Fero Mráz (komiksový-tajfún), takto prezývali nášho kolegu, slovenského humoristu počas jeho tvorivého života a práce. S touto titulkou vydal aj knihu komiksov. Bol našim kmeňovým spolupracovníkom Humorikonu a ilustrátorom dvoch známych humoristických kníh, ktoré sme spolu vydali v rámci nášho občianskeho združenia s názvom POSLEDNÍ MOHYKÁNI a Ako sme „válčili“ za socializmu. Preto s hlbokým zármutkom sme vlani prijali správu, že vo veku nedožitých 70. rokov zomrel náš kolega, humorista František Mráz. Česť jeho pamiatke! (1953-2023).
Slovenský karikaturista František Mráz sa narodil v Žiline a po skončení štúdia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, mimochodom aprobáciu slovenský jazyk a výtvarná výchova, následne počas štyridsiatich rokoch pôsobil najskôr ako pedagóg na základnej škole v Sihelnom na Orave a potom na Základnej umeleckej škole vo Fiľakove, kde ostatných bol pätnásť rokov, až do odchodu na dôchodok, riaditeľom. Je známym a popredným slovenským humoristom a až do sklonku svojej pozemskej púti aj aktívnym členom Redakčnej rady internetového HUMORIKONU. Tu treba zdôrazniť, že aj jeho zásluhou si novovzniknutý časopis udržal doteraz svoj „výkonnostný“ trend. Fero Mráz, okrem karikatúry, ktorá je u neho dominujúcou, venuje sa aj voľnej grafike, maľbe a komiksu, ktorý je jeho takpovediac srdcovou záležitosťou. Je autorom vyše štyritisíc obrázkov – karikatúr. (!) Vďaka bývalému „socialistickému“ Roháču, sa karikatúre a humoru venoval dlhé roky cieľavedome a profesionálne a zaradil sa medzi kmeňových kresliarov. V tom čase publikoval aj v mnohých renomovaných denníkoch, ako boli Smena na nedeľu, Nedeľná Pravda, Televízia…Bolo to skvelé obdobie (70-te roky), keď sa nešetrilo priestorom pre pôvodnú slovenskú tvorbu a úplne samozrejme, sa za uverejnené kresby platili honoráre. V ostatných dňoch svojho života jeho tvorba zaujala významné miesto v knihách autorov Tomáša Prokůpka, Pavla Kořínka, Martina Foreta a Michala Jareša, ktorá vyšla pod názvom „Dejiny československého komiksu 20. století”. Umelec, majster František Mráz je príkladom najmä pre mladú generáciu. No jedným dychom dodáva, že žiaľ náš trh (a nielen ten knižný) je zaplavený západným tovarom, mnohokrát po záruke, či neaktuálnymi a nášmu čitateľovi nič nehovoriacimi starobinami. V lepšom prípade sa police kníhkupectiev prehýbajú pod „skvelými” kuchárkami či memoármi „celebrít” a „tiežcelebrít” až „necelebrít” mafiánskeho typu.
Dúfam, – ako povedal, že sa raz nájdu mladí ľudia, (ak sa vôbec nájdu nasledovníci nás starších), a naskytne sa im príležitosť a priestor, kde budú môcť svoje diela prezentovať verejnosti, respektíve slovenskému čitateľovi.
Karikaturista, autor komiksov Fero Mráz uzrel svetlo sveta v mesiaci apríl, čo však nie je pre jeho horoskop smerodatné, ani ho nevystihuje. Narodil sa v Žiline v znamení Barana, čo je vzhľadom na jeho tvrdohlavosť priliehavejšie. Štúdiá ukončil na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, aprobáciu slovenský jazyk a výtvarná výchova. Po štyridsiatich rokoch pedagogického pôsobenia na základnej škole v Sihelnom na Orave a Základnej umeleckej škole vo Fiľakove, kde posledných pätnásť rokov dokonca „riaditeľoval“, sa odobral do dôchodku, ktorý si do konca života užíval, ba doslova vychutnával a venoval sa aktivitám, na ktoré počas učiteľského života mu príliš veľa času nezostávalo (napr. maľovanie a tvorba diorám malých bojovníčkov, hory – teda turistika, vnúčatám, ktorým robil každý rok oficiálneho Deda Mráza…a občas si užíval krásne dôchodcovské „ničnerobenie“. František Mráz bol aj aktívnym členom Redakčnej rady internetového HUMORIKONU a aj jeho zásluhou si novovzniknutý časopis drží až doteraz svoj „výkonnostný“ trend. V rámci svojej práce sa Fero Mráz venoval, okrem karikatúry, ktorá bola u neho dominujúcou, aj voľnej grafike, maľbe a komiksu, ktorý bol jeho takpovediac srdcovou záležitosťou. Ako nám vedy povedal, cítil sa v akejsi čudnej konštelácii hviezd, pretože kým odjakživa inklinoval k humoru a ku kresleniu komiksov, doba a priestor, v ktorom v tom čase tvoril, nekorešpondovala s jeho výtvarnými žánrami.
Spomínal, že prvú karikatúru mal uverejnenú ako šestnásťročný v Kultúrnom živote Žiliny a odvtedy dosiahol fantastické číslo, ktoré prevyšovalo počet vyše štyritisíc obrázkov (!) Karikaturista a humorista František Mráz bol presvedčený, že jeho generácia karikaturistov pozdvihla výtvarné i duchovné hodnoty slovenskej karikatúry značne vysoko (predovšetkým vďaka bývalému „socialistickému“ Roháču, ktorý sa karikatúre a humoru venoval cieľavedome a profesionálne). On bol, takpovediac stále pri tom. Ako autor získal doteraz mnoho ocenení doma i na medzinárodných satiricko-humoristických podujatiach, ako sú výstavné salóny, súťaže prác karikaturistov, keď sám niektoré výstavy inicioval a organizoval. Slovenským karikaturistom sa darilo i v medzinárodnej konkurencii i napriek tomu, že slovenská karikatúra stála predo dvermi oficiálne uznávaných inštitúcií a štátu ako garancie a podporovateľa umeleckých snáh autorov, mimo záujmu kritiky, mimo záujmu vydavateľov. Žiaľ: „prekliata londýnska hmla, či čo…“ povedal by klasik. Po tzv. nežnej, či zamatovej revolúcii sa aj jemu konečne otvorili dvere dovtedy hermeticky uzatvorenej trinástej komnaty, najmä čo sa týka možnosti realizovať sa v oblasti komiksovej tvorby. Uvítal tieto možnosti ako umelecký šum, dúfajúc, že sa bude môcť realizovať aj v tomto žánri. Počiatočný komiksový ošiaľ zo strany tlačových médií však zakrátko opadol, pretože tak ako veľa ďalších vecí, aj toto prestalo na Slovensku fungovať. Komiks doslova vykapal, hoci prvé pokusy o jeho etablovanie sa boli úspešné a znamenali kvalitatívny posun vpred. Podobne to bolo aj s karikatúrou, ktorá veľmi pokrivkávala, a dodnes takpovediac doslova živorí. Avšak – to sú ďalej bývalé slová Františka Mráza – tak ako beznohý pilot Meresjev, aj slovenský humorista je dôkazom toho, že dobrá zelina (to ako zopár nás, nenormálnych fanatikov, humoristov) ani v týchto najslovenskejších „prvotnokapitalistických“ podmienkach a pomeroch, just nevykape a bude sa plaziť a plaziť…! Čiže, podľa jeho slov, Ferko bol životný optimista! Vytvoril a uverejnili mu vyše šesťdesiat komiksov, ktoré veľmi podrobne zmapovali českí autori v tisícstránkovej biblii „Dejiny československého komiksu 20. století“. Posledným veľkým komiksovým počinom bolo opätovné vdýchnutie života pôvodne samizdatovej zbierke komiksov „Drakulovo oko“, ktoré vytvoril Fero Mráz, a zopár autorov podľa textových predlôh spisovateľa Juraja Šípoša, ktorý našu kultúrnu obec náhle a predčasne opustil…a tak si príbehy aspoň vo virtuálnom svete môžu priaznivci komiksu vychutnávať až do skonania internetu. V tejto biede sa stalo absolútnym zázrakom, že s prestávkami sa mu darilo (vyše dvadsať rokov) držať pri živote osudy somráka a bezdomovca Serváca, v ktorom spojil svoje dve tvorivé lásky: karikatúru i komiks. Prvýkrát sa objavil vo vtedajšej Smene na nedeľu začiatkom deväťdesiatych rokov (1993), a odvtedy sa pretĺkal stránkami viacerých periodík až po stránky časopisu Bumerang (momentálne dvojtýždňová príloha denníka Šport zásluhou bratov Vicovcov), ktorý mu momentálne poskytuje naďalej aj v týchto dňoch teplo domova – vlastne „bezdomova“. I napriek všetkému sa František Mráz, popri ďalších aktivitách, venoval aj kresleniu karikatúr. Napriek vyčerpávajúcemu kritickému zhodnoteniu celej situácie v tejto oblasti. Fero Mráz bol definitívne zmierený s tým, že mu bolo predurčené v umeleckom živote najmä komiksovať a karikovať a tvorba sa mu čím ďalej, tým viac stala predovšetkým koníčkom…
Komiksový tajfún
(Jeden z posledných rozhovorov so slovenským majstrom, humoristom Františkom Mrázom)
Roháč pre teba znamenal otvorené dvere do sveta karikatúry a komiksov…
-Nuž áno. Prvé kresby mi uverejnili v Roháči v rubrike „Na pokusnej vlne” v lete 1972 a až napokon po osobnej návšteve redakcie v Blave som sa v novembri 1979 zaradil medzi kmeňových kresliarov…ale pozor! Otvorené dvere v tom čase boli v každom týždenníku (Smena na nedeľu, Nedeľná Pravda, Televízia…) a slovenskí karikaturisti mali možnosť publikovať! Bolo to skvelé obdobie (70-te roky), keď sa nešetrilo priestorom pre pôvodnú slovenskú tvorbu a úplne samozrejme: za uverejnené kresby sa platili honoráre (v tom čase vzhľadom na priemerné platy priam horibilné! – dokonca platili aj zahraničné periodiká, ktoré prevzali kresby napr. z Roháča – a platili v Bonoch!, za ktoré sa vtedy dalo kupovať v Tuzexe!).
Určite máš milé spomienky na Jozefa Scheka Babuscheka, na Viktora Kubala, či na mnohých iných kolegov zo sveta karikatúry.
-V tom čase sme najmä vďaka Roháču a organizátorom Novomestského ostňa (bienále súťaže karikatúr od roku 1982) nadväzovali osobné kontakty pri pivku či vínku a dodnes pri „náhodných” stretnutiach s nimi mám pocit, že dlhé roky „nekontaktov” nič neubrali na kvalite či úprimnosti týchto kontaktov…žiaľ: mnohí už medzitým odišli do neba karikaturistého (nielen spomenutí klasici) a táto „roháčovská” generácia sa pomaly stane iba spomienkou na zažltnutých stránkach historických tlačovín…!
Búrlivý záver osemdesiatych a začiatok deväťdesiatych rokov znamenal jednu z významných kapitol slovenského komiksu. Teba našiel v tej najlepšej komiksovej forme. Ako si stíhal nakresliť toľko komiksov?
-Ťažko – ale bol som v najlepších rokoch štyridsiatnika (Roháč práve vykapával…!) a tak som miesto karikatúr kreslil komiksy (doobedu jeden, poobede druhý a do hlbokej noci tretí, aby som všetky objednávky stihol).
Bublinky sa stali komiksovou legendou. Bez Juraja Šípoša by však určite boli celkom inakšie. Zaujímavé je tiež, že tu začínali aj autori zo Slovenska, ale tiež tu urobili prvé komiksové krôčky niektoré budúce osobnosti komiksových Čiech.
-Už pri prvej myšlienke, že sa pokúsim o komiksový časopis (maďarský vydavateľ mi dal voľnú ruku) som vedel, že sa to nezaobíde bez kvalitného autorského zázemia, ktoré v tom čase (1990) bolo dosť neprehľadné. Bratislavskí chalani okolo Ďura Maxona šli svojou cestou (časopis K.O.MIX), ja som sa pokúsil nájsť autorov v strede či na východe Slovenska. Kresliari boli (Feďo Fiala, Martina Pilcerová, Ľudo Mikula, Attila Benko, Jaro Sedlák…) chcelo to ale scenáristov – oslovil som najskôr Ďura Šípoša, ktorý uverejňoval sci-fi poviedky v Technických novinách, kde aj mne uverejnili komiks a tak som sa cez neho dostal k spisovateľom Ďurovi Takáčovi (Storm), Ferdinandovi Žernovičovi (Mikróby) a postupne sa ohlásili aj českí komiksmani (Dan Růžička, Ivan Kubát…) a dali sme priestor i detským autorom, z ktorých postupne vyrástli veľkí frajeri komiksu (napr. Jiří Grus…). A máš pravdu: Ďuro bol plodný autor a mnohé z jeho príbehov boli nakreslené nielen do Bubliniek. Keď už Bublinky ležali „na márach”, zostavili sme v tom čase samizdatovú komiksovú knižôčku „Draculo oko”, zostavenú z Ďurových príbehov, nakreslenú viacerými autormi. Samozrejme, do tlače sa nikdy nedostala, ale po Ďurovej náhlej smrti v októbri 2013 sme jej dali elektronickú podobu a môžete sa na ňu pozrieť v edícii Darktower Fan komiks v komiksarchíve Bubliniek.
Už v Bublinkách začala tvoja spolupráca s Jarom Uhelom. Spolu ste prišli na myšlienku založiť klub komiksových autorov Zanota a jedinečný festival komiksu Dni komiks v Liptovskom Mikuláši. Ako na tie roky spomínaš?
-Jaro bol spolužiak z banskobystrickej PdF a ako – v tom čase – šéf Kultúrneho strediska v L. Mikuláši mi už v roku 1984 zorganizoval výstavu karikatúr spolu so Stanislavom Holým. V dobe, keď nastúpili Bublinky, som sa na neho obrátil so žiadosťou o pomoc. V Liptovskom Mikuláši boli tlačiarne a Jaro rozumel odbornostiam okolo novinárčiny a tak vznikol tandem, ktorý dúfam urobil niečo pozitívne! Pre slovenský komiks! Ruka v ruke s Bublinkami sme pociťovali potrebu propagácie slovenského komiksu (v Prahe sme boli účastní akcií BEMÍK s organizátorom Vláďom Veverkom, stretli sme tam o.i. legendárneho Káju Saudka či Jaroslava Foglara…) a tak sme sa pokúsili urobiť niečo podobné na Slovensku. Dni komiks! Boli to skvelé roky stretnutí, spoznávaní sa a kutí plánov! Žiaľ, trhový kapitalizmus to všetko zvalcoval a komiks SK prakticky vykapal. Česť výnimkám! Ale spomienky na stretnutia a skvelých ľudí pretrvávajú…
Tvoja tvorba vždy oscilovala medzi popisným a karikaturistickým prístupom pri zobrazovaní resp. obidve polohy si spájal. Čo nám k tomu povieš?
-Vždy som so svojej robote podriaďoval výtvarnú formu myšlienke! Atmosféra, či už karikatúry či komiksu, vždy určovala formu! Vďaka tomu som hľadal výrazové prostriedky, napr. aj v maľbe či grafike, aby čo najlepšie vystihovali príbeh, dej. Dnes – na staré kolená – viem, že som mohol (mal) byť možno nebojácnejší, dramatickejší…nuž, čo už!
Pracoval si vždy s predlohou. Ako to bolo s libretami? Je to veľké umenie dokázať príbeh vyrozprávať v jeho kľúčových okamihoch. Chystal si si scenáre sám?
-Bola to hektická doba a nestíhal som kresliť…nieto ešte i vymýšľať príbehy. Ale scenáre a texty som si obvykle robil sám na základe literárnych predlôh iných autorov. Iba dvakrát som dostal z Martina z vydavateľstva Osveta hotové scenáre podobné tým filmovým: vľavo na stránke A4 obsah obrázka a vpravo texty v bublinkách na príbehy z Veľkej Moravy (Gorazdov posol a Zbraň pre Svätopluka od Jozefa Repku) a bol obrovský problém natlačiť všetky tie informácie do 16 stránkových zošitkov…Práve to prerozprávanie, pretavenie textu do úplne novej polohy, podoby komiksu ma uchvacovalo. Bol som odrazu celý „filmový” (komiksový) štáb v jednej osobe: scenárista, návrhár kostýmov i dramaturg, tvorca scény i „kameraman”…ba čo viac: i sám veľký REŽISÉR!!!
Nelákala ťa väčšia vlastná komiksová fabulácia?
-Lákala. Ale žiaľ! Kdeže vlaňajšie snehy sú?
Servác je tvoj najrozsiahlejší stripový komiks, výnimka, kde si chystáš námety výhradne sám. Nepochybne ti prirástol ku srdcu. Má Servác svoj predobraz?
-Servác predobraz nemá (hoci s desiatkami predobrazov sa môžeme osobne stretnúť v našich uliciach) a to, že dodnes som postupne nakreslil od roku 1993 s prestávkami vyše 300 strán, je práve v tom, že je to absolútne autorské dielo. Od prvotného nápadu po definitívnu výtvarnú podobu – a našťastie, nikto mi do toho nekecá! Vďaka všetkým doterajším vydavateľom, počnúc Smenou na nedeľu v roku 1993, cez mnohé ďalšie až po súčasný Bumerang, ktorý je dieťaťom bratov Fedora a Miroslava Vicovcov z Prešova. Každá stránka musí byť vypointovaná podobne ako karikatúra a každá stránka sa musí riadiť výtvarnými komiksovými princípmi. Mnohé časti reagujú na veľmi konkrétne udalosti politickej a spoločenskej situácie a pri mesačnej periodicite Bumerangu už pri vyjdení v tlači sú niektoré temer po termíne. Tých príbehov je už toľko, že mi nedalo, aby Servác nevyužil možnosti Internetu (neplesnivel iba v šuplíkoch v mojej pracovni) a v spolupráci s kamošom Radovanom „Upírovičom” Rybovičom z Brezna sme vyrobili prvý diel „Servácových zobraných spisov” (…ako sme kuli demokraciu: roky 1993 – 1996), ktorý sme publikovali v už spomínanej elektronickej edícii komiksarchívu Bubliniek. Dúfam, že sa dielo podarí doviesť do úspešného konca a v dohľadnom čase Radovič pripraví aj II. diel (…ako sme budovali kapitalizmus: roky 1997 – 2010) a následne prakticky Bumerangovú súčasnosť, t.j. III. diel (…ako sme stratili slušnosť: roky 2015 – 2018).
Chystáš pre čitateľa a obecenstvo v súčasnosti nové komiksy okrem Serváca?
-NIE! Na to sú tu mladé hlavy a nové technológie a ručičky budovateľov novej kapitalistickej globálkultúry.
Tvoje diorámy sú svety vo svete, čo ťa k nim neustále privádza?
-Láska k drobným panáčikom, ktorá, kde sa vzala, tu sa vzala, je vo mne od útleho detstva. Pôvodne hlinené figúrky Indiánov a zvieratiek mojej generácie (zázrakom sa mi dochovala jedna figúrka sediaceho Indiána) po revolúcii vymenili neuveriteľní bojovníčkovia v mierke 1 : 72 (čo znamená, že majú veľkosť aj s podpätkami cca 2,5 cm) a ich maľovanie pod lupou a následne skladanie do diorám ma veľmi napĺňa. Hoci, musím priznať, pomaly už stareckému zraku nepomôže ani lupa a začal som vyrábať aj mierku 1: 35 (panáčkovia sú veľkí cca 5 cm – žiaľ, aj cenovo dosť mimo slovenskej dôchodcovskej almužny). Krása tvorby diorám (a na to prišli už dávno v socíku „súdruhovia z NDR”) je v tom, že ich tvorca musí mať isté estetické a výtvarné cítenie, musí si zadovážiť historické a dejepisné fakty, musí mať trpezlivosť a modelárske schopnosti…a toto všetko obohacuje rozvoj jeho všestrannej osobnosti. Pravda: kapitalistická pedagogika a´la Amerika toto všetko zmietla do smetného koša a nám stačí vytvárať šedú nepremýšľavú masu konzumentov čohosi „kúlového!“
Veľkou inšpiráciou je pre teba určite milovaná turistika…
-Nielenže je návratom do milovaných hôr mojej mladosti, udržiava ma v kondičke (teda: spolu s manželkou), každá túra je vzdaním holdu a pocty zázračnej prírode, jej neopakovateľným krásam (foťák mám vždy pripravený vo vrecku a doma sa ku každej túre opäť vraciam pri spracovaní fotografií)…a aby som nadviazal na komiks, mnohokrát pri dlhom kráčaní vymýšľam Servácove príbehy, pretože pri turistike makajú nielen nôžky, ale ani hlávka nechce zostať bokom…
Tvoja tvorba si zaslúžila vo výpravnej knihe autorov Tomáša Prokůpka, Pavla Kořínka, Martina Foreta a Michala Jareša „Dejiny československého komiksu 20. století” veľa priestoru. Je príkladom aj pre mladú generáciu. Môžeš prostredníctvom nášho rozhovoru priaznivcom niečo odkázať, hoci akúsi radu mladým autorom?
-Aby sa nebáli „chytiť” ponúknuté príležitosti poriadne za pačesy. Za tým všetkým (za komiksom zvlášť!!!) je však kopec driny a driny a driny…a žiaľ, neviem si dosť dobre po osobných skúsenostiach predstaviť, či to na Slovensku má zmysel! Či je dosť voľného kapitálu na vydávanie takých hlúpostí ako komiksy pre taký malý trh, aj keby sme započítali aj ten český, vďaka kedysi jazykovej príbuznosti. Moja skúsenosť hovorí, že náš trh (a nielen ten knižný) slúži na zaplavenie západným tovarom, mnohokrát po záruke či neaktuálnymi a nášmu čitateľovi ničnehovoriacimi starobinami, v lepšom prípade sa police kníhkupectiev prehýbajú pod „skvelými” kuchárkami či memoármi „celebrít” a „tiežcelebrít” až „necelebrít” mafiánskeho typu… Takže držím palce všetkým mladým nádejným talentovaným komiksiakom slovenským a verím, že raz nájdu úplne nový priestor, kde budú môcť svoje diela prezentovať verejnosti v cenovej dostupnosti slovenskému publiku…
Carriculum vitae
František Mráz bol absolventom pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici (1972-1976). Dlhé roky pôsobil ako pedagóg a riaditeľ Základnej umeleckej školy vo Fiľakove. Je jedným z najvýznamnejších a najplodnejších komiksových československých kresliarov a libretistov 20. storočia, je považovaný za klasika a legendu slovenského komiksu. Bol šéfredaktorom a prispievateľom kultového komiksového časopisu Bublinky (1990-1992). Je zakladateľom Slovenského klubu autorov comicsspolu s bývalým predsedom Jaroslavom Uhelom. Obaja boli iniciátormi celoslovenských Dní comics v Liptovskom Mikuláši (1993-1995).
Mrázove komiksové príbehy sú plné dobrodružstiev, fantastiky a fantasy, sú charakteristické výraznou skratkou. Dominuje v nich živá dynamická kontrastná kresba, ktorá je ako stvorená pre komiks a karikatúru. Mrázov rukopis je dramatický no zároveň úsmevný. Vo svojom výtvarnom jazyku integroval popisné so štylizovaným. Osobitý bol u neho zmysel pre komiku, ktorou zachytával farbistú typológiu rôznych postáv a postavičiek, čo sa okolo nás v živote pohybujú. V jeho komiksoch vidíme celú škálu minimalistických portrétnych psychologických profilov ocitajúcich sa medzi povznesením a zatratením.
Komiks publikoval v množstve periodík (komiksografia). Prvý z nich v roku 1979. Popri autorských humoristických a satirických stripoch ako bezdomovca Serváca adaptoval do komiksovej podoby okolo šesťdesiatky rôznych literárnych predlôh.
Je držiteľom množstva ocenení za výtvarnú prácu a karikatúru. Ako karikaturista a výtvarník vystavoval popri Slovensku opakovane v rôznych krajinách ako Taliansko, Kanada, Japonsko, Bulharsko, Kuba, Nórsko, Česko, Rusko, Maďarsko, Srbsko, Rumunsko, Poľsko, Anglicko…
Posedný jeho mail adresovaný Humorikonu v rámci našej korešpondencie:
„Ahoj Milan…
to, že mám nejaký zhubný nádor, je vlastne úplne nepodstatné! Po „debilnom kovidočkovaní“ krvná zrazenina v srdci spôsobila infarkt nášmu synovi Ferkovi, ktorý 11. marca 2022 vo veku 41 rokov zomrel! Myslím, že som zomrel spolu s ním a už nepotrebujem realizovať nejaké výtvarné aktivity! To jediné, čo ešte môžem v čase, ktorý mi zostáva, je pomôcť pri dokončovaní rekonštrukcie domčeka, ktorý syn 12 rokov s láskou pre svoju rodinu realizoval a nedokončil…pomôcť jeho dcéram…a tak!!! Nepošlem Ti ani svoje telefónne číslo, lebo necítim potrebu s niekým o tom rozprávať…je to smutná realita týchto čias, keď sa nás „vládcovia sveta“ snažia zlikvidovať…akurát hrôzu z toho všetkého má človek až vtedy, keď sa to dotkne priamo jeho…
Drž sa! Fero Mráz“
Kto bol vlastne František Mráz?
Zvláštna to zhoda náhod! Pôvodom „ze Žiliny“, celý život v učiteľskej profesii a popri práci človek neustále brázdiaci výtvarným umením, najmä takého žánru, pri ktorom sa dajú vyjadriť vlastné pocity a vnútorná sloboda. V jednom z rozhovorov sa ho novinári pýtali – aké vetry a prečo zaviali kedysi Fera Mráza na juh Slovenska?
– Na „vetry” používam momentálne skvelý prípravok Degasin. Ale „vetry” roku 1987 boli určite oveľa rozhodujúcejšie v ďalšom smerovaní životnej plavby mojej rodiny. Rodičia manželky žili v Lučenci, uvoľnilo sa miesto učiteľa výtvarného odboru na vtedajšej ĽŠU a dostali sme aj byt vo Fiľakove (čo dnes väčšine ľudí musí pripadať ako hotové sci-fi) a tak sme opustili krásy severnej Oravy, zasnežené zimy, rodinné lyžovačky a turistiku, temer rodinný kolektív učiteľskej bytovky v Sihelnom a stali sme sa „južanmi”.
Kto ovplyvnil tvoju životnú cestu najviac, prečo si sa rozhodol byť učiteľom, veď je to naozaj náročné poslanie a ako si ho dokázal prepojiť so svojim výtvarníckym životom?
– Paradoxne – učiteľom som nikdy nechcel byť! Kopec spolužiakov na fakulte úspešne vyštudovali, ale nikdy do škôl nenastúpili. Už vtedy som kreslil do novín, asi by som sa nejako životom ako výtvarník popretĺkal. Našťastie prišla rodina, na Orave núkali učiteľské byty a príplatky…a už som bol lapený. Nakoniec to tak nejako zbehlo – ani som si nevšimol – a už som „bývalý učiteľ, dôchodca.” Po jedenástich rokoch pôsobenia na „normálnej” základnej škole som zakotvil na umeleckej práve preto, aby sa navzájom mohli ovplyvňovať – tá výtvarná časť s pedagogickou…Na umeleckej škole mi to pripadá absolútne prioritné – aby učiteľ bol aspoň trošku aj umelcom, tvorcom.
Mnohí Fiľakovčania dobre poznajú tvoju umeleckú stránku, nielen z viacerých výstav, ktoré si tu mal (pozn. red.– napríklad veľká trojvýstava k 60. výročiu ZUŠ a 60-tkám jej riaditeľa i jeho zástupcu), ale aj z tvojej tvorby v humoristických časopisoch, či vydávania komiksového časopisu Bublinky, ktoré roky, či obdobia Ferom Mrázom rezonovali najviac?
– Všetky! Bez výnimky. Už ako žiak a študent v Žiline som bol pri vydávaní školských časopisov ako „výtvarný redaktor” a karikaturista, začal som publikovať, získaval som skúsenosti. Oravské roky – to boli tisíce karikatúr uverejnených v mnohých periodikách, hľadanie výtvarného výrazu, vybudovanie si istej pozície v Roháči a pospolitosti karikaturistov na Slovensku, účasť na množstve súťaží po celom svete, prvé ocenenia. Po príchode do Fiľakova som sa po 89-tom a v novej spoločenskej situácii zahryzol (ešte som bol „zubatý”) do tvorby komiksu, ktorému to vtedy prialo. Nekonečná niekoľkoročná drina!!! Galeje! Ale aj isté uspokojenie, že som v rámci Slovenska budoval, tvoril niečo nové. Zhodnotenie tohto môjho komiksovania v tisícstránkovej reprezentatívnej publikácii „Dejiny československého komiksu 20. storočia” je istým zadosťučinením za prebdené noci a prefajčené pľúca. K týmto nosným výtvarným aktivitám sa priplietla vlastná voľná tvorba, kde som si overoval isté postupy maliarskych a grafických techník, užitá grafika, scénografia…a tak. Podľa spoločenskej potreby. Každá etapa bola posunom niekam ďalej a na každú dnes spomínam rád.
Zaujímala by nás ešte spätná väzba s tvojimi bývalými žiakmi. Mnohí sa ti vraj často ozývajú aj po desiatkach rokov, pochvália sa svojimi úspechmi, rodinkou, životnými etapami…sú medzi nimi takí, čo blúdia podobnými vodami ako ty?
– Keby som nevychoval žiadnych výtvarníkov za tie roky, asi by som musel teraz vracať výplatu za 29 rokov…hrôza pomyslieť! Ale je ich dosť: viacerí vyštudovali umelecké či pedagogické školy, venujú sa vlastnej výtvarnej tvorbe ako výtvarníci profesionáli. Stavajú na základoch, ktoré som im ponúkal a oni ich chceli prijať. Každý podľa miery talentu, podľa ochoty načúvať a následnej ochoty pretaviť dobre mienené usmernenia vo svoj umelecký, osobný posun. A na každého som patrične hrdý!
Vieme o tebe, že okrem komiksov, karikatúr, či tvorby v rôznych technikách maľby a grafiky, máš pasiu v drobných farebných figúrkach a diorámach, vytvorených z nich. Ako si sa dostal k zhotovovaniu týchto mikroscenérií, čo zobrazuješ v nich najčastejšie?
– Netuším, ale spomínam si, že už ako mini dieťa som miloval „hlinené figúrky”, ktoré sa vtedy ako jediné dali zohnať. Zbieral som ich a neskôr som sa ich zahanbený zbavoval…Internet mi po rokoch pochybovania potvrdil, že maľovať a milovať tých minipimprlíkov nie je úchylka a som iba jeden z milióna „postihnutých… „Podobne ako komiks, aj toto je hobby komplexné: treba poznať a študovať históriu, mať božskú trpezlivosť pri maľovaní tých 2,5 centimetrových „krpcov” (o dobrých očiach a pevnej ruke nehovoriac) a napokon výtvarné a technické cítenie pri vytváraní definitívnych diorám. Tematika: Indiáni, Divoký západ…ale i Rimania, Husiti, Pán prsteňov…všetky malé svety, kde dobro víťazí nad zlom…Na rozdiel od skutočného sveta našej súčasnosti, kde nemalé množstvo „voličov” toleruje klamstvá, plagiátorstvá, podvody, ohýbanie zákonov a papalášstvo súčasnej vládnej garnitúry…a tak sa potom tento náš kúsok dedovizne uprostred Európy mení na niečo, čo s demokraciou nemá nič spoločného!!!
S tvojím menom je hlavne v komiksovo založenej umeleckej brandži spojené meno stoRM. Prezraď čitateľom neznalým veci, čo je to za postavičku a aký veľký význam mala, či má v tvojom živote?
– Čarodejníka STORMA vymyslel spisovateľ Ďuro Takáč z Košíc a temer 100 komiksových strán som nakreslil pre časopis BUBLINKY, ktorému som šéfoval a neuveriteľne: túto komiksovú klasiku na slovenskom trhu vydávali vo Fiľakove!!! Po dvadsiatich rokoch skompletizovaný príbeh na internetových stránkach ponúka v „listovateľnej” podobe kamoš Rado „Upír” Rybovič z Brezna a som rád, že má aj dnes čo povedať novej generácii komiksiakov…že stále vďaka tomu žije. Azda večne, ako povestný Vladimír Iljič…V roku 2019 vďaka nadšencom z Košíc (Pavol Bratský a Richard Kitta) sa uskutočnila veľkolepá výstava pri príležitosti 30-výročia vzniku Bubliniek v priestoroch košickej Kasárne – dojemný návrat do minulosti. Veď: kliknite si na net a prelistujte si Storma i komletné vydanie všetkých čísiel Bubliniek! A keď tam už budete, prelistujte si aj Draculovo oko – 120 strán komiksov, na ktoré som fakt hrdý.
Bol by som krkavčí otec, keby som tu teraz nespomenul bezdomovca a somráka SERVÁCA, ktorého jednostránkové príbehy kreslím od roku 1993 dodnes a miesto do bútľavej vŕby môžem vytrubovať „naše” spoločné názory na tento čudesne pokrivený svet a „budovanie kapitalizmu, či čoho…” verejne na stránkach tlače…(po Smene na nedeľu, Šibalovi, Žobráčikoch a Žobrákoch mu dnes poskytujú azyl stránky mesačnej humoristickej prílohy denníka Šport).
O tvojej tvorbe, záľubách a názoroch by sa dala napísať nejedna kniha…Je jasné, že do tohto rozhovoru sa všetko pospomínať nedá, ale posledná otázka bude naozaj záludná. Čo ťa v týchto ťažkých „corunovaných” časoch dokáže potešiť?
– Odpoveď je absolútne nečakaná, priam šokujúca: každoročne valorizovaný dôchodok (vďaka našim dobrodincom vo vláde), vďaka čomu sme sa už dostali na úroveň západných dôchodcov spred tridsiatich rokov…! Po operácii hrubého čreva v lete 2020 sa však prioritou stalo ZDRAVIE! Každé ráno, keď sa zobudím a môžem sa vytešovať so svojou rodinou, keď sa ešte dokážem dostať na hory a obdivovať jej neustále sa meniace krásy, každý večer, keď si môžem povedať, že som dokázal niečo vytvoriť, nakresliť, výtvarne sa realizovať…ŽE SOM ŽIL !!!
Ceny za karikatúru
Novomestský osteň, bienále kresleného humoru a satiry, Nové mesto nad Váhom
– Zlatý osteň (1983, 1997, 1999, 2003, 2011)
– Strieborný osteň (1982, 1995, 2007)
– Cena novomestského jarmoku (2001)
Salone Internazionale dell’ Umorismo di Bordighera, medzinárodná súťaž karikatúr, Bordighera, Taliansko
– Zvláštne uznanie (1982)
– 1. cena – Zlatá ďatľa a Premio consiglio d´Europa(1983)
Sofia press, medzinárodná súťaž karikatúr, Sofia, Bulharsko
– Čestné uznanie (1987)
Zlatý súdok, medzinárodná súťaž karikatúr, Prešov
– Zvláštna cena (1995)
– 2. cena (1999)
– Zvláštna cena poroty (2000, 2002)
– Cena Igora Ševčíka (2018)
– 1. cena (2019)
Piatok 13-teho, medzinárodná súťaž karikatúr, Piešťany
– 3. miesto + 9. miesto (2001) Rozprávky 2000 a jednej noci
– 5. miesto + 10. miesto (2002) Za všetkým je žena
– 2. miesto + Cena divákov (2004) Láska ide cez žalúdok
Fraštácky tŕň, medzinárodná súťaž karikatúr, Hlohovec
– Cena za výtvarné spracovanie (2002)
Fiľakovský korbáč, medzinárodná súťaž karikatúr, Fiľakovo
– Malý zlatý fiľakovský korbáč (2010).
Komiksografia
Leto v Tatrách s ujom Ivanom, František Mráz, Štart, 1979
Útok z hĺbky dejín, Karl-HeinzTuschel, Technické noviny, 1988
Bolid nad jazerom, Vladimír Ščerbakov, Smena na nedeľu, 1989
Dať možnosť mravcom, Frederik Pohl, K.O.Mix, 1989
Homunkulus, Iľja Varšavskij, Svet socializmu, 1989
Hviezdna myš, Fredrik Brown, Smena na nedeľu, 1989
Mesiac nad Prostredným hrotom, Belo Kapolka, Život, 1989
Tichá planéta, Vladlen Jufriakov, Smena na nedeľu, 1989
Votrelec, Philip Kindred Dick, Smena na nedeľu, 1989
Železný člověk, Arkadij a Boris Strugackovci, Svet socializmu, 1989
Čertov kvietok, Henri Gougaud, Šibal, 1990
Gorazdov posol, Jozef Repko, Osveta Martin, 1990
Kompúterové zhltnutie, Juraj Šípoš, Šibal, 1990
Kráľ Dávid, Janko Jesenský, Magazín Roháča, 1990
Perseus, Grécke mýty a Fero Mráz, Šibal, 1990
Podivná planéta, Vladimír Savčenko, Svet, 1990
Posledný mohykán 1 – 2, James Fenimore Cooper, Stredoslovenské vydavateľstvo, 1990
Prasiatko Cocó, František Mráz, Cocó magazin (Maďarsko), 1990
Predpoveď, Juraj Šípoš, Šibal, 1990
Reál, Juraj Takáč, Šibal, Bublinky Extra,1990, Katalóg výstavy Comics vo Fiľakove, 1990
Stopár, James Fenimore Cooper, Stredoslovenské vydavateľstvo, 1990
Storm I. – III., Juraj Takáč, Bublinky, 1990–1992; Darktower Fan komiks, 2010 – 2011
Tajomstvo neviditeľnosti, Ján Fekete, Bublinky, 1990; Darktower Fan komiks, 2010
Teseus, Grécke mýty a Fero Mráz, Šibal, 1990
Trio Jetinka, František Mráz, Šibal, 1990
Utečenci, Andrzej Krzepkowski, Katalóg výstavy Comics vo Fiľakove, 1990
Volanie divočiny, Jack London, Svet, 1990
Záchranná akcia, Arthur C. Clark, Povex, Katalóg výstavy Comics vo Fiľakove; 1990, Bublinky Extra, 1992; Dark tower Fan komiks, 2012
Zbraň pre Svätopluka, Jozef Repko, Osveta Martin, 1990
Na začiatku vekov, Robert Fitzgibbon Young, Stredoslovenské vydavateľstvo, 1991
Počítačový vírus, Juraj Šípoš, Bublinky, 1991; Darktower Fan komiks, 2011
Syn vlka, Jack London, Šibal, 1991
Syn lovca medveďov, Karl May, Bublinky, 1991; Darktower Fan komiks, 2011
Telegram, Juraj Šípoš, Bublinky, 1991; Darktower Fan komiks, 2011
Biely duch, Juraj Šípoš, Bublinky, 1992; Darktower Fan komiks, 2012
Kapitán Nemo, Josef Nesvadba, Jupííík 2, 1992
Much Much, Juraj Šípoš, Bublinky, 1992; DarktowerFan komiks, 2012
Vianoce, František Mráz, Bublinky, 1992; Darktower Fan komiks, 2012
Zlatý kaňon, Jack London, scenár František Mráz, kresby Fiala, Bublinky,1992
Danara, Fero Mráz, Erotika, 1993
Draculovo oko, Juraj Šípoš, Slovenská republika, 1993
Ružovkasté mäso, Juraj Šípoš, Slovenská republika, 1993; Aargh 4, 2003; Bubliny 3, 2013
Servác, Fero Mráz, Smena na Nedeľu, Slovenská republika, Bumerang, Nový Roháč, Shai-Shulud, Orange portál, Šibal, BB komiks 1, Knihy na dosah, Darktower Fan komiks,1993 – 2019 (súčasnosť)
Ardatlinina pomsta, Juraj Šípoš, Erotika, Super Tabu, 1994
Protestsong, Karel Kryl, komiks z roku 1994, Knihy na dosah, 2019
Ružové mäso, Juraj Šípoš, Fantázia, 1994
Svetlo, Juraj Šípoš, Úklady a láska,1994
Vidlička, Juraj Šípoš, Darktower Fan komiks, 1995
Žaba, AntonMarec, Liptovský magazín, 1995
Absolútna…, Juraj Šípoš, Super tabu, 1996
Džungľa, Juraj Šípoš, Super Tabu, 1996
Jakubova huba, Juraj Šípoš, Fantázia, 1996
Conanov návrat, Robert Ervin Howard, Fantázia, Shai-Shulud, 1998
Vladnar nesmrteľný, Juraj Červenák, Fantázia, 1998, Bubliny 2, 2012
V snehu, Peter Jaroš, BB komiks 1, 1998; Knihy na dosah, 2019
Gumák a Vrtuľka, František Mráz, Supr školní zápisník, 2000.
Z dostupných materiálov a z osobného archívu Humorikonu pripravil a spracoval
Milan Kupecký
