.
Jasné, že vypytovaniu nebolo konca – kraja. Prišli od novín, z rozhlasu aj z telky. Prízvuk mali čudný, tí čo sme ich objavili, ale našinci sa nezapreli. Vysvitlo, že už zopár storočí o hlade a smäde v tej kobke akýmsi zázrakom prežívajú. No senzácia !
To však nebol koniec. Chceli sme ich samozrejme, na svetlo božie dostať, prvú pomoc poskytnúť. Ale oni nie ! Vraj, čo je za storočie, aký rok, kto je pri moci. Keď sme im to po pravde vyjavili, len sa po sebe pozerali, smutne hlavami pokyvkávali.
Priečku sme nanovo, na ich výslovné želanie, zamurovali. A riadne hlinou zamaskovali, tak ako si žiadali.
Tak teraz nevieme …

Do prievanu

Každá krava môže povedať, že začínala na zelenej lúke.

Veľkými písmenami sa do dejín zapisujú tí, ktorí počítajú s krátkozrakosťou ostatných.

Každý skupáň sa sporivosťou oháňa.

Nápis na náhrobku diabetika: Spi sladko! Teraz už môžeš…

ČENČ

Z holí už chlad vanul, trávička už len taká, bez šťavy, valasi začínali ohrady rozoberať a batohy baliť. Na salaši sa chýlilo ku koncu sezóny. O pár dní aj zo stádom šibnú do dediny.
V stáde však nespokojnosť vládla. Starý baran, vodca stáda sa do nemilosti dostal. Vraj sezóna za nič nestála. A za všetko môže on, starigáň neschopný.
Na dobrú pašu čuch stratil, po uvädnutej stádo vláči. Stáva sa často, že i poblúdi, orientáciu stráca. S mladšími baranmi keď sa na rohy zráža, viac prehráva, než vyhráva. Aj ovce hovoria, že to už nie je, ako kedysi.
Skrátka a dobre, postavili starého barana pred hotovú vec. Alebo sa stiahne z funkcie a mladšieho pustí, alebo od stáda odísť musí. Čo by pri jeho veku znamenalo istú smrť.
Ani sa veľmi neštorcoval, keď zistil, koľká bije.
Konečne, – povedali bačovie psi Zahraj a Rafo, – inak by sme museli zakročiť.
A ponáhľali sa ihneď a svorne za vlkom, aby mu tú zvesť oznámili.

ŠTART

Začiatok len ťažkej rallye,
cesta dlhá, čaká v cieli,
ak dôjdeme zdraví – fit,
vytúžený blahobyt.
Nech to stojí za to,
nevadí nám blato,
zatáča do frasa,
čudne nám tá trasa.
Slabšie nátury priam nutká,
do prava zákruta prudká,
motor nám to azda urve…
Achtung ! Achtung !
Rechte Kurve !
Modlime sa, pre Pána!
Nie zákruta, šikana!
Opatrne! Platí heslo:
Aby nás to nevynieslo!

EN – TEN – TÝKY

Čo ich spája? Nie sú iní,
zbiehajú sa v ústach sliny,
zostalo tam predsa dosť:
Mastná privatizačná kosť.
Podelia sa podľa práva,
väčšia berie, menšia dáva,
pre mňa mäsko, pre teba,
kúsok špiku na chleba,
no a tebe brate môj,
spravodlivo kosť a loj.
Tebe, milý občane,
prázdna miska zostane!

Anomálie

Dá sa vyžiť aj z ilúzií. Ak ich výhodne speňažíte.

V moderných dejinách križovatky nahradili nadjazdy a podjazdy.

Nomenklatúra sa mení, kádre zostávajú.

Svedomie je ako pes: Alebo sa ozýva, alebo hryzie.

Pozor na verejnú mienku! Dokáže nakaziť húfy ľudí.

Muži! Nevyzliekajte ženy, ktoré si netrúfate šatiť!

Smäd po živote čučom neuhasíš.

Vernosť je vlastnosť, ktorú ľudia odkukali od psov.

POZDRAV

Pozdravujem vás, lesy, hory…
Akýsi upír vetrí, snorí,
nie však vôňu živice a ihličia…
Chamtivosť, závisť, všetko poničia.
Rúbať chce pahltník dravý,
tam kde zurčia horské riavy,
a srdečnosť kde vládla odveká,
dohola zmýti, vyseká.
Taľafatky, bájky tára,
vraj chce robiť hospodára,
pritom ale cieľ má nízky:
Veľké kšefty, z dreva zisky.
Takého radšej vezmi ďas!
Z tej duše pozdravujem vás…

Frazeológia

Krivý charakter nezakryje ani na mieru šitá funkcia.

Najväčšie umenie je ponížiť sa pred trpaslíkom.

Nový štátny rozpočet pripomína daňové priznanie bezdomovca.

Srdečný pozdrav z kardiochirurgie.

BALADA  NAOPAK

V našom kraji zbojník šarapatí. A nie taký, hoci aký. Zvláštny je ten gauner, lebo on, div sa svete, chudobným berie a bohatým dáva. Jánošík naopak, dalo by sa povedať.
Tu sa medzi bezdomovcov vmiesi, čo sa práve na litrík po korunke vyžobranej pozbierali, tam zasa za výpalníka prestrojený, sociálky od chudákov vymámi. Nič mu nie je hanba, pred ničím sa nezastaví. Takto nahonobené peniažky, pekne, korunku ku korunke, na tučné kontá boháčov ukladá.
Prostý ľud ho nevelebí, nechráni. Prístrešie, jedlo a úkryt mu neposkytuje, balady o ňom neskladá, piesne nespieva.
A boháči ? Mlčky sa tomu prizerali.
Až keď to vzburou hrozilo, odmenu za jeho polapenie vypísali. Celý milión, za živého, či za mŕtveho.
Začala sa štvanica. Raz ho videli tam, druhý raz onam. Žandárov na jeho stopu ostošesť navádzali, tá sa však vždy stratila. Aj tak sa stalo, že ho spútaného pred vrchnosť predviedli, ale div sa svete, vždy zdupkal. A keby len to. Naďalej chudákov obabráva, vydriduchom mešce plní.
Nuž čože. Asi to začína byť u nás tradícia. Veď už jeden taký, čo predchádzajúcim pánom takto slúžil, vďaky sa nedočkal. V lochu sedí.
Aj tak sa u nás rodia balady…

RECEPT

Zdravotníctvo ktoré,
zdá sa ťažko choré,
situácia nie tak hrozná,
pán minister recept pozná.
Koniec rečiam, treba činy,
biznis ako každý iný.
Nová doba, nové mravy,
cáluj, ak chceš prežiť zdravý,
za tú strechu nad hlavou,
za posteľ aj so stravou,
cenník príma, až to láka,
dve tisícky za slepáka,
desať tisíc, ber ho ďas,
kto by nedal za bajpas …
K tomu pacient ešte dar má:
Keď to kiksne – funus zdarma.

Frazeológia

U nás je spravodlivosť na striedačku. Najskôr platí občan, potom zákon.

Paradox: Čím štíhlejší štátny aparát, tým viac si musíme uťahovať opasky.

Žiť ako idealista, to dnes stojí ťažké peniaze.

Pred spravodlivosťou sa netreba ukrývať. Veď je slepá!

Manžel je odvesna v manželskom trojuholníku.

Klimaktérium je u žien obdobie, kedy stvárajú veci, ktoré nestihli v puberte.

VÝKUPNÉ

Mal som taký obludný sen, až mnou rozpaky lomcujú, či je vôbec etické o tom písať. Snáď pod vplyvom posledných udalostí vo svete, možno psychika, čo ja viem …
Snívalo sa mi, že po zuby ozbrojená skupina teroristov vtrhla do budovy nášho parlamentu. Samopaly, granáty, na tvárach masky. Žiadne politické požiadavky, výkupné žiadali. A poriadne mastné. Ak ho do stanoveného termínu nedostanú, bude bum – bác. Začnú poslankyne a poslancov pekne po rade strieľať.
Ministri silových rezortov okamžite vylúčili zásah zvonku. Veď by to bol hazard zo životmi tribúnov ľudu ! A tak sa vláda urýchlene zišla na mimoriadnom zasadnutí. Príslušný minister apeloval na kolegov, aby opätovne zvážili svoje požiadavky. A div sa svete – peniaze sa našli, parlament odhlasoval zmenu jednomyseľne !
Potom už udalosti dostali rýchly spád. Stačilo zopár kompetentných podpisov a opancierované auto doviezlo požadovanú sumu v zlatých tehličkách. Zakuklenci pár krát vystrelili do luftu a kým sa vydesené panstvo spamätalo, odfrčali aj s pokladom.
Pot mi stekal cícerkom, lebo následky toho prepadu boli nad slnko jasné. To výkupné musia predsa nazad do kasy vrátiť. Ťažké – preťažké časy nás čakajú.
Už v takom polospánku – polobdení som si pomyslel, že ich tam mohli radšej …
Ale, ako hovorím, až sa hanbím za takýto sen.

TVRĎAS

Pozrime ho, na tvrďasa,
jak sa duje, jak sa kasá,
náturu má, vravia, tvrdú,
grázli strachom zmierať budú.
Spustil a to s veľkým krikom,
svätú vojnu výpaľníkom,
mafie, gangy, CBS,
jedna banda, jeden pes.
Načo ten gvalt, nech len vyčká,
v stopách Dedka Večerníčka,
nie je správna cesta,
iba slová, gestá.
Priveľmi sa nelíši,
fúkať musia poliši.
Občan pomôcť musí sám,
môže fúkať, viete kam…

CESTA

Nič ver´ na tom nezmeníme,
chlieb a hry, jak v starom Ríme.
Keď niet chleba,
úspech treba!
Danka a Žaneta,
letí to do sveta,
ako vo Fed – cupe:
Mladosť dnes víťazí,
staré kľaká, kape…
Nebojme sa, iste sa nám oplatí,
nech si skúsia, chytiť do rúk opraty!

Z aforistickej dielne

Hlúpi šťastie majú, odvážnym len praje.

Pre niektoré rezorty sú dotácie ako voda na veterný mlyn.

Morálka je stena, na ktorú ľudia najskôr špinia a potom sa za ňu ukrývajú.

Policajti pri výsluchoch jednajú v rukavičkách, aby nezanechali odtlačky.

Krpáň zostane krpáňom, aj keď žije na vysokej nohe.

Bol to starý kmeť, ktorý ešte bezplatné školstvo a zdravotníctvo pamätal.

V sporoch o otcovstvo nestačí dokázať, že ste v tom nemali prsty.

Nádej umiera posledná, lebo musí pochovať pozostalých.

Pokrytci poštové známky spredu oblizujú a zozadu na ne pľujú.

MYŠLIENKA

Sedel som len tak, v krčme. Sám pri stole a sŕkal pivo z krígľa. A že bola nuda, s myšlienku som sa pohrával. Odo mňa tá myšlienka pochádzala, lebo, aj keď na to nevyzerám, občas sa mi nejaká v hlave zrodí.
Ležala tam, na fľakatom obruse, medzi nedopitým pivom a popolníkom.
Nutkanie ma na vecko vyhnalo. Zanechal som myšlienku tam, kde bola. Veď ktože by už také myšlienky, s prepáčením, na hajzel vláčil.
Lenže, vrátim sa, pozerám, myšlienky nikde. Niekto sa na ňu ulakomil a šlohol ju. Nie, že by mi bolo za ňou bohvie ako ľúto, ale chcel som toho darebáka potrestať. Po papuli mu tresnúť. To som ešte netušil, že tá myšlienka bola nákazlivá. Šíriť sa ta pliaga začala.
Netrvalo dlho a bola jej plná krčma. Ako amok posadla všetkých, čo tam so mnou sedeli. Vyrojili sa do ulíc. Zaplavili mesto. Šírili to svinstvo, až ho bola plná krajina. Aj von by sa to bolo dostalo, ale stihli včas hranice uzavrieť.
Ja sám, ako to už pri takých nákazách býva, bol som, ako sa zvykne hovoriť, imúnny.
Nezdieľal som preto nadšenie okolia. Tak som stal podozrivým. Všímať si ma začali. A do mňa. Prečo reku, pre spoločnú myšlienku nehorlím. Bol by som, veru, zle skončil, keby nie toho šaškovania, že ako súhlasím s ostatnými.
Na chvíľu mi dali pokoj.
To ale nemohli tušiť, že sa už tajne s novou myšlienkou pohrávam…

SORRY !

Už to frčí s novým snehom,
hore brehom, dolu brehom,
prosperita je náš cieľ,
brzdou bola SAS.
Je tu však aj názor iný,
všade ležia vlastné míny,
pred voľbami tak býva,
politika ľúbivá.
Pravda krutá oči kole,
občan na mínové pole,
čo prežijú, raz už darmo,
nasadia im konské jarmo.
Premôžeme hladu obra,
červená tá je predsa dobrá!

Zo životnej  terminológie

Teplo domova nám bude od budúceho roku ešte drahšie.

Stará presolila polievku. Asi napíšem do Strassburgu.

Autobus bol taký natrieskaný, že stáli aj školáci.

Sami sme si to pohnojili, teraz budú na nás orať.

Globalizácia znamená voľný pohyb za hranice chudoby.

Alkohol je metla ľudstva a vysávač peňazí.

Niektorí politici, ktorí už splnili svoju hysterickú úlohu, zmizli zo scény.

Archeológ sa najskôr zaľúbi do „ starej vykopávky “.

Mávam také dni, kedy si myslím, že môj anjel strážny ba mal fúkať do detekčnej trubičky.

HOR´ SA !

Spoločnosť kde páchne zhnitá,
nečakaná nádej svitá,
na pomery naše choré,
nová strana na obzore.
Hor´ sa všetci ukrivdení,
mladí, starí, muži, ženy,
ak ste prišli aj o gate,
tu sa práva dovoláte.
Odškodniť nás musí štát,
k minulosti to návrat,
už je to tu brate môj,
hotuj sa na triedny boj!
Vďaka takej reklame,
my tie voľby vyhráme!

UHRY

Povzdychol si jeden známy,
nostalgicky za Uhrami,
Tatra, Mátra, Fatra,
po histórii pátra.
Duna, Tisza, Dráva, Sáva,
siahajú na naše práva,
rozjatrujú ranu onú,

nezhojenú z Trianonu.
Nastáva čas odvety,
Benešove dekréty,
Uhor, ten to pochopí,
nepatria do Európy.
Iný šmrnc má azsapád,
aj ten slávny Visegrád,
presmerujte si vé – štvorku,
z Pešťbudína do Prešporku.

Sentencie

Trpaslík zostane trpaslíkom aj v nadživotnej veľkosti.

Zahraničný kapitál k nám vstupuje bez klopania.

S dnešnou dobou treba držať svinský krok.

Vo financiách rozhodujú nuly.

Na Slovensku dochádza k stretu nezáujmov.

Pesimisti hovoria o stagnácii. Optimisti, že sa nám podarilo udržať doterajšiu úroveň.

Od oka najčastejšie merajú krátkozrakí.

Najťažšie sa vytriezvuje, ak vás opijú rožkom.

Neverte takým, ktorí sľubujú oko prižmúriť . To vás len chcú mať na muške.

Čím plytší intelekt – tým hlbší výstrih.

PREDVOLEBNÉ  DRÍSTY

Vravia o nich, to ich zlostí:
Sú vraj bez chrbtovej kosti!
Príklad skoro ten istý:
Podobní sú na hlísty!

Zábavu majú aj inú:
Cudziu rozbabrávať špinu.
Rozmazávať blatopričom,
čistí zostať pred voličom!

Občan ale, ten to tuší:
Všetci sú v tom, až po uši!

Proti vetru

Slovenské euro možno zmeniť v kurze prvej pomoci.

Karol Marx – finančný poradca.

Z tichej podpory sa nedá veľmi vykrikovať  a vyskakovať.

Politická vôľa – unaví aj vola!

Dobrej povesti sa u nás naposledy tešil Pavol Dobšinský.

Fakt, že mnohí žijú pod hranicou duševnej chudoby, nikoho nevzrušuje.

Keď horí, česť zachraňujte až nakoniec!

Ak chcete manžela, ktorý seká dobrotu, vydajte sa za mäsiara.

Zásadám netreba byť verný. Tie nežiarlia.

Ľudská tvár nerobí človeka.

Úprimnému úsmevu falošný chrup neublíži.

JEDNOTNÍ POSLANCI

Kritika sa taká dvíha,
parlament, že často zlyhá,
na poslanov nemá nik,
robia z neho holubník.
Prípad ale, jeden z mála,
plná rokovacia sála,
tušíte už správne asi,
k čomu naraz tie ich hlasy.
Žiadna hádka, výčitka,
stisnú správne tlačítka,
vyjde to na prvý krát,
keď si treba zvýšiť plat.
Aby mýlka zas nebola,
jednotne zmietli zo stola,
zákon taký,pre pletku,
o pôvode majetku.

NA SMIECH

V poslednom čase si ma ľudia akosi viac všímajú. Aspoň tak sa mi to zdá. Idem po ulici, obzerajú sa po mne. Prídem do spoločnosti a hneď sa pošťuchávajú, prstom si na mňa ukazujú. Stáva sa, že sa i pochechtávajú. Až tak ďaleko to zašlo, že ma už i na ulici pristavujú a pýtajú odo mňa autogram.
Nechce mi to ísť do hlavy. Niekoho im asi pripomínam, na niekoho známeho sa podobám. Skúmam svoju tvár v zrkadle, dumám, premýšľam .
Znova sa poberám medzi ľudí a sledujem tú homogénnu, uniformovanú masu. Jeden ako druhý. Tucťáci. Ako vyklonovaní. Rovnaké ksichty, rovnaké pohyby, rovnaké gestá.
Potom mi to došlo, ťuťmákovi neprispôsobivému, prečo som ja všetkým na smiech. Na nikoho sa ja veru nepodobám.
To som len sám sebou zostal.

ZDROJ INŠPIRÁCIE

Každého nás občas pochytí tvorivá kríza. Ako ju zahnať ? To je už chronicky obligátna otázka rozhovorov s nami, autormi. Keď to čítam, teda tie ich odpovede, musím sa smiať. Ako si tí len vymýšľajú a klamú !
Chodia sa vraj inšpirovať do prírody, tvorivú miazgu im nalievajú krásne ženy, relaxujú pri športe, odvážnejší sa priznajú k hltu dobrého vínka … Len pravdu, tú nik nenapíše.
Ja sa priznám a nehanbím sa za to. Keď to na mňa príde a som ako vygumovaný, zájdem si len k najbližšiemu bankomatu. Vložím kartičku, vyťukám PIN a pozriem zostatok na mojom účte. Oči mi zvlhnú a ponáhľam sa domov.
Sadnem k počítaču a píše mi to jedna radosť…

OBČAN  STOJÍ  BOKOM

(Nielen pred voľbami)

Politická scéna naša,
na mravenisko sa ponáša,
pohyb v zmätku zaniká,
zdá sa, že to panika.
Vpravo vľavo, viac do stredu,
súperi si lepšie vedú,
po sokovi zapchať dieru,
všetky sily pre kariéru,
dušuje sa ďalší, vraví,
on jediný superľavý,
predvádzajú prázdne gestá,
pritom nepohnú sa z miesta.
Neladia dohromady,
Predvolebné rošády,
v predvolebom boji,
občan bokom stojí…

Paradox je prehajdákať ťažké prachy s ľahkými ženštinami.

NA HRANICI

Naša dedina leží neďaleko hraníc. Len pár metrov, toť za humnami, nachádza sa hranica zákona. A za ňou hneď susedná dedina. My sme Horňanania, oni zasa Dolňania. Navštevovali sme sa, ako keby tam žiadna hranica nebola. Nikde stráže, zátarasy, ba ani ani obyčajné závory…
Ono to ale asi nebude len tak. Niekedy, vraj veľmi dávno to bolo, panoval ma jednej strane zákon. Na ktorej, to už dnes presne nikto nevie. Ale to je fuk, lebo po zákone dnes nezostalo ani stopy.
Ale tá hranica, tá bola pre náš kraj hotové požehnanie. Je síce len taká, symbolická, ale chosen prinášala priam zázračný. Hneď to vysvetlím.
Ten náš kraj je totiž niečo na spôsob daňových rajov, bezcolných pásiem, či legálnou zónou hazardu. Taký Hong – kong štepený Monte Carlom a Bangkokom. Len tu to má oveľa väčší šmrnc.
Majú tu sídla firmy, banky, monopoly, medzinárodné korporácie, darí sa aj nebankovým subjektom bez štátnej licencie.
Zákony, keďže už žiadne nejestvujú, obchádzať a prekračovať netreba. Ale nachádzať sa na hranici zákona, balancovať na nej, to má niečo do seba. Utešene rástla cena našich pozemkov.
To sa však akosi Dolňanonom pozdávať prestalo. Vraj tá hranica nie je správna, posunúť je načim. Ani my sme sa len tak nedali. Nastal harmatanec, padli prvé facky, kopance, neskoršie výstrely. Nebolo zákona, nebolo ani súdov a tak nemal kto náš spor po dobrom rozriešiť.
Netrvalo dlho a prileteli lietadlá, vrtulníky, výsadkári obsadili hranicu sváru nášho.
A na dobré kšefty, na tie môžeme už len spomínať.

PODOBA

(Za ľudí)

Jesto u nás strana taká,
podoba tá priamo láka,
má dve tváre, jak boh Jánus:
Jednu milú, druhú na hnus!

Naša ekonomika je v plienkach. A niet toho, kto by ich vymenil.

Nádej nemožno pochovať, lebo umiera posledná.

Podmienka: Keď odstúpiš, dostaneš odstupné.

VOLEBNÉ  KAMPANE

Pivo, víno, hojnosť moku,
hurhaj ako na jarmoku,
párky s chrenom, slanina,
kampaň sa nám začína,
opekané klobásy,
začal sa boj o hlasy.
Staré tváre, stánky nové,
znova chcú byť pri válove,
núkajú na všetky strany,
sľuby – tovar preležaný.
Kúpte ľudia, kúpte lacno,
padli sme až kamsi na dno,
dajte hlasy, bude raj,
posezónny výpredaj.
Vyberú sa potom
na lov, ako devy
ľahkých mravov:
Pristavia vás pri bráne,
zašvitoria – Kam pane?

PIESEŇ

Znie pieseň táto zmätená,
čo slávu zašlú spomína,
keď každý mal čo jesť…
Dnes bohatý, kto keťasí,
na chudáka sa každý vytasí,
zostala nám len holá … česť!

Z práce, z tej sa stala, skrátka,
pokroku slobodná matka,
by bolo na krajec chleba,
ponížiť sa veru treba,
hrozná to ver´predstava:
Na trhu sa predáva!

Z môjho skicára

O čo má lož kratšie nohy, o to má dlhšie ruky.

Vydatú ženu poznáte podľa obrúčky na prste, muža a troch detí na krku.

Najväčšia potupa pre skína je, keď ho prichytia pri cigánstve.

Svini sa aj v žite o kukurici sníva.

D E D I Č S T V O

Dostal som predvolanie k notárovi. Vraj vo veci dedičstva, stálo na pozvánke . Srdce mi podskočilo, vidina nečakaného šťastia ma opantala. To by iste každého, ale mňa zvlášť, lebo som dlhodobo švorc.
Čo ma čakalo u notára, to sa nedá nazvať ani prekvapením. Šok to bol a to je ešte slabý výraz. Lebo a teraz sa podržte, hriech som podedil po akýchsi predkoch vzdialených. Ako keby nestačilo, že jeden som už pri narodení do vena dostal a teraz ešte toto. To viete, všakovako som sa krútil, ale som vraj jediný dedič. Nikto iný sa k tomu nehlási. A čo takto v prospech štátu sa toho dedičstva vzdať, skúšal som chabo. Iba čo som toho notára rozosmial. Ako keby štát toho nemal aj tak neúrekom na rováši.
Nuž čo, podpísal som, dedičskú daň zaplatil a hriech bol môj.
Nebyť tej dane hriešnej, zbavím sa ho cestou, ale peňazí mi ľúto prišlo.
Doma som ho na stôl postavil a dumal. No hnusný bol na pohľad. Ale poznáte to, keď už človek za niečo peniaze vyhodí, hneď sa na vec ináč pozerá. Aj ja tak.
Najskôr som ho, teda ten hriech starý, pooprašoval. Nech viem, čo je zač. A veru, hneď bol onakvejší. Povystieral som, čo bolo pokrkvané, preleštil zabrýzgané, ponaprával, prikrášlil …
Ajhľa, to čo hriechom bývalo sa viac na hriech nepodobalo. Na cnosť sa moje dedičstvo zmenilo.
Okolo mňa sa od tej chvíle začali motkať všakovakí ľudkovia.
Vraj vzdialení príbuzní .

Predvolebná GULÁŠOVKA

Milé tváre, dobré skutky,
prečo len ten obrat prudký?
Blížia sa nám voľby zas,
pre občana zlatý čas.
Reštrikciám stop,
menej daní, preferncie
snáď zachráni,
počíta už na dni,
konglomerát vládny.
O percentá sa len trasú,
vymetajú, štátnu kasu,
budúcnosť sa ich netýka,
gulášová politika.
Raz za čas je dýnom – dánom,
občan – volič veľkým pánom,
raz za štyri roky,
propagačné šoky.
Potom ďalej, bez masky,
priťahovať opasky.

Prskavky

Senzácia: Havaroval triezvy policajt!

U nás, kto prvý pretrhne cieľovú pásku, dostane ju k náhrade.

Posledný súd sa zaobíde bez utajených svedkov.

Manžel je bezdomovec s trvalým pobytom.

Na niektoré veci treba mať žalúdok, na väčšinu postačí konečník.

Príjemné rozptýlenie vám poskytneme v háji za krematóriom.

O HOLEJ PRAVDE

( Neveselý príbeh, vôbec nie na smiech )

Pravda to mala odjakživa ťažké. Najmä medzi ľuďmi. Lebo raz darmo, človek je tvor od prírody neúprimný. Zlo činí a pravdou sa len oháňa.
V mene pravdy nad iným vládne, v mene pravdy bohatstvo honobí, cudzieho územia sa domáha, v mene pravdy na životy iných siaha.
Pravda víťazí ! Za ukrutnú cenu.
Ťažko pravde čistou zostať. Ale ona musí, lebo v tom je jej prapodstata. Blata a špiny si užije neúrekom. Kydajú na ňu neprajníci, závistlivci, krivoprísažníci zákerní.
O holej pravde ani počuť nechcú, pokrytci a farizeji. Vraj to ich jemnocit uráža. Pozrieť sa do očí holej pravde, to je priam nemožné. Zrak by nevdojak inam zablúdil, na nepatričné miesta hľadel.
Pod rúškom tmy sa pravda odhaľuje, pri hviezdach a mesiačku pohanu zo seba zmýva, pred zrakmi ľudí svoju nahotu ukrýva.
Raz, nevedno kedy to bude, vypláva na povrch. Holá. Hanby nepocíti za svoju nahotu. Ľudia budú civieť a hlavami neveriacky krútiť.
A ona, ona sa bude necudne vznášať na hladine. Mŕtva …

(Komu bolo toto smiešne, nemusí sa strachovať o svoje blaho!)

CEST´ LA VIE

Z času na čas haraší,
v politickom salaši,
krik, zloba to nespraví,
ďalej treba: Cest´ la vie!
Obzvlášť jeden z toho cirku,
jazyk púšťa na špacírku,
palice čo na ňom lámu,
odkaz platí: Načo drámu!
Nie všetko sa podarí,
tým v tom vládnom košiari,
v parlamente hľadá vinu,
ten vraj šliape na štvrť plynu,
zmierlivo sa hovorí:
Len nie žiadne horrory!
Poza bučky sa len mlátia,
všetci ľudia budú bratia…
Rok volebný že sa píše,
všetko je to iba klišé,
nenávistnej otravy…
Cest´la vie!


Výzva
Vážení čitatelia, prispievatelia, využite náš priestor na konci každého príspevku a priložte svoj komentár. Stačí napísať text, meno a odoslať. Pomôžete tak skvalitniť našu prácu, respektíve HUMORIKON. Prijímame aj negatívne ohlasy. Ďakujeme!

Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:

IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499

Príjemné čítanie a víkend! Najbližšie číslo vyjde ako vždy v piatok…

3 komentáre

  1. Ľubo Kotrha 11. februára 2020 Odpovedať
  2. L. Molitoris 11. februára 2020 Odpovedať
  3. Vlado Javorský 9. februára 2020 Odpovedať

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.