Úvodná stránka / Časopis Šipak / Štvrtá dávka / humor / Ivo Mijo Andrić / pohľad / recenzia /satira / Šipak / sipak.rs /IVO MIJO ANDRIĆ O ZBIERKE AFORIZMOV „ŠTTVRTÁ DÁVKA“ – V ZDRAVOM TELE A ZDRAVÁ MYSEĽ/
V ZDRAVOM TELE ZDRAVÁ MYSEĽ
Zbierka aforizmov: ŠTVRTÁ DÁVKA, (Združenie chorvátskych aforistov a humoristov, Záhreb, 2022)
Po Stožerovi a maskách prichádza v treťom roku celosvetovej pandémie koronavírusu štvrtá dávka z kancelárie Združenia chorvátskych aforistov a humoristov. Ide o súbor aforizmov a humorných diel pripravených odborníkmi bystrých myšlienok a ostrého satirického jazyka, ktorí so zdravým duchom liečia choroby tela a spoločnosti. Tento spôsob liečenia a boja proti silám zla a utrpenia je známy už od čias starovekého Grécka, kde aforizmy boli spolu s bylinnými prípravkami hlavnými medicínskymi pomôckami pri zachovávaní ľudského zdravia a šťastia.
Chorvátski aforisti a humoristi posilnili známe ľudové porekadlo „v zdravom tele zdravý duch“ slovným spojením „zdravým duchom do zdravého tela“. Takto otvorili stránky nového montážneho manuálu pre mentálnu gymnastiku a vrátili úsmevy na tváre imunokompromitovaných aj neohrozených príslušníkov svojho druhu. Dá sa očakávať, že týmto humánnym gestom svojho písania pomôže všetkým, ktorí veria, že pekné slovo je lepšie ako akékoľvek škaredé dielo pochádzajúce z prírody, či zo skazeného ľudského mozgu.
Štvrtá dávka, ktorú lekári nazývajú preočkovanie alebo preočkovanie, má za cieľ posilniť imunitnú silu tela proti pohrome koronavírusu. V aforistickom prípade ide o posilnenie duchovnej sily obyvateľstva, ktorá je vzhľadom na všetko, čo sa nám v každodennom živote robí a deje, pre mnohých na mimoriadne nízkej úrovni. Z tohto dôvodu 90 chorvátskych aforistov a humoristov na čele so šéfredaktorom Jandro Drmićom a prezidentom UHAH Mladenom Vukovićom spojilo svoje sily a pripravilo knižnicu veselých myšlienok, ktorej hlavnou úlohou je v momente čítania priniesť späť úsmev na tvári a veselosť na duši a očiach každého dobre namysleného čitateľa. Ak sa tak stane, potom bol účel vydania tejto knihy plne splnený.
Antológia štvrtej dávky zhromažďuje na jednom mieste najznámejších chorvátskych aforistov, ktorí sú aktívni alebo boli aktívni do dňa svojho vydania. Na jej stránkach sú diela vytvorené od vydania predchádzajúcej zbierky. Potvrdzuje to vitalitu chorvátskej aforistickej a humoristickej scény, ktorá sa z roka na rok obohacuje o nových mladších autorov a ich diela, a je tiež dobrým znamením návratu humoru do každodenného života ľudí, ktorý bol počas r. vojny a v prvom povojnovom období.
Medzi zastúpenými autormi sú väčšinou takí, ktorí sa humorom zaoberajú už desaťročia a ktorých diela možno nájsť na stránkach novín a časopisov či na internetových portáloch. Mnohí z nich získali za svoju prácu hodnotné ocenenia a uznania doma aj v zahraničí. Ďalší sú na najlepšej ceste pridať sa k nim, pretože každým rokom opúšťa školu chorvátskeho aforizmu stále viac dobrých alebo veľmi dobrých študentov. Vidno to z aforizmov, ktoré kopírujem zo zbierky ako dôkaz univerzálnej hodnoty chorvátskych aforizmov.
O tom, že humor a vtip sú dôležitým duchovným a materiálnym faktom a víťaznou kombináciou v ľudskom živote, sa už dávno presvedčil vysokoškolský profesor na dôchodku Željko Bajza, ktorý hovorí: Najradšej žartujem o svojom bankovom účte. Máme dôvod domnievať sa, že tento účet je pozitívny a že nikdy nebol v „červených číslach“. Rovnako veríme aj optimistickému aforizmu Slavice Bakšaja, ktorý dáva presné matematické návody v štýle: Myslite pozitívne. Nádej na negatívny výsledok. Nestor aforizmov a krásne písaných slov Josip Balaško nám pripomína, že: Rana otvorenej duše sa ťažko hojí, kým Ivan Bašić dáva jasnú definíciu povahy bojovníka: Kto nebojuje sám so sebou, bojuje proti iným. Žiaľ, je ich medzi nami a okolo nás veľa. Keby nebolo ich, mier by bol na Zemi večným stavom. Svetislav Biljanović nám pripomína, že: Hlboké myšlienky neklesajú a Helena Binđa Draclin prostredníctvom slovnej hry múdro poznamenáva: Všetko prejdeš a potom to všetko prejde tebou. Marinko Ćavar realisticky opisuje korónový čiernobiely obraz s aforizmom: Niektorí zomrú na korónu a iní zbohatnú. Možno tento aforizmus skrýva odpoveď na otázku o dôvodoch a príčinách koróny v 21. storočí. Ivica Kesić sa v tejto súvislosti oprávnene pýta: Keď padnú masky, bude to koniec pandémie alebo koniec šou? Nađan Dumanić realisticky opisuje našu a svetovú realitu aj v aforizme: Všetky systémy padajú, len vládnuci rastie. Podobným spôsobom opisuje pochmúrnu súčasnosť Abdurahman Halilović Ahil, ktorý hovorí: Keby nebola vojna, dnes by sme neumierali na splátky. V čase prechodu: Štát je pre mladých ako pôrodná matka. Narodia sa, keď z nej vyjdú – hovorí Savo Ilić, ktorý nás opustil po očkovaní treťou dávkou „moderny“. Mate Ivandić dosvedčuje, že: Aj na pokraji nepríčetnosti chudobní platia clo. A Danko Ivšinović benevolentne radí: Ak si v banáne, nemusí to vedieť každá opica. Bývalý medik Martin Jakšić sa venuje pravopisným témam, koriguje genealogickú mylnú predstavu našich politikov. Totiž uzatvára, že: Pre Američanov nie je Chorvátsko partnerom, ale partnerom. S odvolaním sa na časté zemetrasenia Dražen Jergović uzatvára: V pasívnom stave sú stále aktívne iba tektonické platne.
Podľa aforistického pohľadu Velimíra Karabuvu; Najvernejší sú tí rovnako zmýšľajúci ľudia, ktorí nerozmýšľajú. Ivan Katić dodáva, že: Myšlienka nemá úderník, ale dá sa vystreliť. Spisovateľka Zorica Krznar-Blagec pripomína neopatrným živú pravdu, ktorá znie: Ak sa ponáhľaš do skazy, mnohí ti pomôžu. Je samozrejme jasné, že táto pomoc bude nezištná. Pri sledovaní hospodárskych tém si Dragutin Lončar všimol ako: Zväz dojných farmárov má viac členov ako kráv. Zrejme aj preto je nákupná cena mlieka nižšia ako cena pitnej vody v obchodoch. Podobné postrehy má aj Tonka Lovrić, ktorá odhaľuje, že: Mäsiar vie, čo je lepšia polovica. Danica sa venuje aj potravinovým témam Majnarić, z ktorého aforistickej kuchyne pochádza aforizmus: Sýty hladnému dôveruje, no jemu nedáva. Aldo Matelić na to nadväzuje vymysleným univerzálnym výrokom: Chudobného človeka len málokedy prichytia pri jedle. Bývalý odborár Stanislav Maroja rezolútne hovorí: Čisté svedomie nezískaš vymývaním mozgov. Dôvodom je, ako píše Petar Pilipović, že: Dobre umytý mozog rýchlo vysychá. Tomislav Mihanović ide v tejto otázke ešte o krok ďalej a hovorí: Čisté svedomie sa dosiahne výberom odpadu. Veľký majster aforizmov Marinko Mijović opisuje všadeprítomnú jednotvárnosť vetou: Niektoré hlavy pripomínajú antény, ktoré prijímajú signál len z jedného vysielača. Východ alebo Západ, to je jedno. Pretože, ako by povedal Darko Mrkonjić: Je lepšie byť ateistom, ako veriť v malých bohov. V ľudskej podobe, samozrejme. Boris Nazansky to potvrdzuje slovami: Nie každý hlupák sa môže dostať k moci. Len tie najväčšie. To potvrdzuje prax v neobmedzenom počte prípadov. Ak by to tak nebolo, ľudia by dnes namiesto zbraní hovorili. Každý začiatočník je ťažký, svedčí Živko Prodanović a Miro Radalj chápe ako: Každá minulosť nie je história. Dôkazom je aforizmus Tomislava Supka, ktorý uvádza názorný príklad historika: Tento historik postavil skutočnú vilu z nesprávnej minulosti. Milan Rupčić tvrdí, že u nás: Ani mozog sa nemôže pásť bez stimulácie. Nikola Šimić Tonin, že je to: Krásna Naša, pre toho, kto sa „obíde“. Podľa Ante Tešije: V Chorvátsku sú všetci nevinní. Preto zomiera. Ale to nie je také dôležité, pretože podľa Đurđa Vukelića Rožića: Chorvátsko je dobrá vlasť, nezištne dáva tým, ktorí berú. Jednohlasne to potvrdzuje Miroslav Vukmanić aforistickým výrokom: Z poslednej vojny sme sa nepoučili. Iba dôchodky. A Mladen Vuković to všetko završuje satirickou vlasteneckou myšlienkou, ktorá v optimistickej verzii znie: Prešli sme búrlivým vývojom od močiara k muchotrávke. Na tejto ceste rozvoja, ako hovorí Nedo Zuban: Národný poklad je bezpečný. Odpočíva v súkromných trezoroch. A naše dobré a dôstojné…Bezdomovci sú pripravení na domov, ale nemôžu ho zaplatiť, poznamenáva Zdravko Žarković. Darko Žigrović uzatvára tento pochmúrny sociálny obraz spoločnosti v prechode aforizmom: Nádoby sú zdrojom nákazy, ale aj výživy.
Na záver tejto kopírovacej literárnej techniky som nechal poučnú aforistickú myšlienku Mary Ožićovej-Bebekovej, ktorá v chorvátčine znie: Zle píšem, lebo stále menej čítam. Pridal k tomu dotyk Zlatka Tomića: Nič nečítam a ledva sa k tomu dostanem. Som hlboko presvedčený, že tieto čitateľné myšlienky majú rovnaký význam vo všetkých jazykoch sveta.
Nuž, páni moji, čítajte ďalej, aby ste aj vy nepísali zle.
Ivo Mijo Andrić
