Dnes slovenský spisovateľ, komentátor a publicista MICHAL HAVRAN

Zahraničnopolitický komentátor a publicista. Vyštudoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave. Počas štúdií pracoval pre denník SMENA, spoluzakladal denník SME. Pôsobil na University of Maryland a v časopise CONGRESSIONAL QUARTERLY. Špecializuje sa na americkú zahraničnú politiku a arabské krajiny. Je autorom komentárov a reportáži, napísal knihu Sága Billa a Moniky o milostnom škandále prezidenta Clintona. Žije a tvorí v Bratislave.

Fejtón

(prečítali sme si v Novom Slove)

Mike Pompeo s reklamou na Čínu…

Ak Čína potrebuje zvlášť kvalitného reklamného agenta na zvýšenie svojho beztak vysokého kurzu vo svete, môže sa pekne krásne spoľahnúť na amerického ministra zahraničia Mike Pompea. Keď mi to došlo, nemohol som sa zbaviť smiechu a smejem sa vlastne dosiaľ a možno sa budeme smiať už neustále. Ak totiž taký mužný minister vzdáva verejne hold Číne, čínskemu ľudu, no najmä Komunistickej strane Číny, tak dávam klobúk dolu a asi si ho už nikdy ani nenasadím. Ako mohla tá vzdialená krajina s miliardou a s vyše tristo miliónmi obyvateľov dosiahnuť, že sa jej bojí Amerika, a má sa jej báť aj Európa a možno aj celý svet. Odpoveď je jednoduchá a tkvie v jasnozrivých slovách mistera Pompea, ktoré zazneli v minulých dňoch na starom kontinente. Tá Čína si dovoľuje naozaj veľmi veľa, dokonca možno povedať, že ide o čistú drzosť. Ako sa mohlo stať, že sa dostala na popredné miesto v technologických objavoch a v najnovších výrobkoch až do tej miery, že strháva z trónu vraj najdemokratickejšiu krajinu sveta, kde si všetkých tristo päťdesiat miliónov obyvateľov môže denne a pokojne plniť svoj sci-fi americký sen… Takže, preto som sa schuti zasmial ako už dávno nie. S mimoriadnym napätím som totiž sledoval jeho okružnú cestu po vykolíkovanej časti Európy a poviem vám, že to stálo za to. Ani tentoraz ma nesklamal, práve naopak, zvlášť ma príjemne prekvapil nielen tým, že mu chutilo české pivo v Plzni (vo februári skúsil na Mníchovskej konferencii v Mníchove bavorské), ale najmä „mierumilovnými “ slovami prednesenými v Prahe, v tom ich špecificky stále sa antikomunizmom opájajúcom Senáte.
Perly o Číne a zvlášť o Komunistickej strany Číny, ktoré tam mimoriadne agitačne, no vlastne reklamne zazneli, si rovno zaslúžia najvyššie ocenenie od pekinského straníckeho politbyra. Ak totiž tento už na prvý pohľad dobrácky chlapík postrašil našich českých bratov, no tým aj nás, čínskou hrozbou a jasne naznačil, že báť sa musíme teraz už najviac zo všetkého Číny, aj keď, pravdaže, na Rusko zabudnúť nemohol, vzdal tým úctu ani nie tak vzdialenej krajine, ale zvlášť jej riadiacej sile, Komunistickej strane Číny! Lebo ak sa v súčasnosti máme Číny najviac obávať, musí na to jestvovať nejaký závažný dôvod. A Mike Pompeo vie o ňom určite najviac, veď si len pripomeňme, že pred nástupom k Trumpovi za ministra zahraničia bol riaditeľom tej vo svete „úžasne“ preslávenej organizácie, akou je CIA a bol teda hlavným agentom, aj keď ešte predtým ako absolvent vojenskej akadémie vo West Point robil aj s ďalšími jemu podobnými chlapíkmi slušné kšefty v leteckom priemysle. A tak teda, či najmä, berúc do úvahy predovšetkým jeho činnosť v ústredí špionážnej agentúry vo viržínskej štvrti Langley, mohli sme tušiť, že to čo povie bude sedieť.
Čínskej hrozby sa teda máme obávať najmä preto, že nás Číňania, ale čo , rovno čínski špióni, mienia odpočúvať napr. cez najnovšiu technológiu Huawei, otvárajúcou napojenie na najmodernejšiu technologickú sieť 5G , teda piatej generácie. Nuž, to som sa poriadne naľakal a o to viac spozornel.
Aby mi nič neušlo, prehral som si teda Pompeovu cestu od samého začiatku. Uvidel som ho na nejakom zábere priamo z pracovne ťažkého boeingu, ktorým sa blížil na starý kontinent. Sedel sklonený za stolom, určite najmä nad tajnými papiermi a tváril sa, že študuje. Prečo nie? Veď keď letíte na zahraničnú služobnú cestu a každý minister musí toho cez deň predsa stihnúť strašne veľa, tak až v lietadle máte čas narýchlo prečítať niečo o štátoch, ktoré idete práve navštíviť. Lenže ak ste americkým ministrom zahraničia a nie teda nejakým bežným potrimiskárom z akejsi drobnej krajinky, tak ste si stopercentne istý, že nemusíte toho až tak veľa prečítať, pretože správne tušíte, že v každom tzv. spojeneckom štáte, kde pristanete, tamojší politickí funkcionári prežívajú už dopredu až do zbláznenia nebývalé vzrušenie… či rovno… Veď o chvíľu dosadne na zem minister ,v súčasnosti vraj ešte stále jedinej superveľmoci. Neviem síce, kto toto prvenstvo zostavil, ale najskôr ide o vlastnú, teda americká samochválu, ktorej sa Amerika nedokáže a ani nevie zbaviť .. Ale ak sami o sebe vyhlasujete, že ste jedinou superveľmocou na svete (zrejme podľa poštu lietadlových lodí, tých má Amerika najviac, vraj dvanásť, a dávate ročne na zbrojenie skoro osemsto miliárd ročne), tak tomuto projektu aj uveríte. O to viac, ak prežívate ten čudný pocit, že vám niekto dýcha zozadu na krk. Nebodaj to neskrotné Rusko, alebo, a to je teda riadna „pecka“, tá strašná a veľmi, fakt, že veľmi nebezpečná Čína! No a teda, keď už v spojeneckej zemi pristanete, ako tomu bolo pred pár dňami v Čechách, tak to musí zaznieť. Čo tam po nejakých malichernostiach, nejakých obchodných možnostiach , čo tam po nejakej elektrárni, keď je niekoľkonásobne dôležitejšie sústrediť sa na najväčšiu prioritu trápiacu expertov vo Washingtone, a prečo sa teda o tú starosť nepodeliť aj s týmto stredoeurópskym spojencom. Navyše, ak sa pred chvíľou v lietadle dočítal, že Česká republika bola nie tak dávno nazývaná Československom a že jej hlavným mestom bola Praha a ak niečo poviem v Prahe, budú to počuť aj v Bratislave – to je to menšie mestečko pri akejsi rieke, že Danube či Donau a ste si istý, že tie veľké slová sa dostanú aj do uší tamojších politických úradníčkov.
A teda, ak sa totiž Amerika v súčasnosti už menej bojí Ruska (osobne neviem prečo, veď tam tiež budujú kapitalizmus), ale oveľa viac Číny, tak z toho logicky vyplýva, že tá tajomná krajina vďačí za celosvetový úspech práve vládnucej komunistickej strane. Mike, obľúbenec šéfa Donalda, nie je teda bohvieako pozorný v propagande. Ak totiž v Prahe vyhlásil, že Čína , ale, pravdaže, aj Rusko, zamýšľa zničiť nielen americkú slobodu a demokraciu, ale aj tú našu a, že to teraz robí svojím technologickým umom, hneď prikvitne otázka: ako to teda dokázala?
Nebude to tým, že veľkú krajinu vedie práve komunistická strana…?
Nenapĺňa sa program jej predchádzajúcich veľkých vodcov, hlavného kormidelníka Mao Ce-tunga či Čou En-laja, dlhoročného predsedu vlády, a najmä Teng Siao-pchinga, nezastupiteľného tvorcu hospodárskeho zázraku a no a ďalej už novodobej plejády ich moderných nástupcov až po terajšieho prezidenta Si Ťin-pchinga?
Pompeovi ležia teda čínske úspechy poriadne v žalúdku. Už pred časom, zrejme po upozornení expertov priamo z jeho ministerstva, že sa nepatrí útočiť na Čínu ako na celok, lebo tým sa útočí na všetok čínsky ľud, zmenil kurz a začal kritizovať iba čínsku komunistickú stranu. Tá je zrejme podľa neho zodpovedná za všetok ten „zmätok“ v súčasnom svete a najmä za všetky americké problémy. Slovom, ak by nebolo čínskych komunistov ,tak by sa čínsky ľud, no ale, pravdaže, najmä americký, mal oveľa lepšie než pod ich straníckym vedením a dohľadom. Lenže zdá sa, že tá Čínska komunistická strana sa iba tak jednoducho moci nad veľkou krajinou vzdať nemieni, aj keby sa Pompeo roztrhol. Ale dostal nápad, ako by sa to predsa len dalo urobiť. Prišiel s novou „geniálnou“ myšlienkou. Vraj všetky štáty sveta, alebo aspoň tá väčšina, plniaca americké „odporúčania“ musia predsa cítiť, že napr. čínska technológia Huawei bola stvorená na jediný účel: rozvracať americkú demokraciu, podomieľať systém „bezpečnosti“ dávkovaný svetu Amerikou (Afganistan, Irak, Líbya, Sýria, Somálsko, Kuba, Venezuela, Nikaragua, Bolívia – mám menovať ďalej?)
A metóda? Sledovať občanov planéty a tajné informácie dodávať priamo Pekingu, zrejme až na stôl prezidenta Si Ťin-pchinga. (Pompeo ako bývalý director of the CIA vie určite, čo hovorí a možno by sa mu páčilo aby ich dostával na stôl aj on sám). A teda jeho nedávna služobná cesta do Čiech, Slovinska a Rakúska a, pravdaže, do obľúbeného Poľska (na Slovensku vo februári minulého roku ešte Čínou veľmi nestrašil) zapadá do tohto „úžasného“ projektu. Lenže bola iba prvou ukážkou niečoho navyše, niečoho už oveľa nebezpečnejšieho. Amerika totiž hľadá spojencov do nového paktu, už skôr ohláseného práve Pompeom, do celosvetovej protičínskej koalície!
Nezaostal však ani samotný Donald. Okrem toho, že ho osobne hádam najviac trápi čínska aplikácia Tik Tok, pred pár dňami až priveľmi vystrašil Američanov. Odkázal im, že ak v novembri zvolia do úradu Sleepy Joa (Spiaceho Joa), ako Donald nazýva demokrata Bidena, stane sa neuveriteľná vec… Čína Ameriku pohltí a Američania sa budú musieť naučiť po čínsky… A tak aj Donald zvýšil kurz Pekingu…
Nuž, páni v Bielom dome, pomalšie, pomalšie, brzdite s tou reklamou na veľkú krajinu. Lebo mám obavu, že ešte zopár takých ciest, aké podnikol Mike, môže slogan komunizmu premeniť na staronový a zvlášť nebezpečný vírus (horší než corona) a mohla by sa ním nakaziť nielen americká či európska, ale rovno mládež celého sveta…
Veď keď to tak v Číne pod vedením komunistov dobre klape…?

MICHAL HAVRAN

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.