Dnes aktuálne z Extra Roháča

(Čítanie na víkend – vychádzame každý piatok)

Členovia Redakčnej rady Milan Kupecký, Vladimír Pavlík, František Bojničan,
Vladimír Javorský, František Mráz a Andrej Mišanek

Namiesto úvodníka

ZVEDAVOSŤ NIE JE TRESTNÝ ČIN

Ale priznajme odvážne a „zraniteľne“ aj toto: Mailami atakovaný politik môže byť celkom prirodzene konštruktívne zvedavý, čo mu chce úspešný, vychytený podnikateľ navrhnúť. Nemohli by sa tu pozitívne stretnúť dva záujmy na prospech oboch zúčastnených strán, teda kapitalistického súkromno-podnikateľského exponenta so štátotvorným politickým exponentom, pričom by získali obe strany? Nie je to amorálna úvaha, veď žijeme v ére kapitalistickej reality. Každopádne pripustíme aspoň to, že zvedavosť je normálna ľudská vlastnosť a nepatrí medzi právne delikty.
A tu sa dostávame ku kľúčovému bodu. Prípadné pradávne kontakty (kávičkové, telefonické, mailové) sa odohrali v čase, keď vyzývateľ mal ešte tzv. čistý štít, povesť už síce bohatého, ale ešte neskompromitovaného, úspešného podnikateľa. Podnikavého podnikateľa, ktorý sa neostýcha osloviť ani vysokopostaveného štátneho činiteľa. Nuž akýže hriech možno pripísať takýmto dávnym, jednostranne vyvolaným prchavým kontaktom?
Milan Kenda


Na zasmiatie s Humorikonom

Bývalá takpovediac periodická humoristická scéna ponúkla dosť široký priestor. Tak pre tvorcov písaného humoru, ako aj pre kresliacich karikaturistov. No a, samozrejme, aj pre všeobsiahly humor vo všetkých podobách a pre čitateľov všetkých vekových skupín a “vtipo-vyznaní”. Postupne sa však situácia menila, špecializovaných humoristických časopisov ubúdalo…Skrátka, dnes je priestoru na takýto humor (vo všemožných farbách a odtieňoch) tak trochu ako šafránu. Hoci má svoje miesto napríklad aj v Literárnom týždenníku. Aj preto v rámci nášho sťaby veselšieho mesiaca viackrát zalistujeme v periodikách, ktoré sú rýdzo humoristické, pozrieme sa aj inde, kde je (hoci je doba vážna) veselo…Začíname V Nových Zámkoch, odkiaľ dlhoročný tvorca, priaznivec a “zastrešovateľ ” pôvodného slovenského humoru Milan Kupecký, vydáva spolu s členmi Redakčnej rady a niekoľkými zanietencami, bývalými „roháčovcami“ internetový denník Humorikon s vyššie “premieľaním” obsahom. V internetovom denníku Humorikon nájdete aj toto: rozhovor so slovenským majstrom komiksov Františkom Mrázom v súvislosti s vydaním jeho knihy Komiksový Tajfún. V samostatnej rubrike si pripomíname výročie úmrtia velikána nášho humoru a satiry, ako i autora animovaných filmov Viktora Kubala. Prinášame aj karikatúrny pohľad na súčasné dianie u nás od Andreja Mišaneka a o úspechoch slovenského rekordéra v rýchlokreslení karikatúr Vladimíra Pavlíka a jeho medzinárodných úspechoch. Môžete si prezrieť aj video knihu známeho trenčianskeho karikaturistu Ľubomíra Kotrhu, ktorý v rozsiahlej knihe a vo viacerých svetových jazykoch ponúka karikatúry od roku tzv. nežnej revolúcie až po dnes. Dočítate sa aj predstavenia života a tvorby humoristu a satirika Ľudovíta Majera, vrátane výberu príspevkov z jeho kníh Aforista a epigramatik, Ľudové slovesnosti a Netopier. Môžete sa dočítať aj z vernisáže výstavy karikatúr – Františka Bojničan a výber z bienále kresleného humoru Fraštacký tŕň, ktorá sa konala v Galérii TYPO&ARS v Bratislave – Vajnoroch. Zároveň máte možnosť okrem písaného slova prezrieť si aj karikatúry od autorov, ktorí sa v Humorikone svojimi dielami takmer denne prezentujú. Sú nimi napríklad Eva Jarábková Chabadová, Milan Kenda, Vlado Javorský, Ján Grešák a niektorí ďalší…Okrem toho každý piatok pod hlavičkou Extra Roháč prináša v samostatnej rubrike Humorikonu satiricko-humoristický časopis zostavený z príspevkov slovenských humoristov, píšucich aj kresliacich, hlavne však šíriacich humor a dobrú náladu.
Igor Válek

—————————————————————————————-

Voľby 2020 nie sú predsa zlé, je z čoho vyberať!!!

Rodina zasadne k obedu a muž donesie fľašu, že si pripijú na výsledky volieb.
– Máme čo zapíjať? – pýta sa žena.
– No, my chlapi hej, konečne nám Kollár zlegalizuje mnohoženstvo – vraví muž a dodáva, že nebudeme platiť ani dane, ktoré nám Matovič odpustí, keď všetky doklady odnesieme na povalu ku babke. – Ja sa tiež teším, že sa vydám za Milku, keď nám Sulík zlegalizuje homosexuálne manželstvá – vraví dcéra.- A ja môžem na babkinej roli pestovať marihuanu a zbohatnem, keď nám Truban schváli jej používanie – rozmýšľa syn.
Žena chvíľku rozmýšľa, donesie aj sebe pohár a vraví:- No, tak teda nalej, ja môžem konečne pestovať zemiaky, lebo mi ich Cigáni nevykopú, keď s nimi Kotleba spraví poriadok ! A vraj čakajú nás zlé voľby…

—————————————————————————————–

VOLEBNÉ HARAŠENIE

O VOLEBNOM MASÍROVANÍ
Zasa vraj prichádza
ku lepšiemu zmena.
Už stýkrát tá istá
neuskutočnená.

