Vlado JAVORSKÝ, pôvodným povolaním televízny a filmový scenárista. Autor množstva televíznych a rozhlasových hier, a scenárov publicistických žánrov. Venuje sa písaniu poviedok, fejtónov a aforizmov. Je úspešný aj ako výtvarník, najmä na poli kresleného humoru a knižných ilustrácii…Jeho literárne a výtvarné diela sú špecifické ako v žánrovosti tak i po formálnom spracovaní. Je nositeľom viacerých literárnych cien i cien za výtvarnú tvorbu. Humorista Vlado Javorský je ženatý, žije a tvorí v rodnej Žiline.
Slovo na úvod
ZDECIMUJME ŠE…!
Pri svojom študijnom režijnom pobyte vo Waršave ma smäd zahnal do tej najdesivejšej putiky Európy. Bola hlboká noc a našiel som jediný nočný podnik, kde sa ešte žilo. A ako! Vojnoví veteráni, invalidi, ľudské trosky spité pod obraz boží, mali v hlavách dohromady miliardu promile. Voda, vodečka…Opierali sa o seba ako „štafle“ a z dvojdecákov pili mok šťastia. „Zdecimujme še…“ Znelo zborovo a liali do seba vodku akoby mal nastať koniec sveta. Ako oňahdy v Hitlerom bunkri po príchode Červenej armády. Zdecimujme še! Toto je veta, ktorá pasuje na túto dobu. Zničme sa vlastnou úbohosťou! Podcenili sme budúcnosť, lebo naplnenie vety „ Ja sa o politiku nestarám…“ je tým najkrutejším trestom! Ty sa nestaráš o politiku, politika sa nebude starať o teba…a je to! Nechápeme, že politika je i kus krajca chleba v dlani! Budúcnosť je vo vedomí zjednocovania a nie rozdrobovania. Túžba po moci je totiž psychopatická úchylka. Príkladov v dejinách sú tisíce…Sme nepoučiteľní! Moc naozaj chutí ako kremrola, skúste ju dieťaťu zobrať z ruky! Zaskočila nás vlastná ľahostajnosť, lebo doba ide dopredu rýchlejšie ako naše schopnosti sa v nej zorientovať. Plačeme nad rozliatym mliekom, analyzujeme, ale našou chybou nemáme zákony, ktoré by náš život urobili znesiteľnejším. Zdecimujme še…
Extrakty života
I.
Zmluva s diablom sa podpisuje krvou. Najmúdrejšie, ak je po ruke vlastná…Ale i diabla možno okabátiť. Krv sa musí rozriediť vínom, najlepšie červeným. Diabol nám verí, neverí v úskoky. Diablovi sa to neoddá…Nikdy na to nepríde, že v žilách nám koluje viac vína, než krvi…V takom prípade je zmluva neplatná…!
II.
Vždy som hovoril pravdu, mal som taký hlúpy zvyk z výchovy. A dostával som za to bitky…A tak som si mohutne vymýšľal a klamal o dušu. Bitky nie sú nič príjemné…A začali ma chváliť, akú mám úžasnú fantáziu…A potom verte zmyslu výchovných metód…!
III.
Prvá láska nás ma obrniť proti vplyvom druhej lásky, ktorá je nebezpečná v tom, že sa tvári akoby mala trvať na večné časy. A pritom iba prvá láska tie večné časy prežije, hoci nebola nikdy naplnená skutkami , ktoré iné lásky robia bolestnými.
IV.
U učiteľky tanca som prepadol na celej čiare tanečného parketu. Nuž, i drevo je ohybnejšie ako moja snaha dať do pohybu neukojenú úctu k tancu. Tancoval som partnerke po nohách tak umne, že musela k farárovi na spoveď. V duchu kliala na moje kreácie tak mocne, až sa sama zľakla ohňov pekelných! Pokúšala sa mi vyhnúť najskôr v tanečnej sále, neskôr na schodisku tanečnej školy, napokon sa pokúšala vysťahovať na druhý koniec sveta. Márne snahy, moje tanečné kroky ju dostihli všade. Jej parfum bol ideálnou vzorkou pachu pre stopovacieho psa. My muži máme na vône ženy čuch! Napokon, úteky hrdinsky vzdala, a zvolila stať sa mojou učiteľkou lásky. Bola to jej jediná šanca . Každá láska skôr či neskôr vybledne a vtedy je dobré, ak jeden z partnerov, či najlepšie obaja, dokážu z ľúbostného vzťahu vytancovať…I stalo sa, pričom som dával veľký pozor, kam stúpam…Dnes i neskôr, dokonale poučený, že tanec je predsieňou lásky a láska brány pekiel otvára…
V.
V podstate je človek šťastný tvor, ibaže o tom nevie. Už od narodenia hlce materské mlieko s vedomím, že čo je zadarmo, nech aj črevá potrhá…Človek sa stáva nešťastným svojimi nárokmi. Vymeniť mamin prsník za lyžicu je trestuhodný čin. S lyžicou treba vedieť narábať, i keď nepopieram, že aj s prsníkom. Najmä v zrelom veku, kedy sa učíme doceniť podstatu vecí. Od hladu prechádzame k estetizmu a labužníctvu. Čas, kedy lyžicu naozaj potrebujeme. Najmä tú dlhočiznú na obúvanie. Labužníctvo nás vedie po ceste záhuby, po ceste vykladanej rozkošami a inými sveta darmi. Je to prízemné, ale nepopieram, veľmi príjemné a uspokojujúce. Šťastie obletuje človeka ako motýľ lúčny kvet. Hlúposť človeka spočíva v tom, že si neuvedomuje, že šťastie má krídla a rado odletí niekam, odkiaľ už nieto návratu. Tomu stavu hovoríme depresia z neprajného sveta. Kalich rozkoší raz vypijeme do dna, lásky zradíme akoby boli ľútym nepriateľom a osirieme…Topíme sa vo vlastných výčitkách. Na šťastie sa spomína. Je dobré, ak sme si ten dar vychutnali ešte skôr, ako sme ho nechali zapadnúť prachom ľahostajnosti…
VI.
Pri pohľade do zrkadla mávame často pocit, že na nás pozerá celkom iný človek. Skúmame, lámeme si hlavu prečo sa nám obraz nepáči.Za predpokladu, že nás nepostihlo nešťastie narcizmu. Všimli sme si, že nehľadáme čo by sa nám hodilo, ale práve naopak. Vydupávame z obrazu toho človeka čo nás znervózňuje. V podstate ide o čas, ktorému bez úspešne čelíme. Až napokon prídeme na to, prečo na nás zo zrkadla zíza úplne iný tvor. Je to tým, že sa vôbec nepoznáme…
VII.
Vývoj ľudského snaženia má zaujímavý, i keď v konečnom dôsledku vždy ten istý meter. Zbierame plody svojho života a ukladáme si ich na kontá bánk najskôr s tuzemskými značkami, neskôr prídu na rad tie exotické. Účty na vzdialených a málo známych ostrovoch sú imidžom našej snahy po spoločenskej úspešnosti. Účty tučné ako dokonale vykŕmená maďarská hus. Pohľad na strany tajuplných čísiel nevedú k spokojnosti. K číslam treba priradiť…moc! Tá dáva peniazom patričné grády, lebo iba moc im prinavracia patričné ohodnotenie. Fetiš úspešnosti. Z nepochopiteľných dôvodov práve títo ľudia akoby boli magnetom nášho obdivu. A nezaoberáme sa jednoduchou myšlienkou, že túžba po moci je chorobná…a najmä veľmi nákazlivá!
VIII.
Dostal som do daru budúcnosť.
Čumím ako teľa na nové vráta.
Nič nové pod slnkom, všetko tu už bolo.
IX.
Vyznal som s jednej slečne, že ju milujem najviac na svete.
Vraj, keby som ju miloval ako sám seba, mohli sme byť šťastný pár.
Za hrsť drobných…
+ Každý prorok potrebuje dobu, ktorou by mohol strašiť.
+ Pracujete v kanáli? Potom každá kontrola prichádza zásadne z hora!
+ Nechváľte sa, že máte dokonalý zrak ak vidíte niekomu do karát.
+ Revolúcie sú potrebné k pochopeniu koľko chýb možno narobiť horúcou hlavou.
+ Často krát má maslo na hlave väčšiu cenu ako samotná hlava.
+ Viete, že rebríček kariéry má primnoho oddychových plošiniek?
+ Najčastejšie dokážu vyburcovať k činom najmä hriešne myšlienky.
+ Aj by som sa občas udrel do poctivých pŕs, nebyť tých metálov!
Aforizmy
+ Aj v manželskom trojuholníku musí byť v zásade jeden uhol tupý.
+ Ak to v kolektíve škrípe, jeden z členov neholduje alkoholu.
+ Viete, že do života sme pripravení ak sme schopní všetkého…?
+ Nikdy sa nesnažte vyletieť z rodného hniezda s pristrihnutými krídlami.
+ Ak človek, ktorý sa ocitol pod stolom je tiež iba človek. Aj keď iba občas…
+ V živote možno zablúdiť aj tak, že kráčame za nevhodnými príkladmi.
+ Z nenapísaných Murphyho zákonov: Huby rozlišujeme na jedovaté a také, ktoré sme v lese nenašli…
+ Šéfovia musia jestvovať najmä preto, aby sme mali komu pripisovať zásluhy.
+ Viete, že nie je umením preplávať kanál La Manche, keď v mori neplávajú žiadne pirane…?
+ Je celkom prirodzené, že školu života navštevujeme doživotne.
+ Pri trúbení na ústup je dôležité aby sme vydržali s dychom…
+ Nejedna milenka zachránila nudu manželstva. Aspoň sa je o čom hádať.
+ Sympatickí ľudia to majú ľahké…Ohovárajú ich v dobrom.
+ Vo vojne a v láske vraj neplatia žiadne pravidlá. Aká to nádherná výhovorka!
+ Súkromné podnikanie mnohých neláka len preto, že neradi kradnú zo svojho.
+ Nepriateľov si vyberáme v zásade nevyberanými spôsobmi.
+ Ak niekto tvrdí, že pojedol všetok rozum, uverte mu…! Zdravého rozumu už skoro nieto.
+ Revolúcie sú historicky potrebné. Ako memento koľko chýb sa dá narobiť horúcou hlavou.
+ Žiaľ, pluralita je aj to, keď dvaja mlátia jedného.
+ Ak niečo pokazíme zvyčajne hovoríme, že sa dielo nepodarilo.
+ Žiaľ, názov „ľahká slečna“ je odvodené od pojmu „nerobí drahoty…“
+ Niektoré busty sú natoľko nezaujímavé, že už nepatria do múzeí, ale na smetisko dejín.
+Viete, že hviezdy posteľného plátna nezhasínajú?
+ Ak máme práve hlboko do vrecka je to možno preto, že sme nestihli včas obrátiť kabát.
+ Nemusí byť zábavné, ak je na politickej scéne priveľa šašov.
+ Na chudobe je pozitívne, že sa za ňu nemusí platiť milionárska daň.
Z aforistickej dielne autora
Upozorňovali ma, že sa nemám dívať do ohňa, lebo sa pocikám. Uvedomili si vôbec, aký je to trest pre pyromana?!
+
Chlieb sa kvôli zdraviu nemá konzumovať čerstvý. Rovnako ako správy z domova a zo sveta!
+
Čo je nebezpečnejšie? Priblížiť sa na dostrel pušky, či na dosah facky?
+
Svet sa tak rýchlo mení, že si nestačíme vychutnať dnešok.
+
Ak na pohrebe plačeme, koho vlastne ľutujeme?
+
Svetu nerozumiem. Hodinky vám predajú, ale čas k nim už nie.
+
Príroda je jedna veľká lekáreň. Raz aj ona bude na recept s doplatkom.
+
Človek ocení lásku až vtedy, keď príde na to, koľko ľudí ho nenávidí.
+
Robte si, čo chcete, ale lev vám z ruky zobať nebude!
+
Nie je dôležité mať vo všetkým prsty. Stačí nastavená dlaň.
+
Oči majú dokorán nie tí, čo vidia, ale tí, čo si z videného vedia urobiť názor.
Vlado Javorský
—————————————
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránok. Mimochodom, zaznamenali sme v priebehu roka vyše 25 500 vzhliadnutí !!!
Môžete tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
———————————————————————————————————————
