Dobrý deň pán Kupecký, zasielam do HUMORIKONU svoje posledné tohoročné príspevky (a verím, že ešte nie posledné vôbec) na zlepšenie silvestrovskej nálady. Prajem Vám i všetkým ostatným udržiavateľom a priaznivcom Humorikonu príjemné prežitie posledných hodín starého roka, a do nového roku 2026 pevné zdravie, ako aj nádej na priaznivejšie časy i v oblasti humoru.
Humoreska
NOHAVICE
Lojzkovi, čerstvému ženáčovi, dalo veľa námahy, aby udržal v zhode dve ženy, aby našiel zmierlivé slová, aby vybadal a zažehnal hroziacu búrku, ktorá bývala u nich na dennom poriadku. Jednou z tých žien bola jeho matka, druhou manželka.
Matka mu ešte stále chcela rozkazovať, stále ho považovala za chlapca, nemienila sa vzdať nadvlády nad ním. Svojej žene pripadal sťa baránok: poslušný, skromný, tichý, ústupčivý. Medzi týmito dvoma ženami bol Lojzko hotovým mučeníkom. No čím bol milší a poslušnejší, tým častejšie dochádzalo k scénam.
Lojzkova žena, začujúc šramot kľúča vo dverách, vychádzala mu v ústrety do predsiene. Vždy ju nežne pobozkal, no zakaždým sa zjavili skúmavé oči matky. Pozdravil ju so synovskou nežnosťou, objal ju, čo zas hnevalo jeho ženu.
Kedysi, keď ešte nebol ženatý, nosieval domov jedny noviny. Keď sa oženil a nevesta sa prvá zmocnila novín, matka ich hneď požadovala pre seba. Lojzko sa poddal a začal nosiť miesto jedných novín dvoje, jedny pre matku, druhé pre manželku a obidve ženy sa uspokojili a zmĺkli. Využijúc tento dočasný pokoj a prímerie, zaumienil si, že si dá ušiť nohavice. Manželke by sa boli páčili modré, matka by skôr chcela sivé. Pokladal za dobré vyhovieť obom požiadavkám, preto sa rozhodol pre sivomodré.
O pár dní priniesol krajčír hotové nohavice, za ktoré mu Lojzko hneď zaplatil. Keď si ich obliekol, zistil, že sú trochu dlhé, bolo by ich treba skrátiť o dobrých päť centimetrov.
„Zaniesť ich späť krajčírovi, ktorý býva až v meste? A teraz, keď som ich už vyplatil, priniesol by ich nazad bohvie kedy,“ rozhutoval nahlas.
Išiel teda za matkou, zdalo sa mu to múdrejšie, takmer ako povinnosť, i povedal jej pokorne:
„Tie nohavice, čo mi priniesol krajčír, bolo by treba skrátiť o dobrých päť centimetrov, nemám času zaniesť mu ich do mesta, nemohla by si ich skrátiť ty?“
„Syn môj,“ rečie slávnostne matka, „ja som ti bohvie koľkokrát opravovala nohavice, no teraz to už nie je mojou povinnosťou, lež tvojej ženy, veď muž si neberie ženu len tak pre nič!“
Lojzko šiel teda za ženou a požiadal ju, či by mu nohavice svojimi obratnými ručičkami neskrátila o päť centimetrov.
„Hej, aby potom tvoja matka prišla skúmať robotu a krčiť nosom ako onehdy, keď som ti opravila ponožky. Vďačne jej prenechám tvoje nohavice, ponožky i košele!“
Pod účinkom prúdu týchto hrdých slov sa Lojzko stiahol, pochopil, že zas hrozí búrka, ako kedysi kvôli novinám, preto jej chcel predísť. Vzal nohavice, zvinul ich pod pazuchu a zašiel za susedkou, svojou starou známou. Keď sa vracal z roboty, už ich mal hotové. Nepozorovane ich priniesol domov a uložil do skrine. Ráno šla matka k lekárovi, Lojzko do práce; nevesta upratovala, čistila, varila. Keď bola hotová, prišlo jej na um predsa len opraviť manželovi nohavice. I skrátila ich o dobrých päť centimetrov a opäť uložila do skrine. O dva dni sa vybrala do mesta na nákup.
„Robiť vrtichvosta a zháňať po uliciach, to áno,“ pomyslela si matka, „však sa len dostal do pekných rúk, chudák syn. Tá naničhodnica ani len nepomyslí na jeho nohavice. Šla ku skrini, vzala nohavice a skrátila ich o dobrých päť centimetrov. Ráno si chcel Lojzko konečne obliecť nové nohavice. Natiahol si ich, pozrel na seba a ostal stáť s otvorenými ústami. Nohavice, pred niekoľkými dňami ešte pridlhé, siahali mu do pol lýtka!
„To je zvláštne, to je zvláštne!“ opakoval sám pre seba. V tej chvíli vošla matka i žena, každá mu chcela povedať: „Vidíš, nohavice si našiel skrátené, lebo som na ne myslela ja!“
Lojzko vyzliekol nohavice, ktoré by sa boli hodili akurát tak susedovmu dvanásťročnému synovi, objal obidve ženy a povedal: „Stále vravím, že vy ste dve zlaté ženy!“
SATIRIKON
Aj na Slovensku máme dobrých politikov, ibaže sú v zlých stranách.
Proti globálnej hlúposti liek neexistuje.
Nejeden politik mlčí, aj keď hovorí.
Alkohol je metla ľudstva, s ktorou radi zametáme.
Je zlé prísť o človeka, ktorý umrie. Horšie však je prísť o človeka, ktorý žije.
Najviac mŕtvych politikov je medzi živými.
Najväčšou tragédiou ľudstva je človek.
V politike nie je rozhodujúce, kto klame, ale ku komu sa priklonia voliči.
Ťažko na Slovensku, ľahko v cudzine.
V kapitalizme sa z večne živých stávajú večne mŕtvi.
O pôvode politikov
Politici akoby padali z neba. Škoda len, že nikto múdry zatiaľ z neba nespadol.
Človek a pes na sídlisku
Cestou po sídlisku nie som si vždy istý, či pán vetrá svojho psa, alebo pes svojho pána.
O dôležitom opatrení
Európska únia údajne vydala zákaz vyvíjať akýkoľvek liek proti hlúposti.
O označovaní programov
Väčšina našich televíznych programov by mala byť označená symbolom nevhodnosti pre normálnych ľudí.
O spoločnom znaku
Diktatúra a demokracia majú jeden spoločný znak: dokonale vedia vyrobiť z pravdy lož.
O zbojníčení
Za feudalizmu nútila ľud k zbojníčeniu chudoba. Za kapitalizmu ho k nemu núti bohatstvo.
O mnohotvárnosti
Aj človek mnohých tvárí má len jeden zovňajšok.
O nečakanej zmene
Dostal sa do bezváhového stavu. Nikto si ho nevážil.
Generačný paradox
Našich predkov máme v zadku.
Psí paradox
Na psí tridsiatok môže vyjsť len človek.
O nežnej slobode
Nežná revolúcia nám priniesla slobodu. Každý môže slobodne klamať.
O dopade pravdy
Pravda vypustená do mainstreamových médií dopadne ako lož.
O smrade
Peniaze nesmrdia nikomu. Ani tomu, komu smrdí robota.
O pocte
Víťazom sa kladú vence na krk, porazeným na hrob.
O rozumovom paradoxe
Aj menej môže znamenať viac. Napríklad menej rozumu v hlave politika.
O úspechu vládnutia
V súčasnosti sa najlepšie vládne politikom, ktorí majú prázdnu myseľ a žiadne povedomie.
O progresívnych reperoch
K moci si hľadajú
najkratšie cestičky.
Z plejbeku repujú
bruselské pesničky.
O sekundárnom probléme
Bez politikov by sme aj vyžili. Ale čo potom s hlupákmi?
Aktualizované príslovie
Proti hlúposti a veku nieto lieku.
O psej kultúre
Indikátorom kultúrnej vyspelosti ľudí na sídliskách sa stali psie exkrementy.
O najväčšom zlodejovi
Najväčší zlodej je ten, čo sa vám vláme do života.
Povzdych hrobára
Práve som urobil dieru do druhého sveta.
Nedostatočný účel
Človek sa nenarodil len nato, aby žil.
O zmene Darwinovej teórie
Najvyšším vývojovým stupňom človeka je človek nerozumný.
O zabezpečení mieru
Mier zabezpečený zbraňami nebude nikdy mierom.
VTIPKÁREŇ
Medzi kamarátmi:
– Ahoj, priateľ môj, tak čo, odskočíme si na poldeci?
– Ľutujem, ale ja som už prestal s pitím.
– Vážne, a to odkedy?
– Odkedy som začal vidieť svokru dvojmo.
Cigánska kapela sa prihlási vystúpiť na mestských slávnostiach.
Organizátori podujatia nechcú ich žiadosti vyhovieť s odôvodnením, že kapela v minulosti
hrávala komunistom na prvomájových oslavách.
– Áno, máte pravdu páni, – priznáva kapelník Dežo, – naozaj sme hrávali komunistom
na oslavách, ale všade sme im hrali A ja ťa nechcem, a ja ťa nemilujem…
Žiačka donesie zo školy poznámku:
– Vaša dcéra nič nevie.
Otec si poznámku prečíta a pripíše pod ňu:
– Veď preto ju posielam do školy!
– Pán doktor, je to dievča či chlapec?
Pýta sa rodička v pôrodnici.
– Vydržte, mamička, to sa ukáže v pätnástom roku! – odpovie doktor.
Žiak sa učí zemepis a pýta sa otca:
– Oco, kde sú Pyreneje?
– A čože ja viem, mamky sa opýtaj, tá vždy všetko kamsi zapatroší!
Otec kára syna za zlé vysvedčenie:
– To sa nehanbíš takéto známky nosiť, načo vlastne do tej školy chodíš?! Kamarát, to keď som ja chodil do školy, tak Gagarin lietal do vesmíru!
Medzi priateľmi:
– Keby som zomrel, dal by si peniaze na veniec pre mňa?
– Samozrejme. Že váhaš!
– Tak mi ich daj teraz na pivo a potom už nemusíš dávať nič.
Učiteľ sa pýta žiakov:
– Kto z vás mi vie vysvetliť, prečo pri búrke vidíme najprv blesk a až potom počujeme
hrmenie?
Prihlási sa Janko:
– Pán učiteľ, to je preto, lebo oči máme vpredu a uši až za nimi.
Z rozhovoru kamarátov:
– Svojej dcére som prikázal, že musí byť vždy večer o desiatej v posteli.
– A dodržiava to?
– Čas dodržiava, len adresa býva iná.
BANALITKY
O úspechu
Dosiahol všetko, na čo si zmyslel. Škoda, že vždy myslel len na hlúposti.
O myšlienkach
Hlboké myšlienky sa len zriedka dostanú na najvyššie miesta.
O cudnosti
Nezaprel v sebe moralistu. Vždy zatváral oči pred holou pravdou.
O šľachetnosti
Zo všetkých plodov, ktoré vyšľachtil, najznámejšie bolo jablko sváru.
O imunite
Odmietol fúkať, pretože bol opitý mocou.
Dirigentská
Dovtedy hral prvé husle, kým nedostal basu.
Sudcovská
Vždy mu dali za pravdu. Nikdy však neprezradil koľko.
Tieňová
Bol skvelým tieňovým ministrom. Na všetko vrhal tieň.
O dovolenke
Dovolenku si naplánoval pri vode, napokon ju strávil pri pive.
O módnom trende
S hlúposťou, ktorá je práve v móde, si neporadí nijaký rozum.
O špinavých peniazoch
Peniaze nesmrdia. Smrdia len ich majitelia.
O ústupe
Múdrejší ustúpi. Preto je toľko hlupákov na vedúcich miestach.
Konzervačná
V prázdnej hlave nesplesnivejú myšlienky.
O globálnom otepľovaní
Všetko je naruby. Aj traja zamrznutí sú už teplí.
O prednostiach
Vďaka svojim štvorkám bola vždy jednotkou.
O výmene názorov
Nikdy nemal vlastný názor. Zakaždým si ho s kýmsi vymenil.
SENTENCIE
Jestvujú dve skupiny ľudí: jedni si myslia, že sú na svete kvôli iným, druhí zasa, že iní sú na svete kvôli nim.
Aj na ten najhorší charakter si možno zvyknúť. Najmä ak je vlastný.
Boh stvoril svet, a predsa si ho nenechal pre seba. Asi vedel prečo.
Horší od smrti môže byť len život.
Mnohí ľudia sa živia slovom. Dobrým slovom sa však neuživí nik.
Lenivcovi aj žiť je drina.
Veľa tvoriť je krásny pocit. Veľa troviť ešte krajší.
Aj pričasto opakovaná pravda môže pôsobiť ako lož.
Ako dobre by bolo na svete, keby sa všetci ostatní polepšili.
V osemnástich je každý nesmrteľný.
Nenáviď blížneho svojho ako seba samého.
Okrem Boha všetko mu bolo sväté.
Koľko pekla na tomto svete narobíš, toľko si ho vezmeš na onen svet.
Vďaka Jánošíkovi majú Slováci nielen zbojnícku minulosť, ale aj súčasnosť.
Aj rokovania na najvyššej úrovni môžu byť pod úroveň.
Všade tam, kde ide o blaho všetkých, najviac trpí človek.
Veľa zvolených, málo povolaných.
Najťažšie sa hľadá teplé miestečko v pekle.
Aj najvyspelejšia demokracia vie urobiť z ľudí otrokov.
Kedysi sa mlátievalo cepmi. Dnes hubou.
Aj napriek výbornému sluchu nepočul hlas vlastného svedomia.
Jediným dôkazom toho, že nestratil srdce, bol infarkt.
Aj keď mu to nemyslelo, na seba myslel vždy.
Boh stvoril človeka, z ktorého vyvinula opica.
Spoza čiary
KÚPA STOROČIA
Náš mančaft prehral už piaty zápas. Ak nezaberie ani o týždeň, celkom isto vypadne zo súťaže, ba možno sa stane i horšie: pre mimoriadne zlú finančnú situáciu, v ktorej sa klub ocitol, budeme nútení rozpustiť ho.
Všetci, ktorým futbal v našom meste prirástol k srdcu, sú z toho zúfalí. Vedenie klubu si uvedomuje, že nech robí všetko možné i nemožné, bez peňazí sa na lepšie časy sotva blysne. Stačili by dvaja kvalitní a skúsení obrancovia a všetko by bolo inak, veď útočníkov máme schopných, góly strieľajú jedna radosť, ale obrana je deravá ako ementál!
Oslovili sme niekoľkých kvalitných bekov, ale ich záujem reprezentovať farby nášho klubu trval len dovtedy, kým sme nevyklopili sumu, ktorú sme schopní za nich zaplatiť. Za ponúkaných päť miliónov každému na tvári naskočil neopísateľný úškľabok, zvrtol sa na podpätku a bez pozdravu poďho fujas matias! Márne sme vyzývali primátora, podnikateľov, sponzorov, akcionárov i ostatných dobrovoľných darcov, ktorým futbal leží na srdci, klubový rozpočet nie a nie naplniť do najnutnejšej výšky. Nespával som celé noci; spolu s ostatnými funkcionármi, trénermi i hráčmi sme hľadali východisko, ktoré akoby bolo zakliate do horúcich pekiel.
Ako blesk z jasného neba ma istej bezsennej noci prekvapilo vyzváňanie mobilu. Volal mi klubový manažér.
„Konečne, predseda, konečne! Sme zachránení… Sme zachránení! Podarila sa nám kúpa storočia!“ reval od nadšenia, až som cítil, ako mu dolu tvárou stekajú slzy blaženosti a nekonečnej úľavy.
„A ktorého sa vám podarilo kúpiť, toho z Rapidu, Interu, alebo Spartaka?“ horel som zvedavosťou ako fakľa.
„Ani jedného z tých, čo máš na mysli. Ale je to kúpa storočia, pomôže nám, sme zachránení!“ jednostaj opakoval ako pomätený.
„Azda nejaký talentovaný objav?! Tak to, prosím ťa, už konečne vyklop!“
„Kúpili sme jedného, iba jedného jediného, ale…“
„Tak dozviem sa, koho ste to vlastne kúpili?“ nervózne mu skáčem do reči.
„Kúpili sme nezávislého poslanca za rovný milión! Predseda, sme zachránení, zo štátneho rozpočtu pre nás vydoluje desaťnásobok potrebnej sumy!“
NOVOROČNÉ ŽELANIE
Nech nám vládnu
tí, čo vedia,
nech nás vodia
tí, čo vidia,
a nech padnú
tí, čo kradnú.
Ján Grešák
