IVO MIJO ANDRIĆ: ŽIVOTNÉ TÉMY A ĽUDSKÉ DILEMA
Granátové jablko 08:15
Ivo Mijo Andrić
ŽIVOTNÉ TÉMY A ĽUDSKÉ DILEMA
Slavica Maksić: (H) UNAVENÝ SVET, Zbierka myšlienok, aforizmov a poviedok, Alma, Belehrad, 2024
Slovenský preklad
Písanie je činnosť, bez ktorej je dnes prežitie a rozvoj ľudskej spoločnosti takmer nemysliteľné. Mnohí ľudia, odkedy sa naučili čítať a písať, zostali verní písaniu ako bežnej sprievodnej činnosti pri plnení každodenných úloh. Jednou z nich je známa doktorka psychológie Slavica Maksić. Počas pôsobenia ako vedecký poradca v Inštitúte pre pedagogický výskum v Belehrade Dr. Maksić písal vedecké a odborné práce pre potreby profesie a mladých členov spoločnosti. Ku koncu svojej profesionálnej kariéry si začala zapisovať myšlienky, postrehy a udalosti, ktoré považovala za zaujímavé a cenné, aby ich zdieľala s ostatnými ľuďmi. Vznikla tak bohatá predloha pre knihu s názvom (H)umoran svet. Ide o súbor rôznorodých myšlienok, aforizmov, poviedok a spisov, ktoré sa zaoberajú témami každodenného života dnešných ľudí. Pri príprave rukopisu knihy autor pre lepšiu prehľadnosť zaradil vybrané myšlienky, aforizmy, príbehy a poznámky do niekoľkých tematicky blízkych cyklov, ktoré sa zaoberajú určitými typmi ľudských záujmov a správania, ktoré sú prítomné takmer vo všetkých nášho pracovného a životného prostredia. Stretávame sa s nimi každý deň pri prechádzke po ulici, pri pobyte v prírode, pri komunikácii s priateľmi a známymi, pri surfovaní na internete alebo pri sledovaní a počúvaní televíznych a rozhlasových relácií. Vo všetkých týchto situáciách sa zaoberáme vlastnými myšlienkami, verbálnymi vyjadreniami a vizuálnymi postrehmi, ktoré sú alebo môžu byť zdrojom inšpirácie pre vytvorenie aforizmu, epigramu, básne, príbehu alebo iného písania, ktoré možno zaznamenať a preniesť. iným ľuďom ako náš vlastný postreh, postoj, posolstvo alebo prakticky použiteľný recept a návod. Pri sprostredkovaní myšlienok, postrehov a posolstiev autor využíva jazyk obyčajných ľudí, aby tieto posolstvá boli zrozumiteľné čo najširšiemu okruhu potenciálnych čitateľov, najmä mladým ľuďom, ktorí práve vstupujú do sveta, v ktorom sú moderné technické zariadenia, a starším ľuďom. ktorým ten svet nie je zvlášť blízky alebo dostatočne zrozumiteľný. Nastupujúce generácie sú natoľko uchvátené internetom a mobilnými technológiami, že každá myšlienka a odborná rada, ktorá vedie k normálnemu životu, sa im môže hodiť. Nereálne a iracionálne dominuje dnešnom čase a ľudskej mysli, no nie sú to trvalé kategórie a v istom momente sa budú musieť vrátiť do realistického rámca života, ako ho poznáme z nedávnej i vzdialenej minulosti. Človek nie je stroj, ktorý sa snaží sám vytvoriť, aby odstránil svoje vlastné chyby a nedostatky. Je to len živá bytosť, ktorá vzniká, pretrváva a zaniká ako všetky ostatné bytosti. Povedal by som, že aj ako rastliny napr. Snaha o kozmické rozlohy a nadvládu nad všetkým, čo existuje, v podstate ponúka zárodok univerzálnej deštruktívnosti. Najlepšie nám to ukazuje všadeprítomná nenávisť medzi ľuďmi a národmi a vojny, ktoré rozsievajú smrť a ničia všetko, čo vytvorili generácie pred nami. Psychológovia vedia, že rozum je sila, ktorá ženie ľudstvo smerom k pokroku. Preto od nich právom očakávame povzbudivé slová, ktoré budú účinným hlasom rozumu a prírodným liekom na liečenie chorej ľudskej mysle. Ak budú pokračovať skôr začaté procesy obmedzeného rozkladu a ničenia všetkého, čo sa vytvorilo, okrem už známych lokálnych, medzi etnických, občianskych a iných konfliktov a vojen čelíme reálnemu nebezpečenstvu tretej svetovej vojny, ktorá už čiastočne testované v minulom a tomto storočí. Ľudská myseľ prechádza dôležitou skúškou a rozum skúškou, ktorá si vyžaduje zapojenie všetkých faktorov spoločnosti, najmä odborníkov z oblasti psychológie a psychiatrie. Doktorka Maksićová to vie, a tak okrem už skôr napísaných odborných lekárskych prác píše a predpisuje doplnkovú literatúru pre všetkých, ktorí si knihy vážia a milujú čítanie ako najlepšiu a najkratšiu cestu k sebavzdelávaniu a šíreniu vedomostí potrebných pre dobré a príjemný život. V tejto literatúre sú krátke, múdre, výstižné a vtipné myšlienky napísané vo forme prísloví, škriatkov, viet a aforizmov liečivými prísadami, ktoré pomáhajú vyčistiť myseľ a priblížiť ľudí k príslušníkom ich vlastného druhu na diaľku, ktorá nepozná rozdiely. alebo povoliť akékoľvek konflikty. K týmto laserovým lexikálnym zábleskom lekár pridáva poučné príbehy a spisy známe z dávnych i novších čias, ktoré nám pripomínajú, akí sme malí, chudobní a bezmocní a aký je náš život krátky a ťažký. V takejto atmosfére a pochmúrnom stave nie je akýkoľvek prejav sily, moci a nadradenosti ničím iným ako ponížením v čase, ktorý je pominuteľný, rovnako ako sú prchaví tí hanebníci. Impéria a mocní ľudia prichádzajú a odchádzajú, ale planéta a život na nej odolávajú všetkému zlu. „Všetko, čo vzlietne, musí pristáť, alebo spadnúť,“ píše Slavica Maksić ako vysvetlenie vyššie uvedeného. Veľkí letci, vodcovia a silní muži v celej histórii končili svoje životy prebodnutí na bojiskách, ako neplavci v mútnych vodách, ako samotári na pustých ostrovoch, ako samovrahovia v tmavých pivniciach alebo ako odsúdení muži na popravisku. Dočasná sláva nepriniesla nesmrteľnosť nikomu, ale zanechala beznádej. „Svet sa rozdelil na bezduchých a bez tváre,“ konštatuje spisovateľ a dodáva: „Slabou oporou je človek, ktorý neverí v seba.“ „Viera v ľudí si nevyžaduje vieru v Boha,“ uzatvára psychologička duchovného posolstva. Existuje mnoho podobných myšlienok, aforizmov, gnómov a výrokov, ktoré opisujú narušené a choré individuálne a sociálne podmienky a poskytujú návody a recepty na ich zmiernenie či odstránenie. A to všetko, ako hovorí Slavica, má zabrániť situácii, keď: „Malé problémy sa riešia vytváraním veľkých.“ Pretože… „Ak chcete nájsť, musíte vedieť, čo hľadáte.“ A keď to nájdete, alebo keď sa nájdete, mali by ste vedieť, že… „Chudoba je malá ryba v porovnaní s chorobou.“ Na konci všetkého alebo na začiatku čohokoľvek: „Vlak myslenia je potápajúca sa rieka,“ pripomína psychologička Slavica Maksić. Popri múdrych, bystrých a hlbokých myšlienkach je v knihe aj množstvo poučných poviedok a poznámok, ktoré autorka zaznamenala pri rôznych príležitostiach, na rôznych miestach, alebo si ich vypočula od rôznych ľudí, s ktorými sa stretáva a zdieľa radostné i smutné chvíle. života. Všetky tieto príbehy a záznamy vydávajú svedectvo o nás a našich povahách, odhaľujú akí sme a čo nás hnevá a teší. Človek je najchytrejší a zároveň hlúpy tvor na planéte Zem, jeden tvorí a druhý ničí. Ak by šťastie existovalo, keďže nie je v dostatočnom množstve, každý by mohol prežiť svoj život v mieri, slobode a hojnosti, ktoré by v potrebnej miere stačili pre každého. Keďže to tak nie je, zostáva dilema: narodili sme sa, aby sme boli počas života vedení správnym alebo nesprávnym smerom?
V srbštine
Početna strana / (H)umoran svet / Ivo Mijo Andrić / prikaz / prikazi / prikazi knjiga / Slavica Maksić / IVO MIJO ANDRIĆ: ŽIVOTNE TEME I LJUDSKE DILEME
IVO MIJO ANDRIĆ: ŽIVOTNE TEME I LJUDSKE DILEME
ШИПАК 08:15
ŽIVOTNE TEME I LJUDSKE DILEME
Slavica Maksić: (H)UMORAN SVET, Zbirka misli, aforizama i kratkih priča, Alma, Beograd, 2024
Pisanje je aktivnost bez koje je danas gotovo nezamisliv opstanak i razvoj ljudskog društva. Mnogi ljudi su još od vremena učenja slova ostali vjerni pisanju kao redovnoj pratećoj djelatnosti u obavljanju svakodnevnih poslova i radnih zadataka. Jedna od njih je i poznata doktorica psihologije Slavica Maksić. Dok je radila profesionalne poslove naučne savjetnice u Institutu za pedagoška istraživanja u Beogradu, doktorica Maksić je pisala naučne i stručne radove za potrebe struke i mladih članova i članica društva. Pod kraj profesionalnog radnog angažmana počela je zapisivati misli, opažanja i događanja koja su joj se učinila zanimljivim i vrijednim za prenošenje drugim ljudima. Tako je nastao bogat predložak za knjigu pod naslovom (H)umoran svet. Riječ je o zbirci raznorodnih misli, aforizama, kratkih priča i zapisa koji se bave temama iz svakodnevnog života ljudi u današnjem vremenu. U pripremi rukopisa knjige, radi bolje preglednosti, spisateljica je razvrstala odabrane misli, aforizme, priče i zapise u nekoliko ciklusa koji su tematski bliski i bave se određenim vrstama ljudskih preokupacija i ponašanja koja su prisutna u gotovo svim našim radnim i životnim sredinama. S njima se susrećemo svakoga dana dok šetamo ulicom, boravimo u prirodi, komuniciramo s prijateljima i poznanicima, surfamo na internetu, ili gledamo i slušamo televizijske i radijske emisije. U svim tim situacijama okupirani smo vlastitim mislima, verbalnim izjavama i vizualnim opažajima koji jesu, ili mogu biti izvor inspiracije za nastanak aforizma, epigrama, pjesme, priče odnosno drugog zapisa koji se može zabilježiti i prenijeti drugim ljudima kao vlastiti opažaj, stav, poruka ili praktični primjenjivi recept i poduka. U prenošenju misli, zapažanja i poruka autorica koristi jezik običnih ljudi da bi te poruke bile razumljive što širem krugu potencijalnih čitalaca, a posebno mladima koji tek ulaze u svijet okupiran modernim tehničkim uređajima, i starima kojima taj svijet nije posebno blizak niti dovoljno razumljiv. Dolazeće generacije u tolikoj su mjeri zarobljene internetskom i mobitelskom tehnologijom, da im svaka misao i stručni savjet koji vodi normalnom životu može dobro doći. Irealno i iracionalno dominiraju današnjim vremenom i ljudskim umom, ali nisu trajne kategorije i kad-tad će se morati vratiti u realne okvire življenja kakve poznajemo iz bliže i dalje prošlosti. Čovjek nije stroj kakvog sam pokušava stvoriti da bi otklonio vlastite mane i nedostatke. On je samo živo biće koje nastaje, traje i nestaje kao i sva druga biće. Rekao bih, čak i kao biljke, primjerice. Težnja za kosmičkim prostranstvima i za nadmoćnošću nad svime postojećim, u osnovi nudi klicu sveopće razornosti. Pokazuju nam to najbolje sveprisutna mržnja među ljudima i narodima i ratovi koji siju smrt i ruše sve što su generacije prije nas stvarale. Psiholozi znaju da je razum snaga koja pokreće čovječanstvo u smjeru napretka. Zato od njih s razlogom očekujemo poticajne riječi koje će biti učinkovit glas razuma i prirodni medikament za liječenje oboljelog ljudskog uma. Ukoliko se nastave ranije započeti procesi ograničenog rastakanja i razaranja svega što je stvoreno, uz već poznate lokalne, međunacionalne, građanske i druge sukobe i ratove, prijeti nam realna opasnost od trećeg svjetskog ABH rata koji je djelomično već testiran u prošlom i ovom stoljeću. Ljudski um je na važnom ispitu, a razum na provjeri koja zahtijeva uključivanje svih faktora društva, a naročito stručnjaka s područja psihologije i psihijatrije. Znade to doktorica Maksić, pa uz ranije napisane stručne medicinske radove, dopisuje i propisuje dopunsku literaturu za sve koji cijene knjigu i vole čitanje kao najbolji i najkraći put za samoobrazovanje i širenje znanja potrebnog za dobar i ugodan život. U toj literaturi, kratka, mudra, jezgrovita i duhovita misao zapisana u obliku izreke, gnome, sentence i aforizma, ljekoviti su sastojci koji pomažu bistrenju uma i približavanju ljudi pripadnicima svoje vrste na odstojanje koje ne priznaje podjele niti dopušta bilo kakve sukobe. Tim laserskim leksičkim bljescima doktorica pridodaje i od davnina, ali i novijih vremena poznate poučne priče i zapise koji nas podsjećaju na to koliko smo mali, jadni i nemoćni i koliko nam je život kratak i tegoban. U takvom ozračju i sumornom stanju, svaki prikaz snage, sile i nadmoći nije ništa drugo doli sramoćenje u jednom vremenu koje je prolazno, kao što su prolazni i ti sramotnici. Carstva i moćnici dolaze i prolaze, a planeta i život na njoj svakom zlu odolijevaju.„Sve što uzleti mora da sleti, ili da padne“, zapisuje Slavica Maksić kao pojašnjenje naprijed rečenoga. Veliki letači, vođe i silnici u istoriji su završavali živote probodeni na bojnim poljima, kao neplivači u mutnim vodama, kao samotnici na pustim otocima, kao samoubice u mračnim podrumima, ili kao osuđenici na vješalima. Nikome privremena slava nije donijela besmrtnost, već je ostavila pustoš i beznađe. „Svet se podelio na bezdušne i bezlične“ konstatuje spisateljica i dodaje: „Slab je oslonac čovek koji ne veruje u sebe“. „Za veru u ljude ne treba vera u boga“, zaključuje psihologinja duhovne poruke. Puno je sličnih misli, aforizama, gnoma i sentenci koje opisuju narušena i bolesna individualna i društvena stanja te daju upute i recepte za njihovo ublažavanje ili otklanjanje. A sve to, kako Slavica poručuje, da se izbjegne situacija kad se: „Mali problemi rješavaju pravljenjem velikih“. Jer…„Da biste našli, morate znati šta tražite“. I kad nađete ili, kad se pronađete, trebate znati da je …“Neimaština sitna riba u odnosu na boleštinu“. Na kraju svega ili na početku bilo čega: „Misaoni tok je reka ponornica“ podsjeća nas psihologinja Slavica Maksić. Uz mudre, vedre i duboke misli, u knjigu je uvršten i veći broj poučnih kratkih priča i zapisa koje je autorica zabilježila u raznim prilikama, na raznim mjestima, ili ih je čula od raznih ljudi s kojima se druži i dijeli radosne i tužne trenutke života. Sve te priče i zapisi svjedoče o nama i našim naravima, otkrivajući kakvi smo i šta nas sve ljuti i raduje. Čovjek je najpametnije i najgluplje biće na planeti Zemlja, koje jedno stvara, a drugo razara. Da je sreće, kao što je nema u dovoljnoj mjeri, svi bi život mogli provesti u miru, slobodi i izobilju dostatnom za svakog u potrebnoj mjeri. Pošto toga nema, ostaje dilema: jesmo li rođeni da bi za života bili u pravom ili krivom smjeru vođeni?
Vážený kolega Milan, veľmi pekne ďakujem za uverejnenie mojej recenzie na knihu Slavice Maksić vo váženom časopise Humorikon, ktorý bravúrne upravujete. Krátky výber z mojich aforizmov vám rád pošlem. Srdečne vás pozdravujem, s prianím všetkého najlepšieho.
Ivo
Milan Kupecký <humorista@milankupecky.eu> ezt írta (időpont: 2025. jan. 23., Cs, 18:22):
Dňa 23. 1. 2025 o 17:33 ivo andric napísal(a):
> Poštovani kolega Milane, hvala Vam najljepše za objavu moga prikaza knjige Slavice Maksić u cijenjenom časopisu Humorikon, koga sjajno uređujete. Rado ću Vam poslati i kraći izbor mojih aforizama. Srdačno Vas pozdravljam, uz najbolje želje.
Ivo
Ivo Mijo Andrić
