Krajan, priateľ, futbalista, aforista, to sú naše základné a spoločné črty
-Som hrdý na krajana a priateľa, ktorý má so mnou viaceré spoločné črty. Obaja sme boli aktívni futbalisti a obaja sme aforisti. Slovenský humorista Štefan Švec sa narodil v dedinke Malá Maňa v okrese Nové Zámky v údolí rieky Žitavy a ja v Šuranoch, ktoré obe patria do okresu Nové Zámky. Štefan od roku 1969 žije v metropole severozápadného Slovenska, v Žiline, ja som sa presťahoval do okresného sídla – Nových Zámkov. Ako chlapci, ja v rodných Šuranoch a on v Malej Mánii, obaja sme najviac času strávili preháňaním sa za loptou. Ja po šurianskej pažiti a Štefan po lúkach neďaleko rieky Žitava. On pracoval ako pedagóg, ja ako redaktor, – hovorí jeho kolega, humorista Milan Kupecký.
Štefan Švec, popri športe zasvätil svoj život školstvu. V mladosti bol aktívnym nielen v najpopulárnejšom športe, ale i v rôznych športových disciplínach. Najväčšie úspechy dosiahol však vo futbale. Aktívne začal hrať v Mani, odkiaľ ako 20 ročný prestúpil do ZVL Žilina, kde hneď po prestupe odohral niekoľko zápasov v prvej celoštátnej lige. V Žiline hral až do roku 1975, potom prestúpil do ZVL Považská Bystrica, ktorá hrala druhú celoštátnu futbalovú ligu. Ako spomína, tu vsietil aj najcennejší gól vo svojej kariére, keď jeho gólom zdolali populárnu Spartu Praha, ktorá v tom čase hrala o súťaž nižšie. Po skončení účinkovania hral ďalšie dva roky v Nemecku. Neskôr, popri zamestnaní trénoval niekoľko klubov v nižších súťažiach. V profesnom živote vyše tridsaťpäť rokov pracoval v školstve, z toho jedenásť rokov ako učiteľ, dva roky ako zástupca riaditeľa, osemnásť rokov ako riaditeľ školy a päť rokov bol školským inšpektorom. Popri futbale a školstve, keďže mal humor v krvi, prispieval ako dopisovateľ do rôznych periodík. Prispieval do vtedajších novín a časopisov, v ktorých publikoval vyše osemsto aforizmov, nespočetné množstvo rozprávok, fejtónov a bájok. Najviac príspevkov mal v bývalom Roháči a teraz, keď je na dôchodku posiela svoje aforizmy najmä do slovenských periodík Literárny týždenník, Nové Slovo, Humorikon a Kocúrkovo. Je stálym prispievateľom do Humorikonu a je rád, že takéto niečo vzniklo, veď doteraz nebolo kde autorsky sa realizovať. Hovorí: – Poznám tvorbu Milana Kupeckého, môjho priateľa a krajana, s ktorým som sa stretol po prvý raz až teraz po rokoch na krste spoločnej knihy Poslední mohykáni v Palárikove. Pamätám si na časy, keď robil športového redaktora v niekdajších novozámockých okresných novinách Naše novosti. Do nich som mu prispieval športovými aforizmami. Podľa mňa humor je nielen korením, ale hlavne koreňom života. Myslím si, že čím je človek viac humorne naladený, tým je na život lepšie pripravený.
Slovenskému humoristovi Štefanovi Švecovi sa podľa jeho slov žije relatívne ľahšie, keď sa s dávkou humoru pozerá na dnešný uponáhľaný svet a na ťažké a komplikované časy v ňom. V živote mu je i bola vždy oporou manželka, dcéra, syn a najväčším potešením sú pre neho dve vnučky a traja vnuci. Jeho životnou filozofiou je pomáhať iným, bez očakávania protislužby či poďakovania. Vo voľnom čase rád pozerá televízne dokumentárne, prírodopisné, športové a zábavné programy, ktorých je čoraz pomenej. Verí, že aj vďaka pranierovaniu neduhov v politickom a v spoločenskom živote sa politická scéna očistí, aj keď nie je idealistom, verí, že život na Slovensku bude časom predsa len pokojnejší, spravodlivejší a radostnejší. Jeho sarkastickým krédom je – politik zostane vždy iba politikom. Politik, ktorý neklame, nie je politikom. Čo sa týka korupcie, tá tu bola pred tisícročiami, je tu teraz a bude tu aj v budúcnosti. Je totiž neoddeliteľnou súčasťou života ľudstva. Úspechom bude, keď bude korupčné prostredie v spoločnosti čo najmenšie. – dodal v rámci nášho krátkeho rozhovoru žilinský humorista Štefan Švec.
Pripravil Milan Kupecký
