Dnes aktuálne známy slovenský historik a politik Anton Hrnko

 PhDr. Anton Hrnko, CSc. sa narodil 31. januára 1955 v Žiline. Vyštudoval filozofiu a históriu, pôsobil v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Bol zakladajúcim členom SNS, pôsobil v nej od roku 1990 a zastával v nej funkciu výkonného podpredsedu. Rady národniarov opustil spolu s Ľudovítom Černákom v roku 1994 pre svoj nesúhlas so smerovaním strany. Mandát poslanca vykonával až do roku 1998. Po skončení mandátu poslanca pracoval od roku 1999 na Ministerstve obrany. Je autorom desiatok vedeckých prác a držiteľom viacerých vyznamenaní, vrátane Radu Andreja Hlinku. V súčasnosti je poradcom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Bude ešte slovenčina na Slovensku potrebná?

Táto otázka mi skrsla v hlave, keď som rozmýšľal o posledných udalostiach v literárnom a vedeckom svete na Slovensku.
Kto pozná len trochu dejiny slovenčiny a jej presadzovania sa ako literárneho a vedeckého jazyka vo vlastnej krajine, nemôže nezostať s otvorenými ústami pred poslednými opatreniami zodpovedných orgánov, ktoré zdanlivo nemajú nič spoločné s naším rodným a komunikačným jazykom. Ale pozor! Nedajme sa zmiasť! Sú veľmi nebezpečné!
Ako vždy, na začiatok trochu histórie. Keď na začiatku 19. storočia naši buditelia písali svoje vedecké diela o Slovanoch a Slovákoch, písali ich v nemčine. Nedúfali, že ich potomkovia o sto-dvesto rokov ešte budú vedieť komunikovať vo svojich jazykoch, tak im chceli nechať nejaké svedectvo o sebe, aby im v budúcnosti porozumeli.
Náš národ však ukázal väčšiu životaschopnosť, akú mu rôzni futurológovia predpovedali. Štúrova slovenčina sa ukázala ako excelentný jazyk nielen pre literatúru, ale aj pre vedu. Už pred rokom 1918 v nej vznikli nielen literárne diela, porovnateľné so svetovou tvorbou daných čias, ale aj rôzne vedecké práce. Rovnako pred rokom 1918 mala slovenčina aj pomerne rozvinutú vedeckú terminológiu a o kvetnatosti literárneho jazyka ani netreba hovoriť.
Po roku 1918, ale už aj predtým, v Prahe ťažko niesli, že Slováci si zvolili vlastný jazyk a neprešli na modernú češtinu namiesto bibličtiny alebo bernolákovčiny. Nič s tým však nemohli robiť. Napriek tomu, že sa ozývali hlasy, najmä zo strany niektorých českých profesorov z Komenského univerzity, žeby Slováci mali vo vede (keď už v literatúre im to chceli láskavo tolerovať) používať češtinu. Avšak ani založenie Učenej společnosti Šafaříkovej roku 1927 na bratislavskej univerzite nedosiahlo vylúčenie slovenčiny z oblasti vedy. Nakoniec aj spoločnosť sama publikovala vedecké práce v slovenčine.
Slovenský jazyk za posledných sto rokov vyspel natoľko, že má vypracovanú vlastnú odbornú terminológiu prakticky na všetky vedecké odbory. Aj keď je v nej mnoho výpožičiek z ruštiny, češtiny a moderne z angličtiny, plne vyhovuje akejkoľvek vedeckej práci. Preto som zostal úplne šokovaný, keď som sa z vedeckých kruhov dopočul, že akreditačné komisie, ktoré majú akreditovať vysoké školy a vedecké ústavy, vylúčili (ináč sa to nedá nazvať) práce slovenských vedcov v slovenčine z bodovacieho hodnotenia univerzít a vedeckých ústavov. Akýkoľvek drobný článoček v angličtine aj v periférnom zahraničnom časopise bude vysoko bodovo hodnotený, ale aj najlepšia vedecká monografia slovenského vedca nemá na jeho hodnotenie a prenesene na hodnotenie univerzity alebo vedeckého ústavu žiaden vplyv! Pán minister školstva, to hádam nemyslíte vážne?!
Pýtam sa ctených akademikov a profesorov, ktorí pripravujú hodnotiace kritéria pre akreditáciu, to vážne chcete slovenčinu ako reč vedy hodiť do koša? Veď predsa sú celé oblasti vedy, najmä humanitnej, ktorá nielenže má, ale musí byť písaná v národnom jazyku! Koho v zahraničí zaujíma podrobný popis napr. histórie v tlstých monografiách, aby ich potreboval v angličtine? Podobne národopis, literatúra, sociológia a ďalšie a ďalšie vedné odbory. Z nich v zahraničí potrebujú tak akurát synopsis, ale pre domácu klientelu vedeckej práce sú nenahraditeľné! To fakt chcete zabiť celé oblasti vedy a zavrhnúť slovenčinu ako jazyk vedy? To kto vás poveril takouto funebráckou robotou?
Pýtam sa úplne vážne predsedu akadémie, rektorov a dekanov vysokých škôl: Je táto informácia pravdivá? Skutočne sa má slovenčina ako jazyk vedy poslať do minulosti? V ktorom ešte inom štáte je vedecká práca písaná v národnom jazyku vylúčená z akreditácie vedca a inštitúcie?
Akoby týchto jóboviek nebolo dosť, zdá sa, že súčasná vrchnosť nepotrebuje ani literatúru písanú v slovenskom jazyku. Ináč si nie je možné vysvetliť, že nepridelila ani jednému literárnemu časopisu, dokonca ani slniečkárskemu Romboidu ani halier! Teda zjavne nechce, aby spisovatelia písali a cibrili si svoj štýl v malých literárnych formátoch. Za posledných 70 rokov sa nestalo, že by literárne časopisy dostali z fondov určených na podporu literatúry nulový počet bubákov! Skrátka, zdá sa, že písanie v slovenčine sa stáva pre tento štát príťažou! A keby len štát: Aj súčasní platení Slováci, ktorí okupujú Maticu slovenskú, chceli zrušiť Slovenské pohľady, aby si mohli zachovať svoje nezaslúžené platy! Keď im niekto vysvetlil, že by to nebolo dobré, tak aspoň obmedzili periodicitu.
PS: Na podporu vydávania Slovenských pohľadov som zohnal nemalú čiastku finančných prostriedkov. Asi som spravil zle, lebo súčasný matičný mnohoobročník ma vyhodil z redakcie Slovenských pohľadov, v ktorej som bol dvadsať rokov. Nuž, slovenčina, máš to ťažké. Nielen tam, kde by sa to dalo predpokladať.

(Status na FB, 9. januára 2022)

Anton Hrnko

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments