Dnes výnimočne vážne pred voľbami profesor Jaroslav Husár

Na pranier 

Do pozornosti – výnimočne na zamyslenie v predvolebných diskusiách o našej ekonomike a hospodárení poslancom, ktorí chcú riadiť tento štát a tejto vede nerozumejú a tárajú o nej – bla, bla, bla, a ako sa vraví dve na tri…  

Prevzaté články prof. Jaroslava Husára – najnovší

(Jeho vlastné články sú presunuté na DOMOVSKÚ STRÁNKU od 1.februára 2020)

Ekonomické hromy bijú,

lebo trblietavou prázdnou nádherou sa dajú nazvať povrchné sľuby strán, ktoré kandidujú do parlamentu; hlavne ich ekonomická časť.
Vzdelaný ekonóm musí vidieť v programoch strán iba kĺzanie po povrchu problémov, či lepšie povedané, programy nezanechajú stopu na riešeniach reálnych ekonomických problémov Slovenska. Skáču po povrchu a nezanechávajú stopu tak ako ju nenechá vodná blcha na vode.
Príklad aby som bol konkrétnejší: čitateľ sa mohol dočítať, že česká firma Lasvit sa môže pochváliť výrobou nádherného draka – tradičného výjavu z čínskej mytológie. Majiteľ podniku L. Jakmič povedal, že „tento projekt je tým najväčším, čo sme kedy vyrobili. Posunuli sme vďaka nemu hranice toho, čo je možné zo skla a kovu vytvoriť. V tomto projekte sme museli spojiť dve tradičné remeslá, sklárstvo a kováčstvo. Využili smer hlboké znalosti z oboch odborov a výsledok obohatili o najmodernejšie technológie“.
Takýto klenot, formulovanie ako má fungovať ekonomika, cenné dielo by mala ponúknuť aj dnešná ekonomická veda, ktorá je na okraji záujmu strán a tak sú objektívne ohraničené ich riešenia. Hoc v ekonómii máme analógiu z prírodných vied, matematickou podobou, Ohmovho zákona, ktorý hovorí, že napätie = intenzita x odpor v ekonomike máme zákon kolobehu peňazí, ktorý hovorí, že masa peňazí = peňažný multiplikátor x monetárna báza.
Tento vzácny klenot ekonómie nie je stredobodom záujmu dnešných ekonomických programov strán aj napriek tomu, že je príčinou našich problémov. Neuvedomujú si, ba nemajú poznatky ako ho treba modifikovať, veď sa zmenil ekonomický svet vďaka rozvoju technológií, teda nástupom IT technológií. Už vo viacerých príspevkoch som sa usiloval čitateľovi ukázať hlavné ekonomické poslanie ekonómie tak, že som sa snažil priblížiť ľuďom bohatstvo a rozmanitosť ekonomickej vedy práve preto, aby vedeli, čo majú požadovať od politikov, lepší ekonomický život.
Programy strán sú ako tanec v dedinskej krčme. Improvizácia voľných fantázií, lebo nevedia čo je ekonomická veda, ako náročné získanie poznatkov potrebných pre život; strany sa vyhýbajú teórii.
Ekonómia by sa mala stať vítanou radkyňou tvorcom hospodárskej politiky. Zákon obehu peňazí je jadrom toho, že ekonomiky krajín EÚ trpia neduhmi. Nedávno bol v SME nadpis „Kažimír ide hromadne prepúšťať“ (žeby hlava Medúzy?). Kažimír prehlásil, že chce banku zefektívniť! „Začali sme práce na personálnom a procesnom audite, aby sme nadobudli vlastné presvedčenie o tom, že nastavenie organizácie je namieste“, povedal Kažimír v rozhovore pre Denník N. Možno, že je audit hlavný, ale reálne hlavný je iný problém. Budem o ňom nižšie hovoriť. Najskôr však musím spomenúť aj fungovanie iných centrálnych bánk v Európe. Možno to čitateľ už dostal na mail. Aj Deutsche Bank (DB), ako NBS, prepúšťa tisícky zamestnancov. Iba nedávno DB na vianočnú oslavu zamestnancov DB pozvala Robbie Wiliamsa aj Spice Girl. A tento rok Christian Swing dokonca zrušil kávu a koláč pre dôchodcov na vianočnom večierku. A ako hlavný dôvod sa uvádza, že vláda USA chce 14 biliónov USD a to ako pokutu od DB, ktorá má už veľké dlhy (deep in debt). „Majú gigantický dlh – sú zúfalý z nedostatku peňazí. Budú sa ich snažiť získať kde len môžu“, povedal Jim Rogers, známy finančný analytik. Taliansky súd udelil 13 bankárom Deutche Bank, japonskej Nomury a talianskej Monte dei Paschi až 7,5 roku väzby za obchody s finančnými derivátmi, za chybné účtovníctvo a trhové manipulácie. Čitateľ si možno v maili všimol aj o aké finančné čiastky išlo. Nie o tom chcem hovoriť.
Hlavný problém ako slovenskej ekonomiky tak aj ekonomík krajín EÚ je v tom, že sa nerešpektujú hlboké poznatky ekonómie; píšem o tom u viac ako 10 rokov.
Nemôžem nepovedať, že NBS od jej vzniku nekládla dôraz na ekonomický zákon kolobehu (keď ešte mohla, dnes je pobočkou), ktorý ona mala ustrážiť. Nielen ona. Predovšetkým ECB, teda európska centrálna banka, ktorá pod vedením Draghiho vtláčala (nakupovala cenné papiere, zvyšovala infláciu) počas niekoľkých rokov do obehu mesačne skoro toľko eur ako je ročná hodnota nášho HDP.

Dnes žneme úrodu. Ekonomické hromy bijú…

Čitateľovi aspoň v krátkosti ukážem, kde vznikajú ekonomické hromy. Zákon kolobehu peňazí v tvare MV = PY už neplatí viac ako 100 rokov. Zmena fungovania ekonomického sveta po prvej a po druhej svetovej vojne si vynútila tento zákon obohatiť, spresniť predovšetkým vďaka ekonomickým zmenám. Hlavne vďaka velikánov Keynesovi ekonomické poznatky ho vyjadrujú v tejto podobe:
1 + (CU/D)
M = ——————————– x H
rd + (ER/D) + (CU/D)
Hlboký poznatok. Vzťah je odvodený v mojom diele Aplikovaná makroekonómia. Aby ho čitateľ ľahšie vnímal, a chápal moje úsilie pomôžem si príkladom z mojej knihy; nech máme vzorcom požadované takéto hodnoty premenných, ktoré by si čitateľ mal uvedomiť, kde sa vo vzťahu nachádzajú (ešte sme mali Sk).
rD = koeficient povinných minimálnych rezerv = 0,10
CU = obeživo (peniaze v obehu) = 200 mld. Sk
D = vklady = 400 mld. Sk
ER = prebytočné rezervy = 0,4 mld. Sk
M = ponuka peňazí (M1 = CU + D) = 600 mld. Sk
Toto sú ekonomické veličiny, ktoré musí ustrážiť NBS, Deutche Bank, či ECB a nie zavádzať záporné úrokové miery, či odborne depozitnú sadzbu, ktorá je bázou pre obchodné banky. Inak ide ekonomika do záhuby, ako sme to vyššie videli.
Po ich dosadení zistíme, že peňažný multiplikátor
1+0,5
mm = ———————————————————- = 2,4958 = 2,50
(0,1 + 0,001 *0,5)
Teda každé euro, ktoré NBS pustí do kolobehu v konečnom dôsledku znamená 2,50 eura. Čiže obrovský nárast a to bez, ozaj bez akéhokoľvek zasahovania Národnej Banky Slovenska! – je to dôsledok multiplikátora. Ak by NBS zmenila povinné minimálne rezervy na 0,20, čitateľ prepočtom môže zistiť dôsledok. Tento zákon určuje hranice toho, čo je možné a čo je nutné s ekonomikou urobiť. Vyjadruje podstatu zložitého ekonomického pohybu. Ako vidíme, využíva znalosti dvoch tradičných disciplín ekonómie (vzťahy veličín) a matematiky. Týmito tvrdeniami sa chcem dostať k tomu, že ECB, teda európska centrálna banka pod vedením Draghiho púšťala do obehu mesačne skoro toľko eur ako je ročná hodnota nášho HDP. Prečo? Dnes žneme úrodu.
Ekonómovia politických strán nám neponúkajú ekonomický zákon pohybu modernej spoločnosti, na obrazovkách TV nám núkajú nechutné ohováračky. V tom sú majstri. A v koľkých voľbách to už urobili? Nevedia ako riadiť ekonomiku tak, aby už 30 rokov nemala deficit štátneho rozpočtu, nevedia ako skrátiť, ba aspoň zmierniť pôrodné bolesti. Nastolili triedne vzťahy a záujmy, ktoré splodili korupciu nevídaných rozmerov. Taká je „duchovná kvintesencia“ programov, ktorá sa neopiera o bohatstvo, hlboké poznatky ekonomickej vedy.
Ekonómovia sa zaujímajú o aktuálne politické otázky a študujú chod ekonomiky, hospodárstva, aby mohli navrhovať lepšiu hospodársku politiku.
Dnes nám ponúkajú trblietavú nádheru prázdna. Trápi ma nielen dnešný rozvoj kapitalizmu, ale aj nedostatok jeho rozvoja. Nemáme zastaralé spoločenské a politické pomery?
Perseus potreboval čiapku, ktorá ho robila neviditeľným, aby mohol prenasledovať obludy. Naše strany si sťahujú čiapku hlboko na oči a uši, aby mohli zaprieť existenciu oblúd. U nich ešte nehrmí.

Čo potrebuje Slovensko?

Dostal som mail, v ktorom sú programy kandidujúcich strán. Prezrel som si ich. Je v nich veľa jednoduchostí, priam neodborností. píše autor článku profesor J. Husár. https://www.slovenskeslovo.sk/category-forum/2136-co-potrebuje-slovensko.
Strana Za ľudí má v programe takýto podnadpis: pôdohospodárstvo, a ďalší, produktívne a inkluzívne pôdohospodárstvo. Strana PS/SPOLU zasa nadpisy ochrana spotrebiteľa a vnútorného trhu, lepšie podmienky na podnikanie, férové pravidlá hry, trh s pôdou; program OĽANO uvádza bod pôdohospodárstvo a majú podnadpis poľnohospodárstvo; iba riešenia chýbajú. Strana SaS má dokonca 1144 riešení. Priam z nich srší pojmová neujasnenosť a neodborné ponúkané riešenia, dokazujúce absenciu vzdelaných ekonómov v ich radoch. Ale hlavne z obrovského množstva ponúkaných riešení strany SaS priam zračí, že doterajšie fungovanie ekonomiky Slovenska zlyhalo. Programy sú skôr chaotickou štruktúrou odsekov, bez aplikácie, musím povedať, hlavne vážnych poznatkov ekonomických vied. Programy nemožno nevidieť aj z pozície ekonómie ako vedy, jej principiálnych poznatkov, veď máme obrovský počet ekonomických fakúlt.
Kde sú problémy? Niektoré z nich sú: rozpočet vlád po roku 1989 neustále vykazuje deficit, aj obyvatelia aj podniky majú dlhodobo veľké úverové dlhy, obrovské dlhy má Slovensko, štrajky ľudí za zvýšenie platov, dokonca aj učiteľov, zmenky, ktoré nie sú zaevidované v účtovníctve, boj o minimálnu mzdu, ktorá jednoznačne symbolizuje zlé rozdelenie , distribúciu príjmov spoločnosti; majitelia podnikov rast minimálnej mzdy chápu ako zbytočné zvyšovanie nákladov podniku a nie ako potrebu znížiť svoj zisk (redistribuovať), čo je tiež časť novovytvorenej hodnoty, ktorú vyrobili všetci pracujúci. Ceny mnohých tovarov predávaných na Slovensku sú vyššie ako v Rakúsku. Toto všetko jednoznačne hovorí, že vlády nedokázali zabezpečiť uplatnenie náročných poznatkov ekonómie, a to hlavne o vzťahoch a proporciách finančných tokov, makroekonomických veličín, ktoré vyjadruje bázická rovnica HDP čo je súčet výdavkov obyvateľstva na spotrebu plus výdavkov na investície plus výdavkov vlády na nákup tovarov a služieb plus export a mínus import ,ba ani v rovnici HDP, ktorá hovorí o súčte príjmov domácností plus príjmov podnikov a plus príjmov vlády. Ale hlavne vlády počas dlhého obdobia 30 rokov nedokázali svojou hospodárskou politikou udržať rovnováhu ekonomiky, ktorú vyjadruje vedou odvodená rovnica (úspory – investície) + (príjmy vlády – výdavky vlády) sa má rovnať (export – import). Mnohomiliónová korupcia na zákazky vlády a aj mnohomiliónové korupcie pri získavaní eurofondov dokazujú, že vlády SR, predovšetkým MF SR a NBS nedokázali zabezpečiť platnosť zákona kolobehu peňazí a to, že množstvo peňazí = peňažný multiplikátor x monetárna báza. Ako mohli z kolobehu uniknúť peniaze na korupciu? Toto je jedna skupina našich problémov.
Povrchnosť programov jednoznačne indikuje nepochopenie dnešnej reality súčasnej civilizácie. Súčasná úroveň vývoja svetového technologického rozvoja, IT technológií, či všeobecne výrobných síl kladie čoraz nástojčivejšie do popredia naliehavosť riešenia objektívne jestvujúceho, doterajším vývojom, chodom historického vývoja aj EÚ podmieneného protirečenia medzi vysokou (post)industriálnou ekonomickou úrovňou celého rady krajín EÚ na jednej strane , a vraj nízkou úrovňou, ekonomickou zaostalosťou východných krajín EÚ na druhej strane. Protirečenie tohto druhu – post industriálna úroveň na jednej strane a ekonomické zaostávanie na druhej strane – by takto mala byť právom stredom pozornosti prinajmenej programov strán ale hlavne európskeho ekonomického myslenia, nehladiac na existujúcu kvalitatívnu odlišnosť ekonomických škôl, ku ktorým patria ekonómovia (ba aj sociológovia) zaoberajúci sa týmto problémom v EÚ. Európska komisia, v podstate, iba zaviedla „nástroj“ eurofondy. Programy našich strán na to ani len zmienkou nereagujú. Uvedenú skutočnosť považujem za jeden z hlavných činiteľov, ktorý akoby zatláča do pozadia objektívnu existenciu protirečenia: moderná post industriálna úroveň – ekonomické zaostávanie, ktoré nám dáva neustále na vedomie EÚ. Toto je druhá oblasť problémov Slovenska, ale aj bývalých socialistických krajín. Vyriešenie tohto problému je nástojčivou praktickou úlohou. V histórii svetového ekonomického myslenia, menovite po druhej svetovej vojne (napr. Taliansko, v Neapoli v roku 1960 konferencia ekonómov), sa preto čoraz častejšie stretávame s pokusom nájsť teoretické zdôvodnenie tohto či onoho riešenia otázky likvidácie ekonomickej zaostalosti (juh a sever Talianska) . Musím stranám pripomenúť, že práve po druhej svetovej vojne vznikla nová vedecká disciplína regionálna ekonómia (regional economics). Nepoučili sa z nej, ňou navrhované riešenia nepoznajú. Problém vyrovnávania medzinárodnej aj medzioblastnej ekonomickej úrovne v EÚ vystupuje takto v mnohostrannej zložitej podobe. Predovšetkým ako problém vyrovnávania rozdielov medzi ekonomicky zaostalou oblasťou (okresom, krajom, štátom) a vyvinutejšou oblasťou EÚ, alebo ako problém vyrovnávania rozdielov medzi oblasťami (štátmi). Vyrovnávanie rozdielov medzi zaostalou (zaostávajúcou) a vyvinutou oblasťou (štátom) pôsobí, ako to dnes vidíme, v protirečivej jednote ekonomických, sociálnych, kultúrnych a politických hľadísk relatívne intenzívne. Programy strán to nevyjadrili, neriešia. Ale komplexnosť riešenia medzioblastných (medzinárodných) ekonomických problémov EÚ kladie zvýšené nároky predovšetkým na ekonomickú teóriu, vyžaduje od nej odpovede na viaceré otázky, ktoré zostávajú mimo zorného uhla, poľa záujmu, skúmania ekonómov, klubov politických strán. Na základe uvedených tvrdení (záverov) sa dnes žiada vymedziť, teoreticky zdôvodniť obsahovú náplň procesov medzioblastného (medzištátneho) ekonomického vyrovnávania v dnešnom štádiu vývoja kapitalizmu, konkrétne v EÚ. Dovolím si zovšeobecniť moje tvrdenia a tým zjednoznačniť problém vyrovnávania, potrebu jeho riešenia. Medzioblastné (medzištátne) vyrovnávanie v podmienkach dnešnej EÚ so zreteľom na jednotu ekonomických, sociálnych, kultúrnych a politických hľadísk v dnešných, konkrétnych podmienkach EÚ vyvoláva, žiada potrebu, aby boli relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily dnešnej spoločnosti EÚ (problémy našich šoférov v zahraničí, lebo mali nízku mzdu). Iste je veľmi náročné vedecky vymedziť a kvantifikovať problém vyrovnávania. Ale riešenia nám už dali v rokoch 1960 – 70 ekonómovia Slovenska a to vymedzením pojmu, definíciou pojmu stupeň ekonomického rozvoja (nespoliehali sa na HDP). Medzištátny, medzioblastný vývoj, pri medzioblastnom vyrovnávaní vyžaduje prinajmenšom dva podstatné, základné znaky, základné vlastnosti, atribúty, ktoré strany priam nepostrehli a nie to ešte riešili – po prvé, či je medzioblastný (medzištátny) ekonomický vývoj spojený s likvidáciou zaostávania príslušnej (príslušných) oblasti, menovite aj národnopolitickej oblasti, po druhé, do akej miery medzioblastný (medzištátny) ekonomický vývoj sa realizuje zmenšovaním rozdielov ekonomických a sociálnych, vyjadrených konkrétnou mierou, nielen relatívnymi peňažnými podielmi, ktoré môžu zastierať reálne rozdiely. Toto nám strany, ich programy neponúkli. Totiž, konkrétne, pre rozvoj národného hospodárstva na Slovensku v posledných rokoch by malo byť, podľa môjho názoru, zásadným problémom formovanie jeho miesta v novej koncepcii rastu ekonomík EÚ (nie iba rozvoj automobilového priemyslu) a hlavne v potrebnej novej sústave riadenia ekonomík krajín EÚ, o čom hovoria aj viacerí ekonómovia v EÚ. Nové podmienky t.j. IT technológie, sa musia prejaviť aj v prístupoch k riešeniu, a potom v samotnom riešení otázok ekonomického vyrovnávania Slovenska a iných krajín EÚ. Tie vyžadujú dôslednejšie a dôkladnejšie chápať medzioblastné ekonomické procesy vôbec, a proces ekonomického vyrovnávania postaviť na základňu komplexného, koncepčne prepracovaného využívania zdrojov oblastí (pôda, práca, kapitál) v záujme prechodu k dynamickému rozvoju ekonomiky EÚ. To je žiadaná cesta k zvyšovaniu národohospodárskej efektívnosti. Nepostačuje zvýšiť účasť Slovenska na tvorbe HDP, vyjadreného v eurách. Veď je tu problém inflácie a tak HDP nemôže vyjadriť reálne vyrovnávanie. Ekonómovia EÚ, teda ja slovenskí ekonómovia strán, musia vyriešiť problém merania stupňa ekonomického rozvoja, ktorý umožňuje sledovať nielen likvidáciu zaostávania ale bude merať aj rýchlosť dobiehania. Dnešné stranícke materiály nehovoria nič o ekonomických základoch riešenia národných a národnostných otázok vyrovnávania v podmienkach EÚ. Nehovoria nič o limitujúcich skutočnostiach ďalšieho vývoja ekonomického riešenia vyrovnávania.
Aby som čitateľa aspoň čiastočne uviedol do obsahovej podstaty programov strán, pozrime si konkrétne formulácie problémov v materiáloch: personalizovaný dopad konzumácie výrobku na ľudské zdravie: • cukor,• tuky, • transmastné kyseliny, • soľ,• prídavné látky. Aktívny farmár. Aktívny poľnohospodár je taký hospodár na pôde, ktorý je konečným užívateľom výhod a prinajmenšom 30 % jeho príjmu z podnikateľskej činnosti pochádza z poľnohospodárskej činnosti. Podmienkou vo všetkých prípadoch podporovanej poľnohospodárskej činnosti je ochrana a zveľaďovanie prírodných zdrojov . Generačná obmena zamestnancov. A ďalej Redistribúcia (komplementárna podpora príjmu v záujme udržateľnosti). Závlahy. Nie je to odraz neznalosti čo má program obsahovať? Po vylúčení zo strany som 20 rokov robil na Výskumnom ústave závlahového hospodárstva, po roku 1989 zrušený. V roku 1980 sme obhájili viacročnú výskumnú úlohu Matematické modelovanie poľnohospodárskej výroby v závlahových podmienkach. Išlo o PKZ Diakovce, Tešedíkovo a Žihárec. Aby každé JRD nevyrábalo všetky produkty (čo nemusí byť optimálne), v modeli, ktorý mal 700 rovníc a 810 premenných, sme vyriešili možnosť matematickej formulácie prevozu produktov (zvlášť krmovín). Na s. 51 píšeme: „Pri konštrukcii modelu rozmiestnenia poľnohospodárskej výroby so zohľadnením možnosti prepravy vzniká niekoľko metodických otázok. Predovšetkým je to otázka produktov, ktoré majú byť predmetom prevozu, ďalej je to otázka oceňovania prevozu – v tkm, v Kčs a bez ocenenia. Konečne je to problém počtu kombinácií, zohľadňovaných pri prevoze“. Verím, že táto citácia veľmi jasne a detailne ukazuje na vedecké problémy, ktoré sme riešili pri optimalizácii štruktúry aj živočíšnej aj rastlinnej výroby v závlahovom poľnohospodárstve /nič také neuvažujú programy strán). A musím spomenúť, že francúzske ministerstvo poľnohospodárstva si vyžiadalo päť výskumných prác VÚZH, ktoré si nechali preložiť, ba náš model optimalizácie si boli osobne prevziať v Bratislave, a dali sme im model na diernych štítkoch spolu s experimentálnym matematickým dátovým modelom. Úplne nepochopiteľný je pojem v programe strany redistribúcia (komplementárna podpora príjmu v záujme udržateľnosti)! Ekonomickým problémom, podstatou ekonomickej vedy je naozaj výroba outputu, distribúcia outputu a akumulácia outputu ekonomiky každej krajiny. Už som to naznačil vyššie. Jeho riešenie vyžaduje náročné matematické postupy, aj v záujme toho, aby bola spravodlivo rozdelená, distribuovaná novovytvorená hodnota ekonomiky krajiny, čo požaduj dnešný stupeň civilizácie, jej ekonomického rozvoja.
Samostatným problémom v dnešnej EÚ je uplatnenie slovenských národných orgánov v rámci orgánov EÚ.
Programy hovoria iba o štátnej správe. Autori sa asi nepozreli ani do našej ústavy. Strany, respektíve ich programy musia ukázať jadro ako zabezpečiť činnosť slovenských národných orgánov nie iba orgánov plniacich úlohy EÚ, ale ako národných orgánov štátnej moci a správy na Slovensku. Teda, že budú predovšetkým ekonomickými riadiacimi orgánmi. Sú Európska rada, Rada EÚ a Európska komisia orgánmi hospodárskeho riadenia v EÚ? Asi nie, veď ozaj veľmi divne pôsobí smernica EK o zakrivenosti uhoriek, nerieši optimalizáciu fungovania ekonomického systému krajín EÚ, ale akýsi okrajový problém, ktorý vyrieši zberač uhoriek. Vyjadrujú tieto orgány prirodzené obsahové črty ekonomického systému riadenia EÚ? Netreba riešiť náplň ich činnosti a postavenia v nových podmienkach súčasnej úrovne vývoja svetových technologických zmien, súčasnej civilizácie? Rímsky klub pred dvomi rokmi vydal správu, napíšem ju po anglicky, aby sa dala overiť, „Come on!Capitalism, Short-termism, Population and the Destruction of the Planet“. Vedia o tom tvorcovia programov strán? Nemôžem nepripomenúť (keďže som tam robil) že Európska hospodárska komisia v rokoch 1965 – 70 riešila úlohu komparácie krajín regiónu EHK pomocou input-output tabuliek.
Starší ekonomickí poradcovia EHK dvakrát ročne zasadali a riešili problémy ekonomickej výkonnosti členských krajín na báze input/output tabuliek. Videli do hlbín ekonomických problémov krajín regiónu EHK. Dnes Eurostat síce konštruuje tabuľky inpu-output, ale ani EK, ani Rada Európy a hlavne europarlament sa o ne, žiaľ, nezaujímajú. V tejto spojitosti je nástojčivá aj otázka či naozaj môžeme hovoriť o rovnoprávnosti názorov predsedov vlád krajín EÚ na ich summitoch? V nich sa osvedčujú ako osobnosti, vodcovia. Prečo pri rozhodujúcich rokovaniach sa stretali zväčša iba p. A. Merkelová a prezident E.Macron? K. Engliš, veľký český ekonóm, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky vo svojom diele definoval hospodársky ideál. Programy strán takýto ideál neukázali a práve on má zmysel a mal by byť kritériom pre posudzovanie, aj ako podnet preto, aby sme sa k nemu priblížili. Guvernér FEDu A. Greenspan vo svojom veľkom diele na s. 450 napísal: “ Presné účtovníctvo je zásadné pre fungovanie kapitalizmu voľného trhu“. Potrebuje to aj Slovensko. Na to programy zabudli. Za volebné heslo PS/SPOLU na ich plagátoch „Poďme na nich!“ by sa mali hanbiť všetci občania SR, teda aj pani prezidentka. Majú nám prezentovať hospodársky ideál, ktorý dnes chýba.

Pochopme zmysel zmien!

Začnem jednoducho, nadpismi zo SME zo 4/2/2020,teda pár nadpismi:“ A kde je špina? Mafiám stále chutia eurofondy. Gréci chcú postaviť námornú bariéru“. Kde sme sa to dostali? Toto je hospodársky ideál, ktorý definoval prof. K. Engliš, a ktorý prebrali a hlboko analyzovali naši velikáni prof. R. Briška a prof. I. Karvaš? Ekonomické programy strán ho ani nenaznačujú, nie to ešte aby definovali hospodársky ideál pre dnešnú dobu.
Aby čitateľ porozumel, prečo som si zvolil dnešný nadpis úvahy, musím vyjsť z môjho akéhosi východiskového tvrdenia, ktorým začínam rôzne besedy: v súčasnosti neexistuje vo svete všeobecne prijaté uspokojivé teoretické objasnenie nastávajúcich prevratov v oblasti spôsobu výroby, výrobných síl, či po anglicky mode of production – tým menej ich spoločenských a ľudských súvislostí. Neprehľadná záplava literatúry o IT technológiách i ľudskom faktore (nezamestnanosť) atď. nielen v EÚ, hlavne na pôde ekonomických vied, prináša síce množstvo materiálu, ale nie je schopná preniknúť do podstaty prebiehajúcich súčasných civilizačných procesov. Prečo?
Vyššie uvedené tvrdenie opieram o moje skúsenosti z obdobia, keď vyšlo dielo Radovana Richtu a kol.: Civilizácia na rázcestí (slovenské vydanie 1967). Autorský kolektív pozostával z 28 autorov, akademikov, profesorov, docentov a inžinierov; ekonómov, jadrových fyzikov, biológov, lekárov, historikov. Viedol ho akademik F, Šorm, predseda ČSAV. Štúdiu prerokovalo zasadanie prezídia ČSAV. Nielen na mojej katedre prebiehali vo vedeckej obci dlhé, náročné aj protirečivé diskusie.
Bola zdrojom aj pre kandidátske práce. Po určitom odseku sa uvádza táto téza: „Na tomto základe bolo možné a potrebné pokúsiť sa o samostatnú koncepciu podstaty vedecko-technickej revolúcie a jej spoločenských a ľudských súvislostí“. Ozaj hutne povedaná podstata, jadro problému, pochopenie zmyslu zmien tej doby. Dielo zaviedlo aj pojem námezdný systém kapitalizmu. A aký je dnes? Pokračuje aj dnes?
Vedci sveta nezaháľali. V roku 2017 vyšla monografia Má kapitalizmus budúcnosť? Napísal je Immanuel Wallerstein, americký ekonóm (dielo mám) a píše v nej: „A nakoniec mi dovoľte povedať pár slov o Karolovi Marxovi. Bola to monumentálna figúra v modernej intelektuálnej a politickej histórii. On nám odkázal veľké dedičstvo, ktoré je konceptuálne bohaté a morálne inšpirujúce. Keď povedal, že on nie je marxista, mali sme ho brať vážne a nielen pokrčiť ramenami a akceptovať to ako bonmot“. Ba vedecká obec od vzniku Rímskeho klubu ponúka poznatky, ktoré by nám mali byť práve dnes ponaučením. Nedávno totiž Rímsky klub mal jubilejnú správu, napíšem ju po anglicky, aby si to čitateľ mohol overiť: „Come on! Capitalism, Short-termism, Population and the Destruction of the Planet“. Bola pripravená pod vedením dvoch prezidentov klubu a to Ernestom Weizsackerom a Andreasom Wijkmanom.
Nemôžem neuviesť v krátkosti myšlienky z troch hlavných sekcií správy.
Po prvé, plne súhlasím s názorom autorov správy, ktorý dôkladne odhalili hĺbku krízy modernej civilizácie a upozornili na trendy jej prehlbovania.
Po druhé, súhlasím ba podporujem stanovisko Správy o nutnosti zmeny v existujúcom celosvetovom názore, ktorý požaduje vývoj novej alternatívnej filozofie, ktorú autori nazývajú „nové osvietene“.
Po tretie, vzhľadom na mnoho vedcami ponúkaných modelov sveta, podľa mňa, ponúkajú správny záver, že ekonómia budúcnosti by nemala trvať na raste, ale na udržateľnosti a nemala by maximalizovať súkromné zisky, ale zvyšovať spoločenské blaho (common good).
V duchu nadpisu si nedovolím nespomenúť vynikajúce dielo ruských autorov Solidarism, the New Mainstream of the Future, ktorej autormi sú V. I. Koshkin a S. I. Kretov. Keďže som bol oponentom, za ktorého ma navrhol český vzdelanec Ing. Ladislav Žák, upozorním na významnú kapitolu 8 Sociálna štruktúra a funkcie vlastníkov štátu. Jej záver je takýto: “Je zrejmé, že najhodnotnejší ľudia ,predovšetkým v zmysle intelektuálneho a morálneho, skutoční nobel ľudia v zmysle Konfúcia, budú tí, ktorí budú viesť takú spoločnosť, ktorej hlavným cieľom je predovšetkým blaho jej ľudí. Taká sila skutočne sa môže volať meritokracia – sila najmúdrejších, sociálne zodpovedná a patriotickí členovia society“. Dielo som čítal s veľkým zanietením.
Čitateľa, ľudí a hlavne vedenia našich kandidujúcich strán si dovolím upozorniť ešte aj na vynikajúce dielo Influential Corporations, ktorého autorom je Čech Roman Lindauer. Aj toto dielo som oponoval. Nebudem ho analyzovať. Poviem však, že dielo začína detailnou históriou korporácií (corporations). Dôkladne analyzoval baníctvo, filmový priemysel a globálne korporatívne myšlienky. Teda idey, ktoré by nám mali byť vlastné, aby sme vedeli, kde a ako. Nič také som nenašiel v programoch našich strán.
Čitateľovi som v náčrte ponúkol hlboké myšlienky a diela, ktoré sa týkajú problémov dnešnej civilizácie, jej dnešného stavu a budúcnosti.
Mali by ich poznať vedenia kandidujúcich strán. Bol by som rád, keby si strany konfrontovali ich programy s ponukou vedcov. Aj ekonómovia strán musia mať silnú túžbu nadobudnúť bezpečné a pevné vedomosti. Musia byť nespokojní, kým ich nedosiahnu. Veda nás zachránila viackrát.
Oni však iba kĺžu po povrchu, jednoducho, chcú nachytať krásnymi rečami voliča. Neuvedomujú si kontroverznosti ich riešení, nepoznajú predovšetkým ekonomickú vedu, ona učí ako má fungovať ekonomika, jej ekonomický systém. Zabúdajú na slovenských velikánov, ktorí v duši nášho národa zanechali hlbokú, nezmazateľnú stopu ich pravdy. Stopu, ktorá aj dnes má orientovať, dávať smer. Predstavy strán pokrivkávajú a nedávajú jasný cieľ a potrebný smer. Aj vďaka spomenutej vede, jej poznatkom, pochopme jadro dnešnej civilizácie na rázcestí v duchu „pochopme zmysel zmien“. Potom môžeme hľadať riešenia. Cieľom lekárskych vied je vyliečiť chorých. Vyliečme našu spoločnosť, ktorej stav indikujú uvedené nadpisy v dnešnom SME.

List profesora Jaroslava Husára doktorovi Londákovi v Slovenskom slove dňa 30.1.2020 https://www.slovenskeslovo.sk/category-forum/2117-ako-to-bolo

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v rokoch 2016 a 2018 vydalo dve diela slovenských historikov. Obe sa zaoberajú ekonomickou vedou na Slovensku v rokoch 1960-70. Zoznámiac sa s ich obsahom, rozhodol som sa napísať autorovi list, ktorý má upriamiť pozornosť na hlboké vedomosti veľkej skupiny slovenských ekonómov a ich diela. Urobil som to preto, že aj oni vlastne na poli ekonómie povedali to, čo G. Galilei: a predsa sa točí. Vedeli čo treba a ako. Ako to bolo…

List autorovi diel doktora Londáka : Vážený pán doktor Londák,
napísať to iba do mailovej pošty dvomi-tromi vetami, to by nebolo ono. Prelistoval a začítal som sa na viacerých miestach do oboch kníh, ktoré ste mi darovali , knihy Šikova ekonomická reforma a Slovensko a Od predjaria k normalizácii , čo je viac ako 600 strán.
Na Slovensku to začalo vynikajúcim dielom rektora VŠE prof. A. Kotziga: Matematický náčrt dynamického modelu socialistického komplexu (1963). Všimnite si tie použité pojmy. Iste ste si všimli, že V.Pavlenda v diele Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR na s. 376 rozoberá diela šiestich juhoslovanských ekonómov.
Ako historikovi si Vám dovoľujem hlbšie zdokumentovať, hoc iba krátko, ako sa to rodilo. V roku 1963 som u prof. Šika vyhral konkurz na zahraničné postgraduálne štúdium (bolo nás desať). V tom čase bol veľký problém, aby občan ČSR študoval v Juhoslávii. Až na základe rozhovoru prof. Šika s A. Novotným som sa s meškaním 2 mesiacov dostal do Juhoslávie, deň po zastrelení J. F. Kennedyho. Prednášali tam ekonomickí velikáni – J. Tinbergen, S. Kuznec,.. . Napísl som to prof. Šikovi a tak na jar 1964 prišli na 2 mesiace dr. V.Nachtigal z EÚ ČSAV a Ing. R. Kocanda zo Št. plánovacej komisie. Dozvedel som sa o AISECu a napísal som to Ing. Harenčárovi, predsedovi SÚV SZM a Ing. M. Korandovej, funkcionárke SZM na fakulte a tí zabezpečili členstvo a už v roku 1964 prišli na študijný pobyt traja poslucháči VŠE – M. Klimík, M. Luptáčik a M. Hatrák do Prištiny. Koncom školského roku 1964 prišla na návštevu na Ekonomickú fakultu do Belehradu skupina učiteľov a študentov, ktorú viedol rektor doc. Fišera (otec prof. Fišeru, predsedu AK). Prišiel aj dekan NHF doc. Mihalik. Robil som im tlmočníka. A tak sa stalo, že viacerí učitelia dávali diplomovky z ekonomickej juhoslovanskej spisby. Prof. Pavlenda tiež vypísal viacero. Ing. Sokirovi (žije) som robil oponenta na diplomovku. Bol som asi prísny a tak sa stalo, že doposiaľ sa Ing. Sokira na mňa zatrpknuto usmeje pri náhodných stretnutiach. Doc. J. Mihalik tiež vypísal niekoľko. Jednu si vybrala aj moja manželka a aj ju obhájila. Na katedre politickej ekonómie socializmu (vedúci Pavlenda) sme začali vedecké semináre o ekonomickej mysli v Juhoslávii. Knižnica objednala knihu Problemi teorje i prakse socijalističke robne roizvodnje u Jogoslaviji; je na nej pečiatka knižnice a aj meno Kosirín, asistenta katedry. Robili sme semináre z ekonomickej mysle na Katedre politickej ekonómie práve na báze tohto diela. Účastníkmi boli aj doc. Zbruž, Ing. Kosorín a ešte traja. Ekonomická veda Juhoslávie a aj ekonomická prax vychádzali z toho, že pre výrobné vzťahy Juhoslávie je východiskom princíp, že socialistický podnik ako tovarový výrobca je taký podnik, v ktorom sú nastolené dôsledne socialistické vzťahy vo výrobe, t.j. v ktorom je pracovný kolektív ako celok (s.14) súčasne prvým výrobcom, správcom a aj prvým privlastňovateľom výrobkov, ktoré svojou prácou vytvoril. Rozoberali sme aj článok O. Lange (1904), 1936, (pozrite si o ňom v googli; eminentný záujem o neho prejavil J. V. Stalin) v knihe Economic Theory of Socialism, Mineapolis 1938, ktorú sme získali cez Univerzitnú knižnicu. Langeho som spoznal v Juhoslávii tak, že prof. B. Horvat (pozrite si v googli) pozýval na besedy s ekonomickou obcou na Plánovacom úrade v Belehrade významné osobnosti, ktoré mali prezentácie svojich diel a raz prišiel aj prof. Lange. Kolegovia boli prekvapení (ja už nie), že kedy vznikla vedecká ekonomická teória socializmu na západe. F. Taylor už v roku 1928. Prof. B. Horvat, aj prof. B. Ivanovič boli na pozvanie aj prof. Šika aj doc. Sojku aj na EU ČSAV aj na VŠE v Bratislave, a to v roku 1964. Nadviazali sa vedecké kontakty. Ba prof. O. Šik vo svojom diele Ekonomika a zájmy má kapitolu IV. Ekonomické vztahy a vlastníctví (cca 80 strán), kde píše o privlastňovaní (nový pojem v ekonomickej spisbe, s. 209), čo bolo iste pod vplyvom a vďaka vzťahom s B. Horvatom, pretože juhoslovanskí ekonómovia prišli s týmto ekonomickým pojmom. Na Palisádach sme mali druhú skupinu mladých vedeckých pracovníkov orientovanú na ekonometriu, a to na báze knihy O. Lange: Ekonometrija, ktorá bola preložená do srbochorvátštiny a na báze diela J. Johnston, Econometric Methods, 1960. Johnston bol mojim učiteľom. Vedecké semináre absolvovali M. Fundárek, J. Kolek, M. Štefanco, I. Görč, R. Gergely a i. . Preberalo sa Langeho významné dielo The Stability of Economic Equilibrium, ktoré by si mali osvojiť aj dnešní ekonómovia a to nielen u nás, ale aj v EÚ, ba musím povedať aj v USA, pretože dnes sa hovorí iba o raste HDP a nie o rovnováhe a stabilite ekonomiky. Semináre som viedol ja. Ba sme aj vydali prvú učebnicu ekonometrie v Československu Úvod do ekonometrie I. Vedecké kontakty sa udržovali pomerne dlho a to formou stáží. Jedným z nich bol aj PhDr. I. Laluha (dnes profesor) ba aj môj vedúci katedry prof. J. Sojka. Pokladám to, pán doktor, za významnú historicko-ekonomickú faktografiu, ktorá by mala byť zaznamenaná aspoň formou tejto osobnej spomienky. Nespomenul som iste všetky aktivity.
Hlbší prehľad o ekonomickej spisbe v bývalom Československu a na Slovensku by si zaslúžil pozornosť aj na mojej bývalej škole, VŠE a teda dnesEkonomickej univerzite. Hovoríte o ekonómoch, hlavne jej najvýznamnejších osobnostiach ba aj o ekonomickej teórii, ktorá má korene na Slovensku, ale aj o rozhodnutiach slovenských ekonómov, ktorých obrodné riešenia, bohužiaľ, aj nepriaznivo zasiahli nasledujúce dejiny ekonomického rozvoja na Slovensku, ba v Československu. Tá skupina bola skutočným „ľadoborcom“, lebo lámala ľady ekonomickej vedy na Slovensku (používali sa iba sovietske učebnice), veď práve profesor Pavlenda začal spomenuté svoje dielo myšlienkou, že najskôr zhodnoťme naše vlastné skúsenosti. Ja som presvedčený, že oni dali nový aspekt, prienik do ekonomickej skutočnosti, hlavne tým, že spresnili a definovali ako má fungovať socialistická ekonomika. Bol to vedecký, odborný pohľad, poznatky, ktoré si zaslúžia úctu. Jasne to napísal prof. A. Húska v diele Spomienky a… na s. 131: „Vznikol „veľký poprask“. Novotný ako hlava štátu a vládnucej strany žiadal trestné stíhanie výčinov akéhosi mladého docentíka zo Slovenska“, keď písal spomienky na prof. Kočtúcha. On obohatil teóriu investícií aj o to, čo píšete – význam prvej a druhej derivácie pri interpretácii správania sa investícií. A prof. J. Mihalik v tom istom diele na s. 129 píše: „Profesor Jaroslav Husár „Kočtúchovu efektívnosť investícií“ analyzoval vo vzťahu k parametrom investícií a rýchlosťou ekonomického rastu“.
Pán doktor, aj ekonómia hľadá predovšetkým pravdu (Kočtúchova derivácia) a preto musí hlboko preniknúť do fungovania ekonomiky a to aj nástrojmi, ktoré má ekonomická veda k dispozícii, teda jej metodológiou. Ako ste aj Vy v knihách naznačili, že v ekonómii sa vyskytli aj pochybné špekulácie, ktoré práve ekonómovia Slovenska, o ktorých píšete (Pavlenda, Kočtúch, Rosa, Ferianc, Turčan,….) postrehli a preto prehĺbili jej poznatky. Nielen prehĺbili ale aj v hospodárstve SR realizovali, a potom na to doplatili, povyhadzovali nás zo strany a aj zo školy. Avšak ja by som vyzdvihol aj ich vedecké články a to nielen Vami spomenutých ekonómov. Totiž významným časopisom bol Ekonomicko-matematický obzor, ktorý vydávala ČSAV Praha a v ňom by ste našli veľa článkov od Sojku, Laščiaka, Turnovca, Husára, Hamalu. Chobota, Fecanina… . Pavlenda sa na mnohé odvoláva. Preto by som upozornil ešte na dielo Ekonomická dynamika (1970) od prof. Sojku, ktorý skonštruoval model a má ho v diele na s. 295 a celú kapitolu 7 nazval Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma na strane 296 som Vám prečítal ¼ strany, kde zaviedol pojem agresívny ekonomický systém!! Na báze modelu! Mysliac na českú ekonomiku. Odvaha!! V tom čase!! Pavlendu dlho trápil aj pojem národný dôchodok, spoločenský produkt a hlavne ich meranie. Vo svojej knihe Pavlenda veľa venuje predovšetkým spôsobu merania makroekonomických veličín, ale aj obsahu. Veď napr. rýchliky premávajúce do 8:00 sa za socializmu do národného dôchodku započítavali, lebo mohli voziť ľudí do práce. Rýchliky potom sa nezapočítavali. Alebo, napr. export SES n.p.Tlmáče sa započítal do exportu podniku 1. Brnenské, patrili sme pod ňu, a tak koniec koncov do exportu českých zemí a nie do exportu Slovenska. Povediac to prof. Sojkovi, keďže som nastúpil do Tlmáč po skončení VŠE a problém som poznal z praxe, požiadal ma, aby som skonštruoval model. Ten som v roku 1968 publikoval v EHK v angličtine a v roku 1970 v Ekonomickom časopise č. 7. V Pavlendovej knihe nájdete aj kritériá ekonomického vyrovnávania, ba aj pojem stupeň ekonomického rozvoja. VÚOP riešil výskumnú úlohu na meranie stupňa ekonomického rozvoja a vyrovnávania, a ako som Vám už napísal, hlavným riešiteľom som bol ja a spolu so štatistickým úradom sme na báze teórie a to I- vzdialenosti aj vyčíslili stupeň ekonomického rozvoja za každý okres Slovenska. Výpočty robila aj doc. Kľučárová, ktorá to môže dokázať. Výpočty VÚOP postúpil na SlPK prof. Feriancovi. Samozrejme, že výpočty boli utajené. Ale ešte skôr sme na fakulte riešili aj problematiku opodstatnenosti miezd a to podľa odvetví. Boli pomerne veľké rozdiely medzi odvetviami a dominovalo baníctvo. Odvetvové ekonomiky to pokladali za neobjektívne. Definovali sme súbor ukazovateľov a určili objektívne poradie tiež na báze I-vzdialenosti. Z hľadiska ukazovateľov sa baníctvo umiestnilo medzi poslednými, čo sa vtedy nechcelo prijať (1965). Ja som baník kto je viac?
Vážený pán doktor, ale rád by som pripomenul aj to, že vedenia VŠE Bratislava a Praha malo v rokoch 1967/8 niekoľko rokovaní o ekonomickej reforme. V Štiříne som sa zúčastnil aj ja (niekde môžem mať aj materiál). Našu delegáciu viedol rektor prof. Rosa (Kočtúch a Pavlenda mali inú komisiu, neboli) a pražskú viedol rektor prof. Kadlec. Práce ekonómov VŠE si mimoriadne cenil A. Dubček a Barbírek , nielen vďaka prof. Laluhovi, ktorý bol predsedom celoškolského výboru KSS, ale obaja prišli rokovať aj na školu. My, ako asistenti sme na rokovaniach neboli, ale ohlas sme vedeli. Ekonomický svet Slovenska tak vďaka prof. Pavledovi, Kočtúchovi, Rosovi, videli aj našimi očami.
Dovolím si ešte aj napr. takúto spomienku, a to akési súkromné rozhovory. Prof. Kočtúch bol predsedom FV ZO KSS a keď končil (po ňom som sa stal ja predsedom FV), tak sme išli do Grobu na husacinu. Nehovorili sme iba o husacine, bola tam skutočne akási neformálna odborná debata, hlavne problém federácie, ktorú Pavlenda vo svojej knihe jednoznačne požadoval. Ale práve aj dielo Langeho – stabilita ekonomiky a rovnováha. A takéto akési „súkromné“ rozhovory bol veľmi podnetné, lebo sa debatovalo aj o teórii boli predmetom debaty viackrát.
Vážený pán doktor, pohľad na ekonomickú vedu 1960-70, pohľad už na dejiny ekonomickej teórie, ktorým chceme, mali by sme chcieť porozumieť sú, mali by byť výsostnou a prvoradou záležitosťou mojej školy. Mrazivý nezáujem, ktorý ja pociťujem (napísal som spomienku o ekonómoch 1960-70 do ER) a dnes možno aj filter, balansuje na hrane medi nezáujmom a neznalosťou priamo v kolíske ekonomickej vedy, na EÚ. Kde končí nezáujem tam začína vedecká smrť. Tam, kde začína fikcia, ľahko môže vzniknúť paveda. M. Rakovský (1535 -1579) v jadre svojho diela Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach opisuje svoju koncepciu ideálne usporiadanej spoločnosti, model ideálneho panovníka. To urobili aj ekonómovia Slovenska o 490 rokov neskôr. Zato im treba vzdať úctu.
A čo máme po 30 rokoch slobody? Máme tunelárov, exekútorské mafie, likvidátorov fabrík (posielam vám zoznam), zničené poľnohospodárstvo, kde som 20 rokov odrobil a môj najväčší model optimalizácie RV a ŽV v závlahách mal 2200 rovníc a 2500 neznámych, 30 rokov ničíme školstvo, zdravotníctvo (moja žena tam po vyhodení VŠE zakotvila a odišla do penzie ako riaditeľka ekonomickej sekcie na ministerstve iba zato, že prišiel ako minister Zajac, ktorého musela lokovať do garáže, pretože sa s nikým neznášal), likviduje sa kultúra a máme korupciu na čele s Kočnerom. Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa ako napísal Jakub Jakobeus (1591 – 1645). EÚ dnes prišla na to, že sa musí reformovať. Máme kvóty a iné neekonomické nástroje. Pikkety napísal dielo o vývoji kapitalizmu, nie o riešení problémov. A obdivujeme ho. Maďari na to hovoria: nesze semmi, fogdmeg jó. Hlboké poznatky ekonómov, federalistov, ako ich nazval prof. Laluha, sú už v hrobe, ale tí riešili problémy.
Pán doktor, nemôžem nespomenúť, že ekonomická veda na Slovensku tvorivo rozvíjala bázické myšlienky ekonomických vied, teda hľadala odpoveď ako funguje ekonomický systém, a v tomto prípade socialistický ekonomický systém. V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený V. Pavlendom. Bola všeobecnou ekonomickou teóriou. Definovala princípy fungovania socialistickej ekonomiky. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej tradície v ňom neboli len učitelia z Katedry politickej ekonómie VŠE. Popri nich sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc, H. Kočtúch, Z. Hába, L. Klinko a J. Rosa. Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc.
Spomenutí ekonómovia sa stretli v pravý čas. Pred dnešnými ekonómami stojí otázka, či reťazec otrokárstvo – feudalizmus – kapitalizmus končí. Slovenskí ekonómovia, ale aj ekonómovia Juhoslávie hľadali jeho pokračovanie, sily sveta tomu zabránili.
Pán doktor, Vaše dve diela majú viac ako 600 strán a tak mi napadlo, že dielo ekonómov na Slovensku by si žiadalo hlboký rozbor, a to na vedeckej konferencii. Po roku 1989 ani jeden rektor nezanechal dielo ako rektor Kotzig a mladý rektor profesor V. Pavlenda. Ba rektorom po roku 1989 sa stal profesionálne nepríslušný človek. Pretože nemal profesionálny mandát.

Profesor ekonómie Jaroslav Husár 

———————————————————————————————-

PODPORTE naše spoločné humoristicko – satirické nezávislé médium…

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na spravovanie a skvalitňovanie stránok Humorikonu. Aj malá čiastka dostatočne pomôže. Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:

IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499. Ďakujeme!

Príjemné čítanie!
———————————————————————————————-

 

Jeden komentár

  1. Jaroslav Husár 26. februára 2020 Odpovedať

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.