O TANCI NAD HROBOM
Ťaží z vraždy – jasná vec.
Politický krkavec.

PREDVOLEBNÉ TÚZY
Medové motúzy.

O PREDVOLEBNEJ KAMPANI
Čo nám na nej vadí?
Politické smrady.

O VOLEBNOM POSTULÁTE
Nie každý zvolený je Bohom vyvolený.

O VOLEBNEJ DEVALVÁCII
Psí hlas síce do neba nedôjde, zato vždy vojde do volebnej urny.

O REŠTITUČNEJ SEBAREFLEXII
Vráťme Slovensko všetkým ľuďom.

POLITICKÝ ILUZIONISTA
Hlása heslá,
kreslí kreslá.

O ZÁUJME O VOLIČA
Pred voľbami boj –
a po voľbách zboj.

O POLITIKOCH NA BILBORDOCH
Akí sú len milí oni,
keď ide o milióny!

O VOLEBNOM PROGRESE
V diktatúre sa manipulujú výsledky volieb, v demokracii voliči.

O PREDVOLEBNEJ DISKUSII
Koľko stolov, toľko volov.

POLITICKÉ ELITY
Fešáci feťáci.
Ján Grešák

Kočner nechtiac ukazuje verejnosti ako funguje demokracia

Verejnosť je šokovaná tým, aké mal Kočner známosti, s kým každým sa poznal a čo všetko si vedel vybaviť, často aj v rozpore so zákonom. Ukazujú sa jeho styky na sudcov a jeho schopnosť ovplyvňovať ich rozhodovanie.
Nespomína sa už, že Kočner bol pečený – varený u prezidenta Michala Kováča, ktorý mu udelil tri milosti za obyčajné prasprosté trestné činy, dokonca jeden spáchal Kočner v organizovanej skupine so synom prezidenta Michalom Kováčom mladším. Hovorilo sa vtedy, že ide o kšefty Michala Kováča staršieho, ktorý ich ako prezident uskutočňuje cez svojho syna, ale to sa zamietlo pod koberec.
Propagandisti ukazujú Kočnerove prepojenie na stranu Smer a stotožňujú Smer a Kočnera ako jednu mafiánsku skupinu, aby tak mohli zvrhnúť vládu.
To, čo sa dnes odkrýva o fungovaní Kočnera a čo verejnosť šokuje, je veľké školenie o podstate demokracie, ktoré Kočner nechtiac dáva verejnosti. Pretože presne takto s rôznymi odchýlkami vždy a všade v praxi funguje demokracia.
Demokracia má korupciu pevne vo svojej podstate. Utopická predstava o fungovaní demokracie, keď spravodliví a morálne veľmi silní ľudia riadia krajinu v prospech jej občanov nehľadiac pritom na seba, tak takéto fungovanie demokracie je možné iba v učebniciach o politických systémoch a idealistických románoch.
V skutočnosti demokracia funguje presne tak, ako to ukazuje Kočner. Je postavená na vzťahoch, známostiach, protislužbách a peniazoch, inak povedané, na korupcii.
Funguje to tak vo všetkých „demokratických“ štátoch a rozdiel je iba v miere korupcie. Slovensko sa v miere korupcie v roku 2018 umiestnilo celosvetovo na 54. mieste, pričom sa oproti roku 2012 polepšilo o 4 priečky. Je to taký európsky priemer. Za nami sa pohybujú napríklad Taliansko, Chorvátsko, Maďarsko a podobne. Korupcia však neobchádza ani krajiny na špičke rebríčka, majú tam tiež svoje škandály.
Kočnerove SMS vyvolali pohoršenie a pobúrenie. To je v poriadku. Tak to má byť. Zlá správa je, že tak, ako Kočner, fungujú skoro všetci bohatí ľudia, a nielen oni.
Kočner vybavoval po známostiach vo veľkom rozsahu, služba za službu, často v rozpore so zákonom, počas 30 rokov a za všetkých vlád. Robil by to doteraz, keby to nebol prehnal, robil by to aj za ďalšej vlády, bez ohľadu na jej politické zafarbenie.
Je to hrozné, keď si to človek uvedomí. Ľudia stále vkladajú nádeje ďalších sľubov, do nových politikov a strán, dúfajú v zmeny pomerov k lepšiemu. Občas v divadle pre verejnosť zopár obetných baránkov skončí vo väzení a niektorým skončí politická budúcnosť, ale demokratický systém sa zotaví, zacelí rany a funguje ďalej po starom.
Kto by ho mohol zmeniť? Vari nejaký ďalší demokrat v poradí, ktorý už konečne bude naozaj demokratický? Kto na to ešte verí? Hádam by to mohol byť Kiska, ktorý sa priznal k podvodom s daňami a prehral súd o pozemok? Truban, ktorý vo svojej naivite propaguje fet? Beblavý, ktorý je v politike už od Dzurindu a Kaníka? Sulík, ktorý priamo s Kočnerom spriadal plány, keď bola jeho strana vo vláde? Matovič, ktorý sa s ním stretával? Kollár, ktorý s ním trávil čas na Donovaloch?
Už v dvadsiatych rokoch napísal Martin Rázus v novinách, že demokracia sa príliš neosvedčila. Svoje pochybnosti o demokracii v dávnom článku napísal už F. X. Šalda.
Situácia vyzerá bezútešne. Demokracia = korupcia. Niet toho, komu by záležalo na národe a štáte viac ako na sebe a kto by vymietol tento chliev.


Údery pod pás

Sorry, povedal Pán a stvoril človeka.
Krajčírovi sa zdajú byť všetci odmeraní.
Bosému nenatečie do topánok.
Ján Heinrich

RÚHAČSKA HISTÓRIA

Nečakane sa mi zjavil Pán. Trochu ma to zaskočilo. Veď doteraz, keď niečo chcel, vždy ma k sebe na Horu povolal.
– Starneš, synu , – vraví uvážlivo – nohy ťa už sotva nosia. Rozhodol som sa preto, že nie ty mňa, ale ja teba budem navštevovať. Som všadeprítomný a tak ma to nič nestojí…
– Vážim si toho, ó Najvyšší, – jachtám, keď som sa už trochu spamätal – je to od Teba ušľachtilé.
A už bol aj preč. Nie však nadlho.
Na druhý deň sa objavil znova.
– Tak som tu zas, – hovorí – ale neboj sa, žiadnu službu od teba nežiadam. Ja len tak, slovko – dve prehodiť. Ako za starým známym.
Prehodili sme zopár zdvorilostných fráz a už ho nebolo.
Ako čas beží, navštevuje ma Pán čoraz častejšie. Aj viackrát za deň. Nielen na pár minút. Niekedy aj hodiny u mňa pobudne.
Nostalgicky spomínam na časy, keď som sa musel v potu tváre celú večnosť na Horu terigať…
Ján Žilinský

„Dvestopäťdesiatpäťka“

Po roku 1989 sa na rodný Liptov vrátil starý pán, bývalý účastník SNP. Pred komunistami, ktorí zneužili ideály slobody a prenasledovali jej propagátorov, ušiel po vojne do Ameriky. Po návrate si (akože ináč) zaspomínal:
„Nemci nás tlačili, vedeli sme, že sa dovalia s ťažkou technikou, nuž veliteľstvo rozhodlo čím skôr vykopať protitankové priekopy tam, kde sa jediná prístupová cesta najviac zužovala. Utekali sme do najbližšej dediny, bolo zapotreby čakany, lopaty a prosili sme ľudí, aby nám pomohli. Z dom do domu, ale všade odmietli. Človek aj teraz chápe, báli sa, čo bude, keď nemecké jednotky obsadia obec. Jeden z domácich nás, keď sme prosili o pomoc, hnal zo dvora bičom. Myslel som vtedy, že ho zastrelím, ale ušiel do sadu, ja som za ním pustil dávku, čo ho štrajchla trochu do ruky. Kopali sme teda sami, no veľa sa nestihlo, lebo Nemci dorazili veľmi skoro. A tak sme aj my utekali kade ľahšie.“
Potom sa starý pán priznal, že teraz, po desiatkach rokov, bol znovu obhliadnuť tie miesta, kde sa ako osemnásťročný preháňal so samopalom. Zabočil aj do dediny, obzrel si kostol, nový obchod, školu, sadol si do krčmy. A čo ho šokovalo?
Viac ako polovica tamojších dôchodcov poberá finančný príspevok za to, že sa zúčastnili protifašistického odboja. Kopali vraj protitankové priekopy. Aj to prezradili, ako sa dá „dvestopäťdesiatpäťka“ získať. Kto zohnal najmenej dvoch svedkov, ten príspevok a výhody s ním spojené získal. Nuž dosviedčali jeden druhému, systémom „ja dosvedčím tebe, ty dosvedčíš mne“. A chlapíkovi, ktorý hnal zo dvora partizánov bičom, udeľujú pri každom okrúhlejšom výročí metál. Údajne odboj proti Nemcom vtedy s nasadením vlastného života organizoval.
A bol aj ranený.
Anton Lauček

PREBEHLÍCI
Požiadavky
majú krátke :
Istý flek
na kandidátke!

GESTO
Vážení a milí už sa opäť k voľbám chýli
dobré budú asi od dôchodcov hlasy
prezieravo a tiež pružne
pridáme im na almužne.

ZÁZRAK
Šestnásť rokov sa už kradne
stále ešte nie sme na dne
humpľuje sa kradne, zdiera
nemá dna tá čierna diera!

KOREŇ
Uisťujem sa zas´ znova
v čom je koreň toho slova:
Predsa klamú cez reklamu!

RÚBANICA
Stará múdrosť vraví:
Keď padajú hlavy
zostaň pri tom s čistým štítom!
Ján Heirich

Viktor Kubal a Zbojník Jurko stále žijú

(Spomienka na invenčného človeka a na prvý slovenský „animáč“)

Dovolili sme sa teda zaradiť príspevok Petra Cabadaja aspoň touto krátkou spomienkou na Viktora Kubala pri jeho blížiacom sa výročí jeho narodenia (20. 3. 1923 – 24. 4. 1997) a na prvý slovenský “animáč”. Spomienkou na na zakladateľskú osobnosť slovenského animovaného filmu, nestora slovenského humoru, zakladateľa nezabudnuteľného satiricko-humoristiského Roháča, muža, ktorý dlhé roky nosil v hlave nápad stvoriť kreslenú legendu druhého, ergo Jánošíka. Nečudo, v mladosti sa Viktor Kubal často zdržiaval v Terchovej, cítil legendárneho zbojníka takmer na každom kroku. Nuž si do svojho sveta dospelosti odniesol z detstva i Jánošíka a zvečnil ho umením jemu najbližším – animovaným filmom.
V roku 2000 bol Zbojník Jurko vyhlásený za najlepší slovenský animovaný film všetkých čias!
Viktor Kubal vytvoril neopakovateľné dielo, ktoré ho stále sprítomňuje. V rokoch jeho realizácie mal Kubal za sebou sériu úspešných diel. V prvej polovici 40. rokov nakrútil naše prvé kreslené tituly Únos (1942, nedokončený) a Studňa lásky (1944). Na umeleckú scénu vstúpil veľký talent, ktorého tvorbu charakterizuje originalita pri hľadaní námetu i spracovaní. Neskôr rozvíjal líniu vlastných autorských opusov: bol tvorcom námetu a výtvarného návrhu, scenáristom, režisérom a nezriedka aj strihačom a kameramanom svojich filmov. Do povedomia prenikol najmä televíznymi seriálmi (Peter, Puf a Muf, Janko Hraško, Panák z križovatky, Deduško, Valibuk, Čert a anjel…), anekdotami a karikatúrami, ktoré uverejňoval predovšetkým v humoristickom časopise Roháč. Tu zaplňoval dlhé roky nezabudnuteľný seriál Vaša Dita. To sa už začalo schyľovať k naplneniu umelcovho dávneho sna. Ako povedal: „Zbojníka Jurka som si vôbec nemusel vymýšľať. To bola moja srdcová téma. Veď už svoj prvý film som chcel nakrútiť o Jánošíkovi… Robil som ho dva a pol roka, alebo koľko. To nie je podstatné. Vždy si nakreslím záber, očíslujem ho, napíšem si, koľko bude mať metrov, koľko obrázkov. Tak píšem, píšem a zrazu zistím, že už mám pol hodiny. Tak som nakreslil asi 45 tisíc obrázkov a ďalších 600 pre pozadie. A medzitým týždeň čo týždeň cesty do Terchovej, aby som si naskicoval potok, alebo strom či skalu, aby to bolo vskutku terchovské.“
Scenárista a režisér v jednej osobe využil početné rozprávkové námety, ktoré na jánošíkovskú legendu nadväzujú a či ju rozvíjajú. A hoci snímku postavil aj na silných sociálnych motívoch, premietol ich cez optiku zhovievavého humoristu. Kubal dokázal zhutniť do syntetickej podoby obraz, líniu, tvary, gestá, zvuk a pôsobivú hudbu. Potvrdil povesť tvorcu svojrázneho vizuálneho rukopisu, ktorým svet vôkol pôsobivo šifruje do výtvarných skratiek.
Ako píše Peter Cabadaj: “Kubalov film ostáva neopakovateľným pohľadom na legendu, ktorú si tvorca vo svojom vnútri starostlivo strážil, ktorú takto videl, cítil a v takejto podobe chcel odovzdať ďalej. Pretlmočil vlastné vnímanie fenoménu do pozoruhodného umeleckého diela, ktoré citlivým zvýraznením národnej hrdosti, ľudským nadhľadom a lyrickým romantizmom zaujalo množstvo divákov. V pamäti ostane hádam navždy zapísaná jedna z posledných sekvencií filmu, keď namiesto Jurka obesili atrapu zo slamy.” Tento záver originálne korešponduje s ľudovou tradíciou, podľa ktorej „meno Jánošíka nikdy nezahynie“. Umelec si dobre uvedomoval, že keď nemôže zahynúť legenda, ako môže byť v jeho filme popravený jej symbol a stelesnenie?! „Nakoniec som sa rozhodol karikovať i Jánošíka. Nie však v komickom, ale heroickom zmysle, a tak som po mnohých skicách navrhol štylizovanú postavu štíhleho, statného junáka, z ktorého vyžaruje sila, istota a mrštnosť… Je dosť pravdepodobné, že niektorí diváci mohli byť prekvapení evidentným odklonom od historickej skutočnosti príbehu. A to je vlastne dôvod, prečo som z neho urobil Zbojníka Jurka. Teda nie takého, akým bol (to by už dnes ťažko niekto dokázal), ale akého si ho vytvoril jednoduchý ľud vo svojich predstavách. Spravodlivého, ktorý sa nemohol nečinne prizerať krivdám páchaným na poddaných. A čistého, ktorý tieto krivdy napravoval bez násilia, bez krvipreliatia…“
Od premiéry sa prvý slovenský dlhometrážny kreslený film stretol s nadšeným diváckym ohlasom a získal aj niekoľko prestížnych uznaní (Teherán, Montecatini, Gijon, Lyon, Espinho…). Z domácich pripomeňme Cenu Jiřího Trnku na XVII. festivale filmov pre deti (1977). V roku 2000 bol animovaný film Zbojník Jurko vyhlásený za najlepší slovenský animovaný film všetkých čias!
Peter Cabadaj

Afrizmy

o Väčšina zázrakov sa udiala takým spôsobom, že sme si to ani nevšimli.
o Do histórie sa možno zapísať i so spiatočnou platnosťou.
o Ľudia neznášajú náročnosť. Ponižuje ich.
o Hlbokým vedomostiam na dno nedosiahneš…
o Muž zahne, keď má príležitosť. Žena si ju nájde.
o Skoro všetko na svete sa dá kúpiť. To ostatné ukradnúť.
Ján Heinrich

Aforizmy a iné izmy

+ Ľudia bez kvalifikácie sa vyžívajú v diskvalifikovaní iných.

+ Karierista ešte aj na smrteľnej posteli namiesto závetu diktuje pozdravné telegramy.

+ Optimista vidí všetko ako ružové, pesimista vidí všetko ako čierne, realista vidí iba seba.

+ Rád by som zanechal ľudstvu nejaký odkaz, no nemôžem nájsť v telefónnom zozname jeho číslo.

+ Dajte si niekoľkokrát vyčistiť šaty v chemickej čistiarni – a máte oblečenie pre bábkové divadlo!

+ Keby žobrákom zdaňovali príjem, tiež by im zostala iba almužna.

+ Ľudské možnosti rastú aritmetickým radom, nároky geometrickým.

+ Prevracajúc kabát neprevracaj očami!

+ Absolútna totalita je čas, keď aj meteorologické prognózy musia byť optimistické.

+ Kto nevie zavádzať, ostatným politikom zavadzia.

+ Čo bolo voľakedy dielom zlatých rúk, to vyzerá dnes ako dielo protéz.

+ Mnohých mužov by už manželky dávno vyhodili, keby netrpeli fixnou ideou, že sa im niekedy na niečo môžu zísť.

+ Človek – to znie problematicky.

+ Neviete si predstaviť, koľko cudzích myšlienok mi už ukradli moji kolegovia!

+ Úspešné dielo môže byť zlátanina so starostlivo odstránenými švíkmi.

+ Ľudská reč je produktom historického procesu ohovárania.

+ Skutočnú krysu chytíte iba do pozlátenej pasce.

+ Ak nemáte čo povedať, aspoň sa vyhrážajte!

+ Človek, ktorý sa vyzná, je kanón! Ohluší okolie, dopredu udrie projektilom, dozadu prázdnou nábojnicou.

+ Netlačte sa do neba! Neviete, či má núdzový východ.

+ Mohylu ti navŕšia spravidla z kameňov, ktoré do teba hádzali za živa.

+ V kráľovskom kresle si môže posedieť skôr upratovačka než minister.

+ Učiteľmi našich nasledovníkov bývajú neši predchodcovia.

+ Kultúrna výška nezávisí od výšky mramorových podstavcov.

+ Keď vám chcú niečo našiť, použijú ozdobné nite.

+ Našuchorený papiermi sa každý byrokrat zdá byť veľký.

+ Z prvej lastovičky mávajú najúprimnejšiu radosť jastraby.

+ Z tribúny do duše nedovidíš.

+ Diplomat sa smie kúpať iba v nemenovanej rieke, ktorá vyteká zo spoľahlivého prameňa.

+ Alkohol je narkóza, ktorá nám pomáha znášať vlastné nevydarené operácie.

+ Novinári sa na zhromaždení veteránov nadchýnali zistením, že na jeden invalidný vozík pripadli v priemere až dve vyznamenania.

+ Ľudstvo prekonáva prírodu: zajačik môže uloviť dravce.

+ Rozptýlenie so ženami si žiada dosť sústredenia.

+ Ľudia sú schopní spojiť sa aj s diablom, len aby upútali pozornosť boha.

+ Byrokrata pohoršujú ľudožrúti najmä preto, že nemajú vystavené lovecké povolenie.

+ Ľudia sa najťažšie vzdávajú toho, čo v potu tváre ukradli.

+ Spoločenské bariéry sa môžu jedného dňa premeniť na barikády.

+ Parodovaný muž sa zasmial od srdca – smerom k žlčníku.

Milan Kenda

V NÚDZI POZNÁŠ PRIATEĽA
Žijem si ja v blahobyte. Peňazí mám ako pliev aj ostatného bohatstva nadostač. Aj to zdravíčko mi našťastie slúži. Jediné čo mi chýba, je skutočný priateľ. Lebo tých falošných pochlebovačov sa motá okolo mňa viac než dosť.
A tak ma napadla stará múdrosť – v núdzi poznáš priateľa. Keď v núdzi, tak v núdzi.
Vzdal som sa ja blahobytu a dobrovoľne som sa v núdzi ocitol.
Obzerám sa okolo seba, ale okrem biedy bieducej nič iné nevidím. Až po čase sa začali ľudkovia vôkol mňa trúsiť. Otrhaní, vychudnutí, dlane ku mne vystierajú.
– Pomôž mi, priateľ – drankajú – hlad ma kvári!
– Daj pár drobných, priateľ milý – prosia iní – nech sa trochu zaodejem!
Zrazu sa mi v hlave vyjasnilo. Tak toto sú teda tí priatelia! Vrátim sa ja len do toho môjho nudného blahobytu.
Lebo : Lepší pochlebovač v blahobyte, ako priateľ v núdzi!

Ján Žilinský

Spod čapice

Čas je vraj najlepší lekár… Ale hrobárčina mu ide o čosi lepšie.
Ľudia sa boja Boha práve preto, že je spravodlivý.
Žijem aj vďaka tomu, že vám niekedy klamem…Keby som vám vtedy povedal pravdu, tak ma zabijete!
Konečne je poriadne zima… To sa to bude krásne tešiť na jar!
Tí, čo stále iba kopú okolo seba, neurobia do sveta dieru,
ale jamu, v ktorej časom sami uviaznu.
Ani v kapitalizme neležia peniaze na ulici… Tam ležia bezdomovci.
Kedysi na báloch sme sa nebáli, ale dnes na plesoch ti hocikto môže plesnúť.
V tejto zime každého zaručene najlepšie zahreje čaj s humorom!
Dnes ráno som sa pošmykol na zľadovatenom chodníku a skončil som na traumatológii s pomliaždenými eurami.
Všade tá vtáčia chrípka!… Ešteže nechodím spávať so sliepkami!
Takmer vždy je dôležitejšie s kým si, ako kde si.
Smola má šťastie, že šťastie býva málokedy unavené.
Z detstva vyrastieš, z mladosti dospeješ, z opice vytriezvieš, z choroby sa vylížeš, z dospelosti zostarneš, ale zo staroby už nevybŕdneš.
Boh vymyslel erotiku, aby sme sa nezabudli rozmnožovať…A my sme z nej urobili tú najpríjemnejšiu zábavu.
Pozor, čo máš v hlave, to ti nikto nezoberie, ale môžu sa nájsť takí, čo ti to z nej budú chcieť vytĺcť!
Ak ozaj platí, že najlepšie sa učí na vlastných chybách, potom sú Slováci najvzdelanejším národom na svete.
Nehádž flintu do žita… Môže sa ti z neho vrátiť guľka!
Krutú daň platia tí, ktorých život baví… Rýchlo im ubieha.
Každý okamih života má zároveň premiéru i derniéru.
To radšej urobiť z komára somára, ako si nechať piť krv.
Pravda musí byť, aj keby na chlieb nebolo.
Pokým nie je až tak dobre, že sa to už nedá vydržať, tak je ešte dobre… Inak je zle-nedobre.
Drvivá väčšina pokusov o prerazenie múru hlavou končí búchaním hlavy o stenu.
Adrenalínové športy zvyknú pestovať iba slobodní, rozvedení a slabo ženatí.
Pravdepodobne najhoršie klamstvo je klamstvo najviac pravde podobné.
Nečudujme sa, že sa politici k nám správajú ako k idiotom… Veď akí iní by ich aj volili?!
Ak ti počas dňa ani raz nepreskočí, nezašibe, nešvihne, či ako sa to ešte inak povie,
máš najvyšší čas navštíviť psychiatra.
Aby sa človek tak rýchlo nezodral, musí sa občas namazať.
Ak zistíš, že sa už nemáš, čo učiť, práve si totálne ohlúpol.
Jedna dobre mierená rana niekedy pomôže väčšmi, ako všetky dobre mienené rady.
Jablko nepadne ďaleko od stromu… To je síce pravda, ale už oddávna sa tie fajnovejšie sorty zvyčajne oberajú.
Ak by som si mal vybrať, čo by mi šlo k duhu, vyberiem si dúhu…K dúhe ide všetko… Okrem bielej a čiernej.
Kôň, ktorý šteká, si z nás robí psinu.
Snaživí karieristi sa do análov stále strkajú, ale nikdy sa do análov nezapíšu.
Neoddeliteľnou súčasťou vlastného úspechu je cudzia závisť.
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva… Pravdaže, ak je tam signál.
Ženské krivky dokážu odrovnať aj toho najväčšieho chlapa.
Ten, čo je na výške, sa dokáže aj skloniť vzpriamene.
Ľudo Majer

Možno k je to tak

Hodnotenie pôrodníc
Rodičov a pôrodnice
by sme si vybrali aj lepšie,
len keby sme neboli
takí bezmocní a malí ešte.

Politológ
Nie každému
sa škola páči tak ako mne,
až keď som mal tridsať
povedal mi otec, stačí
a ukončil moje vzdelanie.

Nemci 8 x menej
Štatisticky to sedí,
slovenskí policajti
strieľajú častejšie,
len trafia málokedy.

Stratili sa deti
Kto ich teraz nájde,
rodičia ich zabudli
na Dúhovom Pride.

Opäť spolu
Čo si potom s nimi
väzenská stráž počne,
opäť budú silný tím,
Rusko- Kočner.

Neviem, kde to viazne
Na Slovensku
sú kúpele skoro prázdne,
chodíme radšej do Čiech
a tam „berieme“ lázne.

Podražela
Pár rokov som ju obchádzal,
vďaka novým dráham
a aha, odrazu mi je Praha
ozaj veľmi drahá.

Sám „Za ľudí“
Úrodu sme pozbierali
do poslednej vňate,
len bojovník „Za ľudí“
zostal na poli,
sám na plagáte.

Dokonalá ilúzia
Aj slnko je z toho pomýlené,
ba až choré,
kolekory vyzerajú z výšky
skoro ako more.

Eva Jarábková Chabadová

Dolu brehom

o Škoda, že pri hlasovaniach v parlamente sa nedá hrať na remízu.
o Hurá, na daňové prázdniny!
o Keby ľudia rozumeli reči kvetov, bzučali by ako včely.
o Pozor ! Padá podozrenie!
o Morálka sa vytratila. Zostali iba morálni víťazi.
o Povedal som dvojzmyselný vtip, ale ona sa ani raz nezasmiala…
o Odpustenie je ušľachtilá forma zábudlivosti.
Ján Heinrich

Za hrsť drobných…

+ Rodíme sa nahí. Až oveľa neskôr dozrie čas na pokazenie nášho vkusu.

+ Niektoré hriechy sú technicky natoľko náročné, že na ich páchanie treba najmenej dvoch.

+ Dobrý rečník zmĺkne už pri prvom potlesku vyzývajúcom na odchod.

+ Svet je plný podvodníkov. Treba sa od nich učiť, učiť a učiť…!

+ Pilát je dôkazom, že stačí si ruky umyť iba raz a vojdete do dejín.

+ S modlitbami treba narábať opatrne! Čo ak sa raz vyplnia?

+ Školy v prírode sa netešia prílišnej obľube. Treba chodiť priďaleko na pivo.

+ Kto nešetrí koňa, musí mať absolútnu dôveru vo vlastné nohy.

+ Staré lásky nehrdzavejú. Voľakedy na kvalite materiálu záležalo.

+ Deti musia chodiť do školy! Kde inde sa naučia to, čo my sme už dávno zabudli?
Vlado Javorský

Ívery

Škuľavej pravde sa neradno do očí pozerať.
.Synonymum je záložný výraz pre menej chápavých.
Niektoré slová sa ináč píšu a ináč čítajú. To robí problémy najmä analfabetom.
Mal by sa obnoviť trest smrti. Už len k vôli posledným želaniam.
Veď ani tá naša vlasť nám nie je bohvie ako verná…
Tak veľa by som toho chcel povedať, len sa bojím, že by mi nikto nerozumel…
Ján Heinrich

Humoreska

ŽIŤ AKO NORMÁLNY ČLOVEK

Odkedy ma po tridsiatich rokoch spolu so stovkou kolegov prepustili z práce (vraj z organizačných dôvodov), po nekonečnom bezvýslednom chodení na úrad práce som sa vybral posťažovať rovno na úrad najvyšší.
Keď som na vrátnici oznámil dôvod svojej návštevy, vrátnik sa na mňa najprv zahľadel ako orol na myš, potom s kýmsi telefonoval, až si napokon vypýtal osobné doklady a zapísal si ma do hrubého zošita. O dva týždne sa mám vraj hlásiť na šiestom poschodí, číslo dverí 610, oddelenie sťažností.
Medzitým mi neznámi páchatelia stihli dvakrát vykradnúť byt, na ulici ma podvečer ozbrojení lupiči ozbíjali o posledné peniaze a o zamestnanie prišla aj manželka. Fabriku, v ktorej vyše dvadsať rokov pracovala, vytunelovala a priviedla ku krachu istá skupinka, blízka poslaneckému klubu najsilnejšej strany.
V kancelárii na čísle dverí 610 čakal na mňa mladý muž v decentnej kravate. Bez váhania som stručne vyklopil svoje požiadavky:
„Vážený pane, chcem pracovať, živiť sa vlastným umom a vlastnými rukami. Za svoju prácu žiadam primeranú odmenu, chcem uživiť seba a rodinu, chcem, aby ma z mojich daní ochránila polícia a justícia pred zlodejmi, vrahmi, podvodníkmi a korupciou. Chcem, aby ma ošetril lekár z pravidelných príspevkov na zdravotníctvo.“
Mladý muž si ma obzrel od hlavy po päty a podivne sa uškŕňal. Chvíľu sa hral s mobilom, potom komusi zavolal, otvorili sa dvere a vstúpili traja páni v elegantných oblekoch.
„Táák, koho to tu dnes máme?“ spýtavo na mňa upreli svoje pohľady.
Predstavil som sa a zopakoval svoje požiadavky. Všetci štyria na mňa civeli ako na zjavenie a ústa mali vyškerené ako podrážky čaptavej bačkory.
„Áno, isteže, pokúsime sa v tejto veci niečo podniknúť,“ ukončil naše stretnutie jeden z nich. „No teraz musíme o tom spísať záznam. Pôjdete s nami!“
Všetci štyria ma obstúpili a dlhou chodbou viedli k výťahu. Zviezli ma kamsi do suterénu, kde ma odovzdali úslužnému pánovi v dlhom bielom plášti. Niesol sa ako páv a ústa mu išli ako mlynček na mäso.
„Tak čo si to želáte, v čom tkvie vaša nespokojnosť?“ opýtal sa ma, keď sme zostali osamote.
„Chcem sa len trochu nadýchnuť života a žiť ako normálny človek. Chcem pracovať, živiť sa vlastným umom a vlastnými rukami. Za svoju prácu žiadam primeranú odmenu, chcem uživiť seba a svoju rodinu, chcem, aby ma z mojich daní ochránila polícia a justícia pred zlodejmi, vrahmi, podvodníkmi, korupciou. Chcem, aby ma ošetril lekár z pravidelných príspevkov na zdravotníctvo…“
„Ošetrím vás, pane, celkom bezplatne,“ usmial sa milo. „Urobíme všetko, aby ste opäť mohli žiť ako normálny človek.“
Vtedy som si všimol vizitku na jeho plášti: MUDr. Konečný, psychiater.

Ján Grešák

NEZÚFAJ
Bez práce nie sú koláče
lajdák nech ale neplače
veď za veľa práce veru
dostaneš z koláča dieru!

MAŠKARÁDA
Opäť majú pekné masky
povoľujú nám opasky
už je to tu hurá, sláva
z občana sa volič stáva..

OBYČAJ
U nás taká obyčaj:
Kto zaplatí tomu hraj!
Ján Žilinský


Hlavoklamy

Ešte nikto nehlásil na polícii stratu dobrého mena.

Stál vždy na svojom mieste. Ak mu to za to stálo.

Niekto si za slovom stojí, iný sa za ním skrýva.

Ruku do ohňa možno dať len za tých, čo sú zapálení za dobrú vec.

Bez vetra sa ani volebný lístok nepohne.

Niektorí ľudia aj počas volieb chodia k urnám len do urnového hája.

Mal blízko k prírode: bol prešibaný ako líška a kradol ako straka.

Ochladenie medziľudských vzťahov nemajú na svedomí klimatizácie.

Jedinou činnosťou niektorých politikov je, že nám ležia v žalúdku.

Žiadna kvargľa nesmrdí až tak ako politika.

Cez rozum sa neprechádza po prechode pre chodcov.

Okolo rómskej otázky je mnoho cigánstiev.

Bumerang je typický reštitučný predmet. Vráti sa majiteľovi.

Akých poslancov si zvolíme, tak budeme spať.

Peter Gossányi

Do prievanu

Nepodceňujte hlupákov! Všade majú svojich ľudí…
Alkoholik je kolaborant s pitným režimom.
Nehrb sa! – vraví výkričník otázniku.
Vrchol opatrnosti je vízový styk s ochranou.
Militantné kukučky znášajú vajcia do guľometných hniezd.
Proti veterným mlynom sa najlepšie bojuje v bezvetrí.
Darmo dúchať do pahreby, ak nie je čo priložiť.
Výlet s partiou sa nazýva partitúra.
Najnebezpečnejší sú tí, ktorí sa do dejín zapisujú tromi krížikmi.
Blázni a deti hovoria pravdu. Deti z toho nakoniec vyrastú.
Za živa fajčiar, po smrti tuhý.
Nikdy nie je tak dobre, aby nemohlo byť horšie
Keď šľak netrafí, ide ho od jedu poraziť.
Skúste novelizovať zákony džungle!
Zlyhávajú nám životne dôležité orgány – štátnej správy.
Politik je muž, ktorý podvádza súčasne manželku aj vlasť.
Ján Heinrich

-Ako možno spoznať, že je zima?
-Lastovičky lietajú v kožuchoch.

-Anička, celý život vás budem nosiť na rukách!
-Tak teda nie! Vy nemáte auto?

-Pozri sa Adam. V novinách píšu o narodení nášho pätnásteho dieťata.
-No a čo? Dnes je to bežné.
-Dobre, ale prečo práve v rubrike šport?

Stretne policajt policajta a vidí ako si tento pchá rožok do zadku.
Čo to robíš? – pýta sa ho.
-Ale, zubár mi prikázal, aby som dnes jedol druhou stranou.

Prečo pozerá blondínka pornofilm až do konca?
-Pretože je zvedavá, či sa napokon vezmú.

život…
Generál si dal nastúpiť rotu a vydal rozkaz:
-Vojak v tej červenej čiapke, nech urobí dva kroky vpred!
-Pán veliteľ, veď to je hydrant.
-Na jeho meno som sa nepýtal, nech uposlúchne rozkaz.

-Vidíš Jano to okno?
-Vidím.
-Kedysi som tam posielal tisíc bozkov
-A čo teraz?
-Teraz tam posielam pre zmenu tisíc korún výživné.

Opilca spiaceho na lavičke po rušnom silvestrovskom fláme budia policajti:
-Vstávajte, čo je tu nocľaháreň!?
Opitý sa preberie a vraví:
-A čože ja som informátor?!…


Marfyho zákony
– – – – – – – – – – – – –

Preambula: Marfyho zákony sú všeobecne platné na území Slovenskej republiky.

PRINCÍP ŽLTEJ TLAČE
V každom periodiku nájdeš niečo, čo si už čítal.
DODATOK
I keď nesúhlasia niektoré fakty, miesto a čas, mená osôb a podobne, určite je to pravda.
ZÁSADA BULVÁRU
Počet správ zo života highsociety je priamo úmerný výške životnej úrovne obyvateľstva.
PRINCÍP NUTNEJ DEMENTNOSTI
Článok s fotografiou nežnej dámy je vždy lepšie napísaný ako všetky ostatné dohromady.
PRINCÍP INTERVIEW
Na položené otázky interviewovaný si i tak odpovedá ako chce.
DODATOK
V každom rozhovore minimálne jeden vyzerá ako hlupák.
ZÁSADA EXKLUZIVITY
Exkluzívny rozhovor je ten, ktorý to má uvedený v podtitule.
POSTULÁT O PREDVÍDANÍ DOSLEDKOV
Všetko čo napíšeš, raz použijú proti tebe.
BUMERANG
V prípade potreby použijú proti tebe aj to, čo si nikdy nenapísal.
POSTREH BYSTRÉHO ŠÉFREDAKTORA
Ak je remitenda vyššia ako náklad, určite nie je niečo v poriadku.
DODATOK
Výška remitendy zodpovedá počtu potencionálnych dementných čitateľov.

Z aforistickej dielne

Rád by som vstúpil do nejakej zaostávajúcej politickej strany. Vo vedúcej som už bol.
V preplnenej električke si aj sediaci vystoja.
Veľa sa dá povedať kvetom. Najmä ak nás manželka nepustí k slovu.
Niekedy mám dojem, že hlad po humore vystriedal normálny hlad.
Od smiešnych porcií v reštauráciách sa nepriberá.
Pozmenené porekadlo: Nepovedz ty, povedia na teba!
Futbalové ihrisko je miesto, kde sa ľudia kopú v rámci spoločenských pravidiel.
Prvoligových futbalistov máme, chýbajú prvotriedni.
Bol to typicky pohárový zápas. Nechýbali ani prázdne fľaše na hracej ploche.
Ktovie, či onedlho nezdraží aj maslo, ktoré máme na hlave?
Pod tými, čo sedia v kreslách sa stolička netrasie.
Pád každej banky zasiahne daňového poplatníka.
Inovované príslovie: Ži a nechaj živoriť!
Milan Kupecký

Z detského časopisu Škrt

Jazykový fľakoslovník

maďarčina

včela-seremet
osa-neseremet
čmeliak-neseremet turbo
kamzík-terénkoza
upratovačka-handrošmátra
dôchodca-uštvánléty
cintorín-rakvakemping

poľština

myš-revizor komorowy
potkan-gangster kanalowy
holub-obsranec strechowy
veverička-potkan stromowy
jež-kaktus pochodowy
blcha-turista košelowy
výpravca-powalač peronowy
riaditeľ-powalač prebytočny
inšpektor-powalač špecialny
lekár-lapač bacilowy
policajt-chlopak pokutowy

rýchlik-šialena mašina
zubná kefka-ščetka papulowa
holiaci strojček-kombajn bajuzowy

slovenčina

vreckovka-sopeľhandra
WC papier-riťobrus
Limonádový Joe-Malinový Dežo
klavír-zvukotruhlica
pohovka-hovník
okuliare-čumisklá
televízor-vreštibúda
vevrička-drevokocúr
kocúr-máčik
Bruno Horecký

-Prečo zvýšia učiteľom platy?
-Pretože sa začali strácať deťom desiate.

Hovorí matka medvedica otcovi medveďovi, ktorý nevie zaspať:
-Čo som ti vravela, aby si už v septembri nepil kávu?!

-Starký splnil sa ti z detstva sen?
-Áno. Keď ma kedysi učiteľka ťahala cez hodinu za vlasy, túžil som byť plešatý.

Výzva
Vážení čitatelia, prispievatelia, využite náš priestor na konci každého príspevku a priložte svoj komentár. Stačí napísať text, meno a odoslať. Pomôžete tak skvalitniť našu prácu, respektíve HUMORIKON. Prijímame aj negatívne ohlasy. Ďakujeme!

Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:

IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499

Príjemné čítanie a víkend! Najbližšie číslo vyjde ako vždy v piatok…

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

2 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Daniel Klačko
Daniel Klačko
4 years ago

Milanko, chceš vedieť, prečo si nedostal dotáciu na Humorikon?
Werich to krásne formuloval:
„Lučebním kamenem pro zjišťování pravosti daného blbce je humor: blbec skutečný nesnáší, když si někdo dělá z blbců legraci. V první řadě to nesnášejí cenzoři.“
Jan Werich

Srdečne Dano

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
4 years ago

Pán Milan,
veľa pekných vecí, ale
+ Novinári sa na zhromaždení veteránov nadchýnali zistením, že na jeden invalidný vozík pripadli v priemere až dve vyznamenania.
+ Ľudstvo prekonáva prírodu: zajačik môže uloviť dravce.
si zaslúži vypichnúť.

jhusár