Dnes z nostalgickej no smutnej spomienky spisovateľa Laca Zrubca

Satirická glosa, stále aktuálne

 REPA

Zmodernizovaný šuriansky cukrovar bol v prevádzke od roku 1854.  V roku 2000 fabriku zatvorili…

Korene mojej bulvy, zasiate v praotcovej roli Janoseku, sali slad z ťarchy dôvery znoja gazdu a komína cukrovaru. Rozsievači a furmani naraz hľadeli na gúľajúce sa slnko, počúvali hlasy krákajúcich vrán, štebot škovránkov. Pozerali, ako sa čerí Žitava, voda v hliníkoch, ako rastie chvejúce sa unie a ako roľníkova radlica tlačí pazúriky bez fanfár katedrál do duše človeka. Krahulec nelenil, skolil jarabinku, podpichal hájnikov. Bzučali včely. Dym z komínov navždy usnul. Chveli sa ľudské srdcia, stráchali sa atakov krotiteľov. Bože, je koniec kampaní – robôt v cukrovare? Pane, prečo si nám nedal vrchy, kopce, do ktorých by sme skryli bolesti, plač robotných dlaní? Sú bez roboty. Deti bez chleba, hoc vzývame Teba. Keď zomrie nádej, umieračik sa skryje pod hroby. Agáty sa klonia k zemi.

                                                    Laco Zrubec, (Vysoké Tatry, september 2003

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments