Pán humorista Ján Grešák súper príspevkami a pochvalne. Ďakujem! Milan

Vážený pán

Milan Kupecký,

v prílohe si dovoľujem zaslať do HUMORIKONU posledné tohtoročné príspevky. Do nastávajúceho roku 2025 Vám prajem pevné zdravie, pohodu a radosť z vykonanej práce najmä v oblasti humoru, v jeho tvorbe a propagácii nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

A ak by HUMORIKON, nedajbože, v blízkej budúcnosti vinou nepriaznivo mu naklonených vládnych elít aj zanikol, verím, že Vaše dielo tu zostane ako vzor aj pre nastávajúcu generáciu.

S úctou a vďakou J. Grešák

autor

 Humoreska

NA FUTBALE

Nášmu mužstvu nadišiel zápas roka. Ba čo, možno storočia! Keď nie o majstra, aspoň o záchranu, a to býva nemenej dramatické. Na štadión sa hrnulo takmer celé mesto. V ťažkej chvíli treba povzbudiť; hráči potrebujú každé hrdlo i každú dlaň, z ktorej sa ozve potlesk. Na sľubujúcu sa drámu som dotiahol aj starého kamaráta Pištu.
Štadión už hodinu pred zápasom pripomínal kotol či skôr kráter sopky pred výbuchom! Ušlo sa nám iba miesto na státie. Výbuch nastal v okamihu, keď na trávnik vybehol hlavný rozhodca s postrannými rozhodcami a za nimi obe jedenástky. Tribúny revali, jačali, hrmotali, že aj v nebi vyvolali poplach, akoby sa blížil súdny deň. Kapitáni si vymenili klubové zástavky a spomienkové darčeky, vyžrebovali strany a už to začalo! Rozhodca nestačil ani prvýkrát dúchnuť do píšťalky, aby duel odštartoval, už sa spoza nás ozval rev: „Sudca, fuj!“
Pri každej premárnenej šanci nášho mužstva, aj tej najmenšej, sa nervózni chlapi stojaci okolo nás chytali za hlavy, kmásali si vlasy, výskali ako valasi za ovcami a kvílili, akoby ich tupým nožom skalpovali. Chvíľkové ticho pri strelách na bránu okamžite vystriedal mohutný rykot gólu chtivého obecenstva. Vedľa nás stál chlapisko, naozajstné poldruhacentové poleno. V jednom kuse vulgárne hromžil, klial a nadával na rozhodcu, až mu pena striekala z úst.
Prvý polčas sme s Pištom ako-tak vydržali, no uši nás boleli, akoby nám ich špricovali horúcim drôtom. Druhý polčas sa nezačal o nič lepšie, ba naopak. Vlastného slova počuť nebolo, útoky sa jeden za druhým valili na bránu súpera, vytrženie v žilách fanúšikov stúpalo, najmä tých, ktorí si cez polčas odskočili do bufetu ešte viac rozohniť pálčivé plamene bojového elánu.
Súpera sme opäť prikvačili pred šestnástku. Obecenstvo prestalo hučať v okamihu, keď naši zahrávali sériu rohových kopov. Kopali tretí v rade. Stav bol stále bezgólový. Obecenstvo celkom stíchlo. Každý si veľmi želal vidieť aspoň jediný gólik v súperovej sieti, ktorý by nám zabezpečil ligu aj na budúci rok. Smutnožiadostivé pohľady tisícky fanúšikov boli ako jeden upreté na súperovu bránu. Vtedy sa Pišta otočil ku mne, potmehúdsky na mňa mrkol a nahlas vykríkol:
„Dočerta, keby aspoň na rohy naši vyhrali…“
Bruchoplecitému chlapovi s plešinou a cigaretou v ruke, ktorý stál najbližšie, sa zdurili mandle, zatváril sa ako býk, keď ho idú pripúšťať, otočil sa k Pištovi a mávajúc rukami zreval:
„Ale z toho máme trt makový, keď vyhráme na rohy, veď futbal sa hrá na góly, nie na rohy!“
Pohľady všetkých okolostojacich v tej chvíli boli upreté na nás dvoch. Pišta sa však nedal a hneď zakontroval:
„A načo sa potom tie rohy kopú, nevieš ?!“
„Počúvaj, ty futbalový analfabet, vysvetlí mi, načo si tu vlastne prišiel!“ osopil sa na Pištu znova. Líca mal vyduté ako syseľ, keď má v nich najmenej kilogram zrna aj s plevami. Pritom zašermoval rukami tak, že horiacou cigaretou temer podpálil fúzatému zurvalcovi, čo neprestajne oplzlo nadával na rozhodcu, nos i bradu.
„Aú, čo si sprostý, nevidíš ?!“ zaskuvíňal bradáč ako šakal.
„Sprostý bol ten, čo ťa do formy nabíjal, ty odroň spochabený chlpatý!“
„Na tvojej hlúpej plešine by si mohli akurát tak blchy urobiť šmýkačku!“
„Čo si to povedal?“ zdrapil plešatý bradáča pod krk a vykúril mu jednu do ksichtu. Protivník mu požičané vrátil: schmatol ho za driek, zdvihol do výšky a tak ním rypol o zem, až kamienky odskakovali. Na zemi mu kydol ešte jednu, že sa zatrepotal ako mucha v pavučine.
S Pištom sme sa od ruvačov nenápadne vzdialili a čušali sme, akoby sme mali na ústach zámky. Obaja nespratníci stíchli ako kukučky po Jáne, keď v sprievode policajtov vykračovali sťa pohrebné kone von zo štadióna. A s nimi sa vytratili aj všetky vulgárne a oplzlé nadávky.

PIJANSKÝM JAZYKOM

Najkrajší pohľad na svet mal vtedy, keď mal okno.

Len čo preplával La Manche, utopil sa vo fľaši.

Aj keď mu to vôbec nepálilo, vždy mal naporúdzi demižónik pálenej.

Už roky úspešne bojuje s alkoholom. Ani raz nepadol pod stôl.

V hlave mal len vtedy, keď vychádzal z krčmy.

O pravdivosti teórie, že človek pochádza z opice, sa presvedčil už po prvom poriadnom fláme.

Lokálne umŕtvenie sa mu dostavovalo len v nočnom lokáli.

Počas dovolenky mu nehrozil úpal, pretože bol vždy namazaný.

Aj keď mu nikdy nič nevoňalo, rád pričuchol k pijatike.

Jeho najobľúbenejším inštrumentom bola basa piva.

Po použití okeny mal najkvalitnejšie okno.

Čie víno pil, toho pesničku spieval.

Keď mu nepomáhala svätená voda, presedlal na vodu ohnivú.

Nemal dna. Zato mal dnu.

Aj keď nikdy nebol kuričom, často mával prepálený kotol.

Rád si nalial čistého vína. Niekedy aj liter.

Len čo prestal byť pod papučou, už bol pod parou.

Nikdy nemal problém s alkoholom. Iba vtedy, keď ho nemal.

Sotva zafúkal priaznivejší vietor, už mal vrtuľu.

Hoci mu po brade tieklo mlieko, neprestával sa nalievať vodkou.

Aj po červenom víne možno vidieť biele myši.

Nechytil síce druhý dych, zato chytil slinu.
Len čo predal svoj obraz, už bol pod obraz boží.

Alkohol je jed. Nejeden alkoholik však býva najviac otrávený vtedy, keď ho nemá.

Aj keď bol abstinent, nikdy nemal triezve názory.

Najpresvedčivejší dôkaz o tom, že človek je cicavec, poskytuje pohľad do krčiem.

Mali isté neduhy. Pili ako dúhy.

Aj čert sa môže spiť pod obraz boží.

Nechápal, prečo o ňom vravia, že pije ako dúha, keď vodu vôbec nepíjal.

Aj keď neboli boxeri, často si dávali do nosa.

Človek pochádza z opice. Opica zo slivovice.

Hoci alkohol spomaľuje reakcie, fľaštička koňaku dokáže kadečo urýchliť.

Dal sa k hasičom, pretože len tak dokázal uhasiť smäd.

Aj keď ho z krčmy pravidelne odnášali, alkohol bol jediné, čo ho držalo na nohách.

Napriek tomu, že mal auto na benzínový pohon, často jazdil pod parou.

Nikdy sa nedal opiť rožkom. Iba borovičkou.

Ťažko sa odraziť od dna tomu, kto nemá dna.

Bol to vyrovnaný človek. Vždy mal v krvi rovnakú hladinu alkoholu.

Sotva uhasil smäd, už mal oheň na streche.

Aj keď bol celkom bezcitný, pijatiku zacítil vždy.

Pil len príležitostne. Pri každej príležitosti.

Opica po fláme: včera som mala poriadneho človeka.

Dovtedy pozeral na svet triezvo, kým sa nestal alkoholikom.

Konečne zanechal alkohol. Za ten svet si však nevedel spomenúť kde.

Opiť sa je ľudské, ožrať sa je zverské.

Pil vždy s mierou. Inak mu hrozilo, že vypije málo.

Kto sa raz opije mocou, už nevytriezvie.

ŠTÍPANCE

O zásadovosti
Bol taký zásadový, že aj v pekle ustanovil vykurovaciu sezónu.

O korune tvorstva
Človek má zo všetkých tvorov najdokonalejšie vyvinutý zmysel pre nezmysly.

O paradoxe klímy
Ani v časoch globálneho otepľovania nemožno vylúčiť studenú vojnu.

O kope šťastia
Aj z najväčšej kopy šťastia sa ľahko stane kôpka kremačného popola.

O človečej mentalite
Človek dokáže pokaziť meno akéhokoľvek zvieraťa.

O chúťkach moci
Žiaden politik nie je pri moci tak dlho, aby sa mu oplatilo kradnúť v malom.

O dôkaze
O tom, že má aj hlavu, presvedčil sa až po fláme.

O vstupe do seba
Chcel vstúpiť do seba, no natrafil tam na neoblomného tupca.

O prevencii
Len čo sa dočítal o škodlivosti fajčenia, prestal čítať.

O príčine
Pretože bol len plavčíkom, každá ho pustila k vode.

O iniciatívnom blbcovi
V hlave má vždy toľko nápadov, koľko mu chýba zdravého rozumu.

O sľube mafiánskeho bossa
Ešte dnes budeš so mnou v daňovom raji.

O náleznom
Za nález Ústavného súdu dostal primerané nálezné.

O účelnosti
Účelnejšie by bolo, keby ľudia videli v zrkadle namiesto svojho zovňajšku svoj charakter.

O polygamii
Muži by už dávno presadili mnohoženstvo, keby sa nebáli toľkých svokier.

O privatizácii
Peklo je časť neba sprivatizovaná Luciferom.

O rekondícii
V zdravom tele zdravý vydriduch.

O výkone
Jediným výkonom, ku ktorému sa dokázal vypnúť, bol výkon trestu.

O vývoji
Najvyšším vývojovým stupňom každej spoločnosti je morálny úpadok.

O módnom hite
Stranícka košeľa a prevrátený kabát.

O inovácii príslovia
Nebude zo psa slanina, ale klobása.

O strate (s)vedomia
Najprv ostal bez kamarátov, potom bez seba.

O čistiacom procese
Po každej špinavej hre nasledujú čistky.

O strojcovi šťastia
Dovtedy bol kováčom svojho šťastia, kým mu neklepli po prstoch.

O pôvode
Človek pravdepodobne pochádza z opice. Somár naisto z človeka.

O ľudskom pachu
Namiesto človečiny zapáchal svinstvom.

O vytriezvení
Oženil sa, ale už sa z toho lieči.

O paradoxe
Aj nečestný človek môže získať čestný doktorát.

O (ne)nahraditeľnosti
Každý človek je nahraditeľný. Vrátane manžela.

O omyloch
Mýliť sa je ľudské. A nič ľudské nám nemôže byť cudzie.

O ťažkosti
Najťažšie chvíle prežíval vtedy, keď mu na otlak stúpol kôň.

O pijatike
Bol takým opilcom, že aj v snehu videl biele myši.

O kráľovi a šašoch
Aj keď nemáme žiadneho kráľa, dvorných šašov je neúrekom.

VIANOČNÉ TRAPASY

NA LUCIU

Lojzo a Štefan sa podvečer vracali z hory. Ako pilčíci robili od samého rána, nuž bolo namieste staviť sa cestou v krčme a uhasiť smäd. Posadili sa medzi kamarátov a diskutovali o všeličom možnom; ohovárali ženy, riešili politiku, dohodovali si robotu. Napokon sa reč zvrtla na strašidlá a bosorky, ktoré sa vraj na Luciu preháňajú aj po miestnom cintoríne.
Lojzo a Štefan, mládenci mocní, urastení sa na takýchto babských rečiach dobre zabávali a nešetrili posmeškami. Domov sa poberali, keď už bolo vidno hviezdy. Za sebou nechávali posledné domy, ktoré oddeľovala priekopa. Na jej svahoch rástli kríky jeden vedľa druhého tak husto, že mali navzájom popreplietané konáre. Všade bolo ticho, ani lístoček sa nepohol.
Keď prechádzali okolo cintorína, začal sa z kríkov rozliehať akýsi škrekot. Zastali; sprvoti sa zdalo, že sa im to iba marí po tých krčmových rečiach o bosorkách a strašidlách. Po chvíli sa zvuk ozval znovu. Také škriekanie ešte nepočuli. Znelo ako mňaukanie mačky, ktorej privreli chvost medzi dvere, a zároveň ako kvičanie prasaťa, ktoré akurát buchli sekerou po hlave, aby mu mohli podrezať krk. Pozreli na seba a naťahovali uši. Vrešťanie neprestávalo. Potom sa kríky začali hýbať, počuli praskot a videlo sa im, že spomedzi konárov sa čosi tlačí von. Ako na povel sa otočili, odhodili sekery a píly, čo niesli na pleciach, a ozlomkrky uháňali späť do krčmy.
Len čo zadýchaní a vystrašení vošli dnu a začali rozprávať, čo sa im prihodilo, celú krčmu šlo smiechom rozdrapiť; škrekot, čo ich tak vystrašil, patril sliepke, ktorá sa v ten večer zamotala medzi kríky neďaleko cintorína a nevedela sa odtiaľ dostať. Cestou do krčmy si to všimol jeden z chlapov, ktorý tadiaľ šiel, a len pred chvíľou o tom rozprával.
Lojzo a Štefan sa šli prepadnúť od hanby. Keby utiekli pred medveďom, nesmial by sa nikto. Ale pred sliepkou…?

JEDLIČKA

Deň pred Štedrým večerom sa Rudo vybral po jedličku. S malou pílkou ukrytou pod prešívaným kabátom vykračoval hore strminou. Z tmavej oblohy padali chumáče snehu, ticho sa znášali na zem a umocňovali pôvab vianočnej chvíle. V hustom lesíku odrezal najkrajšiu jedličku a pomaly sa s ňou uberal dolu do doliny. Spoza oblakov sa už začalo predierať prvé mesačné svetlo, keď uzimený, s vyštípanými lícami vchádzal do krčmy na hornom konci dediny.
Krčma bola plná chlapov, čo si po robote prišli ovlažiť hrdlá a podiskutovať so susedmi. Rudo zveril svoju jedličku do opatery krčmárovi, ktorý ju odložil za výčapnícky pult, a objednal si pivo i poldeci. Potom si prisadol ku kamarátom, a čoskoro každý z nich otočil rundu. S oťaženými nohami sa Rudovi už nechcelo ísť pešo dolu dedinou, nuž rozhodol sazviezť posledným autobusom. S jedličkou pod pazuchou sa dotackal k zastávke a ako klát klesol na lavičku.
Zo spánku ho prebral hukot motora. Vstal a čaptavým krokom zamieril k autobusu, pri ktorom sa už nahromadila skupinka ľudí. Zrak sa mu zastavil na mladíkovi s jedličkou v ruke. Neváhal, priskočil k nemu, zdrapil jedličku a už ju aj ťahal k sebe. Mladý muž však nie a nie popustiť.
„Zlodej akýsi, ja ťa naučím kradnúť! Vieš, čo som sa za ňou nachodil?!“ kričal Rudo. Mladík sa nedal a zakontroval:
„Choď si kúpiť, opilec. A neotravuj!“
„Čože, ja že nemám otravovať?! Hubu ti rozbijem!“ zreval Rudo ako rozzúrený medveď a už aj zdrapil protivníka pod krk. Nastala nezvyčajná ruvačka, ktorú napokon ukončil vodič autobusu. Ako srnec vyskočil spoza volanta a nespratníkov spacifikoval. Všetko sa skončilo zakrvaveným nosom a niekoľkými modrinami na ksichtoch oboch aktérov. Sotva incident pominul, ktosi zo skupinky čakajúcich sa len tak mimochodom opýtal:
„A tamtá jedlička je čia…?“
Nato sa všetci zahľadeli na jedličku opretú o lavičku, na ktorej ešte pred chvíľou driemal unavený Rudo.

ŠTEDRÁ VEČERA

Julo sa ráno na Štedrý deň vybral do Ryby kúpiť kapra. V dlhočiznom rade kupujúcich, ktorý mal koniec až na ulici, stáli aj jeho kamaráti Michal a Karol. Hneď sa dali do reči a po krátkom rozhovore jednomyseľne prijali Julov návrh odskočiť si vedľa do šenku na deci hriateho. Slovo dalo slovo, deci dalo deci, vianočná nálada gradovala. Raz Michal, raz Karol, a občas aj Julo odbehli síce skontrolovať dĺžku radu, no ten sa vôbec nekrátil, stále prichádzali ďalší a ďalší zákazníci. Kamaráti pokračovali v bujarej nálade a ani sa nenazdali, že sa zvečerilo.
„Páni, dopíjajte, záverečná! Aj ja chcem mať sviatky!“ prerušila veselú spoločnosť krčmárka.
Trojica kamarátov opustila hostinec a až vtedy zistili, že po zástupe pred Rybou niet ani stopy. V predajni sa ešte svietilo, nuž vošli dnu.
„Moji zlatí, čo ste neprišli skôr? Žiadne ryby už nemáme. Ani živé, ani vypitvané,“ oznámila unavená predavačka.
Traja oneskorenci si svorne uvedomovali, že poriadny chlap a otec rodiny by sa domov bez ryby nemal vracať, preto dali hlavy dohromady a rozhutovali, ako nelichotivú situáciu vyriešiť. Ešte raz sa pokúsili obmäkčiť vedúcu predajne, no bezvýsledne.
Julo navrhol objednať si taxík a vydať sa na okružnú cestu mestom po predajniach s rybami. Obom jeho kamarátom neostávalo nič iného, ako s návrhom súhlasiť. Prešli celé mesto, všetky predajne s rybami, no všade už bolo zatvorené. Bezradní pobrali sa domov a len horko-ťažko sa zmierovali s tým, že Štedrú večeru budú mať tentoraz bez kapra. Napriek všetkému zaželali si šťastné a pokojné Vianoce a rozišli sa po svojom.
Julo sa pobral na autobus. Všimol si, že v samoobsluhe neďaleko autobusovej stanice sa ešte svieti. Neváhal ani sekundu a vstúpil.
„Z rýb máme už len zavináče. Ale sú výborné, čerstvé,“ poznamenala predavačka. Julo z nich kúpil vyše kila, a tak sa v jeho rodine objavili na štedrovečernom stole namiesto kapra trochu netradične zavináče.
Na túto príhodu dlho spomínal a nezabudol dodať, že to boli najdrahšie ryby, aké kedy mali na Vianoce. Spolu s občerstvením v hostinci a platbou za taxislužbu ho vyšli na rovné tri stovky, za čo by bol vtedy kúpil takmer desať kaprov.

HADÍM JAZYKOM

Vojenské stratégie
Plány oplanov.

Neverejný boss
Tajný partajný.

Prázdna duchaplnosť
Bruchá bez ducha.

Pijanská kondícia
Motorika notorika.

Pijanská komunikácia
Rétorika notorika.

Erotické hole
Martinské holé.

Tučná klebetnica
Hrubá trúba.

Extra potencia
Geniálne genitálie.

Nežiaduce masmédiá
Marš, médiá!

Chlapkyňa I
Lapá chlapa.

Chlapkyňa II
Vzmužená žena.

Politické mravy
Byť lživý a dravý.

Novobiblický príbeh
Kokaín zabil Ábela.

Väzenská spovednica
Kajúca kajuta.

Chladomor
Totálne ochladenie medziľudských vzťahov.

Prešľapky
Prešľapy šľapiek.

Vtáčia stavebná firma
Hniezdostav.

Mocenská dezilúzia
Odvrátený prevrat.

Politická škraboška

Škľaboška.
Nezdravá ustanovizeň
Organizácia spojených nádorov.

Kontrabanty
Pašované trabanty.

Primátorský panč
Punč primátora.

Politické šaškariny
SaSkariny.

Muderátor
Mudrujúci moderátor.

Žurnalistoka
Stoka žurnalistiky.

Démonverzia
Diabolská demoverzia.

Koloborant
Kolujúci kolaborant.

Saldo mortale
Vysoko pasívne saldo.

Velebná miestnosť
Miestnosť pre víťaza volieb.

Bulvárne pletky
Pletky štetky.

Gaydoš
Gajdoš homosexuál.

Inšparácia
Špárajúca inšpirácia.

Hladomier
Mier v čase hladomoru.

Jasnovedec
Vedec jasnovidec.

Vodca alkoholik
Líder vodky.

Nocebook
Notebook na prácu v noci.

Básnický idealizmus

Bázne básne.

Motkan
Zamotaný potkan.

Seremoniál
Ceremoniál lezúci na nervy.

Špasitelia
Špásujúci spasitelia.

Modelátor
Moderátor modelujúci z pravdy lož.

Lotrína
Latrína pre lotrov.

Matomafia
Mátajúca mafia.

Zhubár
Zberač jedovatých húb.

Tlčhubár
Chváliaci sa hubár.

Harmatanec
Harmanecký tanec.

Prežumpcia
Prezumpcia neviny v žumpe.

Kamofláž
Kamarátova kamufláž.

Chujara
Falošne znejúca fujara.

Pucfleky
Pracovné fleky v zahraničí.

Výcvok
Výcvik cvokov.

Pitnescentrum
Bar v centre mesta.

Neandertanec
Neandertálsky tanec.

Ján Grešák

 

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments