Milan Hodál, básnik a epigramatik, bývalý spolupracovník Roháča, terajší prispievateľ do HUMORIKON.SK

 Vážení slovenskí humoristi, ako vidíte, žiaľ sme slabí a musíme to trápenie ukončiť…
Vážený žiadateľ,
dovoľujeme si Vás informovať, že na základe hodnotenia žiadostí o finančnú podporu z verejných zdrojov poskytovaných Fondom na podporu umenia, ktoré boli podané v rámci výzvy č. 1/2021: program 2.3.2 – Vydávanie internetových časopisov, odbornou komisiou a rozhodnutím riaditeľa Fondu na podporu umenia Vaša žiadosť „Humorikon “
zaregistrovaná pod č. 21-232-00086 nebola podporená.
Bodové hodnotenie a písomný komentár členov odbornej komisie, ktorí žiadosti hodnotili, bude zverejnené v registračnom systéme FPU.
Toto rozhodnutie Fondu na podporu umenia je konečné a podľa článku 4 bodu 8 Zásad poskytovania finančných prostriedkov z Fondu na podporu umenia proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
S pozdravom,
Mgr. Jozef Kovalčik, PhD.
riaditeľ Fondu na podporu umenia
Odôvodnenie zamietnutia: Odborná komisia odporúča žiadosť nepodporiť vzhľadom na nepresvedčivú kvalitu a formálne prevedenie webu.
No comments – bez pripomienok !!!

Milan Hodál sa narodil v Bánovciach nad Bebravou. Po skončení vysokoškolských štúdií (terajšia Ekonomická univerzita Bratislava) sa usadil v Nitre, kde našiel rodinné aj tvorivé zázemie. Prvé literárne práce (epigramy a aforizmy) mu začali uverejňovať už ako 16 ročnému v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, v nedeľných prílohách vtedajších denníkov Pravda a Smena. Satirickej tvorbe sa naplno venoval hlavne v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, keď intenzívne spolupracoval so satiricko-humoristickým týždenníkom Roháč. V tomto období spolupracoval aj so Slovenským rozhlasom, kde sa podieľal na tvorbe zábavných relácií ako: košický Maratón, banskobystrický Sobotník a Variácie. Je autorom rozhlasového kabaretu Podnikový aerobik, ktorý odvysielalo banskobystrické rozhlasové štúdio. Venuje sa aj vážnej poézii, ktorú začal publikovať knižne. V súčasnosti publikuje svoje práce v mesačníku Rodina a škola, v satirickom periodiku Bumerang a v dvojtýždenníku Literárny týždenník a Humorikon. Pravidelne prispieva do Almanachu Nitra. Jeho básne boli vybrané do antológie súčasnej poézie, ktorá vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov pod názvom Básnici 2018 a do antológie básni o Dunaji, Duní Dunaj! Píše tiež pesničkové texty. Doteraz spolupracoval s popovou skupinou Gladiator, rockovou skupinou P.A.S., speváčkou Nikou Karch. Píše aj texty detských piesní pre speváka, ktorý si hovorí Notový Danny. Je autorom textu študentskej hymny Vedieť viacej, ktorá zaznela aj v rádiu Regina pred otvorením aktuálneho školského roku. Je tieže autorom niekoľkých futbalových hymien. Najnovšie spolupracuje aj so spevákom Petrom Cmoríkom, ktorému otextoval vianočnú pieseň Vianočný punč. Je viacnásobným držiteľom ocenenia Literárnej ceny neziskovej organizácie Čakanka, v kategórii poézia. Od roku 2013 je členom Spolku slovenských spisovateľov. Knižne vydal: Rozcvička – epigramy, Zázračná planéta, Cennosti, (H)lásky, Užívam si – zbierka poézie, Epigramofón – zbierka satirickej poézie. Jeho krédom je: Poézia aj satira, by mali byť živé ako ulica. Inými slovami, mali by odrážať aktuálnu súčasnosť, to čo práve žijeme…Vždy som sa snažil, aby moja tvorba stála pevne na pozíciách pravdy, morálky, lásky a porozumenia…A aby bola metaforicky zrozumiteľná, obhajovala ľudskosť, dobro a poukázala na krásu slova.

Epidrámy

OTVORENÝ LIST

Píšem na lampáreň o tom, čo mi vadí.
Už sa celkom ignorujú aj odborné rady.
Aj dnes ste nám odkázali:
– Kto má iný názor,
bude asi pomätenec…
Bude isto blázon…

Pomôžte mi, pekne prosím, je tu kosa!
Už hodinu čakám zas na výter z nosa.
Inak mám po chlebe… Nebudú koláče…
Zajtra ma bez testu nepustia do práce.
Ťahá od nôh…Mráz štípe na líci…
A Vy nám cynicky poviete:
– Kuvici!

Ako zbité psisko
domov som sa vliekol.
Horkú pachuť reality
spláchol kyslým mliekom…

Štrngali sme na námestiach, nech sme šťastní…
Nech sa aj my máme ako v básni…

Dnes prosíme:
– Bože, zachráň našu kožu!
A daj nech sa vráti,
čím skôr zdravý rozum….

TÝPEK

Britký slovník
ako ostrie kosy
a tiež bohorovnosť
v obleku si nosí
Túži rozhodovať
o bytí-nebytí
Nevediac: – Taký štýl
je dávno prežitý!
Na vrchole blaha
keď mu zobú z dlaní
A tých – čo nezobú –
volá: – Čierne vrany!

V odhadoch a dátach
iba on je presný
Sám seba presvedčil
že už riadi vesmír
Maľuje nám
grafy…
vízie…
a trendy…
A jeho víťazstvá
sú možno už prehry…

Britký slovník

AFORIZMY VO VERŠOCH
DVA V JEDNOM
Počty ako ľudstvo staré.
Jeden človek a dve tváre…

MOSTY
Ľudia bez chrbtovej kosti.
Tí preklenú všetky mosty…

EROTICKÉ ČASOPISY
Netreba nám viacej erotické plátky!
Veď nám celkom stačia naše holé zadky…

GENIÁLNE RIEŠENIE
Génius nás prevyšuje, už vyčnieva z davu.
Hravo sa mu vyrovnáme. Zotneme mu hlavu…

ČAKANIE V RADOCH
Vystávanie v radoch ma odjakživa straší.
Najdlhšie sa stojí v rade na LEPŠIE ČASY…

GORILY
Nečudo…
Veď ovečky
nemajú dosť obživy.
Na najlepších pastvinách
sa dnes pasú
gorily…

V NAŠOM HUMNE
– Zákon, ten je pre nás svätý! –
Bolo počuť v našom humne.
Po rokoch sa ukázalo,
že mysleli zákon džungle…

ČO NÁM DALA NEŽNÁ?
Tým, čo stáli na námestiach,
dala nádej velikú.
A tým, ktorí vyčkávali,
za korunu fabriku…
O čo sa náš život zmenil?
O málo.
Stále ide o to isté.
O válov…

VZÁJOMNÁ POMOC
PO SLOVENSKY
U nás to beží
v takom slede:
– Dnes ty mne,
zajtra ja Sebe…

OTÁZKA NA PREMIÉRA
Sorry…Možno moja otázka
má ostrý jazyk zmije.
Ale…Prečo ešte nemáme
ministra korupcie?

ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ
Ak dvíha životnú úroveň Slovák,
môže ho akurát tak seknúť v krížoch…

KAMARÁTI SPOD MOSTU
Vybrali sa za hranice.
Chcú načerpať skúsenosti.
Jeden teraz žobre v Prahe
a ten druhý v Budapešti…

PRED NEBESKOU BRÁNOU
Peter vydal nariadenie.
Všetkých nás sa bude týkať.
Cez bránu smieš iba ak máš
negatívny certifikát…

POLITICKÁ KULTÚRA
Stráca sa nám pred očami.
Celé ma to zlostí.
Obyčajní, tí sú všade.
A kde sú tie osobnosti?

CHCEL SOM
Vrie to vo mne ako v úli.
Chcel som mu dať po papuli.
Ale rýchlo som to vzdal.
Veď ten chlapík nemá tvár…

ČO NÁM DALA NEŽNÁ?
Tým, čo stáli na námestiach,
dala nádej velikú.
A tým, čo tam neboli,
za korunu fabriku…

TRIDSAŤ ROKOV PO NEŽNEJ
O čo sa náš život zmenil?
O málo.
Stále ide o to isté.
O válov…

SEDEM STATOČNÝCH
U nás by sa taký western
nedal natočiť.
Veď, kde by sme zobrali
toľko statočných?

POCTIVÁ PRÁCA
Každodenná prax tá už predsa
presvedčila mnohých…
Poctivá práca sa vypláca!
U nás zväčša v drobných….

Ž I V O T  V  K O R O N A Č A S O C H

POPEVOK VÝNIMOČNÝCH

Aj v časoch korony
žiť u nás je krááása!
Stačí mať výnimku
do Mikasa…

ZÁKONY RELATIVITY

Všetko je relatívne…
Čas,
priestor
aj rýchlosť hviezdy.
Aj negatívne testy…

BRITSKÁ MUTÁCIA KORONY

Na Slovensku máme
ešte väčšiu hrôzu.
U nás naraz zmutovali:
Slušnosť, cit aj rozum…

NA NAŠOM DVORE

Keď vajce chce byť
múdrejšie než sliepka.
Na dvore zavládne:
Chaos, stres a depka…

PLAGIÁTOROM

Hnev vo mne lomcuje
až do špiku kostí.
Načo sú vám tie tituly,
keď ste od prírody sprostí?!…

SPOMIENKA NA ROK 89

My sme vtedy mali odvahu,
ale aj kus šťastia.
Vydupali sme si slobodu
na námestiach.
Dnes sa valí na nás
z každej strany smola.
Jeden pánko totalitu
tu zavádza znova…

MOJE SPOMIENKY NA ROHÁČ A ROHÁČOVCOV

Moje prvé dotyky s Roháčom začali v roku 1970, keď som mal 14 rokov. Vtedy som tento satiricko-humoristický týždenník objavil ako čitateľ. Moja ozajstná spolupráca s redakciou začala o štyri roky neskôr, keď mi v rubrike, Nový autori na pokusnej vlne, uverejnili ako 18 ročnému tínedžerovi, prvý príspevok. Keď som prišiel ako 19 ročný študovať do Bratislavy na vysokú školu, odvážil som sa do redakcie priniesť svoje príspevky /epigramy a aforizmy/ osobne. V budove na vtedajšej ulici Obrancov mieru č. 47 – myslím, že je to dnešná Šancová – som vyšliapal po schodoch a na poschodí som zaklopal na dvere s nápisom Roháč. Keď som vysvetlil, čo nesiem, nasmerovali ma k dverám s nápisom: Literárne oddelenie. Vstúpil som do miestnosti. Sedeli v nej dvaja páni. Každý za svojim písacím stolom, pred nimi veľké mechanické písacie stroje, množstvo papierov a vzduch zmiešaný s cigaretovým dymom. Boli to Tomáš Janovic a Benjamín Škreko, ktorí tvorili kostru literárneho oddelenia. Mal som poriadnu trému, pretože to boli práve oni, ktorých príspevky som v Roháči najviac obdivoval. Postupne sa moje osobné návštevy stávali čoraz častejšími a moja spolupráca sa rozbehla naplno hlavne v osemdesiatych rokoch. V redakcii som získal štatút akéhosi externého spolupracovníka a táto spolupráca trvala až do zániku Roháča v Roku 1991. S Tomáša a Beňa sa stali moji tútori, ale aj priatelia. A postupne som sa stretol a zoznámil s viacerými roháčistami, ktorých som obdivoval pre ich profesionalitu a ľudský rozmer. Spoznal som vtedajšieho šéfredaktora Petra Bána staršieho, jeho vtedajšieho zástupcu a neskoršieho šéfredaktora Kala Uhríka, ktorý bol skvelý glosátor a autor vynikajúcich krátkych satirických poviedok. Nezabudnem na enormné pracovné nasadenie autorov reportáži Jožka Puchera a Vierky Urbanovej. A samozrejme, nazrel som aj do oddelenia výtvarníkov-karikatutistov. Spomínam si na Milana Vavra, vtedajšieho šéfa výtvarného oddelenia, ale aj na Mikuláša Sliackeho, ktorý bol neskorším sekretárom redakcie. V Roháči pracovalo dovedna trinásť redaktorov, rozdelených do literárneho a výtvarného oddelenia. Vládla tam vždy skvelá pracovná a ľudská atmosféra. Bolo cítiť, že všetci, ktorí Roháč vytvárali, ho robili s láskou a potešením…Spomínam si ako vždy vo štvrtok bývala veľká porada, kde sa odobrilo, čo pôjde do najbližšieho čísla, robili sa tzv. zrkadlá a Roháč šiel do tlače, aby bol už v s sobotu v predaji na poštách a v pondelok ráno na pultoch stánkov PNS. (Poštovej novinovej služby). Bol vyrábaný na kvalitnom papieri, plnofarebný, stál dve koruny československé a zvyčajne z pultov zmizol ešte v pondelok do večera. Výnimočne ste ho ešte dostali v utorok, ale v stredu by ste ho už hľadali na pultoch PNS márne. Mal veľký čitateľský úspech a nulovú remitendu. A rovnako to bolo aj s Magazínom Roháča, ktorý vychádzal raz štvrťročne. Bol to akýsi bonus, kde dostali priestor príspevky, ktoré sa z priestorových dôvodov do štandardného čísla nevtesnali. Osobne som presvedčený, že zánik Roháča / v roku 1991/ bol viac menej politicko-mocenským ako odborným rozhodnutím. Čas ukázal, že také kvalitné a vysoko profesionálne satiricko-humoristické periodikum akým Roháč bol, tu chýba a nedokázali sme ho ničím nahradiť…A na záver my dovoľte spomenúť ešte jedno meno. Meno dlhoročného novinára, ale predovšetkým humoristu Milana Kupeckého. Aktívny prispievateľ a obrovský fanúšik Roháča. Pre jeho záchranu a znovu vzkriesenie urobil veľmi veľa. Získal jeho ochrannú známku, začal vydávať „za svoje“ Nový Roháč. Ťahal to niekoľko rokov, aktivoval bývalých autorov, ale bez širšej štátnej finančnej pomoci, to jednoducho musel zabaliť. Je to predovšetkým jeho zásluha, že vznikla kniha spomienok Poslední roháčovskí mohykáni, ktorú práve držíte v ruke. Nedal sa odradiť, zohnal finančné príspevky a je právom aj jej zostavovateľ. Milan, veľké Ďakujem v mene celej roháčovskej rodiny.

Milan Hodál

—————————————————–—-————————————————————
Ak nám chcete pomôcť skvalitniť noviny, respektíve podporiť slovenskú kultúru v oblasti humoru a satiry, máte možnosť poukázať nám legálne 2% z dane na podporu Humorikonu. Sme riadne evidovaní na daňovom úrade. Prípadne telefonický kontakt: 0907 905 537.
Potrebné údaje: IČO: 42120977
Súpisné orientačné číslo: 1723/3

PODPORTE nezávislé médium Humorikon – jediné slovenské internetové médium svojho druhu! Všetok obsah na týchto stránkach je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na ich skvalitnenie. Mimochodom, zaznamenali sme už 27 000 vzhliadnutí a obsahom je zaradenie približne za vyše ročné obdobie približne 1510 príspevkových strán od desiatok popredných slovenských i zahraničných autorov, profesionálnych humoristov, tvorcov duchaplného slova a vtipnej karikatúry!
Môžete tak urobiť i prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
———————————————————————————————————————

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments