Z BÝVALÉHO EXTRA ROHÁČA

Z bývalého Extra Roháča

Nájdete nás na: HUMORIKON.SK

(Čítanie na víkend – vychádzame každý piatok)

Členovia Redakčnej rady Milan Kupecký, Vladimír Pavlík, František Bojničan, Vladimír Javorský, František Mráz a Andrej Mišanek

Namiesto úvodníka

HUMOR V NÁS…

Rád sa vraciam do teoretických úvah o existencii, funkcii a zmysle humoru. Humor sa totiž nerodí, on už jestvuje, funguje, iba ho objavujeme…Humor je v nás, čo sa prejavuje na tisíce spôsobov. A či zlomyseľnosť nie je jednou z foriem ako sa pomstiť, rozosmiať, či priam pobúriť? Je to v nás ako krv. Humor pomáha prežiť. V Tallinskom ghette po II.svetovej vojne našli na stene záchodu nápis, ktorý tam po sebe zanechali židovské devätnásťročné dievčence. Citujem…“ I napriek tomu sa smejeme!“ Hĺbku vety treba doceniť. Kam odviala čas tie mladé stvorenia, nevedno. Jedného dňa bolo ghetto prázdne…Hodnotu človeka určuje sila jeho presvedčenia. Práve v ťažkých a náročných psychických stavoch je to humor, ktorý ozdravuje dušu. Je to podľa mňa skvelý ventil ako vypustiť všetok ten bôľ, neistotu, smútok, či zlosť. Už deti to chápu výsmechom určeným kamarátom, ktorí ich nahnevali. Hanlivé prezývky a nadávky sú najrannejšou formou humoru. Detský humor je krutý, lebo ešte nechápu súvislosti medzi bojom dobra a zla, života a smrti. Humor v nás zreje vekom, mení svoju podobu, obsah i formu. Má rôzne fázy podľa citovej viazanosti na okolie a reakciu naň. Sú naozaj chudobní tí, čo nemajú fantáziu, či zmysel pre humor a komickosť sveta. Trpia oveľa viac ako tí, čo nenazerajú na svet a ľudí vôkol optikou nezdravej kritickosti. Cez čierne okuliare, akoby šli sledovať zatmenie Slnka. Humor je zbraň bezbranných. Možno sa ešte nikto nad tým nezamyslel, ale humor a vtipy sú prvé komodity, ktoré rozdávame ostatným bez akýchkoľvek predsudkov. Niekedy s radosťou, niekedy iba tak bez rozmyslu. Zvláštne, že v humore zakódované pravdy, či výčitky ľahšie znášame a prijímame. V tom je jeho sila. prijímame…
Vlado JAVORSKÝ

Ľubo Kotrha

Stojí za prečítanie (výnimočne v bratskom jazyku, v češtine)

MUDr. Jaroslav Maxmilián Kašparů, Ph.D., dr. h. c. ako spisovateľ známy tiež pod autorským menom Max Kašparů, je český psychiater, pedagóg, člen sekulárneho rádu želivských premonštrátov, gréckokatolícky kňaz a esperantista. Pôsobí v Pelhřimove. Je autorom duchovnej literatúry. Kedže jeho úvahy sú zaujímavé a možno i poučné aj pre nás na Slovensku, rozhodli sme sa jeho, iste aktuálny príspevok v plnom znení zaradiť do dnešnej humoristickej prílohy.

Co se stalo s naší dobou?

Zažíváme vážnou krizi? Proč mají najednou lidé
pocit, že se něco zlomilo, a cítí se zklamaní? Co nás v budoucnosti čeká?
Každý student lékařství je už od prvního ročníku studia veden svými profesory k tomu, aby si u každého pacienta položil dvě zásadní otázky – proč a jak.
Proč má nemocný potíže? Otázka diagnostická, která vede k určení choroby.
Jak ji léčit? Otázka terapeutická, hledání cesty k uzdravení.
Je-li naše společnost nemocná, a ona bezesporu nemocná je, klademe si obě otázky všichni.
Až na několik vrcholných politiků, kteří mají většinou jinéstarosti, než jaké musí řešit lid obecný.
Ovšem co hlava, to názor. Jedni ze současného stavu obviňují komunismus, jiní konzumismus, další neoliberalismus nebo hédonismus.
Z mého pohledu nepůsobí v této zemi tajemné
abstraktní – ismy, ale hlavně tři silně zhoubné choroby. 1. Ztráta studu, 2. rozvoj společnosti bez respektování přirozených společenských norem, 3. pocit tíživé bezmoci.

Diagnóza

„Žijete v zemi, kde nic není hanba!“ Těmito slovy zhodnotil student z Asie svůj roční pobyt v České republice.
Čím kratší, tím výstižnější bylo jeho hodnocení klimatu v naší zemi. Měl pravdu.
Z české kotliny (platí to i o Slovensku) se kamsi vytratil stud.
Pojem hanba je dnes už srozumitelný málokomu.
Dítě se nestydí zesměšnit učitele, muž se nestydí opustit ženu a děti kvůli milence, potomci se nestydí zvednout ruku na své rodiče, není žádnou hanbou žít jako parazit nebo veřejně propagovat zlo.
Proč by se tedy měli politici ve službách mafií stydět lhát, krást a podvádět?
Svoji velikou vinu na tomto stavu mají také ty sdělovací prostředky, které z banality dělají tragédii a z tragédie banalitu.
Žijeme v době, která propaguje nosit všechno naruby.
Normy chování nám prezentují svým nenormálním chováním duchaprázdné celebrity všeho druhu.
Z pořadů některých televizních stanic, které by měly kultivovat lidskou duši a zjemňovat smysl pro krásu, pravdu a dobro, teče většinou krev, adrenalin, testosteron…
Z této skutečnosti chápu, proč se užívá termín televizní kanály.
Kdykoli stojím jako soudní znalec z oboru psychiatrie u soudu, který projednává činy mladého delikventa, mám skoro pokaždé tendenci na lavici obžalovaných posadit systém, který vládne v této zemi a jehož jsou mladí
lidé obětí.
Ale koho to zajímá? Politiky v žádném případě!
Obyčejní smrtelníci v této zemi trpí oprávněnými pocity nespravedlnosti a křivdy, ale parní válec politiky a byznysu si vesele jede dál. A proč by ne!
Sliby, fráze a široké úsměvy těch (všeho)schopných z předvolebních plakátů tak snadno a rychle shoří pod jeho kotlem. A nikdo se opět za nic nestydí.
Místo domu barabizna
Pokud chtěl kdysi zedník postavit pevné a rovné stavení, potřeboval k tomu kromě kamenů a cihel ještě maltu a olovnici. Maltu, aby držela pohromadě jednotlivé kameny a cihly; olovnici, aby stěny byly rovné.
Stavitelé moderní polistopadové společnosti začali sice ke stavbě používat ekonomické kameny a právní cihly, tedy stále nové a nové zákony a předpisy, ale absolutně odmítli používat pojivo a ctít svislou rovnou stěnu.
Kladou cihlu na cihlu bez malty, která se míchá z pokory, štědrosti, přejícnosti, mírumilovnosti, cudnosti, střídmosti a činorodosti.
Dřív se této pojivové směsi říkávalo sedm hlavních ctností.
Z olovnice, která se řídí přírodním zákonem gravitace, si udělali kyvadlo.
Mimo jiné je u staveb běžné, že se kameny dávají do základů a cihly na ně.
Tedy zákony jsou nad trhem, ale u českého projektu je tomu naopak. Trh jako by byl nadřazený zákonům.
Bez malty a s kyvadlem v ruce se dá postavit leda tak barabizna. Tolik k diagnóze.

Terapie

Jsou dvě řešení:
Buď to nepovedené stavení zbourat, anebo z něho zavčas utéct.
V prvním případě by šlo o revoluci, ve druhém o emigraci.
Pokud bych jako léčebnou metodu navrhl revoluci, mohl bych být zažalován za trestný čin poškozování cizí věci. Skutečně cizí věci.
Obávám se totiž, že už nám v této zemi nepatří ani ta vratká barabizna.
Pokud bych navrhl terapii emigrací, může mi být položena otázka, kam utéct.
Do některého evropského státu určitě ne, protože evropský dům opravují ti samí architekti, kteří nám pomáhali s projektem stavby oné vratké chatrče.
Staví také bez mravnosti a s kyvadlem v ruce.
Třetí chorobou je epidemicky se šířící pocit bezmoci.
Nějak se v něm začínáme postupně utápět všichni.
Jednou za několik let je nám sice hozen záchranný člun v podobě voleb, ale brzy se ukáže, že i on je děravý.

Zklamání vystřídá bezmoc

A právě ona bezmoc spojená s pocitem bezvýchodnosti je silně nebezpečná.
Trvá-li dlouho, začne se měnit v agresi.
A ta tady již je. Dokonce i mezi školními dětmi lze zachytit její silný nárůst.
Zavinili jsme si to i my sami, když jsme přijali převrácený životní styl, který nám našeptává: „Žij bohatě navenek a chudě uvnitř!“
Pokud neprovede náš národ proměnu a nezačneme žít bohatě uvnitř a chudě navenek, nemáme šanci…
Potom i mně samotnému nezbude nic jiného, než abych zamkl ordinaci, přestal diagnostikovat, navrhovat terapie a utekl se schovat. Rovnou mezi šílence.
Nebude v tom ani trochu zbabělosti a nebudu tam sám.
Bez vnitřní proměny a bez pokání tam skončíme brzy VŠICHNI!
MUDr. Jaroslav Maxmilián Kašparů

František Bojničan

Jahnacie rúcho

Múdrosť toť prastará,
v bačovskom duchu:
Pozor na vĺčika,
v jahňacom rúchu!
Ja dodávam,
iná vec, pomýliť nás môže:
Barany odeté, do vlčej kože…
Ján Heinrich

Andrea Faskova

-Pán hlavný a ste si istý, že je to rybacia polievka?
-Určite. Veď pred chvíľou som videl, ako kuchár do nej lial vodu z akvária.

Vojto Haring

Spod čapice

Kvalita predvolebného guláša sa meria počtom uvarených…voličov.

Kto nevie ako začať, ten je v koncoch už pred začiatkom.

Mám doma veľa takých skvelých ponožiek, ktorým nieto páru.

Ak sa zdá, že je všetko v poriadku, niekde bude chyba.

Kedysi na báloch sa nikto nebál, ale dnes na plesoch, aby si sa bál, že ti niekto plesne.

Mŕtvy uhol?! …Ako mohol?!

Krásne mladé ženy majú jednu chybu, že ja som už taký starý somár.

Nešťastní chcú mať šťastie, šťastným stačí nemať smolu.

Kto nečaká od života nič dobrého, ten sa šťastia zľakne.

Každý má svoje muchy, ale málokto dobrú mušku.

Všetko sa dá, keď sa chce…Len netreba chcieť veľa, ale veľmi.

Raz už zarámovaných do druhého obrazu nedostaneš.

Bol to dobrý človek. Nič nemal, preto sa nemal o čo báť, nikomu neublížil, preto sa nemal koho báť. Takže fakt, že ho prepadli a zabili, bola len sprostá náhoda.

Pozor, čert nikdy nespí, ale anjel strážny si občas musí zdriemnuť!

Vrchol chudoby?… Nemôcť si dovoliť mať už ani len svoj vlastný názor.

Slabozraký lakomec si kúpi tie okuliare, pri ktorých ho vyjde jedna dioptria najlacnejšie.

Drvivá väčšina tých, čo prichádzajú s veľkými očami, odchádza s dlhým nosom.

Nikdy nechodím do krčmy bez peňazí…Ale z krčmy furt.

Ešte nikdy nebolo tak jasno, aby sa časom nezamračilo…Ale ešte nikdy nebolo ani tak zamračené, aby sa časom nevyjasnilo.

Len somár vydrží aj to, čoho je aj na koňa veľa.

Nacenganí zvyknú všetko vyzvoniť.

V útoku vládla veľká fluktuácia…Útočníci často menili miesta
Ľudo Majer

Ireneus Parzysak

Do cvokárne prišiel nový riaditeľ a predstavuje sa zverencom:
-Ja som váš nový riaditeľ!
-Aj my sme tak začínali,-prehovorí jeden z bláznov.

Petr Slaba

Trinásťročný Janko fajčí na hajzli Keď ho uzrie otec, rýchlo odhodí cigaretu.
Hneď na to mu otec jednu vrazí a vraví:
-Také vajgle som nezahadzoval ani vtedy, keď Marsky stáli štyri koruny!

Jaro Liptay

Do čakárne vstúpil mladík s demižónom. Jeden z pacientov mu vraví:
-Prosím vás, lekárovi sa už úplatky nenosia.
-Kto vám vraví o úplatku? To je môj ranný moč.

Ľubo Kotrha

Niečo o autorke Eve Jarábkovej Chabadovej

Epigramy pod názvom Možno je to tak, tvoria v poradí jej štvrtú knižku a k ich písaniu sa dostala postupne, od poetických zbierok Ži hlavou a V pondelok doma nebudem. Ako sama hovorí, ľudia nemajú dosť času a trpezlivosti prečítať si celú báseň, kde pointa býva väčšinou na konci, tak píše iba tie pointy. Možno je to príliš jednoduché, takto to čitateľovi uľahčovať a možno k tomu dospela vývojom, kde sa jej život uberal
väčšinou skratkami.
Narodila sa v Ďěčíne slovenským rodičom a bez jej súhlasu, kto by si pýtal súhlas od päťročného dieťaťa, ju skrátka presťahovali na Slovensko. Bez jej súhlasu, kto by sa pýtal na názor jedného občana, keď ide o šťastie miliónov ľudí, zostala po rozdelení Česko-Slovenska síce na tom istom Slovensku, kde žila aj dovtedy, ale musela požiadať o udelenie občianstva, lebo zákon je skrátka taký.
Celý život učila mladých ľudí pravdu o histórii a sama vyznáva filozofiu, že možno to iba bolo tak. Rodičia pochádzajú z Lysice (dedina pri Terchovej) a tam sa život s ľuďmi nemazná, ale zato sú obdarení schopnosťou pozerať s humorom na dobré, aj zlé, čo sa okolo nich deje, a tak dokážu prežiť všetko, lebo je
to skrátka tak. Vtipne a s nadhľadom spríjemňuje náš svet Jeden z mojich obľúbených epigramov Evy Jarábkovej znie:

Láska, tá vždy omámi,
ale najkrajšia je,
kým je o dvoch neznámych.

Pravdivé, obrazné a ešte k tomu vtipné a s nadhľadom. Postrehy Evy Jarábkovej spríjemňujú náš svet a jeho zákutia každý týždeň na stránkach týždenníkov vydavateľstva REGIONPRESS. Idú pod povrch, k podstate životných múdrostí a vtipnou pointou objasnia, ako sa veci majú. A to je to, čím si ma táto krásna publikácia získala hneď po prečítaní prvých riadkov. Pohľad na udalosti, ktoré sa dejú okolo nás a nie vždy lichotia tomuto svetu, však autorka čitateľovi nevnucuje. Skôr ponúka, a to nevtieravo, odľahčenou formou. Aj preto jej rubrika v našich novinách nesie názov „Možno je to tak“. Som o to radšej, že spomínaný názov sa teraz dostal aj na titulnú stranu tejto milej knihy. Je doslova vreckovým vydaním, ktoré môže mať človek poruke vždy, keď dostane chuť skrášliť si deň krátkymi epigramami o našom svete.
Martin Ilavský, riaditeľ a konateľ vydavateľstva REGIONPRESS

Samoliečba

Nad chorobou veni, vidi, vici,
visel oznam pre pacientov
na zrušenej nemocnici.

Náklady sa vrátia

Skrachoval ti biznis
a nemáš čo do huby?
Tak začni predávať
poštové holuby.

Na očnom

Hneď pri dverách
test si spravme.
Neprečítaš ordinačné?
No tak to si tu správne.
Eva Jarábková Chabadová

Jaroslav Cimprich

-Vyriešil ten psychiater, ktorého som vám doporučil všetky vaše manželské problémy?
-Áno. Ušiel s mojou manželkou.

Ľubo Kotrha

Triedna profesorka nezaprie v sebe chorobu z povolania a počas milovania vraví svojmu partnerovi:
-Miláčik, nuž sa rozhodni. Buď von, alebo dnu, ale pobehovať mi tu nebudeš!

Vladimír Hodomský

-Drahý, kúpila som ti knihu Ako sa dožiť sto rokov.
-Viem. Včera som ju vyhodil do kontajnera.
A to už prečo?
-Začala ju čítať tvoja matka.

internet

Do prievanu

Najhoršie, ak sliepka neznáša ani svoju gazdinú.
Ak teraz žijeme tú vysnívanú budúcnosť, tak radšej by so volil bezsenné noci.
Sme čistotný národ. Súdiac podľa prania špinavých peňazí.
Peniaze sú ako Boh. Tiež ich nevidieť.
Mýliť sa je nielen ľudské, ale aj výčapnícke.
Neviem prečo si nadávame do koňov a somárov, veď sú to ušľachtilé a pracovité zvieratá.
Ak by som vedel, že je to naposledy, tak sa nezasmejem.
Jediný zákon, čo stále platí aj u nás je zákon prírody.
Špinavé peniaze vraj nemajú bacily.
Zaujímavý paradox. Hoci autá jazdia na benzín, vodiči sú občas pod parou.
Povzdych nejedného podnikateľa: Ej, keby sa tak dalo transplantovať svedomie!
Dráma je situácia, kedy nikto nič nevie a všetci vedia všetko.
Vraj každé hrable hrabú k sebe. Divíte sa? Veď ich vymyslel človek.
Spravodlivosti by sme sa mali dovolať. Veď ona je iba slepá.
Hodinky, na rozdiel od manželky dokážeme nosiť na rukách takmer po celý život.
Ja zásdne hovorím iba tým jazykom, ktorý mám v ústach.
-Záleží, ako sa to vezme, – konštatuje skúsený úradník.
Milan Kupecký

 

Ľubomír Bobák

ZA HRSŤ DROBNÝCH

Položte mi otázku, a mne bude hneď jasné, či mi je do reči!
Mlčanie nie je len ticho, niekedy je to nemý výkrik.
Na ťarchu krídel si nesťažujme. Nie sú na nosenie, ale na lietanie!
Ak si krátiš noc utieraním sĺz, noc bude naozaj dlhá!
Nič tak neosvieži pamäť ako otázka, o ktorej vopred vieme, že bude položená.
Ak si hluchý a napriek tomu počuješ jej kroky, si oslepený láskou k nej.
Keby začali opäť predávať odpustky, mnohí by museli požiadať o zvýšenie platu.
Pes pána potrebuje. Niekto musí za jeho brechot prevziať zodpovednosť.
Ovečky v košiari z vlka strach nemajú. Vari sa nehovorí iba o obetnom baránkovi…?
Ak niekto tvrdí, že pozná ženy, v živote žiadnu nemiloval.
Nehodnoťme nepriateľa podľa počtu bojovníkov, ale podľa viery vo víťazstvo.
Je bizarné dívať sa do budúcnosti, lebo sa dívame iba na to, po čom túžime.
Slzy sú perly duše. Tým slanšie, čím hlbšie oko dovidí do minulosti.
K čertovi sa nemusíš približovať s anjelským pohľadom. On o tvojich pohľadoch vie všetko.
Zvláštne, Nostradamus sa prejavil ako úspešný prognostik bez akýchkoľvek dotácií.
Človek je multifunkčný tvor. Možno ho upáliť za živa, aj po smrti.
Ak je v presýpacích hodinách málo piesku, meškajú, či idú napred?
Ak nechceme padnúť na hubu, nevzlietajme s pristrihnutými krídlami!
Žijú medzi nami ľudia, o ktorých sa hovorí, a takí, o ktorých sa klebetí.
Na ľudskej hlúposti mi prekáža, že zanecháva po sebe stopy celkom beztrestne.
Viete, že jeden je do bitky málo a dvaja až priveľa?
Nevieme, čo nás čaká, ale vieme, že nás to neminie.
V spovednici býva tak málo svetla, že červenanie sa akoby ani nejestvovalo.
Mlčaním by sa mali dorozumievať všetci hlupáci sveta!
Opice sú zvedavé a pažravé. To sme sa teda mali z čoho vyvinúť!
Dejiny nie sú na strane nikoho. Boli oklamané…!
Pozor na tých, čo stoja v tieni mocných. Skôr či neskôr zatúžia vyliezť na výslnie!
Viera v to, že raz bude lepšie, je veľmi silná viera!
Viete, že pravda, ktorá nezabolí, je podozrivá?
Vlado Javorský

Laco Talčík

-Miláčik, ak sa zoberieme, bude ti stačiť môj desaťtisícový mesačný plat?
-Mne áno. Ale z čoho budeš žiť ty?

Koloman Leššo

Šľapka láka zákazníka a ten sa pohotovo bráni:
-Viete, slečna, ja v takomto tuhom mraze dokážem postaviť tak iba ak snehuliaka!

Bacsa Gergely

Janko Jesenský: Demokratické voľby

8. júla 2019. Uplynulo pomaly už sto rokov, čo Janko Jesenský napísal tieto básne, a stále sú, žiaľ,
aktuálne…

P r e d v o ľ b a m i
Jak sa kolú! Jak sa rýpu! Lámu hlavy! Tlčú kosti!
Bez svedomia, taktu, vtipu stúpajú do poctivosti!
Letia zdrapy. Letia chlpy. Každá strana zneuctená.
Ako voliť? Národ hlúpy poctivej už strany nemá.

D e m o k r a t i c k é v o ľ b y
V tých voľbách demokratických je predsa čosi novô,
a to je, že hlas národ má a vyvolení slovo.
Pred dažďom rastú oblaky, pred voľbami zas sľuby,
po daždi rastú rýdziky, po voľbách – prázdne huby.
Pri voľbách národ vyberie si stranu milovanú,
po voľbách strana milovaná ho odloží – na stranu.
A pravda pravdou zostáva pod potmehúdskym slncom:
voliči prídu k urnám a vyvolení – k hrncom.

J a n k o  J e s e n s k ý – V ý b e r  z  d i e l a

Vlado Pavlík

Do prievanu

Na Slovensku vraj prichádza u verejných činiteľov už aj k stretom-nezáujmov.
Mnohí ľudia priberajú viac na váhe, ako na vážnosti.
Proti alkoholu možno zviesť iba nerovný, no veselý boj.
Nápad: Polievať životnú úroveň, aby narástla.
Často tí čo majú za ušami, majú aj plný válov.
K šťastiu netreba veľa. Iba kúsok šťastia.
Zaujímavý poznatok: Lopata je jednoduchý nástroj a aké zložité je si naň privykať.
Mnohým vraj svedomie nedáva spávať. Viac je takých, čo sa u nich dosiaľ ani len neprebudilo.
Populácia sa nezvýši populistickými rečami.
Mnohé černoty sa robia aj za bieleho dňa.
Škaredé myšlienky imponujú na peknej žene.
Ťažko sa hľadá konsenzus s tými, čo iba na všetko prikyvujú.
Otvorenosť existuje aj medzi zatvorenými.
Hovoriť hlúposti je oveľa bezpečnejšie, ako ich robiť.
Peniaze nie sú všetko, ale možno nimi získať takmer všetko.
Najzložitejšie bude klonovať svokry.
Futbalový rozhodca je na to, aby rozhodoval. Nie však o výsledku.
Každá líška svoj chvost chváli, pokým nie je na krku nejakej dámy.
Rada: Vyhni sa opitému, bláznovi a daňovníkom.
Postreh: Nie každý, kto má špinu za nechtami, predtým pracoval.
Milan Kupecký

Jiří Srna

Zapísané za ušami

Neporiadok je zadarmo, na bordel treba peniaze.
Nepodporme školstvo. Budeme konečne beztriednou spoločnosťou.
Prepásla šancu! Krava jedna…
Voly sú vykastrované, a div sa svete, ako sa množia!
K prepychu sa nedá dopracovať, iba dokradnúť.
Nesmejme sa zo zemľanky. Presvedčili sme sa, že teroristi majú vyššie ambície.
Rada. Ak niekoho nemôžeš vystáť, skús ho vysedieť.
Skúsenosť: Manželka je žena, ktorá by urobila všetko to, čo povedal manžel, keby to nebol povedal manžel.
Redbull dáva krídla. Hašiš tiež.
Rada. Život je otrava, tak načo sa vešať.
Drahoslav Mika

Zrnká múdrosti

Ľahšie je rozbiť atóm, ako okresné a krajské úrady.
Najefektívnejšie sa šermuje s prázdnymi slovami.
Proti korupcii sa najvehementnejšie bojuje v médiách.
Mnohí nezávislí poslanci sú sklerotikmi.
Zabudli, čo sľubovali svojim voličom pred voľbami.
Ľuďom treba odpúšťať. Nie však miliónové dlhy.
Na vlastných chybách sa človek učí, na cudzích bohatne.
Otázka: Ako chceme žiť na druhom svete, keď nevieme na tomto?
Sme v období, keď národ padol, no mnohí politici sa ešte držia.
Najlepšie sa majú podnikatelia, ktorých poslanecký plat je vreckovým.
Oveľa ľahšie je zvyšovať nájomné, ako úroveň bývania.
Naše cesty sú v katastrofálnom stave. Komunikácie i dýchacie.
Remeslo má zlatá dno ibaže keby tých fušerov bolo pomenej.
Milan Kupecký

Petr Urban

Ženská logika

V tomto mám, nielen ja
neprekonateľnú žienku
za posledné peniaze,
kúpila si peňaženku.

Zhodnotenie situácie

Dá sa to tak zrátať,
najviac vyskakujú z kože tí,
čo sa nevedia do nej vpratať.

Paradoxy

Paradoxy lásky
neraz sa nám ponúknu,
chlap, ktorý je pod papučou
nedosiahne pod sukňu.

Pocity strachu

Obávam sa noža, päste,
nie som zvyknutý na muníciu
bojím sa vyjsť preto v našom meste
večer na ulicu.
Len sa smejte ľudia zlatí,
že som zbabelec veľký
ale radšej sa dám zmlátiť
od vlastnej manželky.
Ladislav Bednár

Pavol Švancár

Ívery

Odkedy chodím s bubnom na zajace, odmietli mi vydať zbrojné povolenie.
Chcete byť kováčmi svojho šťastia? Skúste sa rekvalifikovať.
Nech si Slovač sem tam vytne zopár borovičiek. Preboha, len nech to nie je zasa v lese.
Hodiny sú ako bývalí aparátnici. Tykajú mi.
Načo plakať nad rozliatym mliekom? Veď to nie je koňak!
Mám rád Marky. Najmä ak ide o valuty.
Tak treba našim rybám v znečistených riekach. Iba mlčia a neozvú sa…
Súdiac podľa brucha najvyššiu životnú úroveň majú pivári.
Milan Šuriansky

Vlado Javorský

Fero Mráz

Napadlo mi…

Najväčšie spory bývajú obyčajne o úspory.
Najťažšie znášajú ľudské spôsoby zvieratá.
Majiteľ blších cirkusov zrejme neobľubuje príliš čistotu.
Najťažšie sa podáva rúčka rúčke na lopate.
Najťažšie sa vstupuje do vlastnej plytkosti.
Rada politikom: Za všetkým hľadaj ženu, alebo privatizačné záujmy.
Žijeme v plytkej dobe, pretože máme hlboko do vrecka.
Najzaužívanejší striptíz, nielen politikov. Vyzúvanie sa z problémov.
Otázka: Ktovie či sa zvýši nájomné aj v prípade vzdušných zámkov?
Zasadajme! Veď je vždy sa nad čím pozastaviť.
Mojich päť P? Päť pív!
Aj zatvorenie je často východiskom.
Beriete drevo do lesa? Choďte do hája!
Ja vystupujem smelo a nebojácne. Z električky.
Bol som neverný. Koketoval som s cudzou myšlienkou.
Noviny sú neslušné. Tlačia sa.
V podnikaní si bez kapitálu možno otvoriť nanajvýš tak iba ústa.
Chcel som čosi dosiahnuť a tak som sa postavil na špičky.
Milan Zámocký

Andrej Mišanek

 

Afóry

Smrtka žne aj tam, kde nesejú.
Paradoxne, najtriezvejšie debaty sa vedú v krčmách.
Nemali sme kráľov, ale máme korunovaných.
Marián Palko

Marcel Krištofovič

Bránky, body, kopance

Povolaní na rozdiel od vyvolených sú ako futbaloví náhradníci. Čakajú na svoju príležitosť.
Odmietol som pomocnú ruku. Bola prázdna.
Hlavou mi prebehla myšlienka. Potvora, ani na chvíľu sa nezastavila.
Na vlastných chybách sa učí, na cudzích bohatne.
Zúčtoval som so svojou minulosťou. V euro mene!
Pozor! Utopiť sa dá aj vo vlastnej plytkosti.
Niektorí podnikatelia keď nevedia v konkurencii obstáť, musia si to niekedy ísť odsedieť.
Na búranie komunizmu sme vynaložili oveľa viac úsilia, ako na jeho budovanie.
Milan Kupecký

Andrej Mišanek

NAŠA BESEDNICA

Často čítam alebo počúvam úvahy a spomienky na adresu satiricko-humoristického časopisu Roháč, ktorý u nás vychádzal po dlhé roky počas extrémne deformovaného socializmu moskovského typu. Napriek vtedajšej tvrdej cenzúre prinášal tento časopis nezriedka aj vysoko sofistikovanú kritiku podstatných chýb a deformácií režimu, napriek tvrdej cenzúre vedel milo prekvapiť čitateľa zábleskami ozdravného, ušľachtilého humoru a jasnozrivej, zmysluplnej, do podstaty problémov zacielenej satiry. Mal nesporne vysokú literárnu i výtvarnú úroveň a spolupodieľal sa na formovaní i prezentovaní nejednej už nežijúcej, ale aj podnes pôsobiacej satiricko-humoristickej literárnej osobnosti. Entomológovi zameranému na chrobáky nesmie v zbierke chýbať roháč, tento elegantný, relatívne veľký, priam impozantný panciernik. Preto si zájde do dubového lesa a hľadá a hľadá, až kým nenájde tohto chrobačieho goliáša… Nejednému sloven¬skému satirikovi veľmi chýba periodikum v podobe nezabudnuteľného Roháča, no nepomôže mu výprava do novinových stánkov, lebo puč v roku 1989 a následný trhový kvas kšeftovania a tunelovania – zdá sa, že nenávratne – zmietol ho z javiska našich kultúrnych dejín. A súbežne s jeho zánikom zanikli aj publikačné možnosti našich humoristov a satirikov v podobe zábavných strán i dvojstrán v novinách, také bežné v čase preklínanej totality. Podľa západného vzoru sú dnes v novinách ako zábavný segment k dispozícii len obrovské krížovky a do¬nekonečna omieľané anekdoty. Ide tu o smiešnu predstavu o tvorbe smiešneho! Spomínané dnešné spomienky na Roháč sú napospol ľútostivé, nikdy nebývajú znevažujúce. Nejde o nejakú neopodstatnenú nostalgiu, ide o úsilie prinavrátiť, alebo aspoň dovolať sa po¬kusov o návrat takéhoto kvalitného, vydareného časopiseckého produktu. Ale napriek oprávnenému volaniu po návrate fenoménu s názvom Roháč sú tieto reinkarnačné výzvy prijímané s nedôverou, ba až s upodozrievaním, že ide o presadzovanie receptu na zbohatnutie a extrémne prestížne vyniknutie. Nuž, na Slovensku je to tak! Zdravý inštinkt je na vymretie, preto takmer každý dôveruje hochštaplerovi (pozri bohatú históriu škandálov, napríklad v športe), ale skoro nik nedôveruje človeku s dobrou vôľou a tvorivými zámermi, ktorý chce niečo rozumné, zmysluplné založiť. Povestný „šiesty zmysel“ pre konštruktívne projekty sa u nás nerozvinul, hoci nezmysly majú hocikde zelenú! Aj preto ako keby doteraz boli všetky pokusy o reinkarnáciu Roháča vopred odsúdené na neúspech. Na vine tejto nemožnosti, nemohúcnosti je aj blúdivý kruh: Reinkarnát Roháča by chcel čo najskôr vidieť svojich sponzorov, ale sponzori by chceli okamžite vidieť úspešný časopis. Jeden sa nemôže dočkať druhého! Netrpezlivosť je zákerná prekážka. Preto prvé čísla takéhoto odvážneho novorodenca by museli vzniknúť pravdepodobne za peniaze nebohatého zakladateľa, iniciátora, za peniaze zvyčajne „odcudzené“ vlastnej rodine. Veď tí bohatí iniciátori idú do onakvejších kšeftov, napríklad do bulváru! Takže je tu oprávnené riziko: Ak takýto kvalitný časopis včas nezíska sponzorov, beznádejne zahynie. Je vzkriesenie takéhoto časopisu reálne? Dozaista by bolo veľmi prospešné, ale je to vôbec možné? Proslovensky orientovaný, čitateľom našich novín dôverne známy karikaturista a satirik Andrej Mišanek vtipne a výstižne tvrdí, že na Slovensku pri nekonečnej politickej polarizácii občanov by sme potrebovali Roháče dva – jeden pre svetoobčanov, druhý pre národovcov. Táto rozštiepenosť je ďalšou vážnou prekážkou pre resuscitáciu, znovuoživenie Roháča. A videl som aj pokus o uvedenie striktne apolitického humoristického časopisu na obežnú dráhu. Akože inak – stroskotal. Čitateľ zrejme nechce čítať opačný politický názor, než má on sám, no neznáša ani absenciu politického názoru!
A čo je azda najhoršie? Nový časopis s intelektuálnymi parametrami dávneho Roháča by predovšetkým ocenila postupne vymierajúca garnitúra dôchodcov, ktorým by takýto inovovaný produkt pripomínal „staré zlaté časy“, ak nie priam mladosť. Nevedno, ako by zareagovala stredná generácia. Ale čo by znamenal pre dnešnú mladú generáciu? Oslovil by týchto konzumentov súčasného paškvilného „humoru“ (satiru radšej ani nespomínam), ktorý spočíva v chronickom preobliekaní sa chlapov do ženských šiat s hompáľajúcimi sa vypchávkami pod blúzkou a v nepretržitom vzájomnom kopaní sa do zadku? Budú títo recipienti schopní rozpoznať a oceniť plnohodnotný humor a majstrovskú satiru? Nepremeškalo sa už priveľa? Neodtrhli sme sa už nenávratne od týchto naozajstných hodnôt?

Milan KENDA

PS: Vážený pán Milan Kenda, nuž čože nám zostáva? Máme tu HUMORIKON!

Ferko Bojničan

Sentencie

Najťažšie sa čerpá zo studnice múdrosti.
Reklamácia je tiež druhom reklamy.
Nič netrvá večne! Ani privatizácia.
Príroda nás namiesto lákania začína lakať.
Viem čo je to statočnosť predaja, ibaže ťažko hľadám ten obchod.
Hrbiť sa je výhodnejšie od poklonkovania, ako od práce.
Alkohol je vlastne tiež iba na vnútornú potrebu.
Viac bolí strata peňaženky, ako napríklad strata rozumu.
Milan Kupecký

Vlado Pavlík

Zapísané za ušami

Nestrácajte hlavu! Ťažko sa vám bude vešať.
Nápis v krčme: Podnapitým alkohol nepodávame. Napitým a nadnapitým áno.
Drahoslav Mika

Andrej Mišanek

Postreh

Ak sa žena nevydá, je o jedného šťastného muža navyše.
Miroslav Janega

Peter Zifčák

Zuby múdrosti

V mladosti ma strašné nešťastie postihlo. Namiesto mliečnych zubov mi len tridsať stálych narástlo. Veru beda – práve zuby múdrosti sa von nevykľuli.
Strašne som sa za to po celý život hanbil. Tutlal som ten nedostatok, ako sa len dalo. Nespieval som, nezíval, smial sa len tak, na pol huby. Zubárov zaprisahal, pouplácal, len aby sa to na verejnosti neroznieslo.
Podľa toho aj môj život vyzerá. Žiadne postavenie, peňazí sotva na prežitie, baby o mňa nezavadia. Však viete, čo je vo veci…
Ale raz je každému trápenie koniec. Dnes je moja veľká chvíľa. Zubár mi vytrhol posledný zub.
Dám si ja teraz spraviť protézy podľa môjho gusta. Po dva páry zubov múdrosti. A zhlboka sa nadýchnem.
Veru tak, život sa začína po šesťdesiatke …
Ján Heinrich

Laco Belica

Viete, že najlepšia antikoncepcia je diaľkový ovládač na televízor?

Zúfalý pacient u psychiatra: -Prosím vás pán doktor, poraďte mi ako mám súložiť! Keď som hore mám závrate. Keď som dole, tak mám návaly krvi do hlavy. Keď ležím na pravom boku, tak ma pichá žlčník. A keď ležím na ľavom, tak nevidím na televízor!

-Tento film nie je mládeži prístupný!- hovorí 15-ročný chlapec svojmu dievčaťu. -Veď som ti hovorila, že nestojí za to, aby sme vstávali z postele!

Bruno Horecký

Najviac ľutujeme hriechy, ktoré sme nestihli spáchať.
Aj ateisti majú svojho boha. Kedysi t boli vedúci tajomníci.
Vabank sa hrá najlepšie s prázdnou peňaženkou.
Nie je každý kominár, kto sa so štetkou vláči.
Ján Heinrich

Ľubo Radena

Obava

Jedna druhej hovorí:
Už zrušili závory!
Chlebík bude preťažký,
chýbať budú prirážky…
Ján Žilinský

Vlado Javorský

Skeptik, pesimista: -Poviem vám to na rovinu. Ide to s nami dolu z kopca!
Kto ovláda umenie prehrávať, toho už žiadne víťazstvo nezaskočí.
Diplomat je človek, ktorý sa škrabká na inom mieste, ako ho svrbí
Odvaha je najagresívnejšia forma zúfalstva.
Vernosť je akútny nedostatok príležitosti
Ján Heinrich

Majster Viktor Kubal

Starý dedo si zobral za ženu mladé dievča. Nejakú dobu po svadbe ho prišiel navštíviť kamarát. Popíjajú a keď odišla novomanželka do kuchyne tak sa ho pýta: -Počúvaj, aké je to s ňou v posteli? – Veľmi príjemné, veľmi príjemné.- A ako to vidí ona? – Veľmi dobré, spieva si pri tom, spieva. Vtom sa od dverí ozve: – Bodaj by som si nespievala, keď sa mu postaví iba pri národnej hymne.

Od sexuológa vychádza krásna mladá žena s rozopnutou blúzkou a vzdychá ešte v čakárni: -Ach, tí lekári sú ako malé deti, pohrať sa ano, ale upratať hračku naspäť, to ich ani nenapadne…

Lekár preklepáva pacienta, prikladá mu na hruď stetoskop, počúva, krúti hlavou a nakoniec konštatuje: -Buď som hluchý alebo už nežijete.

Tučná žena sa pretláča k taxíku. Taxikár jej hovorí: -Pokojne pani, aj tak vás neodveziem na jedenkrát.

internet

Súdny proces. Ťažká atmosféra. Sudca sa pýta staručkej babičky: -Koľko máte rokov babička? -Osemdesiat.- Povedzte nám, čo sa stalo. -Sedela som v parku na lavičke a užívala si krásny deň. Zrazu sa objavil pekný mladík a prisadol si ku mne… Poznali ste toho muža? Nie, nepoznala, no bol priateľský… – A čo bolo ďalej? – Položil mi ruku na koleno a jemne ho pohladil… – Nechali ste ho ? – Samozrejme. Pripomenulo mi to mladosť-usmeje sa babička. Zavrela som oči a predstavovala som si… – A čo bolo ďalej? -Naraz… babičke stvrdli rysy, – ten zasran dal ruku preč a zreval: 1. aprííííííl !!! tak som ho zabila hajzla jedného!
Je nádherné vidieť ako vaše dieťa lezie po tráve… no len dovtedy, kým ju nezačne fajčiť.

Riaditeľ na porade pracovníkov obchodného oddelenia: -… a tých, čo prichádzajú do kontaktu so zákazníkom, chcem upozorniť, že slovné spojenie „kadejaké hlúposti nie je práve najvhodnejším spôsobom na popis nášho sortimentu….

Aký rozdiel je medzi UFO-m a múdrou blondínkou?
-Žiadny. Počuť o nich, no nikto ich ešte nevidel.

Ferko Mráz

Dobrý kôň nekope. Ak je v saláme.
Milan Lechan

Aj v politike platí

V politike platí,
zákon plných gatí!

Politické šachy

Čudnú partiu politici,
hrajú nám na šachovnici…
Nie je jasné, kto je aký,
keď chýbajú hlavné znaky.
Raz sú čierni, potom bieli,
kôň aj pešiak tomu velí,
vždy keď ide do tuhého,
skáče jeden, cez druhého,
dopredu aj dozadu,
rošáda na rošádu,
aj za obeť kráľa,
partia by sa hrala,
prvý, druhý, ďalší diel,
je to hra bez pravidiel…
A čo volič?
Ten je rád, pokiaľ
nedostane mat!
Ján Heinich

Jaro Liptay

BANALITKY

ŠOKOVÝ EFEKT
Aj nízky dôchodok môže zvýšiť krvný tlak.

ZLODEJSKÁ
Krádež je v podstate len premiestňovanie vecí na miesto, kam nepatria.

Z ODKAZU POHREBNEJ SLUŽBY
Trocha umierania do toho života!

SPLNENÉ POSLANIE
Zanechal skvelý dojem.
Rozpútal tucet vojen.

ZBOŽNÁ OTÁZKA
Vari je to Božia vôľa,
že si ľudia zvolia vola?

VYŠETROVATEĽSKÁ
Nechýbal mu žiadny svedok
– vopred známy bol výsledok.

O ZBROJÁRSKYCH MAGNÁTOCH
Nehrozia im krachy
– majú pušné prachy.

O VOLEBNOM FIASKU
Zradili ho kumpáni
v predvolebnej kampani.

ZLODEJOVINY

Príležitosť robí zlodeja. Keď nie je vhodná príležitosť, je nezamestnaný.
Keď vás okradne najlepší priateľ, nahláste to ako svätokrádež.
Najčastejším vykrádačom našich snov je každodenná realita.
Lúpežou storočia v ľudských dejinách je zmiznutie ľudskosti.
Keď prídete o sebadôveru, hľadajte zlodeja niekde v sebe
Otázka daňovníka: Ako mám zdaniť príjmy z daňových podvodov?

Zo zápisníka

V kúpeľni máme pomaľované zrkadlo, manželka chce vedieť, komu patrí ten fialový rúž.

Neviem prestať fajčiť. Chýba mi pevná vôľa. Ešte, že mi zostali peniaze na cigarety.

Nikdy sa nenaučím hrať na harfe, nevmestí sa do nášho malého bytu.

Namaľoval som abstraktný obraz.Ešte stále neviem, čo som vlastne vytvoril.

Zaspal som na premiére najslávnejšej opery. Vykázali ma za rušenie kultúrneho zážitku.

Na šporáku mi vykypela polievka, na dvere mi zaklopala návšteva.

Včely na mňa sadali, neviem ako zistili, že mám rád sladký život.

Cítil som sa ako kráľ. Sedel som na mieste, kde aj králi chodia pešo.

V ZAJATÍ FRAZEOLÓGIE

Opustená
Plakala nad rozliatym mliekom, dostala sa na šikmú plochu.
Na očiach mala ružové okuliare.
Jazyk držala za zubami, bála sa, že zostane na ocot.

Návšteva
Rýchlo som pozametal pred vlastným prahom.
Aj s farbou som vyšiel von, svedomie som mal čisté.
Ustlal som jej na ružiach, pohár lásky sme vypili až po samé dno.

Náhodilosti
Celý deň sa mi lepila smola na päty.
Netrafil som klinec po hlavičke, kosa mi spadla na kameň.
Aj jamu som vykopal, no sám som do nej spadol.

Na dedine
U susedov zagágala trafená hus, ktosi hodil flintu do žita.
Natieklo mi do topánok, keď už líšky rozdávali dobrú noc.
Ešte, že je ráno múdrejšie od večera, išiel som spať so sliepkami.

Prebudenie
Ráno ma prebudil smäd po živote.
Snívalo sa mi, že mám široké lakte a hrošiu kožu.
Manželke som sľúbil aj modré z neba, bol najvyšší čas, aby som zase neprišiel s krížikom po funuse.
Ján Grešák

Fero Bojničan

Zakroč pane!

Včera tuhý ateista,
dnes ceľuje obraz Krista.
Urob Kriste koniec tomu,
vyžeň kupcov z Tvojho domu!

Štátna správa…

Čo nám dáva?
Úradníkom-válovy!
A nám? Systém daňový…
Ján Žilinský

Ľubo Radena

Dobré zvesti

Aj hulvátovi občas ujde slušné slovo.
Po voľbách sa poslanci stávajú nezávislými. Od svojich voličov.
Lídrov by mali balzamovať, aby sa nerozpadli skôr, ako strany.
Dobrá správa pre mužov : Impotencia nebolí!
Dobrá správa pre ženy : … a nie je ani nákazlivá!
Ján Heinrich

Bacsa Gergely

Prečítali sme si v sesterskom srbskom humoristickom časopise ŠIPAK

Home / aforizmy / aforizmus / aforizmy / humor / medzinárodný časopis humoru a satiry z granátového jablka /Milan Kenda / satira / granátového jablka / sipak.rs /AFORIZMI MILAN Kende

AFORIZM MILANA KENDE
Šipak 18:00

Nekonečno nie je len vo vesmíre. Je to medzi minulou a súčasnou mzdou.
*
Máme tmavé mraky karikaturistov. Štyridsať rokov boli vytvorené na stretnutiach, kde boli poznámky napísané tučným písmom.
*
Láska je skvelé hnojivo. Ak spálite všetky svoje naivné milostné listy v záhrade.
*
Maximálna diplomacia? Keď vrabec podpíše excentrickú excentrickú zmluvu.

*
Gossip je vášeň, ktorá nás bude udržiavať na celý život.
*
Totalita bola okupácia tankov, demokracia je okupácia bánk.
*
Nepodceňujte plytkých ľudí! Vykopávajú hlboké diery.
*
Tam je tiež miesto, ktoré nemožno stratiť, keď človek berie. Na cintoríne.
*
Úrokové sadzby sto percent v bankách sa zbierajú pomocou ženských ponožiek, ktoré sú umiestnené nad hlavou.
*
Dopravná nehoda je skvelý spôsob, ako sa zbaviť nepríjemných ľudí.

Autor: Milan Kenda

Marcel Krištofovič

Ľudský život je prikrátky na to, aby sme stihli všetko pobabrať.
Nevyslovená pravda je niekedy horšia ako lož.
Sú ženy, ktoré dokážu predstierať temperament aj vernosť súčasne.
Ján Heinrich

Stano Remeselník

Ruka ruku myje

Podľa starej mravouky,
odtínali kmínom ruky.
Najskôr ľavú, potom pravú…
Dnes makajú:
Veď žnú – slávu!

V politike, vraj to býva,
ruka ruku že umýva.
Len tí naši, tí sú iní:
Jeden druhému ich – špiní!
Ján Žilinský

Marián Kamenský

RECEPT NA MASÍROVANIE MOZGOV

Potrebujeme:
Internetové a sociálne siete (webstránky, blogy, facebooky, tweety, youtuby), televízne a rozhlasové spoločnosti mediálnych magnátov, všetky druhy denníkov od A až po N, vrátane bulvárnej tlače.

Postup:
Pozberáme všetky správy, starostlivo odstránime pravdivé, overené a málo senzačné informácie, citlivo ochutíme podľa želania spravodajcov, špiónov a agentov cudzích záujmov, pridáme ingrediencie z bulvárnej tlače a všetko dôkladne premiešame.

Podávame nepretržite v desaťminútových intervaloch. Účinnosť menu sa prejaví zvýšeným počtom pacientov v psychiatrických liečebniach, kde si každý príde na svoje.

Dobrú chuť a silný žalúdok!
Ján Grešák

Ľubo Kotrha

Plánované straty

So stratami sa odjakživa kalkuluje. Na bojisku pošle generál zopár stoviek vojačikov na istú smrť. Aby zmiatol protivníka. Tak isto burzián. Obetuje miliónik, aby vzápätí zhrabol miliardový balík. Vysoká hra je to, riziko. Hovorí sa tomu plánované straty.
Ja som nikdy nemal šťastie v hazarde. Smola sa na mňa po celý život lepí, všetko sa naopak proti mne obráti.
Napadla mi spásonosná myšlienka. Ja, osvedčený pechfógel, naplánujem si straty. Finančné, zdravotné, v láske a tak.
Ak pôjde všetko ako obvykle, nemám čo stratiť…
Ján Heinrich

Pavol Švancár

EXODUS

Že má rub a má aj
líce, nová EÚ
bez hranice .
Tábor ide do neba!
Vraj tam robiť netreba…

Úradnícky šimeľ

Úrad večný, a síce:
Ako spustli colnice,
„ šimeľ “ sa hneď
šance chopí
pribudli nám
„lajstier “ kopy !
Ján Heno

Vladimír Pavlík

Krátko z korešpondencie

Vážený pán Milan Kupecký!
Uplynulo už viac rokov od vtedy, ako sme krátko cez internet spolu komunikovali
na tému humorné slovo. Mám rád humor, poteší ma, keď s ním môžem potešiť aj niekoho iného. Niečo mám za tie roky, čo sa tomu venujem, vo svojom humoristickom „šuplíku“. Bol by som rád, keby som mohol niečo uverejniť aj prostredníctvo vášho internetového Humorikonu. Prajem vám všetko dobré s úsmevným slovom. Veľa tvorivých úspechov vo vašej redakčnej činnosti.
S pozdravom! Alexander Scholz

 NA ÚVOD

V škole sme sa učili, že veta je napísaná alebo vypovedaná myšlienka. Stačí poskladať slová do viet, a myšlienka má svojho autora. Ale nie každá kopa slov je hotová myšlienka. Niekedy sa na ňu len podobá. Neplatí ani pravidlo, čím viac slov, tým zaujímavejšia myšlienka.
V umeleckom slove nie je výnimkou, keď sa myšlienky skrývajú medzi napísanými riadkami. Literárni kritici majú čo skúmať, zvedavým čitateľom odhaľovať, čo vlastne chcel autor svojím dielom povedať.
K napísaným slovám, myšlienkam vždy je možné niečo dodať. Vystopovať autorove pocity lásky, múdrosti, nehy, zloby, nenávisti, či iné ľudské i (ne)ľudské vlastností.
Týmito úvodnými riadkami som neskromne naznačil, že tiež chcem svojimi aforizmami niečo povedať, nie len napísať. K tomu ponúkam z vreca vlastných nápadov niekoľko krátkych myšlienok k úsmevu i zamysleniu.
Dúfam, že aspoň v niektorých z nich si budeme navzájom v niečom rozumieť.

Pár slov o slovách

Keď mám čo povedať, a nemám komu, nie je tak zlé, ako keď nemám čo povedať, ale všetci už o tom vedia.

Prázdne slová sú ako slepé náboje. Strieľajú bez toho, aby trafili svoj cieľ.

Keď myšlienka oslavuje len svojho autora, nemusí byť tá najslávnejšia.

Pozor na zložité myšlienky, môžu o vás prezradiť aj to, čo ešte sami o sebe neviete.

Komunikovať sa dá aj bez slov. Stačí len vedieť, kedy je lepšie mlčať.

Každý chce mať posledné slovo. Nikto nechce, aby to v jeho živote bolo naposledy.

Uveriť vlastným slovám, môže byť ťažšie, ako neveriť tým cudzím.

Čím menej slov nájdete na svoju obhajobu, tým väčšia vina vás musí trápiť.

Zbytočné je sklerotikovi pripomínať slová, na ktoré sa nezabúda.

Nechytajte ma za slovo, nie vždy si za ním stojím.

Životom preverené

U nás na Slovensku je najlepšie pivo to, ktoré má kto zaplatiť.

Príklady tiahnu, tie špatné aj stiahnu.

Veril tomu, že ho zbožňuje. Nebol si istý, že ho pre niečo aj miluje.

Výhodou samochvály je, že nemusíme čakať na ocenenie od iných.

Neznášal slzy na rozlúčku, vždy sa kvôli tomu musel niekomu skladať na veniec.

Jeho fantázia mu dokázala sľúbiť všetko. Skutočnosť už taká štedrá vždy nebola.

Prijali ho s otvorenou náručou – nechali ho odísť s holým zadkom.

Keď sa necháte unášať prúdom času, nie je vylúčené, že sa raz ocitnete na smetisku dejín.

Zrelé ovocie poznáte podľa toho, že to zhnité necháte pre iných.

Prehnaná závisť nás môže priviesť k tomu, že raz budeme závidieť aj samí sebe.

Vždy rád priložil ruku k dielu – keď už bolo hotové.
Alexander Scholz

Vlado Pavlík

Výzva
Vážení čitatelia, prispievatelia, využite náš priestor na konci každého príspevku a priložte svoj komentár. Stačí napísať text, meno a odoslať. Pomôžete tak skvalitniť našu prácu, respektíve HUMORIKON. Prijímame aj negatívne ohlasy. Ďakujeme!

Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:

IBAN: SK 54 7500 0000 0040 0096 0499

Príjemné čítanie a víkend! Najbližšie číslo vyjde, ako vždy v piatok…

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.