Slovenský humorista Jozef Bily ako autor vydal už dvadsaťjeden kníh z nich sedemnásť humoristických obsahujúcich aforizmy, epigramy, humoresky, plus dve zo školského prostredia a dve knižky pre deti. Je členom spolku slovenských spisovateľov.
Svetlo sveta uzrel v roku 1946. Dlhé roky pracoval ako stredoškolský učiteľ a neskôr riaditeľ gymnázia vo Zvolene. Literárne ako autor začal tvoriť v roku 1972, až sa postupne vypracoval na popredného slovenského humoristu. Možno ho zaradiť medzi plejádu bývalých „roháčovcov“, súčasných posledných, ešte žijúcich mohykánov. Treba podčiarknuť, že bol kmeňovým prispievateľom a spolutvorcom bývalého satiricko – humoristického časopisu Roháč, čím ho možno zaradiť medzi vtedajšiu elitu humoristov, velikánov. Najskôr začal prispievať krátkymi literárnymi útvarmi do viacerých novín a časopisov, vrátane už spomínaného Roháča. V ostatnom čase, už v dôchodkovom veku, prispieva do Literárneho týždenníka, humoristického Bumerangu, Kocúrkova i Humorikonu.
Aforizmy
V čase pandémie sa nemocnice vyprázdňujú plnením cintorínov.
Pre ľudí je najhoršou symbióza vlny pandémie a vlny zdražovania.
Politici nevychádzajú s pravdou von ani vtedy, keď nie je vyhlásený zákaz vychádzania.
Existujú politici, ktorí aj v bezvetrí dokážu hovoriť do vetra.
Korupcia je, keď si na polícii namiesto úplatkára nechajú úplatok.
Aká priazeň sa nedá získať korupciou? Priazeň osudu.
Sľuby politikov sú lži so spätnou platnosťou.
Sloboda tlače je, keď si s novinami môžeme robiť to, čo chceme.
Pre politika nie je úspechom získať postavenie, ktoré je mimo hry.
Množstvo protestujúcich ľudí spôsobuje v súčasnosti to, že je u nás viac protestantov ako katolíkov.
Blesky v búrkach ukazujú ľuďom ako vyzerá ich svetlá budúcnosť.
Zbojnícke chodníčky nie sú nikdy dláždené dobrými úmyslami.
Mnohí politici nezanechávajú po sebe stopy ale prešľapy.
Mnohí ľudia neznášajú politiku zo zdravotných dôvodov. Je im z nej zle.
Naše zdravotníctvo je na tom tak zle, že je schopné liečiť iba zdravých ľudí.
Mali by sme na Slovensku postaviť múr nárekov, pri ktorom by ľudia plakali od radosti.
Smeti sa nikdy nevynášajú na piedestál.
Aký je rozdiel medzi politikou a prírodou? V politike sa zakladajú nové strany a v prírode smetiská.
Kabát má iba dve strany ale dá sa obrátiť niekoľkokrát.
Mier je vtedy, ak sa aj armády správajú civilizovane.
Najťažšie sa zastavujú boje.
Ľahšie sa časuje bomba ako forma.
Ľudia nejdú za mnohými politikmi, to iba oni idú pred nimi.
Občania sa mračia, keď im vládnuci politici skočia do úsmevu.
Kde sa ľudia vždy smejú? Na volebných bilbordoch.
Absolútne umenie: Mať sa ako prasa v žite a nebyť sviňou.
Topenie sa v peniazoch je top zážitok.
Zauchá sa vracajú ľahšie ako dlhy.
Kto nedáva iba berie? Exekútor.
V súčasnej dobe zanikajú dobré zvyky a tak si ľudia musia zvykať na zlozvyky.
Aký je rozdiel medzi denníkmi a nočníkmi? Žiadny nočník ľudí nedezinformuje.
Zdražovanie je jav, ktorý presviedča ľudí aká je im ich vlasť drahá.
Naši politici sa opäť zlepšili. V zhoršovaní.
Vlastnosti ľudí najľahšie zisťujeme vtedy, keď sú opití alkoholom alebo mocou.
Parlament nie je nikdy naplnený, preto poslanci v ňom sebe nemajú blízko.
Najkrajší je zajtrajšok, ktorý sa stal krásnym dneškom.
Na čo majú kajúcnici údy? Aby nimi mohli udávať druhých ľudí.
Kajúcnikom by mali postaviť sochy, aby aspoň holuby na nich špinili.
Život beží ďalej bez ohľadu na to, či poslanci zasadajú, zasa dajú alebo zasa nedajú.
Autobusové spoje určite nemeškajú na cestách, ktorých výstavba mešká.
Politika je divočina, ak v nej platia zákony džungle.
Pravda je len jedna, preto ju nemôžu mať obidve bojujúce strany.
Škrtaním výdavkov na kultúru sa kultúra škrtí.
Politici, ktorí sú na zaplakanie neplačú ale vedia rozplakať občanov.
Najhoršie je, keď vláda vládne hrozne a neohrozene.
EPIGRAMY
O POLITIKE
V nej múdrosti
navzdory
z hlúpostí sú
názory.
O DOBRÝCH ZMYSLOCH
Človek má vtedy
dobré zmysly,
keď nenaletí
na nezmysly.
O STROME
Nie je pijan,
tak má kaz,
môže sa sťať
iba raz.
AJ
Karierista aj
v závetrí
príležitosť vie
zavetriť.
SPOKOJNÝ AUTOR
Urobí len diel,
nie veci celé.
Potom sa kochá
na svojom diele.
ŽIVOT NA SLOVENSKU
Nežije sa dobre
len sa dobre žobre.
PO BOJI
Keď nastane mier a
skončil sa stav vojnový,
zbraňami sú vnady
žien a plné válovy.
BURINA
Tvári sa dôležito
častejšie ako žito.
TÚŽBA CHUDOBNÝCH
Chceme mať
plný válov
ale nie
ideálov.
ROZDIEL
Horolezec
vystupuje na štíty
a udavač
ničoho sa neštíti.
EPITAF KRÍŽOVKÁRA
Krížovky som lúštil
v bohatstve aj v chudobe,
preto nie kríž ale
tie mi stoja na hrobe.
EPITAF DÔCHODCU
Za živa si memoáre
písal vďaka teóriám.
Teraz to už môžeš robiť
v hrobe len in memoriam.
EPITAF POLITIKA
Celý život
občanom žral nervy.
V hrobe za to
zožerú ho červy.
EPITAF OTCA
Pred smrťou si pil milý
náš tatko,
tak ti na hrob píšeme
pi sladko.
EPITAF VEDCA
V myslení som esom.
Myslím si, že nie som.
Jozef Bily
