Humor ako liek
Lekári, najmä psychológovia i psychiatri sa zhodujú v tom, že endorfín, ktorý je produktom smiechu a dobrej nálady, sa nedá zmerať. Proste, nedá sa zistiť jeho hladina skúškou v krvi ani iným meraním. Pritom je známe, že humor a dobrá nálada pomáhajú odbúravať psychosomatické ťažkosti, zabraňujú stresu a podporujú činnosť ďalších orgánov v našom tele v rámci mechanizmu termoregulácie, a zároveň zvyšujú odolnosť voči eventuálnej bolesti, či už tela alebo duše. Navyše, podľa francúzskeho filozofa Henriho Bergsona smiech je nielen uvoľnenie, ale i svetonázor, určitý uhol pohľadu na veci a dianie okolo nás.
Málokomu je tiež známe, že v zahraničí, na základe výskumov amerického lekára Patha Adamsa, vznikol nový lekársky odbor – gelentológia. Možno sa mnohí pousmejete, ale napríklad v anglickom Birminghame existuje Klinika smiechu, v holandskom Amsterdame Centrum smiechu a Francúzi sa pýšia spoločenským združením Smejúca sa medicína.
Neprináleží nám mentorovať, no vieme, že aj smiech má mnohoraké podoby. Niekedy je spontánny, takpovediac od srdca, inokedy ironický, škodoradostný, no poznáme aj smiech cez slzy. Proste každý smiech je určitou reakciou na danú situáciu, ako i nastolené problémy
Smiech lieči
Na základe výskumov Patha Adamsa teda vznikol v medicíne nový lekársky odbor. Zaoberá sa vplyvom smiechu na psychiku človeka. Výsledky týchto výskumov a zistení sú veľmi zaujímavé a pre ľudstvo aj pozitívne. Smiech sa na mnohých klinikách stal popri medikamentoch a injekciách podpornou liečbou, najmä v rámci rekonvalescencie a rehabilitácie.
Vedci tvrdia, že smiech vzniká ako reakcia na humorné a veselé situácie a zážitky, bezprostredne vplýva na zvýšenie hladiny endorfínu (hormón šťastia), ktorý pomáha psychickému uvoľneniu a zabraňuje stresu, pričom zároveň zvyšuje odolnosť proti bolesti. Za takejto situácie pacient pociťuje zvýšenú túžbu po vyzdravení a dostáva väčšiu chuť do života. Endorfín podporuje činnosť srdca, hlavy, žalúdka, pľúc a mechanizmus termoregulácie pomáha odbúravať psychosomatické ťažkosti.
Humor je aj svetonázor
Pretože smiech, to nie je len uvoľnenie, ale i pohľad. Henri Bergson ešte v minulom storočí napísal: Smiech je predovšetkým pokarhanie. Keďže má pokorovať, musí v osobe, ktorej sa dotýka, vzbudzovať pocit zásahu. Spoločnosť sa pomocou smiechu mstí za hriechy voči nej spáchané. Nedosiahla by svoj cieľ, keby konala len v znamení dobroty a sympatie…
Keď sa ľudia na niečom smejú, znamená to, že vidia čosi nenormálne, čo nie je celkom tak, ako by malo byť. Keď sa človek nesmeje, iba sa nad všetkým rozhorčuje, je to preňho doslova tragické. Keď je však schopný sa smiať, znamená to, že na veci – hoci aj deformované – pozerá z nadhľadu. Filozoficky povedané, smiech znamená vždy víťazstvo človeka nad faktom, ktorému sa smeje.
Fyziologicky smiech predstavuje uvoľnenie vnútorného napätia, ktoré vzniklo tým, že človeka niečo zarazilo – a napokon sa to predsa len vysvetlilo. Pri smiechu záleží na jeho gradácii. Vieme, že raz je smiech podfarbený hnevom, iný je smiech cez slzy, rozdielny je smiech ironický, iný škodoradostný. Každý smiech je však svojráznou a jedinečnou reakciou na problémy jedinca a problémy doby, každý smiech je liekom a uzdravovateľom. Smiech je ukazovateľom smeru pre jednotlivca i spoločnosť, smiech je tisíc ráz účinnejší nápravno-výchovný prostriedok ako všetky zamrežované budovy sveta.
