Odrobinky z „roháčovského“ stola
(Mozaika aforizmov, epigramov, humoresiek a karikatúr)
Texty: Ján Henrich, Drahoslav Mika, Gabriel Hocman, Milan Kupecký, Marcel Krištofovič, Ľudo Majer, Milan Kenda, Gustáv Stopka, Martin Paur.
Kresby: Vlado Pavlík, Bruno Horecký, František Bojničan, Andrej Mišanek, Ľubo Radena, Fero Mráz.
Neváhajte a vstúpte:
| Bruno Horecký |
Špinavé peniaze vraj nesmrdia
Dostal som tip, ako sa dostať k veľkému balíku peňazí. Mojím informátorom bol pán distingvovaného výzoru, odetý v obleku šitom na mieru, snehobielej košeli so zlatými manžetovými gombíkmi, na nohách mal lakovky a fajčil hrubú cigaru. Upozornil ma, že celá vec ma háčik. Ide totiž o špinavé peniaze a cesta k nim, ktorú pozná iba on, tiež nie je čistá. Ako som pochopil, nebude sa sám špiniť, a tak sa môžem rozhodnúť, či urobím tú špinavú robotu za neho. Ak áno, nebude to koniec. Musí ešte nájsť podobného ako ja, ktorý tie peniaze vyperie, a potom sa už nejako rozdelíme. Keďže som bol úplne švorcový, dlho som neuvažoval. Vybral som sa po ceste, ktoru mi opísal. Hneď na jej začiatku som zapadol do spoločenského bahna. Brodil som sa v tej smradľavej kaši a čím ďalej som kráčal, tým hlbšie som zapadal. Čoskoro som v tom bol až po krk. Vidina peňazí ma však hnala dopredu. Neodradil ma ani odporný zápach politických mŕtvol, ktoré bohato lemovali moju cestu. Všetko navôkol bolo zhnité a podchvíľou po mne hádzali výkaly. Ale ja som v diaľke videl svoj cieľ. Obrovskú latrínu, vrchovato naplnenú fekáliami. Tam, na jej dne, boli ukryté peniaze. Bez váhania som sa ponoril. Bola tam starodávna truhlica. Napriek prísnemu zákazu som ju vypáčil. Oslnil ma lesk zlatých dukátov. Naklonil som sa a privoňal. Nesmrdia! Zobral som ich všetky. Ani mi len nenapadne s niekym sa deliť!
Ján Henrich
| František Bojničan |
Aforizmy
Nestrácajte hlavu! Ťažko sa vám bude vešať.
Najviac ma štvú ľudia, ktorí sú naštvaní.
Nápis v krčme: Podnapitým alkohol nepodávame. (Napitým a nadnapitým áno?)
V písmenkovej polievke sa ťažko číta.
Ak chcete vážiť menej, pridajte sa k mäsiarom.
Aj medzi parlamentnými baranmi sa občas nájde obetný.
Kvôli žene by som išiel aj na kraj sveta, keby tam čapovali pivo.
Ak sa chcete sústrediť, urobte to v stredu.
Drahoslav Mika
| Andrej Mišanek |
Vychovávať treba vedieť
Zdalo sa, že sa táto nedeľa vydarí. Na nebi nebolo ani obláčika, keď som sa usalašil, zároveň s kopou iných výletníkov, na kraji lesa. Položil som sa do vodorovnej polohy a blažene počúval švitorenie vtáčikov a šum vetra v korunách stromov. Nijaké šťastie však netrvá dlho. Po chvíli preťalo ticho letného predpoludnia opité zavýjanie: „Hóóólka óókatááá…“Výletníci sa pomrvili. Nikomu sa rušenie ticha nepozdávalo. Ale vydržali. O päť minút však nasledovala „stupavskááá krčmááá“ a potom sa neznámy umelec hromovým hlasom vyznal zo svojej lásky k Maríne. Pomaly mal už toho každý dosť. Po chvíli som k neškolenému tenoru pristúpil bližšie a poprosil ho slovami: „Prosím vás, sused, mohli by ste už prestať? Chceme si tu v tichu odpočinúť a preto, prosím vás…“„Óóóči čiernééé…“ nedal sa vyrušiť náš spevák z rušenia lesnej zveri.„Aj krajšie spievali a prestali,“ pokúšal som sa pre zmenu ironizovať. „Tu máte euro za nevšedný umelecký zážitok a teraz už choďte obšťastňovať výletníkov niekde inde.“„Ááále ma neľúúúbi…“ bola umelcova jediná odpoveď. Začal som byť nervózny. „Viete čo, tu máte desať eur a choďte si dať pivo. Neďaleko je hostinec a vám už akiste vyschlo v hrdle,“ pokúšal som sa znovu, tentoraz vecne a obchodne. „Širokááá cestičkááá…“ „Ak ihneď neprestanete, zavolám políciu! Myslíte si, že si tu môžete dovoliť vybľakovať na celé údolie?!“ pokúšal som sa z pozície sily. „Tri dni ma nahááňallíí…“No dobre, tak vy teda neprestanete?! Ale mohli by ste byť aspoň trocha ohľaduplní. Sú tu navôkol ženy, deti, no, čo si o vás pomyslia? Čo by na to povedala vaša matka, žena či deti, ak by vás takto počuli?“„Hééj, hore háááj, dolu hááj…“Bezmocne som sa poobzeral dookola. V tom k nám podišiel ďalší výletník, dobrých deväťdesiat kíl svalov. Pristúpil tesne k narušiteľovi pokoja. „Prestaň,“ povedal mu tíško, ale dôrazne.“„Hóóólka óóókatááá…“Nato náš výletník dvoma krátkymi pohybmi pľasol speváka sprava-zľava po papuli. Rev okamžite prestal a opilec sa tackavo, ale nehlučne pohol cestičkou smerom do lesa. Na čistine sa opäť rozhostilo ticho. Darmo je, vychovávať ľudí treba vedieť.
Gabriel Hocman
| Vlado Pavlík |
Slovná kompozícia
Zo sťažnosti občana: Vysoký plat je v súčasnosti pre mňa nedostupný. Tak ako archívy ŠtB.
Z najnovších rozprávok pre dospelých: „Kde bolo, tam nebude…“
Klebeta: Vraj šťastná budúcnosť je za nami a dlhy pred nami…
Z parlamentných kuloárov: Vraj istý nemenovaný poslanec sa zdržal hlasovania. Nezobudil sa včas.
Z meteorológie: Tohoročné vrtkavé počasie oklamalo meteorológov, ale aj prírodu natoľko, že rozkvitla nielen korupcia, ale začala kvitnúť aj protekcia.
Z policajnej zápisnice: „Priznávam sa, že som ukradol akvárium, pretože aj malé ryby sú ryby…“
Ukradnutý automobil: Papa mobil.
Milan Kupecký
