Recenzia knihy – Aforizmy, Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave

 V cene 13 eur, si ju môžete objednať mailom:  

humorista@humorikon.sk

 

Milan Kupecký

AFORIZMY

Čo vŕta Milanovi

Kupeckému v hlave

Vydav. H +S Nové Zámky, 2015

  1. vyd., 108 str.

ISBN 978-83-7490-764-4

kniha

Máme viac prenasledovateľov

ako nasledovateľov

 

MILAN KENDA – RECENZIA

 

Agilný slovenský aforista, živiaci sa redaktorčením a publicistikou zo svojho sídla v Nových Zámkoch, MILAN KUPECKÝ, pripravil pre čitateľskú verejnosť knižný prierez zo svojej celoživotnej aforistickej tvorby pod stručným názvom „Aforizmy“ a s podtitulom „Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave.“Je to rozsiahly knižný projekt, ako už celoživotné prierezy tvorby zvyčajne bývajú. Kupeckého aforizmy sú rozčlenené do 25 tematických sekvencií, počnúc úvodnými „vrtohlavmi“ a končiac záverečným súborom.

Kniha vyšla vďaka spoločnosti LOKO TRANS Slovakia s. r.o., kde poslúži ako prezentácia pre všetkých jej obchodných partnerov a na spríjemnenie nielen pracovných dní, ale predovšetkým počas relaxu. Ako tvorca a znalec aforizmov s radosťou dodávam: Poslúži nielen v tomto špecifickom okruhu recipientov, ale poslúži všetkým milovníkom dobrého aforizmu. A pripomeniem ešte jedno, u humoristickej knihy azda nezvyčajné špecifikum: Autor si týmto dielom uctil pamiatku svojho zosnulého syna Milana, ktorý zomrel veľmi mladý a mal podobne ako on, jeho otec, veľký zmysel pre humor.

Niektoré Kupeckého výberové aforizmy naši čitatelia poznajú z prezentácií v Literárnom týždenníku, v rubrike Literárium. Už samotné publikovanie v Literáriu je jednoznačným certifikátom kvality. Pri písaní tejto recenzie mal som k dispozícii kompletný rukopis tejto zbierky, no pozorne som sledoval (a ďalej sledujem) tvorbu môjho aforistického kolegu Milana Kupeckého práve na stránkach spomínaného tlačového orgánu Spolku slovenských spisovateľov a pred niekoľkými rokmi aj na zadnej strane Slovenských národných novín.

S potešením konštatujem, že môj kolega vo svojom aforistickom vývoji a zameraní nestagnoval a systematicky sa v tejto literárnej tvorbe zdokonaľoval (aj redukciou verbálneho relativizovania v jednotlivých aforizmoch), o čom pre mňa osobne svedčia aj niektoré výstrižky z jeho satirických postrehov, ktoré som si zaradil do zakladačov. Mojim azda najobľúbenejším spomedzi Kupeckého aforizmov je tento: „Vraj čestný človek u nás ešte žije! Preboha, z čoho?“

Milan Kupecký patrí do našej vyhranenej skupiny proslovensky orientovaných, sociálne cítiacich a kapitalizmus neglorifikujúcich aforistov. Z tohto jasného a jednoznačného dôvodu ani nepatrí medzi mediálne denno-denne omieľaných, masívne popularizovaných a všade o- tŕčaných autorov. Patrí medzi aforistov nezapísaných do diárov földváriovcov a nezaraďovaných do knižných výberov hevierovcov. V takých prameňoch dominujú predovšetkým (prípadne sa tam zjavujú takmer výhradne) dve mená: Tomáš Janovic a Peter Gregor. Menoslov na Slovensku pôsobiacich aforistov sa tak umelo, nespravodlivo a nepravdivo zužuje na dve mená, čo sa notorickým opakovaním stáva pre respondentov, najmä mladých, realitou a normou. Pseudorealitou a pseudonormou. Tento mýtus aforistickej tvorby zúženej na dve mená je akoby nevykoreniteľný, ťažšie odstrániteľný než karcinóm vo finálnom štádiu. A keď nám už zo všetkých možných strán (dokonca aj z matičných periodík!) podsúvajú Gregora ako „univerzálny“ model dokonalého aforistu, povšimnime si, koľko percent z jeho textov predstavujú silácke vulgarizmy a odkazy na to, aký bol veľký mysliteľ a koľko alkoholu vydrúľal! Ako keby to niekoho zaujímalo, ako keby to boli intelektuálne lahôdky alebo satirické výpovede o našej dobe, hodné čitateľskej pozornosti! Pravda, zvyšná časť z Gregorovej tvorby sú naozajstné aforizmy, a podaktoré vynikajúce.

Na rozdiel od mnohých z nás, ktorí sme o návrate časopisu Roháč s jeho vysokými satiricko – literárnymi a satiricko-výtvarnými kvalitami iba snívali, Milan Kupecký sa o to vytrvalo viackrát pokúšal zakladaním roháčovských reinkarnátov. Hoci sme s ním viacerí autori spolupracovali bez nároku na honoráre, hoci on sám vložil do týchto projektov veľa vlastných financií, obetavej editorskej námahy i autorskej invencie, a to v rozpätí viacerých rokov, resuscitácia Roháča sa nepodarila. Javisko dejín sa zrejme otočilo nepriaznivo pre zmŕtvychvstanie a ďalší rozvoj takéhoto projektu. Periodiká – vrátane printových – žijú dnes z reklamy. No akéže firmy budú propagovať svoje výrobky alebo služby v časopise, ktorý všeličo kritizuje, zosmiešňuje, pranieruje, ironizuje a relativizuje? Repertoár výrobkov a služieb, ktoré by zniesli takúto satirickú klímu, je veľmi úzky a nestačí na financovanie takéhoto časopiseckého projektu. A čo politická orientácia takéhoto časopisu na polarizovanom Slovensku? Ako upozorňuje karaikaturista Andrej Mišanek naša domovina by potrebovala aspoň dva Roháče – jeden pre svetoobčanov, druhý pre národovcov. Osobne sa obávam, že by sme potrebovali ešte aj štvrťinteligentného Poloroháča pre odchovancov súčasnej bulvárnej pseudozábavy, najmä televíznej! Takže úctyhodné a ušľachtilé úsilie Milana Kupeckého pri oživovaní roháčovskej tradície zákonite nemohlo byť korunované úspechom.

V rozhovore s Jánom Maršálkom náš aforista takto vystihol fatálnu atmosféru v publikovaní pri nedostatku vhodného reprezentatívneho časopisu s týždennou periodicitou: „Humoristický žáner žiaľ na Slovensku vymiera. Najmä preto, že umelci, predovšetkým karikaturisti, nemajú kde publikovať, respektíve prezentovať svoje umelecké práce…Predtým sa tomu hovorilo komunálna satira, dnes nie je žiadna (s výnimkou Literária v Literárnom týždenníku – poznámka recenzenta). Mladí ľudia pomaly už nevedia čo je to aforizmus, epigram, či humoreska.“

Na rozdiel od reklamou a kritikmi hýčkaných okiadzačov kapitalizmu a Pentagonu, ale aj

vlastnej sexuálnej potencie, Milan Kupecký vo svojich aforizmoch venuje veľkú pozornosť absurditám a patológii súčasného pseudohumanitného systému, čím prispieva k formovaniu esejistického posolstva v podobe sarkastických, ironických a paradoxy majúcich aforistických svedectiev a výpovedí. Chvíľu budeme surfovať v jeho knihe po takto zameraných sekvenciách, ako sú napríklad tieto: O hlúposti, Úplatky a korupcia, Pravda a lož, Peniaze, Služby, Medziľudské vzťahy…Priznávam, že môj výber som musel niekoľkokrát redukovať, inak by som výberovými aforizmami zaplnil celú novinovú stranu. Súbor perál i projektilov sa začína:

Múdrejší ustúpi. A háda sa z väčšej vzdialenosti. O Hlúposť je ako priamka – nekonečná. O Heslo „Nedáš – dostaneš!“ platí iba v športovej terminológii. O Žiť bez protekcie, na to treba veľkú známosť! O V škole rozhodujú známky, v živote známosti. O Z vlastných chýb sačlovek učí, z cudzích žije.O Kniha je jediný priateľ, ktorého si človek môže kúpiť. O Niektorí ľudia sú ako kvety. Nevedia sa sami presadiť. O Pravda má v lži veľmi zdatného súpera. O Zákon obyčajne neplatí pre toho, kto platí. O Tešte sa klebetám! Pretože iba o mŕtvych sa hovorí dobre. O lož má vďaka svojim krátkym nohám dobrú stabilitu. O Trubači vymreli, trúby nie. O Ak by hlúposť kvitla, nemali by sme problémy s nedostatkom zelene. O S poctivosťou najďalej zájdeš. Ak nezablúdiš. Ibaže sa veľmi nachodíš ! O Aj by som nebral úplatky, ibaže tiež ich musím dávať. O Peniaze sú ako dve protiidúce vozidlá: vždy sa minú. O Žiaľ, človek má vždy viac prenasledovateľov ako nasledovateľov. O Ľudia by mali byť ako vajíčka. Mali by sa znášať. O Človeka po narodení pokrstia, meno si však musí robiť po celý život. O Kritika je ako kopec. Ľahšie sa zvláda smerom nadol. O Dialóg je rozhovor jedného s druhým o treťom. O Nestrácajte hlavu! Nie vždy sa nájde poctivý nálezca. O Skúsenosť: Peniaze možno získať, nie zarobiť. O Pes na dedine sa má lepšie ako dôchodca v meste. O Nie som proti revolúcii! Ak je vedeckotechnická. Milan Kenda

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.