DNES AKTUÁLNE PREDSEDA PREŠOVSKEJ ROZVOJOVEJ AGENTÚRY PRERAG PETER RÁZUS

Po Belgicku vo Wave a Eperii v Prešove

 

Smútok slovenských úsmevov

Po medzinárodných prezentáciách slovenského humoru v Poltave, Cetinje, Oslo, Drobaku, Moskve belgickom European Cartoon Center Kruishoutem pokračovala výstava Kýchanie mozgu ak v Prešove. Prešovský klub Wave hostil počas krátkeho post covid leta tvorbu 12 slovenských autorov a od septembra do novembra je táto výstavná kolekcia inštalovaná aj v obchodnom centre Eperia. Možno si poviete, že je to osvetovo záslužný čin a po zániku tlačených médií je to aspoň aká – taká náplasť na mimoriadne skromné možnosti dialógu návštevníkov s obrázkami slovenských autorov. Ale nemôžeme sa ubrániť pocitu, že podpora slovenského kresleného humoru zo strany kompetentných inštitúcií už klesla pod bod mrazu. Akoby kreslený humor na podporu kompetentných úradníkov patriacich pod kuratelu ministerstva kultúry neexistoval. Akú – takú infúziu poskytujú kreslenému humoru iba niektoré médiá uverejnením niekoľkých ilustračných obrázkov, prípadne sa karikatúry objavia na weboch. Obdivuhodná je buldočia vytrvalosť Milana Kupeckého v internetovom Humorikone a Fedora Vica v printovom Bumerangu, prípadne v rubrike Literárium v Literárnom týždenníku. Príkladom je aj Prešov, organizátor medzinárodných súťaží po názvom Kýchanie mozgu od kalokagathie do hypochondrie, nehovoriac o ľudovom Kocúrkove. Kontinuita vývoja sa na Slovensku stráca, za mladých autorov počítame už aj päťdesiatnikov, absentuje vzájomný kontakt s domácimi i zahraničnými karikaturistami, chýba odborná kritika v podobe recenzií, navyše pretrváva nedôvera, ľahostajnosť závisť a vôbec nezáujem. Debata na túto tému v zložení Peter Rázus, Vlado Pavlík, Roman Sika po vernisáži Novomestského ostňa a „beh humoristických veveričiek v kolese márnosti“ nemala únikový východ. Nemôžeme, nevieme, nechceme? Kto, čo, prečo? Existuje okrem debát s náznakom rezignácie aj lux in tenebris?

Naopak, nebývalý rozvoj vidieť v zahraničí. Nečudo, veď na svete je toľko skrivodlivosti a neduhov, najmä v politike, že je čo pranierovať. Počas Euro-Kartoenale Kruishoutem chcú organizátori vždy upriamiť pozornosť hostiteľskej krajiny. Každé vydanie vymenuje nového kurátora, ktorý veľmi dobre pozná karikatúry a karikaturistov z hostiteľskej krajiny. Tento rok bol Slovák Peter Rázus požiadaný, aby zorganizoval výstavu asi 80 diel z jeho domovskej krajiny. Peter Rázus je hybnou silou medzinárodnej karikatúrnej súťaže „Brain Sneezing“ a „Brain Sneezing Gallery“ v provinčnom meste Prešov. Spolu so svojou manželkou Magdou je nadšený karikatúrami a kreativitou, ktorú si mozog karikaturistu dokáže vyrobiť. Súťaž bola reštartovaná pred niekoľkými rokmi a odvtedy prerástla do vysoko oceňovanej súťaže s veľmi vysokou kvalitou. Sú to teda svetoví lídri, ktorí sa zúčastňujú na týchto súťažiach. Témy majú často filozofický nádych a nútia zamyslieť sa. V galérii, prístavnej kaviarni sa v pravidelných intervaloch organizujú aj výstavy kreslených filmov. Bola tam k videniu aj výstava „Kreslené filmy z Belgicka“. Pán Rázus pozval na výstavu 12 súčasných slovenských karikaturistov: Andreja Mišaneka, Boba Perneckého, Fera Jablonovského, Ivana Chadzjeva, Jozefa Gruspiera, Laca Tormu, Michala Barvirčaka, Petra Homolu, Radaoslava Repického, Roman Siku, Vlada Pavlíka a Vojtecha Krumpolca. Pestrá skupina karikaturistov, z ktorých každý má svoj vlastný štýl, ktorý umožňuje návštevníkom pohľad na to, ako vyzerá slovenská karikatúra. I keď uvedení slovenskí autori patria medzi skupinu vymierajúcich posledných mohykánov.

 

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments