Slovenský karikaturista autor komiksov František Mráz

Slovenský karikaturista František Mráz sa narodil v Žiline a po skončení štúdia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, mimochodom aprobáciu slovenský jazyk a výtvarná výchova, následne počas štyridsiatich rokoch pôsobil najskôr ako pedagóg na základnej škole v Sihelnom na Orave a potom na Základnej umeleckej škole vo Fiľakove, kde ostatných bol pätnásť rokov, až do odchodu na dôchodok, riaditeľom. Je známym a popredným slovenským humoristom a v súčasnosti aj aktívnym členom Redakčnej rady internetového HUMORIKONU. Tu treba zdôrazniť, že aj jeho zásluhou si novovzniknutý časopis drží svoj „výkonnostný“ trend. Fero Mráz, okrem karikatúry, ktorá je u neho dominujúcou, venuje aj voľnej grafike, maľbe a komiksu, ktorý je jeho takpovediac srdcovou záležitosťou. Je autorom ktoré vyše štyritisíc obrázkov (!) Vďaka bývalému „socialistickému“ Roháču, sa karikatúre a humoru venoval dlhé roky cieľavedome a profesionálne a zaradil sa medzi kmeňových kresliarov. V tom čase publikoval aj v mnohých renomovaných denníkoch, ako boli Smena na nedeľu, Nedeľná Pravda, Televízia…Bolo to skvelé obdobie (70-te roky), keď sa nešetrilo priestorom pre pôvodnú slovenskú tvorbu a úplne samozrejme, za uverejnené kresby sa platili honoráre. V dnešných dňoch jeho tvorba zaujala významné miesto v knihe autorov Tomáša Prokůpka, Pavla Kořínka, Martina Foreta a Michala Jareša , ktorá vyšle pod názvom „Dejiny československého komiksu 20. století”. Umelec František Mráz je príkladom aj pre mladú generáciu. No jedným dychom dodáva, že žiaľ náš trh (a nielen ten knižný) je zaplavení západným tovarom, mnohokrát po záruke či neaktuálnymi a nášmu čitateľovi nič nehovoriacimi starinami, v lepšom prípade sa police kníhkupectiev prehýbajú pod „skvelými” kuchárkami či memoármi „celebrít” a „tiežcelebrít” až „necelebrít” mafiánskeho typu. i napriek tomu drží palce všetkým mladým nádejným talentovaným slovenským humoristom, vrátane píšucich autorov. Dúfajúc, že si raz nájdu úplne nový priestor, kde budú môcť svoje diela prezentovať verejnosti respektíve slovenskému čitateľovi.

Rozhovor s Františkom Mrázom alias FEROM MRÁZOM

Už vyše tridsať rokov žije vo Fiľakove slovenský komiksový čarodejník, ako ho nazval jeho priateľ v internetovom magazíne Bublinky, ktorý svoje povolanie spojil so svojou vášňou, záľubou, či akýmsi osudovým predurčením. Autor množstva komiksov, karikaturista a výtvarník Fero Mráz, bývalý riaditeľ ZUŠ Fiľakovo – Mgr. František Mráz, oslávil v roku 2013 šesťdesiatku, súčasne s rovnakým výročím svojej školy… zvláštna to zhoda náhod!

Pôvodom „ze Žiliny“, celý život v učiteľskej profesii a popri práci človek neustále brázdiaci výtvarným umením, najmä takého žánru, pri ktorom sa dajú vyjadriť vlastné pocity a vnútorná sloboda. Aké vetry a prečo zaviali kedysi Fera Mráza na juh Slovenska?

-Na „vetry” používam momentálne skvelý prípravok Degasin. Ale „vetry” roku 1987 boli určite oveľa rozhodujúcejšie v ďalšom smerovaní životnej plavby mojej rodiny. Rodičia manželky žili v Lučenci, uvoľnilo sa miesto učiteľa výtvarného odboru na vtedajšej ĽŠU a dostali sme aj byt vo Fiľakove (čo dnes väčšine ľudí musí pripadať ako hotové sci-fi) a tak sme opustili krásy severnej Oravy, zasnežené zimy, rodinné lyžovačky a turistiku, temer rodinný kolektív učiteľskej bytovky v Sihelnom a stali sme sa „južanmi”.

Kto ovplyvnil tvoju životnú cestu najviac, prečo si sa rozhodol byť učiteľom, veď je to naozaj náročné poslanie a ako si ho dokázal prepojiť so svojim výtvarníckym životom?

-Paradoxne – učiteľom som nikdy nechcel byť! Kopec spolužiakov na fakulte úspešne vyštudoval, ale nikdy do škôl nenastúpili. Už vtedy som kreslil do novín, asi by som sa nejako životom ako výtvarník popretĺkal. Našťastie prišla rodina, na Orave núkali učiteľské byty a príplatky… a už som bol lapený. Nakoniec to tak nejako zbehlo – ani som si nevšimol – a už som „bývalý učiteľ, dôchodca.” Po jedenástich rokoch pôsobenia na „normálnej” základnej škole som zakotvil na umeleckej práve preto, aby sa navzájom mohli ovplyvňovať – tá výtvarná časť s pedagogickou… Na umeleckej škole mi to pripadá absolútne prioritné – aby učiteľ bol aspoň trošku aj umelcom, tvorcom.

Mnohí Fiľakovčania dobre poznajú tvoju umeleckú stránku, nielen z viacerých výstav, ktoré si tu mal (pozn. red. – napríklad veľká trojvýstava k 60. výročiu zUš a 60-tkám jej riaditeľa i jeho zástupcu), ale aj z tvojej tvorby v humoristických časopisoch, či vydávania komiksového časopisu Bublinky. ktoré roky, či obdobia Ferom Mrázom rezonovali najviac?

-Všetky! Bez výnimky. Už ako žiak a študent v Žiline som bol pri vydávaní školských časopisov ako „výtvarný redaktor” a karikaturista, začal som publikovať, získaval som skúsenosti. Oravské roky – to boli tisíce karikatúr uverejnených v mnohých periodikách, hľadanie výtvarného výrazu, vybudovanie si istej pozície v Roháči a pospolitosti karikaturistov na Slovensku, účasť na množstve súťaží po celom svete, prvé ocenenia. Po príchode do Fiľakova som sa po 89-tom a v novej spoločenskej situácii zahryzol (ešte som bol „zubatý”) do tvorby komiksu, ktorému to vtedy prialo. Nekonečná niekoľkoročná drina!!! Galeje! Ale aj isté uspokojenie, že som v rámci Slovenska budoval, tvoril niečo nové. Zhodnotenie tohto môjho komiksovania v tisícstránkovej reprezentatívnej publikácii „Dejiny československého komiksu 20. storočia” je istým zadosťučinením za prebdené noci a prefajčené pľúca. K týmto nosným výtvarným aktivitám sa priplietla vlastná voľná tvorba, kde som si overoval isté postupy maliarskych a grafických techník, užitá grafika, scénografia… a tak. Podľa spoločenskej potreby. Každá etapa bola posunom niekam ďalej a na každú dnes spomínam rád.

Zaujímala by ma ešte spätná väzba s tvojimi bývalými žiakmi. Mnohí sa ti vraj často ozývajú aj po desiatkach rokov, pochvália sa svojimi úspechmi, rodinkou, životnými etapami… sú medzi nimi takí, čo blúdia podobnými vodami ako ty?

-Keby som nevychoval žiadnych výtvarníkov za tie roky, asi by som musel teraz vracať výplatu za 29 rokov…hrôza pomyslieť! Ale je ich dosť: viacerí vyštudovali umelecké či pedagogické školy, venujú sa vlastnej výtvarnej tvorbe ako výtvarníci profesionáli. Stavajú na základoch, ktoré som im ponúkal a oni ich chceli prijať. Každý podľa miery talentu, podľa ochoty načúvať a následnej ochoty pretaviť dobre mienené usmernenia vo svoj umelecký, osobný posun. A na každého som patrične hrdý!

Vieme o tebe, že okrem komiksov, karikatúr, či tvorby v rôznych technikách maľby a grafiky, máš pasiu v drobných farebných figúrkach a diorámach, vytvorených z nich. ako si sa dostal k zhotovovaniu týchto mikroscenérií, čo zobrazuješ v nich najčastejšie?

-Netuším, ale spomínam si, že už ako dieťa som miloval „hlinené figúrky”, ktoré sa vtedy ako jediné dali zohnať. Zbieral som ich a neskôr som sa ich zahanbený zbavoval…Internet mi po rokoch pochybovania potvrdil, že maľovať a milovať tých minipimprlíkov nie je úchylka a som iba jeden z milióna postihnutých… Podobne ako komiks, aj toto je hobby komplexné: treba poznať a študovať históriu, mať božskú trpezlivosť pri maľovaní tých 2,5 centimetrových „krpcov” (o dobrých očiach a pevnej ruke nehovoriac) a napokon výtvarné a technické cítenie pri vytváraní definitívnych diorám. Tematika: Indiáni, Divoký západ…ale i Rimania, husiti, Pán prsteňov…všetky malé svety, kde dobro víťazí nad zlom… Na rozdiel od skutočného sveta našej súčasnosti, kde nemalé množstvo „voličov” toleruje klamstvá, plagiátorstvá, podvody, ohýbanie zákonov a papalášstvo súčasnej vládnej garnitúry… a tak sa potom tento náš kúsok dedovizne uprostred Európy mení na niečo, čo s demokraciou nemá nič spoločné…!!!

S tvojím menom je hlavne v komiksovo založenej umeleckej brandži spojené meno stoRM. Prezraď čitateľom neznalým veci, čo je to za postavičku a aký veľký význam mala, či má v tvojom živote?

– Čarodejníka STORMA vymyslel spisovateľ Ďuro Takáč z Košíc a temer 100 komiksových strán som nakreslil pre časopis BUBLINKY, ktorému som šéfoval a neuveriteľne: túto komiksovú klasiku na slovenskom trhu vydávali vo Fiľakove!!! Po dvadsiatich rokoch skompletizovaný príbeh na internetových stránkach ponúka v „listovateľnej” podobe kamoš Rado „Upír” Rybovič z Brezna a som rád, že má aj dnes čo povedať novej generácii komiksiakov… že stále vďaka tomu žije. Azda večne, ako povestný Vladimír Iljič… V roku 2019 vďaka nadšencom z Košíc (Pavol Bratský a Richard Kitta) sa uskutočnila veľkolepá výstava pri príležitosti 30-výročia vzniku Bubliniek v priestoroch košickej Kasárne – dojemný návrat do minulosti. Veď: kliknite si na net a prelistujte si Storma i kompletné vydanie všetkých čísiel Bubliniek! A keď tam už budete, prelistujte si aj Draculovo oko – 120 strán komiksov, na ktoré som fakt hrdý. Bol by som krkavčí otec, keby som tu teraz nespomenul bezdomovca a somráka SERVÁCA, ktorého jednostránkové príbehy kreslím od roku 1993 dodnes a miesto do bútľavej vŕby môžem vytrubovať „naše” spoločné názory na tento čudesne pokrivený svet a „budovanie kapitalizmu, či čoho…” verejne na stránkach tlače… (po Smene na nedeľu, Šibalovi, Žobráčikoch a Žobrákoch mu dnes poskytujú azyl stránky mesačnej humoristickej prílohy denníka Šport vďaka bratom Vicovcom.)

O tvojej tvorbe, záľubách a názoroch by sa dala napísať nejedna kniha… Je jasné, že do tohto rozhovoru sa všetko pospomínať nedá, ale posledná otázka bude naozaj záludná. Čo Ťa v týchto ťažkých „corunovaných” časoch dokáže potešiť?

– Odpoveď je absolútne nečakaná, priam šokujúca: každoročne valorizovaný dôchodok (vďaka našim dobrodincom vo vláde), vďaka čomu sme sa už dostali na úroveň západných dôchodcov spred tridsiatich rokov…! Po operácii hrubého čreva v lete 2020 sa však prioritou stalo ZDRAVIE! Každé ráno, keď sa zobudím a môžem sa vytešovať so svojou rodinou, keď sa ešte dokážem dostať na hory a obdivovať jej neustále sa meniace krásy, každý večer, keď si môžem povedať, že som dokázal niečo vytvoriť, nakresliť, výtvarne sa realizovať… ŽE SOM ŽIL!!!

 

 

Fero Mráz

———————————————————————————————
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránok. Mimochodom, zaznamenali sme vyše 26 500 vzhliadnutí !!!

Môžete tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
———————————————————————————————————————

 

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *