Curriculum vitae
Vlado Javorský sa narodil 15. apríla 1952. V ročníku na VŠMU bol so Zuzanou Krónerovou a Jarom Filipom. Animovaný film mu prednášal Viktor Kubal. Hneď po skončení školy nastúpil ako režisér v Bábkovom divadle v Žiline, kde zostal dva roky. Potom sa osamostatnil a venoval sa scenáristickej a výtvarnej tvorbe. Bol dvorným scenáristom slovenskej televízie.
Publikoval karikatúry v desiatkach novín a časopisov. Vyšlo mu viac ako tritisíc karikatúr v Roháči, Smere, Pravde na nedeľu, Športe, Cieli…
„Obojživelník“ (kresliar – karikaturista, píšuci autor – humorista) Mgr. Art. Vlado Javorský pochádza zo Žiliny, kde aj žije i tvorí. Po skončení základnej a strednej školy absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor filmová dramaturgia, scenáristika a réžia… Mal však iné ambície ako „iba“ písanie scenárov a hier, pretože to, čo sa nedalo napísať, dalo sa nakresliť. Z toho písaného či kresleného mu však vždy vyšlo iba to úsmevné, hoci neraz cez slzy.
Vlado Javorský má v pracovni dva stoly. Jeden mu slúži na písanie, druhý na kreslenie. Dá sa to aj tak povedať, že sedí, i keď striedavo, na dvoch stoličkách. Hoci nie je materialistom, peniaze považuje za čertove obrázky prepotrebné do hry života. Súdiac podľa toho, že ich vidí čoraz menej, možno usúdiť, že na starosť mu rapídne slabne zrak. Na ostrosti myšlienok mu však slabnúci zrak neuberá, práve naopak. Trafí vždy do čierneho, čo sa týka súčasného diania a udalostí, ktoré sa denne vyskytujú okolo nás.
Čo sa týka produkcie, jeho pracovitosť je obdivuhodná. Naopak, doma ho rodinné zázemie považuje za človeka veľmi lenivého. Pritom je jedným z mála autorov, ktorí sa snažia vyžiť z humoru, čo sa mu napodiv striedavo až „polooblačno“ darí. Nie náhodou a nadarmo si tri desiatky autorských výstav doma i v zahraničí získali svojich obdivovateľov.
Vlado Javorský je autorom desiatok televíznych a rozhlasových hier a scenárov, za ktoré získal nejedno ocenenie doma i v zahraničí. Rozhlas odvysielal päť stoviek jeho humoristických poviedok a tri tisícky aforizmov. Čo k tomu dodať?!
Žilinský humorista a satirik Vlado Javorský má u seba rozpísaný román s názvom Zaprášené histórie a tiež rukopis zbierky aforizmov: Za hrsť drobných. Na počudovanie, hoci za rukopis získal v zahraničí cenu Jaroslava Haška, na Slovensku sa doteraz nenašlo jediné „odvážne“ vydavateľstvo, ktoré by mu túto knižku vydalo. Neuspel ani so žiadosťou o grant na Ministerstve kultúry SR.
Ako televízny autor ponúkol pred rokom verejnoprávnej televízii humoristický seriál, ktorý je diametrálne odlišný od produkcie súkromných televíznych staníc a spoločností, no doteraz na ponuku nedostal ani len, ako elementárna slušnosť káže, odpoveď. Nuž, na Slovensku je to tak… Asi nejako tak.
Na istý čas prijal ponuku Žilinskej univerzity, kde na Katedre telekomunikácii a multimédií prednášal dejiny literatúry, dejiny filmu, spojené s projekciami, filmovú dramaturgiu a scenáristiku. V súčasnosti je na dôchodku. Je však naďalej spoluorganizátorom festivalu filmov študentov Žilinskej univerzity. Dve desiatky krátkometrážnych filmov rôznych žánrov sú sľubnou perspektívou mladej generácie filmových tvorcov.
A na margo jeho novej tvorby? Ak nebude chýbať motivácia a najmä mediálny priestor, naďalej by rád kreslil karikatúrne obrázky a podieľal sa na ďalších výstavách.
A aký je jeho názor na súčasnú situáciu v oblasti humoru? Povedal nám: „Národ, ktorý stratí zmysel pre humor, národ, ktorý dopustí, aby humor v jeho krajine nebol korením života, taký národ stráca tvár a stáva sa národom duchom chudobným. Pretože humor odjakživa pomáhal ľuďom prežiť svoju dobu…“ A zároveň položil rečnícku otázku: „Dokedy chceme byť chudobní?“
Vlado Javorský je otcom troch detí, teší sa z dvoch vnučiek a piatich vnukov. Nedávno sa vnučke narodil syn, má teda už aj pravnuka… Zbiera kuchárske recepty a keď sa práve nezvŕta pri sporáku, zaručene ho vo voľných chvíľach nájdete na prechádzke so sučkou Sofiou.
Text z pripravovanej knihy
+ Sú tajomstvá, ktoré za nás odkryje až čas. Často krát až vtedy, keď už nemajú žiadnu cenu.
+ Ľudstvo je naozaj vážne choré od narodenia!
+Čo sú to za sny, ktoré za nás musia vyplniť druhí?
+ Ak sa chce matematika stať fantáziou, musí si počkať až jej narastú krídla.
+ Svadobné cesty musia byť krátke. Milenky doma sú už od nedočkavosti netrpezlivé.
+ Viete, že slzy sú perly na jedno použitie?
+ Ak sa chcete porozprávať sám so sebou, musíte si nájsť tému, ktorá by vám neublížila.
+ Anonym si svojho adresáta vždy nájde.
+ Pri práci rukami si dávajte pozor na rýchlosť pohybu! Práca rúk musí byť viditeľná!
+ V kine musí byť tma. Inak by sme nevideli čo dávajú.
+ Oči sú vždy na vine, ak pri pohľade na niečo slintáme.
+ Lekári zakazujú pacientom aj to, čo si nemôžu dovoliť.
+ Neklaňajte sa skôr, pokým vyvolenému nepostavia pomník!
+ Sú jedálne, kde treba rezeň zjesť pred príchodom prievanu.
+ Prichytil som sa, že smutne konštatujem, ako pomaly mi roky utekajú…
+ Doma som sa so sestrou na školu nehrával. Vždy som chýbal.
+ Ak vám nedovolia hrať prvé husle, zdokonaľujte sa aspoň v mariáši.
+ Život nám predkladá účty, z ktorých jednoznačne musíme ošedivieť.
+ Počet narkomanov v krajine je priamo úmerný kvalite života v nej.
+ Najdemokratickejšie na slovách je to, že sa môžu zapamätať, alebo zabudnúť.
+ Niekedy si stačí iba sadnúť, aby sme našli ihlu v kope sena.
+ Silnejšie ako moja vôľa je vôľa mojej manželky.
+ Bič vie svoje. Plieska iba na tom správnom konci.
+ Ak pobozkáte neskúsenú ženu, môže si to omylom vysvetľovať ako ponuku na sobáš.
+ Ak muž pred svadbou nepočúva matku, po svadbe bude musieť počúvať niekoho celkom iného.
+ Hádžete chlieb po nepriateľoch? Nečudo, že ich pribúda…!
+ Deti sú rafinované! Plačom bližšie k plnému prsníku!
+ Aby človek pochopil bohov, musí poznať príčinu ich hnevu.
+ Aj peklo má svoje detašované pracovisko. Stačí sa občas obzrieť vôkol…
+ Viete, že najžiadanejším kráľovským darom je omilostenie?
+ Fitnesscentrum? Brutálne ignorovanie pohybu na čerstvom vzduchu.
+ Každý z nás kráča po ceste hľadania. Ibaže nie každá cesta je lemovaná úspechmi.
+ Chamtivosť je mizerný materiál na stavbu mostov nad priepasťami.
+ Obezita je prejav lásky, ktorý nemožno utajiť.
+ Zrúcaninami kráčala história. Preto sa stali zrúcaninami!
+ Nebyť dedičstiev, možno by sa súrodenci aj mávali k láske.
+ Aj neveru na druhom konci sveta ťažko utajiť! Venerológovia o tom vedia svoje!
+ Koľko otázok musíme ešte položiť, aby sme pochopili, že sa namáhame zbytočne?!
+ Túžime mať krídla. K pádom už naša myseľ nedosiahne.
+ Ak vyplazujeme jazyk, v podstate nemlčíme.
+ Najväčšiu plochu v mozgu zaberá pamäťové centrum. Na hriechy.
+ Osamelá myška túži byť kocúrom z prozaického dôvodu. Túži sa pohrať s myškou…
+ Ak si doma zabudnete dáždnik, zmoknete. Ak zubnú protézu, zbytočne netárate!
+ Inkvizícia na každej kus bosorky nájde!
+ Mal vo všetkom prsty. Preto tá nastavená dlaň!
+ Ak nezazrieš cieľ, začni premýšľať prečo…
+ Staré hriechy sú ako bumerang. Vracajú sa.
+ Viete, že zarytým mlčaním môžete manželke prekaziť hádku?
A F O R I Z M Y
+ Viete, že medzi podlahou a chlebom najčastejšie zavadzia maslo?
+ Špina za nechtami môže mať dve príčiny. Z práce, alebo z ničnerobenia.
+ S ľudstvom to ešte nie je také zlé. Pri divadelnom predstavení nazerala do mobilov iba polovica divákov.
+ Nebu porúčať nemožno, ale k modlitbám je naklonené.
+ Poézia je hlas srdca, ktoré nepozná, čo sú to vykričané hlasivky.
+ Ak sa schováte do vlastného vnútra, nikto vás neobjaví.
+ Je podozrivé všetko to, o čom sa hovorí, že je nad slnko jasnejšie.
+ Ak si slušne vychovaný, nie je ti súdené zlomiť si prst v nosnej dierke.
+ Mlčiaca väčšina akoby v podstate ani nejestvovala.
+ Ak podávate psovi ruku, najskôr sa presvedčte, či ju použijete naozaj iba na podávanie.
+ Svadobná torta sa krája obojručne. Pravdepodobne preto, aby zostali nejaké sily aj na svadobnú noc.
+ Mladé víno podporuje činnosť mozgu. Najmä lokalitu hriešnych myšlienok.
+ Ak vaša svokra nájde vo vašom počítači objednávku na guľovnicu, nebude mať z vás dobrý pocit.
+ Mnohé účty si ponechávame na zaplatenie na starobu v nádeji, že sa na ne zabudne.
+ Zjedzme hrozno a stratí šancu, že ho rozdupú na víno.
+ Ak nás milenka opúšťa kopancom, je na nás niečo neodpustiteľné.
+ Nemučte sa láskou! Mučte ňou iných!
+ Viete, že pred krematóriom sa vedú pahrebné reči?
+ Ak natrafíte na dobráka, možno ste prvý človek, ktorého v živote stretol.
+ Od roboty aj kone kapú! Je to fakt, koní je už žalostne málo.
+ Nie je dôležité, koľko pohárikov v bare vypijeme. Dôležité je, kto ich zaplatí!
+ Nepremýšľajte nahlas! Uvidia do vás…!
+ Tlačenka je geniálny vynález. Jej útroby znesú všetko!
Za hrsť drobných…
+ Do mobilu sprosté výrazy nepatria. Čo ak vás práve v tej chvíli niekto odpočúva…?
+ Najmúdrejšia ústna hygiena je v pravom okamihu mlčať.
+ U nás máme skvelú deľbu práce. Niekto zoženie predražené stíhačky, iný zase predražené rúška.
+ Otvor si súkromné peklo a môžeš si teplotu regulovať.
+ Doma nie sme prorokmi. Doma nás k slovu jednoducho nepustia.
+ Budeme svoje deti skutočne milovať aj po dvoch rokoch prázdnin?
+ Modlitby bez nádeje sú ako krídla, čo nevládzu vzlietnuť.
+ Pilát mal svätú pravdu! Po každom použití rúk si ich treba vydezinfikovať.
+ Kto pridlho mlčí riskuje, že naňho zabudnú.
Vladimír Javorský
