ANOMÁLIE Milana Kupeckého
Ide krásna sexi silne nadržaná žena po pustatine a hľadá nejakého muža, aby ukojila svoje túžby. Tu zbadá dobre stavaného muža, pribehne k nemu, hodí sa mu do náručia a hovorí: „Rob si so mnou čo chceš!“ A ľudožrút ju zjedol.
Šéf vyčíta zamestnancovi: „Človeče, vy pomaly robíte, pomaly myslíte, viete niečo čo vám ide rýchlo?“ -Áno, rýchlo sa unavím.
Alenka hovorí po troch mesiacoch Petrovi: „Kedy mi konečne predstavíš svoju rodinu?“ -Teraz to nejde, deti sú u babky a manželka je na školení.
Kohút vojde do Mc Donalda, pozerá na grilované kurčatá a hovorí: „Samé solárko, samé kolotoče a vonku nie je do čoho pichnúť!“
Včera večer som ťa zúfalo hľadala, chcela som ťa cítiť na celom tele celú noc. Nakoniec som musela smutná zaspať bez teba. Kde si???? Tvoja zasraná pyžama!
Zapnite si prosím, vaše mozgové závity. Bolo zistené, že ich veľmi zriedka používate. Váš operátor.
Zvonku je to chlpaté a znútra plné semena. Čo je to? KIWI.
Priateľ hovorí priateľovi: „Mám pre teba zlú správu. Niekto nám súloží tvoju ženu.“
Suseda, váš galgan mi povedal, že som stará krava! -Prepáčte, strelím mu zaucho. Viete, vždy som mu hovorila, že sa ľudia nemajú posudzovať podľa výzoru.
Vysvetľuje Japonec americkým turistom, čo je to kamikadze a vraví: „Pozerajte sa prosím pozorne, ukážem to iba raz.“
Chodí to po námestí a je to čierne a má niečo biele na chrbáte. Čo je to? Krtko s kozmodiskom.
Aký je rozdiel medzi cigaretou a pluhom? – No, cigaretu ťahá jeden vôl a pluh dvaja.
Príde domov Jožko a pýta sa otca:- Oci, prečo sa volá náš jazyk materinský? – Lebo my otcovia sa nikdy nedostaneme k slovu.
Na dovolenke ste pribrali, máte také tučné líca, bola tam taká dobrá strava? – Ale čoby, každý deň som fúkal matrace.
Čo povie Rišo Muller, keď mu dôjde joint? Do riti, čo je to za blbá hudba!¬
Muž vraví predavačke: „ Nie sú tie huby náhodou jedovaté? „ -Sú, preto ich aj predávame lacnejšie.
Stalo sa
Ministerstvo vnútra nariadilo cestnú kontrolu policajtov. Výsledky boli nad očakávanie dobré. Zo sto kontrolovaných policajtov iba osemdesiati z nich požili pred jazdou alkoholické nápoje.
Predstavujeme slovenských humoristov
Dnes: Martin Paur
(Môj životopis – ak ho chcete prezentovať v Humorikone).
„Že som sa narodil, to hádam netreba uvádzať. Aj tej najbyrokratejšej neveriacej duši môžem ukázať platný rodný list. Kto nedôveruje písomnostiam tak ma môže prísť navštíviť. Určite nebude mať problémy ma identifikovať, lebo mám cakum.- prásk dva metre.
Ako dieťa som veľa plakával a smial sa. Vraj už vtedy som mal humoristický plač a satirický smiech. Vyrastal som spokojne v dobe bigótneho komunizmu, ktorý bol sám o sebe do popuku. Evokoval vo mne satirické asociácie, ktoré však vo mne ešte len driemali.
Rád som čítaval to, čo ma zaujalo. Svoj intelektuálny smäd som už od detstva mal možnosť uhasiť vďaka veľkej knižnici a zároveň sa poučiť o štylizácií, pretože môj otec bol učiteľom jazykov a matka vášnivá čitateľka (a je dodnes).
Na základnej škole som v žiadnom prípade nebol snaživým žiakom. Povinné čítanie (vrátane Čenkových detí) som veselo opisoval. Ako stredoškolák som absolvoval priemyslovku v Dubnici nad Váhom, kde bola v absolútnej prevahe technická literatúra bez miesta na literárny štýl . Nikdy som nepomyslel, že by som sa mohol pokúsiť o spisovateľskú dráhu. Ale život mal viac fantázie ako ja. Čo som mal zasiate v duši, to sa nedalo vymazať. O pár liet som stretol veľkú lásku, pod vplyvom ktorej som začal písať. Žánre boli rozmanité, nechýbala okrem filozofických poviedok ani satira a humor. Moje práce začali vychádzať aj v celoslovenských periodikách. Zároveň som študoval na odbornej vysokej škole, ktorú sa mi podarilo úspešne skončiť v roku 1990 a ešte v ten rok som nastúpil na základnú vojenskú službu. Aj tým najlojálnejším veliteľom bolo jasné, že zo mňa vojak nebude. Po skončení tejto občianskej povinnosti som sa vrátil domov a zamestnal som sa v Stredoslovenských energetických závodoch ako ekonóm obchodnej činnosti. Počas víkendov a po poobediach vznikala moja kniha krátkych próz, podarilo sa mi ju vydať pod názvom – Slon v rajskej záhrade (ilustroval ju Bruno Horecký a vychádza na pokračovanie v Extra Roháči). Momentálne som na invalidnom dôchodku a preto mám dostatok času na uplatnenie svojich pisateľských ambícií.“
O hovorení
Kto mnoho hovorí
nemá čas počúvať,
kto málo počúva,
mnoho sa nedozvie,
kto nezíska informácie,
nemá zdroj vedomostí,
kto nemá dosť vedomostí,
nemá dôvody na to,
aby mnoho hovoril!
Odovzdaná…
Ide krásna sexi žena po pustatine a hľadá nejakého muža, aby ukojila svoje túžby. Tu zbadá dobre stavaného muža, pribehne k nemu, hodí sa mu do náručia a hovorí: „Rob si so mnou čo chceš!“ A ľudožrút ju zjedol.
INZERÁTY
Dajte si vytrhnúť zub! Zn. Lacno, 100 eur za hodinu.
Príjmeme sekretárku: Zn. Požadované vzdelanie 9O-6O-9O.
Na konci futbalovej sezóny predáme lacno tri body. Zn. TJ Šurany.
Koktavý riaditeľ príjme pomaly píšucu sekretárku. Zn. Nikto nie je dokonalý.
Stalo sa
Ministerstvo vnútra nariadilo cestnú kontrolu policajtov. Výsledky boli nad očakávanie dobré. Zo sto kontrolovaných policajtov iba osemdesiati požili pred jazdou alkoholické nápoje.
Najmenej bolestivejšie bývajú finančné operácie.
Najčastejšie neschopnosť súčasných podnikateľov – platobná.
Echo
Takpovediac do stratena sa dostala kauza o dokazovaní pôvodu peňazí politického lídra Šimečka z grantu kultúry. Pôvodne podozrivý podal svoje vysvetlenie krátko pred odvolaním z funkcie. Podľa kuloárnych informácií sa očakávalo, že to bude podobné alibi, ako podal kedysi pri svojej obhajobe niekdajší minister Kanis – úspešné tipovanie v športke.
xxx
Zlé jazyky tvrdia, že zo Slovákmi to ide dolu kopcom. Preto vraj istá svetová zdravotnícka organizácia navrhla, aby sa popri mnohých ďalších medicínskych vyšetreniach každý občan podrobil súčasne aj psychiatrickému. Dôvod? Občanov, vraj vraj viac zaujíma televízne KRIMI – havárie a nešťastia na našich cestách, ako ako miliónové rozkrádanie štátnej pokladnice.
xxx
Vláda i napriek neschváleniu zákona o tzv. definitíve, si samoreguláciou, čiže sami sebe, schválením viacnásobného stabilizačného platu, prakticky zabetónovali svoje pracovné miesta na doživotie. Ide totiž o to, že štátna pokladnica je tak vyprázdnená, že pri hromadnom prepúšťaní by nemal štát na vyplatenie výšky odstupného.
xxx
Veľmi výkonným prvkom je u nás štatistika. Množiace sa agentúry síce nič užitočného a prospešného neprinesú pre občana, avšak majú jednu nezastupiteľnú výhodu. Podieľajú sa výrazne na znižovaní nezamestnanosti umelým vytváraním neobsadených a neproduktívnych pracovných miest.
xxx
Počas letnej sezóny sezóny nie je možné odvolať a vymeniť na najvyššom poste nikoho z vlády predstaviteľov a riaditeľov informačných verejnoprospešných inštitúcií. Dôvod je prostý. Sú na dovolenke.
Pýta sa redaktor baču:
-Bača, čo vravíte na SNP?
Bača na to:-Prisám vačku, pomaly by sa už mohlo začať…
Zaujímavá úvaha do vlastných radov
Bez výraznej miery fanatizmu sa nemožno venovať angažovanie žiadnej práci, ani koníčku.
V tomto smere uvažujem i ja, čo má snáď jedinú nevýhodu, čo sa týka rozvíjania satiricko-humoristických aktivít, že nie je z Bratislavy. Pretože vidieckí, tzv. cezpoľní autori to mali vždy neľahké, najmä ak naďalej pretrváva vžitý názor, že mimo Bratislavy nemôže existovať nič „veľkolepé“, erudované, tobôž nie vydávanie renomovaného periodika. V opačnom prípade aj situácia okolo vydávania celoslovenského tradičného satiricko-humoristického časopisu Humorikon by bola určite iná ako je teraz.
Som dlhoročným, skúseným, ale i známym publicistom, nielen na poli súčasného humoristického, burinou zarastajúceho poľa, ale dlhé roky pracoval najskôr ako okresný, potom krajský redaktor a napokon pôsobil i v niekoľkých celoslovenských periodikách ako sú Roľnícke noviny, a v krátkom čase vychádzajúci Nový Roháč. A to priamo v metropole Slovenska. V súčasnosti sa venujem vydavateľskej činnosti, no na podnikanie dnes treba poriadny kus odvahy a pevné nervy. A hlavne peniaze. Mimochodom, keďže v súčasnosti žijem v Nových Zámkoch vydávam „zmiešané“ slovensko-maďarské okresné noviny Chýrnik-Hírnok a zároveň ako humorista „od kotí“ HUMORIKON (!)
Nepatrím k slovenskej humoristickej špičke, ani sa neradím k tzv. celebritám, no v písaní, respektíve vymýšľaní krátkych literárnych útvarov som schopný zmerať si sily s hocikým. Napokon, dlhé roky (vyše 60 rokov (!) sa objavovali jeho krátke literárne útvary-aforizmy nielen v printových, ale i v elektronických médiách v rámci rozhlasových zábavných relácií a podobne. Ich súčet je veľmi rozsiahly a v takomto krátkom priestore prakticky nepublikovateľný.
Som vlastne samouk. No vďaka bohatým redakčným skúsenostiam, popri humore, pre ktorý mám zmysel, viem dobre korigovať, poznám pravopis, proste postupne som sa naučil všestrannosti a osvojil si mnohé teoretické i praktické veci, ktoré sú mi v súčasnosti v podnikateľskom mediálnom snažení, na prospech. Navyše, súčasné „vlčie a žraločie časy“ ma v snahe prežiť doslova prinútili naučiť využívať internet a nahliadnuť tak hlbšie aj do tajov polygrafie i do monopolnej a nevyspytateľnej distribúcie. I napriek rodinnej tragédii (tragicky mi zomrel 18-ročný syn Milan), ku ktorej sa nerád vraciam, svojou angažovanosťou napomáham nielen „prežitiu“ Humorikonu, ale angažujem sa aj v ďalších možných aktivitách, čo sa týka propagácie slovenského humoru a satiry. Napríklad piešťanská firma Alex ma nominovala za člena medzinárodnej poroty, ktorá v priebehu niekoľkých rokov hodnotila súťažné práce karikaturistov. Okrem mňa v nej boli také osobnosti ako Janko Grexa, Milan Lechan, Milan Stano, Ivan Popovič, Ivan Szabó a ďalší. Je aj teraz spoluorganizátorom pravidelných humoristických výstav osobných priateľov, karikaturistov. Konkrétne som zorganizoval samostatnú výstavu Fera Bojničana v obci Kolta, ktorú svojou prítomnosťou poctil aj bývalý minister Pavol Rusko, atď. Naostatok to bola výstava prác štyroch popredných slovenských karikaturistov- Ľuba Kotrhu, Andreja Mišaneka, Fera Bojničana a Vlada Pavlíka (slovenský rekordér v rýchlokreslení) v Dome matice slovenskej v Nových Zámkoch, za prítomnosti štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR Jozefa Langa. Angažuje sa aj v internetových novinách, kde mu dali priestor Slovenské rozhľady, Priestornet, printové Slovenské národné noviny v rubrike Literárium. Pochádzam zo Šurian, kde som prežil najkrajšie roky svojej mladosti, najmä ako aktívny i rekreačný futbalista. Je však Záhorák, pretože sa narodil v Stupave, no kapustnú hlavu popiera. Tzv. roduverní Slováci mu neprávom “nadávajú“ do Maďarov. Zmysel pre humor a recesiu objavil v sebe už ako redaktor krajských a okresných novín, kde zostavoval (aj autorsky sa podieľal na ich tvorbe, najmä v humoristickej časti) – boli to napríklad takmer každoročne silvestrovské zábavné stránky. Samozrejme, dlhé roky prispieval do bývalého Roháča, i keď takpovediac „odrobinkami“, pretože pri kormidle boli vtedy viac-menej kmeňoví bratislavskí autori, ktorí tzv. „cezpoľným“ nedali veľa priestoru na výrazné realizovanie sa. No i tak sa jeho príspevky, hoci sporadicky v Roháči objavovali a časopis mu doteraz prirástol, tak ako mnohým ďalším autorom, najmä pochádzajúcich z vidieka, doslova k srdcu. Dúfam, že si týmito kritickými postrehmi nepoštvem voči sebe niektoré bratislavské humoristické celebrity…napríklad z bratislavskej kaviarne.
Niekedy, ak sa tak zamýšľam, akoby so nebol súci do tohto sveta, navyše som narodený v znamení Panny, povahy ako dôverčivý romantik. Na Roháč nedám dopustiť a na tie roky, i keď sa tomu vtedy hovorilo „komunálna satira“ rád spomínam. História akoby sa opakovala. Po tzv. revolúcii som sa ocitol opäť v ponovembrovom Novom Roháči, a krátky čas som bol aj jeho šéfredaktorom. Stotožňujem sa s názormi mnohých, ktorí nostalgicky spomínajú na tie dávne zašlé „kubalovské“ roky. Žiaľ, škoda, že zo spomienok sa nedá vyžiť v prítomnosti…
Na záver dovoľte zopár aforizmov z mojich humoristických kníh, ktorých teraz na sklonku života, som vydal, za spolupráce ostatných autorov, deväť. V mojom ponímaní je to príjemný a prínosný vydavateľský počin.
Aforizmy
Rád by som vstúpil do nejakej zaostávajúcej politickej strany. Vo vedúcej som už bol.
V preplnenej električke si aj sediaci vystoja.
Veľa sa dá povedať kvetom. Najmä ak nás manželka nepustí k slovu.
Niekedy mám dojem, že hlad po humore vystriedal normálny hlad.
Od smiešnych porcií v reštauráciách sa nepriberá.
Pozmenené porekadlo: Nepovedz ty, povedia na teba!
Futbalové ihrisko je miesto, kde sa ľudia kopú v rámci spoločenských pravidiel.
Prvoligových futbalistov máme, chýbajú prvotriedni.
Bol to typicky pohárový zápas. Nechýbali ani prázdne fľaše na hracej ploche.
Ktovie, či onedlho nezdraží aj maslo, ktoré máme na hlave?
Pod tými, čo sedia v kreslách sa stolička netrasie.
Pád každej banky zasiahne daňového poplatníka.
Inovované príslovie: Ži a nechaj živoriť!
Bruno Horecký z Martina
Predstavovať bližšie Bruna Horeckého najmä humoristickej rodine, by bolo nosením dreva do lesa. Z nášho užšieho pohľadu môžeme iba konštatovať (smutne, i radostne), že práve vďaka jeho tvorbe (obrázky) a pomoci jeho pomoci a pochopeniu vôbec časopis Roháč, Nový Roháč, Paroháč, Extra Roháč…a ďalší „áči“, doteraz prežili. Proste, je roháčovský „záchranca“, obrazne povedané odetý v „uniforme“ potápača, či hasiča. Navyše, jeho široké spektrum satiry a humoru, vrátane kvality sú nenahraditeľnou poživinou pri tvorbe každého čísla časopisu, a to najmä detského časopisu Fľak. Aj Bruno patrí medzi popredných slovenských autorov, karikaturistov a už aj redaktorov, ktorí nostalgicky spomínajú na dávne zašlé časy „kubalovcov“, najmä majstra Viktora Kubala staršieho, ktorý bol nestorom a priekopníkom zároveň, v tejto zaujímavej a večne hašterivej brandži.
Bruno Horecký sa narodil v znamení Váh a patrí medzi mladšiu generáciu. Oznámil nám, že ak by mala náhodou záujem o jeho telesnú a duševnú schránku nejaká umelecká agentúra zo šou biznisu (čo nie je, môže byť), tak uvádza, že váži 84 kilogramov a meria 184 centimetrov. Navyše, pritom rastie a mieri k výšinám, spolu so svojou ratolesťou Brunom juniorom, na ktorého je veľmi pyšný. Avšak jeho druhým, nemanželským dieťaťom je Jožko Fľak postavička zo spomínaného mesačníka.
Bruno Horecký patrí medzi tých úspešných autorov, ktorým sa koníček stal povolaním. Realizuje sa po tvorivej stránke aj ako zostavovateľ, spolu vydavateľ a ilustrátor známeho, veľmi obľúbeného detského mesačníka Fľak. Časopisu, ktorý je určený deťom od 0 do 100 rokov. Tento časopis, ktorý mu pomáha prežiť (a nielen preto), je jeho srdcovou záležitosťou. Pozor! Nie infarktovou…
Bruno sa angažoval i angažuje aj politicky keď bol istý čas aj poslancom mestského zastupiteľstva veci verejných, v Martine.
V rámci publikačnej činnosti prostredníctvom časopisu Fľak, i niektorých ďalších renomovaných periodík, robí komiksové stripy – Jožko Fľak – superžiak, Sexíkovci, Pivné reči, Pichliač, Facková poznámka, Jožove fľakoviny, Dežovinky a Jožko Fľak frfle. V Extra Roháči bežal jeho seriál pod stálou hlavičkou U nás je to tak.
Pričom, predtým to boli aj známe a obľúbené seriály Kvoky, Žobrákoviny a Čo týždeň vzal.
Slovenský humorista, Martinčan Bruno Horecký je absolventom pedagogickej fakulty, to znamená, pôvodným povolaním učiteľ. Čiže poberateľ platu, z ktorého ťažko dnes už iba čo len preživoriť. Navyše, ak by sa spoliehal na honoráre z Humorikonu, asi by spolu s rodinou zomreli od hladu. Tieto slová sú však nie výsmechom, ale žiaľ, tvrdou realitou. No i tak, hoci vidí do problémov súčasnosti, je Bruno optimistom. Pretože viera, tak ako u mnohých z nás, pomáha prežiť, dúfať, tešiť sa na očakávaný lepší zajtrajšok, hoci namiesto neho prichádza šok, šok, šok.
Bruno Horecký je všestrannou osobnosťou. Venuje sa aj športovaniu, ktoré mu slúži aj ako relax, hrá volejbal, lyžuje a pestuje fitnes. Okrem vymýšľania a kreslenia nápadov pre tých najmenších, sa venuje aj politickej satire. Jeho satirickým krédom je – Smejme sa dnes, pretože zajtra bude ešte horšie!
Okrem toho, že sa takmer každý rok (iba sporadicky, kvôli nedostatku času) zúčastňuje na rôznych domácich a zahraničných výstavách mal už aj zopár samostatných výstav. V tomto roku mal vernisáž jednej z nich v rodnom Martine, respektíve v Kultúrnom centre. Ilustroval už aj zopár kníh, ako napríklad Slon v rajskej záhrade, ktorá práve vychádza na pokračovanie. Z ďalších kníh sú to – A čo je pravda, Na zdravie a Čo navarilo leto.
Na záver snáď ešte radostné konštatovanie z našej strany, že nám Bruno Horecký zostal naďalej verný, i napriek očakávaniam i sklamaniam z jeho strany, že možno sa čoskoro dočká času, keď súčasné honoráre vo vatikánskej mene nahradí euromena. Jeho koncoročné želanie: PF (Predražie fšecko!)
Prinášame malú ukážku (okrem obrázkov) príspevky z pera autora, doplnenú výberom príspevkov z detského mesačníka Fľak.
Jazykový fľakoslovník
maďarčina
včela-seremet
osa-neseremet
čmeliak-neseremet turbo
kamzík-terénkoza
upratovačka-handrošmátra
dôchodca-uštvánléty
cintorín-rakvakemping
poľština
myš-revizor komorowy
potkan-gangster kanalowy
holub-obsranec strechowy
veverička-potkan stromowy
jež-kaktus pochodowy
blcha-turista košelowy
výpravca-powalač peronowy
riaditeľ-powalač prebytočny
inšpektor-powalač špecialny
lekár-lapač bacilowy
policajt-chlopak pokutowy
rýchlik-šialena mašina
zubná kefka-ščetka papulowa
holiaci strojček-kombajn bajuzowy
slovenčina
vreckovka-sopeľhandra
WC papier-riťobrus
Limonádový Joe-Malinový Dežo
klavír-zvukotruhlica
pohovka-hovník
okuliare-čumisklá
televízor-vreštibúda
vevrička-drevokocúr
kocúr-máčik
Vlado Pavlík z Nového Mesta nad Váhom
Slovenský karikaturista Vlado Pavlík patril kedysi do tzv. novomestského štvorlístka a záprahu, ktorý úspešne istý čas ťahal značný náklad slovenskej satiricko-humoristickej tvorby na spoločnej „káre“. Okrem neho, medzi spolu ťahúňov patrili aj Miro Ďurža, František Bojničan a Vojto Haring.
Keďže Vladimír Pavlík publikuje už od roku 1973, keď mal 22 rokov, ľahko možno vypočítať jeho vek. Možno dedukovať, nielen z hľadiska rokov, že práve prežíva vrcholné obdobie svojej tvorby, vôbec. Bol majiteľom reklamnej firmy Redes, ktorá veľmi úspešne podnikala v oblasti, marketingu a reklamy (firemné znaky, tlačoviny, odznaky, vlajky, vizitky, etikety, vignety, diáre, kalendáre, pohľadnice, reklamné predmety s podtlačou, samolepky, pozvánky, pozdravy, podtlač na textil, transparenty, kazetové nápisy, svetelná reklama, grafický desing, individuálne riešenia interiérov a ďalšie reklamné činnosti, ktoré táto oblasť zahŕňa. Podnikať sa vtedy rozhodol najmä preto, že pracoval predtým ako designér. Tí menej sčítaní, nech si zalistujú v slovníku cudzích slov, aby sme si to nedajbože nepoplietli náhodou s disidentom, či nabodaj s dezertérom. Teraz si autor Vladimír Pavlík užíva dôchodok a pracuje najmä pre satiricko-humoristický Humorikon. Nedávno vydal už druhú knihu s rovnakým názvom Kreslený humor.
Vlado Pavlík nepatrí exhibicionistov a sa tak rád zúčastňuje svojimi vtipnými obrázkami,- karikatúrami na spoločných, i medzinárodných výstavách. Doteraz ich absolvoval nespočetné množstvo, najmä v zahraničí. Napríklad, jeho obrázky už zhliadli návštevníci v mini galériách v Taliansku, Turecku, bývalej Juhoslávii, Turecku v Belgicku a tiež aj za morom – v Číne, v Kanade a v Japonsku. V ostatných dvoch uvedených krajinách získal aj osobitné ocenenia (okrem balíka peňazí a početných návštev). V roku 1984 to bolo v Ancone a o rok neskôr v japonskom Honorable Mention. K tomu treba ešte prirátať plakety a čestné uznania, ktoré získal v roku 1989 v britskom Waddingtons cartoon a od Zväzu mongolských novinárov.
Novomeský humorista Vlado Pavlík, stály prispievateľ do Humorikonu je tiež príležitostným ilustrátorom, kníh. Ilustroval napríklad Abecedu športového humoru a Manželský päťboj, spolu s kolegami Mirom Ďuržom a Ľubom Kotrhom. Jeho kresby vypľňajú tiež stolové kalendáre, napríklad spestrili a obohatili už aj zahraničné zadanie kalendára Knokke Heist (Belgicko). S rukopisom Vladimíra Pavlíka sa možno stretnúť aj na výtvarných návrhoch, karikatúrach osobností, výstavníckych autogramiádach, omaľovánkach a pohľadniciach.
Dovoľte citovať zopár jeho myšlienok: Nemám rád blížiacu sa zimu, preto budem netrpezlivo čakať na jarné slniečko, čo by sa malo pozitívne prejaviť aj na mojej humoristickej tvorbe. Mohlo by vo všeobecnosti prísť tiež ku globálnemu otepleniu, či už z východu, alebo zo západu. Dôležité bude, aby sme sa mali na čo tešiť. Preto pri tejto príležitosti želám všetkým ľuďom, nielen priaznivcom humoru a občanom Slovenska príjemné prežitie blížiacich sa sviatkov a najmä, nech sa majú vždy na čo tešiť. Hoci aj na to slniečko, pod ktorým sme si všetci rovní. Ale ktovie? Možno sa raz z televíznych novín dozvieme, že istá podnikateľská skupina, napríklad zo Slovenska sa rozhodla na tejto mimozemskej planéte podnikať (tunelovať-pozn. red.). A…možno za nejaký čas budeme musieť za slnečné lúče, podobne ako za ostatnú energiu, cvakať. Čiže, hor sa do Európy! Nezáleží kam, najmä že sa máme stále na čo tešiť„.
Ernest Svrček z Brezna
Humorista Ernest Svrček sa narodil v Dubovej pri Modre, žije a pôsobí na strednom Slovensku (Brezno, Podbrezová), kde prežil najkrajšie obdobie svojho života, najmä ako aktívny futbalista, a neskôr i úspešný tréner. Ako humorista sa preslávil najmä svojimi bezkonkurenčnými kolážami. Venuje sa však aj písaniu bájok, fejtónov, poviedok, epigramov a aforizmov, z ktorých značná časť bola publikovaná aj cez celoslovenský satiricko-humoristický časopis Humorikon. Odborníci Ernesta Svrčeka charakterizujú ako nezvyčajný jav slovenského humoru. Jeho tvorbu podčiarkuje nespočetné množstvo úspešných domácich i zahraničných aktivít na poli výtvarného a kresleného humoru, ako i celý rad ocenení získaných na významných európskych i celosvetových ale i domácich fórach.
Uvedieme iba chronologicky: Okrem iného, doteraz mal majster Svrček bezmála 6O samostatných výstav, z toho šestnásť v zahraničí. S jeho ostrovtipnými kolážami sa stretávajú aj čitatelia zahraničných časopisov. Je držiteľom nespočetného radu významných ocenení, celoslovenských i zahraničných. Vrcholom tejto jeho úspešnosti je udelenie čestného občianstva obce Dubová, za významný prínos k rozvoju kultúry, respektíve obce, ktorej je rodákom.
Ernest Svrček je absolventom diaľkového štúdia výtvarného umenia a tiež členom Slovenskej a európskej únie karikaturistov a v neposlednom rade zakladateľom Klubu amatérskej výtvarnej tvorby v Brezne. Jeho publikácia Očami nožníc práve čaká na svoj krst. Je dokumentáciou celoživotnej tvorby autora. Na stodvadsiatich stránkach, okrem koláži, budú aj literárne útvary v písomnej podobe. Sú rozdelené do viacerých tém, od politiky až po športovú tematiku.
Teoretik humoru Kornel Foldvári o Ernestovi Svrčekovi, okrem iného povedal: “ Svrček ako galantný stredoveký truvér s villonovskou opovážlivosťou vo svojej tvorbe rozvíja pikantné, až rúhavo „nemravné“ témy, aby napokon dospel ku skeptickému poznaniu, že všetko je márnosť. Nezrieka sa ideálu plnokrvného života bohatého na city a emócie, no zároveň vidí ďalej, až kamsi za tri rohy, až po dezilúziu, smútok a spálené krídla.
Pri kolíske krátkeho spojenia, v iskrení ktorého objavuje nové kontinenty, stojí vždy tvorcova vnútorná predstava: vie presne, čo potrebuje, aby sa inšpirujúca obrazová predloha menila na novú kvalitu.
Pravda, jeho vízia sa neraz naplní až po rokoch blúdenia húštinami novinového papiera v honbe za rozhodujúcim detailom. Vo výslednom tvare márne hľadáme jazvy po zrastoch, nožnice vo svrčekových paganiniovských rukách pokojne môžu súťažiť s počítačovou technikou ktoréhokoľvek moderného polygrafického závodu. Oklamali dokonca i fundovanú zahraničnú kritiku. Ernest Svrček novinovými fotografiami neúprosne strihá i naše spomienky a predstavy o budúcnosti a čas, ktorý žijeme. Čepele jeho nástroja sa menia na nepodkupné ručičky hodín, ktoré nám ho vymeriavajú.“
Prinášame malú ukážku z tvorby autora.
Kolkár
Hral ligu-bral figu!
Góly, body, vyznania
Naši futbalisti sú amatéri, ktorým idú nohy od roboty.
Spáchal na trénera atentát. Vystrelil na vlastnú bránu.
Ešte žiadneho trénera nekritizovali funkcionári za to, že jeho zverenci zvíťazili bez systému a taktiky.
Pozmenené porekadlo: Pred zápasom je každá taktika dobrá!
Štadión bol skutočne ako nedobytný hrad s padavým mostom pred oboma bránkami.
-Peniaze nie sú všetko!
-Tak niečo že povedal futbalista?
-Áno, ale po prehratom zápase.
Ženotvary
Z muža robí opicu alkohol, zo ženy móda.
Skôr ako ženy nohavice, začali muži nosiť zástery.
So ženou je to ako s ohňom. Tiež je lepším sluhom ako pánom.
Z aforistickej dielne
Progresívne Slovensko: „To všetko zaplatia občania. – A kto to má zaplatiť mimozemšťania?
Omyl neplatí. Za omyl platíme my.
Toľko mu podrážali nohy, až zostal dobre podkutý.
Múdry ešte nikto z neba nespadol. To je častý argument hlupákov.
Skrytá túžba nejedného pracovníka: učňovský výkon, riaditeľský plat.
Niekedy hasíme aj to, čo nás nepáli. Napríklad smäd.
Človek hľadá človeka. Aby ho mohol ošmeknúť.
Aj v bande naničhodníkov si každý o sebe myslí, že on je ten najlepší.
Na vlastných chybách sa človek učí, na cudzích bohatne.
Žiaľ, politické klebety a intrigy si často zamieňame s verejnou mienkou.
Časy sú zlé. Keby aspoň to počasie bolo lepšie.
Najživšie bývajú politické mŕtvoly.
S vykradnutou hlavou sa nechodí na políciu.
Mnohí ľudia sú ako tlačenka. Samé ucho.
Papier znesie všetko. Najmä toaletný.
Nosiči, na rozdiel od vydavateľov kníh a periodík, zvyknú mať väčšie náklady.
Dávno predtým, čo vyletel na Mesiac prvý človek, mnohí z neho spadli.
Trením biedy teplo nevznikne.
Vraj čestný človek u nás ešte žije! Preboha, z čoho?
Kde dnes dvaja vychádzajú z platu, tretí nevychádza z údivu.
Najväčšie úlovky chytia rybári, čo majú najdlhšie ruky.
Ívery
Egoista je človek, ktorý myslí viac na seba, ak na nás.
Lóbing, korupcia? Nie sa čo diviť. Veď už odjakživa sa dávalo…“na známosť.“
Niektoré porno hviezdy to nemajú ľahké. Keď si pomaly nemajú ani čo vyzliecť.
Poklona podnikateľovi: Ty si ale dobrá firma!
Najhoršie ak vodič začne hovoriť z cesty.
Výrub stromov by aspoň čiastočne pomohol k zániku aspoň niektorých tzv, mienkotvorných a nezávislých periodík.
Niekto sa iba preto stavia na hlavu, lebo sa nevie postaviť do čela.
Vždy si treba vypočuť aj toho druhého. Ale čo ak tára hlúposti?
Odmietam zásadne podať pomocnú ruku, ak je prázdna.
Neomylní to majú ťažké. Nemôžu sa učiť z vlastných chýb.
Veselým ľudom menej hrozí, že sa stanú smiešnymi.
Oveľa menej sa trápime nad stratou peňaženky, ako rozumu.
Aj kuchár nám nie je vždy po chuti.
Sme národ spevavý. Najmä vďaka alkoholu.
Sú miesta, z ktorých ťažko ustupuje aj múdrejší..
Pozmenené porekadlo: Kde sa dve politické strany bijú, tam vzniká tretia.
Bol síce sexuálnym maniakom, ale holú pravdu nechcel počuť.
Niekedy, keď si chceme stáť za slovom, musíme niekomu stúpiť na kurie oko.
Skoro všetko na svete sa dá kúpiť. To ostatné ukradnúť.
Dostali ste chuť na zakázané ovocie? Tak si ho aspoň poriadne poumývajte! po uzávierke
Môžeme byť hrdí na našich politikov, ako sa prezentujú v médiách, akí sú čestní.
Najlepšie je byť členom politickej strany KDH. Tí sa z hriechov a klamstiev majú možnosť vyspovedať.
Najmä v politických diskusiách je na zakrytie stebielka pravdy potrebná otiepka lží.
Nechápem, prečo niektorí politici musia čítať z papiera, keď tie nezmysly opakujú už po viaceré roky.
Láska je pekná vec. Pokým vám na to nepríde manželka.
Rada: Nechcete si dolámať hnáty? Naučte sa šikovne
padať na hlavu.
Povzdych nejedného podnikateľa: Ej, keby sa tak
dalo transplantovať svedomie!
Diskrétnosť je situácia, kedy nikto nič nevie a všetci vedia všetko.
Vraj každé hrable hrabú k sebe. Divíte sa? Veď ich vymyslel človek.
Spravodlivosti by sme sa mali dovolať. Veď ona je iba slepá.
Hodinky na rozdiel od manželky dokážeme nosiť na rukách takmer po
celý život.
Ja zásadne hovorím iba tým jazykom, ktorý mám v ústach.
– Záleží ako sa to vezme, – konštatuje skúsený úradník. na
Mnohým vraj svedomie nedáva spávať. Viac je takých, čo sa
u nich dosiaľ ani len neprebudilo.
Populácia sa nezvýši populistickými rečami.
Pôjdeš voliť?– Áno. Vidím v tom príležitosť
ako pochovať svoju budúcnosť v urny.
Škaredé myšlienky imponujú aj pekným ženám.
Ťažko hľadať konsenzus s tými, čo iba na všetko prikyvujú.
Otvorenosť existuje aj medzi zatvorenými.
Najhoršie, ak sliepka neznáša svoju gazdinú.
Peniaze sú ako pán Boh. Tiež ich nevidieť.
Nie každý, kto má špinu za nechtami predtým pracoval.
Vyhni sa opitému, bláznovi a daňovníkom.
Stroskotanci
Na ostrove sa ocitli stroskotanci z viacerých štátov. Po mesiaci na ostrove možno pozorovať nasledujúce zaujímavosti:
Jeden Talian zastrelil druhého kvôli Talianke.
Dvaja Francúzi tvoria pikantnú trojicu s Francúzkou.
Nemci vypracovali časový harmonogram, podľa ktorého súložia s
Nemkou, prácne ho dodržiavajúc.
Gréci súložia spolu, kým Grékyňa im varí.
Angličania furt čakajú, kým im predstavia Angličanku.
Bulhari najprv dlhé hodiny pozorovali oceán, neskôr takisto dlho
pozorovali Bulharku. Potom sa rozhodli plávať.
Japonci si vyžiadali inštrukcie z Tokia faxom.
Číňania si založili obchod so zmiešaným tovarom, reštauraciou a pracovňu a
Číňanku priviedli do druhého stavu, aby mali viac zamestnancov.
Američania sú na pokraji samovraždy, lebo Američanka sa v jednom kuse
sťažuje, že sa tu nemôže realizovať, nemôže hovoriť so svojim psychoterapeutom, nevie si s chlapmi spravodlivo rozdeliť domáce prace, oni sa k nej nesprávajú dosť slušne v porovnaní s jej bývalým priateľom, nemôže si konečne vyriešiť svoj vzťah k vlastnej matke, v porovnaní s palmami vyzerá byť tučná a vôbec nič na tom nemení ten fakt, že tu netreba platiť dane.
Austrálčania sa každú chvíľu fackajú, kým Austrálčanka v jednom kuse
flirtuje s ostatnými chlapmi.
Novozélanďania sa vysrali na Novozélanďanku a vybrali sa
pohľadať na ostrove nejaké ovce.
Íri si rozdelili ostrov na severnú a južnú časť, postavili si pálenicu. Na sex si vôbec nespomínajú, lebo kvôli kokosovému destilátu majú v jednom kuse zahmlený mozog, ale napriek tomu sú šťastní, lebo angláni sa cítia na hovno.
Slováci najprv dreli u Číňanov a neskôr začali predávať Slovenku, aby mali za čo kupovať írsku pálenku, pri jej popíjaní stihli založiť 9 politických strán, neustále rozmýšľajúc ako na to, aby im to fungovalo ako u Nemcov a mohli si užívať ako Francúzi.
Stojí deväťdesiatročný starček pred Úradom vlády a v ruke drží transparent na ktorom je napísané:
„Ďakujem Ivanovi Miklošovi za krásne detstvo.“
Vylezie von hovorca vlády a hovorí:
„Deduško, to sa pletiete, keď vy ste bol dieťa, tak Ivan Mikloš ešte nebol na svete.“
„No, práve preto som mal tak krásne detstvo, a za to mu ďakujem.“
V sobotu ráno som si privstal, potichu sa obliekol, urobil si obed a pomaly odišiel do garáže.
Za svoj Jeep som zahákol príves s člnom a tešil som sa na rybačku. Keď som však otvoril
dvere garáže, zistil som že vonku fúka vietor o rýchlosti 90 km/h. Zapol som si rádio a zistil som, že takéto zlé počasie má byť po celý deň. Išiel som teda naspäť do domu, v tichosti som sa prezliekol a znova som vliezol do postele. Objal som ženu odzadu a tichým hláskom som jej pošepkal: „Dnes je vonku príšerné počasie drahá, skoro ma odfúklo“
Moja žena, s ktorou som mimochodom ženatý 2 mesiace, na to odpovedala: „A si predstav, že ten môj blbý manžel sa vybral v takomto počasí na ryby.
Starší pán sa prechádza v parku so psom. Okoloidúci sa mu prihovára:
-Ako sa volá ten váš psík?
-Privatizér.
-Privatizér? To je ale čudné meno pre psa.
-To áno, ale viete aké je to zábavné. Keď na neho zakričím – privatizér! Viete koľko ľudí sa zrazu za mnou otočí?…
Oznam:
Predám psa pittbula, zožral mi svokru. Značka: Kupujte, kým mu chutí.
P r a – m i e n k y
Citius, altius, fortius
Skutočne bojovať začíname vtedy,
keď sme presvedčení,
že už ďalej nevládzeme.
Prístup k informáciám
A čo ak jedna myšlienka
preváži megabajty hlúpostí ?!
R e f o r m a
( podľa Murphyho )
Aj úspora administratívy
sa rieši byrokratickými metódami.
B y ť, či n e b y ť (filozofom)
Mnohí by radi boli Sokratom,
žiť so Xantipou však odmietajú.
Z r n k á
Zbierajme zrnká múdrosti,
lebo bez nich sa nedá rozsievať.
G e n e t i c k ý k ó d ?
Demokracia je u nás poznačená
tými nedostatkami,
ktorými sa vyznačoval aj socializmus.
P o h r o b k o v i a
Ešte nie všetci,
ktorí mali niekoho za sebou,
to už majú za sebou.
D e ľ b a p r á c e
Jedni robia čo môžu,
iní môžu to, čo robia.
Z l y h a n i e
Úlohu hrdinu nezvládol.
Spadol z podstavca.
S v e t l o
Nestačí byť svetlom,
treba byť jeho zdrojom.
Nevyhnutnosť
Hlavným predpokladom nesmrteľnosti
je s m r ť .
M a c o ch a m ú d r o s t i
Opakovanie v neskorších rokoch
už býva spravidla matkou sklerózy.
A ch ľ u d i a, ľ u d i a …
Ľudia nie sú zlí, sú iba horší.
P ô r o d
Dieťa sa rodí ťažko,
ešte ťažšie sa rodí človek.
W o r k o h o l i k
U nás prevládajú workalkoholici.
Pijú aj v práci.
V y m á h a n i e p r á v a
Došlo k najhoršiemu.
Už ani platné zákony neplatia.
R a j
Okrem strateného iného raja niet.
„Ekologické“ porekadlo
Strom nepadá ďaleko od sekery.
Ú č e t
Za príchod na svet platíme celý život.
Ívery
Život je zmena. Vďaka politike zmena k horšiemu.
Z politického kapitálu chudoba nevyžuje.
Kedysi lepšie fungoval ústredný výbor, ako ústredné kúrenie.
Kto hľadá nájde. Niekedy aj sponzora!
Nešlo o lacný humor, hoci tomu napovedala výška honorárov.
Jedine pivári sa dožili svetlej budúcnosti.
Závidím slimákovi. Nemôže sa stať bezdomovcom.
Ľahšie je rozbiť atóm, ako okresné a krajské úrady.
Ľuďom treba odpúšťať. Nie však miliónové dlhy.
Oveľa ľahšie je zvyšovať nájomné, ako úroveň bývania.
Heurékááá…
Neslávne osudy slávnych výrokov.
A predsa sa prekrúca!
Kocky sú prehodené.
Rušia ma Vaše kruhy.
Vyššie, rýchlejšie, silnejšie, s dopingom.
Prišiel, videl, zvíťazil, bol diskvalifikovaný. Dajte mi tak pevný bod,
aby už nebolo treba ničím hýbať !
Vymeňte ich, prosím národ !
Viem, že lepšie je nič nevedieť.
Myslím, teda som. Nepochopený. Nebuďte svine, hádžte perly !
* Povedali:
Kanibal, Demagokritos, Sakrates, Andante, Archimedenko, B. Brebt, Mufti,
Ivan Ivanovič, Háclav Wawel, Fr. Ringo Slovák.
Overte si to ! M. Kupecký
-Ako sa ti darí v manželstve?
-Ako na mori. Mám prílev starostí, odliv peňazí a občas príde aj búrka.
Do prievanu
Slovenská spoločnosť sa rozdelila na horných desaťtisíc materialistov a dolných milión idealistov.
Vážení, nemýľte sa. Zvieracia kazajka nie je oblečenie pre zvieratá!
Škola by mala študentov vychovávať nielen k práci, ale aj k nezamestnanosti.
Ak sa žena nevydá, je o jedného šťastného muža navyše.
Komu to páli, ten má vôkol sebe zrazu veľa hasičov.
Časy sú zlé. Keby aspoň to počasie bolo lepšie.
Ozajstná viera je, keď sa z náboženskej slobody teší aj človek hudobný ako kostolná myš.
Nosiči, na rozdiel od vydavateľov kníh a periodík, zvyknú mať väčšie náklady.
Dávno predtým, čo vyletel na mesiac prvý človek, mnohí z neho spadli.
Miesto pre žart sa nájde aj v preplnenom autobuse.
Správa pre prijímateľov honorárov: …Na množstvo nehľaďte…
Šéfovia podporujú kanibalizmus: Uprednostňujú podriadených, ktorí ich žerú.
Najživšie bývajú politické mŕtvoly.
(Ne) z á v i s l é m y š l i e n k y
Konečne sa zlepšila aspoň naša budúcnosť.
Snaha po zjednotení spravidla rozdeľuje.
Neexistuje dokonalý mier, sú len dokonalejšie zbrane.
Na mnohých je pravdivé iba to, že klamú.
Ľahko možno poblúdiť ak všetci ukazujú cestu !
Napriek guľatosti Zeme ľudstvo stojí na okraji.
Ľudstvo sa ponáhľa, aby nezmeškalo svoj koniec.
Satirika počuť najmä potom, ako bol umlčaný.
Niektoré rodiny sú také bohaté, že im nechýba ani vlastné peklo.
Kedysi čakali dievčatá princa na bielom koni, dnes čakajú tunelára na mercedese.
Kedysi bolo všetko pekné, ale drahé, dnes je to také drahé, že to až nie je pekné.
Kedysi sa táralo dve na tri, dnes sa tára ostošesť.
Lož je najčastejším prostriedkom dorozumenia sa človeka s človekom.
Povzdych: Ej, mať tak taký život, ako životopis!
Najlepšími taxikármi sú bývalí príslušníci ŠtB. Zákazník povie len meno a adresu už vedia sami.
Slobodný dôchodca si v konzumnej demokracii myslí čo chce a konzumuje na čo má.
Otázka ma trápi stále:
Kto nazval psov na sídlisku
nemé tváre?
SENTENCIE
Majitelia krčiem majú podnikanie v krvi. V krvi svojich zákazníkov.
Očný lekár a pacient si zvyknú padnúť do oka.
Myšlienky by mali byť perlou ducha. Niekedy sú však iba bižutériou.
Kde nie je čo ukradnúť, tam je vždy plno statočných.
Dali mu za pravdu. Palicou.
Smrť a exekútor prichádzajú neočakávane.
Niektoré reformy majú športový charakter. Ľudia si ich odskáču.
Alkoholizmus je choroba. Žiaľ, veľmi obľúbená.
Pravodovravy
Na bezočivosť sú každé dioptrie prislabé.
„ Ach tá pamäť ! “ – vzdychol si počítač.
Neverte takým, ktorí sľubujú prižmúriť očko. To vás len chcú mať na muške.
Čiernemu humoru sa dnes najlepšie darí v bielych plášťoch.
Do vlastných radov
Mám prečo žiť. Ibaže nemám za čo.
V mladosti som si nahováral dievčatá. Dnes si nahováram, že sa mám dobre.
Ak je toto tá vysnívaná budúcnosť, tak si radšej zvolím bezsenné noci.
Čertovská doba príde až potom keď nebudú rožky.
Mnohí dnes prežívame čas čakania. Na sociálnu podporu.
Človek hľadá človeka. Aby ho mohol ošmeknúť.
Pes na dedine sa má vraj oveľa lepšie ako dôchodca v mesta.
Dnes je ľahšie u nás predať republiku ako vrece zemiakov.
Zrnká
Vo víne je pravda. Najmä ak povieme – nemali sme toľko piť!
Aj tie najväčšie peniaze sa dajú utratiť v tej najmenšej reštaurácii.
Čo sa týka pitia u mnohých ťažko rozoznať všedný deň od osláv.
Riaditeľ väznice hovorí väzňom:-Urobte si všade poriadok. Prídu sem, medzi vás, členovia vlády. Na to jeden z väzňov vraví:-Preboha, ďalší privatizéri?
Podozrivý únosca
Pred niekoľkými dňami polícia zadržala podozrivého muža, ako vychádzal z dverí banky s vrecom na chrbte. Po jeho zadržaní sa s prekvapením zistilo, že nešlo o lupiča, ale občana, ktorý si niesol z peňažného ústavu omeškané dividendy ešte z čias prvej vlny kupónovej privatizácie.
Postreh: Slovensko je jedna veľká rodina. Súťažiaca.
Novopečený manžel telefonuje matke:
-Mami, mami, máme za sebou prvú manželskú hádku. Čo mám urobiť s mŕtvolou?
Dohovára manželka manželovi:-Vyrovnaj sa trocha, nebuď scvrknutý ako náš štátny rozpočet!
Minisúťaž
Čo je u nás ľahšie? Založiť oheň, alebo politickú stranu?
Čo je prospešnejšie pre Slovensko? Odstaviť atómové elektrárne (máme z nej elektrický prúd), alebo: Odstaviť vládu (Máme z nej prd). Ono sa to nielen rýmuje, ale môže to byť aj pravda.
Otázkáreň , alebo – vy sa pýtate, my odpovedáme…
Kto je najlepší lekár?
-Čas a pritom neberie ani úplatky.
Kedy sa Slovákom konečne v hlave rozsvieti?
-Asi až potom, keď zdraží elektrický prúd a energiu budeme dovážať z Ruska.
Čo u nás porástlo za Matovičovej vlády?
-Zadĺženosť.
Čo riskuje naša vláda kolenačkovou politikou k Západu?
-Toľko, že môžu o nás ľahko zakopnúť.
Aký rozdiel je medzi kapitalizmom a socializmom?
-Za socializmu sme boli okrádaní, teraz vykorisťovaní.
Kedy konečne padneme na dno?
-Už sme padli. Žiaľ, nebolo to dno ekonomické.
Ako hodnotíte hurhaj okolo činnosti na postoch našich poslancov v EÚ?
-Veľa kriku pre nič.
Páči sa vám striptíz?
-Áno. Najmä vyzúvanie sa členov politickej strany PS z problémov.
Čo vravíte na proklamovaný občiansky princíp?
-Nuž, podľa mňa viac ide o princíp ako o občana.
Ako sa u nás prejavuje parlamentná demokracia?
-Koaliční i opoziční poslanci si môžu vyliezť navzájom aj na chrbát.
Čo vravíte na výrok: Slovensko je čierna diera?
-Čierne diery máme v legislatíve.
Čo vravíte na súčasnú vládu?
-Zdá sa, že už pomaly naberá dych.
Som reumatik, čo mi poradíte?
-Vydržte. Ja som na tom horšie. Okrem reumatika som aj euroskeptik.
Ako vnímate finančný a hospodársky deficit?
-Ak to takto pôjde ďalej, budeme pomaly žiť z úrokov svojich dlhov.
Dá sa porovnať Mikloš s Mikloškom?
-Je to prirovnanie ako keby ste prirovnávali kozu s narkózou, či Roba s robertkom.
Dokedy budú politici iba sľubovať hory, doly?
-Pokým ich nepošlú občania do hája!
Kedy bude euro tvrdou menou?
-Keď nám namiesto pečene budú tvrdnúť dlane.
Ako budeme cestovať po zadĺžení Slovenska Matovičom, Hegerom, Sulíkom a Odorom?
-Už asi len výťahom.
Podľa čoho spoznáme čelných politikov?
– Práve vtedy, keď treba, a najviac ich potrebujeme, sú k nám otočení chrbtom.
Kedy budeme totálne hladovať?
-Ťažko povedať. Avšak pekne sa nám to už teraz rozbieha…
Opustila ma manželka čo mám robiť?
-Nič. Robte to ako súčasní politici. Tí sa tvária – ja nič, ja muzikant a opustila ich pritom aj idea.
Nemám na pivo, kam ísť?
-Vyčkať na dôchodok, alebo ísť protestovať..
Dokedy vydržíme túto ťaživú situáciu?
-Ešte zopár rokov, po skončení paktu vlády s občanmi. A potom si už zvykneme.
Kedy sa koalícia a opozícia medzi sebou dohodne?
-Nikdy. Pretože už sa im to nedarí ani v parlamentnom bufete.
Dá sa vyžiť z mesačného platu?
-Áno. Ak ste členom vlády, alebo parlamentným poslancom alebo poslancom EÚ, prípadne ministrom.
Dostaneme sa konečne do západnej Európy?
-Áno. Podmienkou je, aby sme mali aspoň na cestovné.
Čo je na väčšine koaličných novín najpravdivejšie?
-Tiráž.
Nemám čo do hrnca. Ako ďalej?
-To nech vás netrápi. Hlavne že vieme, kto má krvavé paprče.
Je pravda, že dzurindovci a šimkovci sa zaradili medzi tunelárov?
-Áno. Predovšetkým medzi tých v Branisku.
Princíp vládnutia u nás: Rok pred voľbami sa občanom, potenciálnym voličom, sľubuje, čo sa pre nich urobí. Potom, počas štyroch rokov, sa hľadá odpoveď prečo sa to nedalo urobiť.
Postgraduálne satirikum
Najbližšie jánošíkovské dni v Terchovej sa majú konať opäť v intenciách národných tradícií. Najmä hádzaniu hrachu a polien pod nohy.
Z vyšších kruhov (nie telocvične-pozn. autora) sme sa dozvedeli, že viacerí podnikatelia sa po odhlasovaní zákona o daniach doslova od radosti zbláznili. Zástupca ich stavovskej organizácie za všetkých podnikateľov vyhlásil, že odteraz budú dane priznávať a platiť bezo zvyšku a s radosťou.
Súčasný výstražný štrajk odborov: bu, bu, bu.
OZNAM
V kostole visel počas omše na stene oznam: Vážení veriaci! Do domácností chodia v ostatnom čase na kortešačku rôzni aktivisti verbujúci do KDH. Nedajte sa im nalákať a zachovajte sa dôstojne ako kresťania. Tí, čo nemajú pušku, môžu si ju vyzdvihnúť na fare.
Kruté pravdy a paradoxy
Naša armáda vojakov vstúpila do NATO. Ak treba, pridáme aj armádu nezamestnaných.
Kanis je vraj tlačiar. Kedysi nás dotlačil do Varšavskej zmluvy, teraz do NATO.
V európskych štátoch zaznamenali prílev našich Rómov. My za to čakáme prílev kapitálu.
Podobne ako v susednom Česku, stretli sa na spoločnej manifestácii mladí ľudia aj u nás s povzbudzujúcimi a optimistickými heslami, ktoré adresovali našej vláde: Ďakujeme, odíďte!
Agrobanka skrachovala, Slovenská sporiteľňa odkúpila Priemyselnú banku za korunu. Pravdepodobne je vytunelovaná a nie sú v nej vklady, čo svedčí o tom, že naše peňažné ústavy nestoja pomaly už ani len za deravý groš.
Z policajného zboru: Podľa najnovších informácií I. B., ako utajený svedok priznáva, že J. K. sa podieľa na únose M. K., ktorého spoznal F. S. D. G., ako bývalý poručík zboru sa včera stretol s J. C., ktorý to popiera, o čom vás budeme zajtra podrobnejšie informovať. Zatiaľ je z tejto informácie pre vás jasné iba to, že z toho viete veľké H.
Vysokú podporu pri vstupe do NATO a EU sme dostali verbálnu podporu najmä politickú, nie však finančnú, z čoho sa žiaľ obyčajný človek síce môže presýtiť, ale nie najesť.
Curriculum vitae Žobráka
Vážení čitatelia Žobráka! Dovoľte, aby som sa vám bližšie predstavil. Už od detstva bolo mojou veľkou túžbou urobiť si meno. Nešlo mi o obyčajné meno, ktoré som i tak dostal bez vlastného pričinenia do vienka, hneď po narodení, ale o dobré meno! Vlastne, čo to táram, veď v živote ani tak nejde o meno, ako o priezvisko.
Vždy som sa boril (a nie je tomu ináč ani teraz ) bez protekcie. Kedysi sa to tak volalo, neskôr tomu hovorili múdrejší odbornejšie,- socialistická známosť, teraz je to zasa klientelizmus a lobizmus. Istý čas sa mi darilo vtesnať sa do limitu, mal som protekciu, no prišlo k prestavbe, k rotácii kádrov, k odhlasovaniu definitívy opozície, a zostal som ako prst, sám. A keďže nie som Žid ani Róm, ale zakrúžkovaný ako stará nacionalistická štruktúra, navyše Slovák, mám to o to v živote ťažšie. Ba, častokrát si myslím, že som takmer bez šance. Jediné, čo som doteraz, pretrvávajúce z mladosti, nestratil, je elán a samozrejme nádej, ktorá umiera ako vždy posledná. Možno to tiež formulovať aj tak, že som sa stal veľkým dieťaťom, čo mi manželka dosť často pripomína ešte aj dnes, že som „ako malé dieťa“, „správam sa ako dieťa“, „rozumu mám sotva ako malý chlapec“, „nelíšim sa od kojenca“ a podobne. Mám však jednu veľkú, vzácnu vlastnosť – humor. A vraj ten, keď vás už opustia priatelia, manželka i všetci čerti, ten vás nikdy neopustí. Humor je aj pre žobráka vzácna vlastnosť, pretože aj jemu je iba zriedkakedy do smiechu. I on je človek, ktorému sa nevyhýbajú každodenné starosti, slasti i bolesti.
Už ako absolvent predškolského zariadenia som bol veselá kopa. Keď som navštevoval ročníky v základnej škole, ktoré som musel opakovať ( nie však kvôli aplausu) bolo vždy okolo mňa „živo“. Triedna učiteľka ma za všetky humorné výstrelky posielala za trest do kúta, kde som ako sympatizant konzervatívnej politickej strany KDH kľačiaval a stával sa tak živým príkladom pre ostatných žiakov. Samozrejme, príkladom odstrašujúcim. Mal som všetky prívlastky najhoršieho žiaka sedávajúceho v poslednej lavici, ktorému nechýbali ani somárske uši (niektorí spolužiaci, okrem uší na zošitoch a knihách, mali aj somársky kašeľ) a zostávajúceho (samozrejme, proti svojej vôli, nedemokraticky – hoci som ako bez rozumu kričal „nechcem násilie!“) často po vyučovaní, čiže takpovediac po škole.
Najkrajšie spomienky na školu mám z prestávok. Náš triedny učiteľ (doteraz neviem prečo) sa nám vždy vyhrážal slovami: “Počkajte, lagani, však život vás naučí!“ Tieto jeho slová som si zobral za svoje ako prvý a -šup ho poza školu! Veď načože drať zbytočne nohavice. Neprekážalo mi ani opakovanie niektorých ročníkov, veď napokon opakovanie je matkou múdrosti. Navyše dosiahol som vždy to, že po viacnásobnom opakovaní toho istého ročníka, po nastúpení do ďalšieho, som bol najlepším, najstarším a najskúsenejším žiakom. Počas absolvovania vyšších tried ročníkov základnej školy som už potajomky fajčil, skúšal „trávu“, sem-tam si dal frťana, ráno som sa holil a mal občiansky preukaz, čo u spolužiakov vzbudzovalo rešpekt a autoritu.
Školská klíma, pravdupovediac, mi bohvie ako nevyhovovala. Veď i štúdium na vyššej osobitnej škole, ktorú som absolvoval s viacerými budúcimi eštébákmi, som musel prerušiť zo zdravotných dôvodov. Akých? Nuž, učiteľ omdlieval vždy, keď ma uvidel. Mojím najobľúbenejším predmetom v škole bol elektrický zvonček. Na hodine matematiky, pri sčítavaní zlomkov, som sa cítil vždy ako polámaný. S obľubou som čakal radšej na zlomok sekundy, ktorý oznamoval začiatok niektorej z prestávok, prípadne koniec vyučovania. Najviac som sa v škole zabával, keď sme všetci, ako detektívi, hľadali spoločného menovateľa. Musel byť dobre ukrytý, pretože sme ho hľadali počas celej dochádzky na základnú školu, ktorú som kvôli približujúcemu sa dôchodkovému veku celú neabsolvoval. Medzi moje najobľúbenejšie predmety v škole patril telocvik, hoci od cvičenia som bol oslobodený. Súviselo to tak trocha aj s mojou fixnou ideou dostať sa za každú cenu v praktickom živote medzi „vyššie kruhy.“ Nevadilo mi, že som si občas plietol koňa s kozou a z telocviku, podobne ako zo správania, som mal spomedzi ostatných spolužiakov najhoršie známky – štvorky! Pre mňa osobne to bol úspech, pretože obe známky mi vylepšovali na vysvedčení môj celkový prospech. Svoju obrovskú fantáziu som vždy demonštroval na hodine slovenčiny, pri písaní diktátu. Toľko chýb naraz, ako povedala pani učiteľka, neurobí vraj ani človek na vyššom úradnom postavení, ktorý nemá sekretárku. Podľa mňa to však boli vždy iba dve chybičky. I keď v jednom slove.
Avšak tak, ako som nezabudol na školu ja, nezabudla škola na mňa. Pri príležitosti rôznych výročí, najmä štátnych sviatkov, dostávam naďalej domov blahoželania od mnohých známych. Mám ich zo všetkých bývalých žiakov a chovancov najviac, čo je pochopiteľné, pretože aj školskú dochádzku som absolvoval najdlhšie. Navyše som bol vždy stredobodom pozornosti, čo sa natrvalo zafixovalo do pamäti väčšiny členov učiteľského zboru, vrátane školníka. Ten si ma vždy pamätal najdlhšie. A hoci už chudák nie je medzi nami, vždy, ešte keď žil, rád rozprával o mne viaceré príbehy, namiesto rozprávok, svojim vnúčatám. Niektoré sú natrvalo nahraté a zvečnené aj na disketách, ba dokonca i archivované v zborovni. Sú to pekné a nezabudnuteľné spomienky. Napríklad, ako som vhodil najskôr dýmovnicu a neskôr semtex do rozpálených kachieľ, alebo natrel marmeládou baganče školníkovi a triednemu tesne pred začiatkom vyučovania podložil pripináček pod zadnú časť tela. Škola, s hrdým názvom V. I. Lenina sa ešte i dnes pýši tým, že som bol jej absolventom. Sám riaditeľ, ako som sa dopočul, viackrát za rok nezabudne pripomenúť moju maličkosť pri rôznych výročiach v školskom rozhlase. Uvádza ma napríklad aj ako doposiaľ neprekonateľného rekordéra v počte vymeškaných hodín, čo by zniesla aj Guinessova kniha rekordov. Verím, že aj tam sa raz dostanem, keď niekto zalobuje v môj prospech.
Žiaľ, či chvála bohu, každá minca má dve strany. Je to tak aj v mojom prípade, pretože táto školská absencia (myslím vynechanie strednej a vysokej školy), zanechali na mojom IQ veľké vedomostné medzery. Prejavilo sa to najmä pri skladaní životných skúšok, konkrétne v zamestnaní. Môj nástupný plat bol taký nízky, že som sa musel častejšie ukláňať a keďže som nemal jediného závistlivca stal som sa v pracovnom kolektíve najobľúbenejším jeho členom. A ak by sa dala prehrať moja výplatná páska, iste by vydala zo seba tie najsmutnejšie a najpesimistickejšie melódie. Manželka mi nie náhodou často prízvukovala-aj plat máš malý!…
Hovorí sa, že každé zlo je na niečo dobré. Pri mojich nízkych nárokoch a kvalifikácii som nebol nikdy nezamestnaný a zamestnávatelia, keďže sa na mne dalo ušetriť, doslova zvádzali o mňa boj. Ja som sa však s ich žobračenkou, ktorá bola hlboko pod sociálnym minimom, neuspokojil a rozhodol som sa podnikať. Žiarivý príklad som našiel u suseda, ktorý sa od rána do večera motal vo fóliovníku. Avšak pre neho to nebolo hlavné zamestnanie, ale skôr „fuška“. Tieto vidiny sa mi však napokon nepodarilo zrealizovať, pretože som, podobne ako väčšina našincov od prírody tvor lenivý. Navyše, od častého zohýbania sa mi začala deformovať chrbtica tak, že som sa skláňal aj pred ľuďmi bez autority a zdravil a usmieval sa na ľudí, ktorých nenávidím. Začal som byť tvárny, bez vlastného názoru, čo ma privádzalo takmer do zúfalstva. Prišiel som na to, lepšie povedané posúdil som, pretože na usudzovanie som sa, ako mnohí naši politici, jednoducho nezmohol, že dnes je veľa iných možností, ako sa realizovať, ako prežiť, či lepšie povedané preživoriť. Hoci práca bola i je pre mňa archaizmom a posledným zúfalým pokusom ako sa dostať k peniazom. Najviac sa mi pozdávala, popri ľahkej atletike, ktorej som fandil, ľahká múza. Skúsenosti som už aké-také mal aj v tomto smere, veď som sa neraz pokúšal na panel nášho činžiaku namaľovať čerta na stenu. A keď mi v spomienkach na školu prišlo na um úspešné prispievanie do školského časopisu Špendlík. Bolo rozhodnuté!
Najskôr som začal netradične, písaním anonymov, čo však netrvalo dlho, pretože mi z redakcií neodpovedali a za príspevky som nedostával honorár. Pokračoval som prispievaním do okresných novín, do pravidelnej rubriky – Čierna kronika. Aj tu však môj počiatočný elán pomaly ale isto začal ochabovať, pretože kriminalita postupne ubúdala, až rubriku museli načisto zrušiť pre akútny nedostatok príspevkov. Rubrika síce zanikla, avšak známosti zostali. Odrazovým mostíkom bolo uverejňovanie mojich básnických prvotín v Repných listoch. Okrem veršovačiek to boli aj krátke spomienky a klebety. Výpiskami z denníkov a pamätníčkov z mladosti postupne uzreli svetlo sveta všetky čertoviny, ktoré som kedy napáchal. Ľudia to vyhľadávali, ba išli sa priam potrhať, pretože politika im už liezla vrchovato na city a na nervy. Avšak aj táto moja iniciatíva razom skončila. Potom, čo som si vzal na mušku môjho bývalého spolužiaka, dnes úspešného privatizéra a podnikateľa, ktorý streľbou z guľovnice, idúc povedľa redakcie, smrtonosne vyplašil celý redakčný a vydavateľský kolektív, vrátane majiteľa. Zaujímavé, že môj bývalý spolužiak toleroval moju kritiku na rozkrádanie, nezniesol však kapitoly, ktoré odhaľovali to, ako v škole odo mňa opisoval domáce úlohy a špáral sa v nose, čo pokladal za najväčšiu osobnú urážku.
Následne na to som presedlal na poéziu. Táto špecialita, v rámci pracovnej rekvalifikácie, na čo mi úrad práce poskytol rozvojový príspevok za predložený projekt, mi sedela ako ušitá, pretože som človek jemnocitnej povahy a tak trocha aj romantik. Dedukujem to z toho, že raz, pri istej príležitosti, padla roleta a ja som si myslel, že je zatmenie slnka. Skladanie veršov mi bolo blízke aj preto, že som krátky čas pracoval ako závozník v uhoľných skladoch. Svoje príspevky som písal tak emociálne, sugestívne a dojemne, že viacerí fanúšikovia a faninky tohto žánru, po prečítaní mojich výtvorov, zostávali dlho na mäkko. Až natoľko, že si dokonca začali rozumieť susedia v paneláku, ktorí predtým chodili nevšímavo vedľa seba. Ba dokonca prišlo k fúzii slovenských a maďarských politických strán, čo časom ohrozilo štátny záujem a suverenitu. Vyústilo to do takých rozmerov, že manželské páry sa navštevovali nielen v čase pracovného času, ale aj potajme. A keď si už začali rozumieť aj novomanželia so svokrovcami, luteráni s kresťanmi a buzerantmi, členovia strany s nepartajnými, bolo zle nedobre. Hľadal sa vinník. Dostal som zopár anonymných listov s vyhrážkami, v ktorých ma ich horliví pisatelia rezolútne žiadali, aby som s tvorbou prestal. Poslúchol som ich, avšak až potom, čo mi neznámi páchatelia rozbili ma mojej králikárni okná a odmontovali na trabante všetky štyri kolesá. Posledný môj hovnorár, ktorý mi prišiel, navyše s veľkým meškaním, bol 34,6O Sk a svorne si ho rozdelili manželka s poštárkou. Nezúfal som, pretože moje meno sa i napriek čiastočným neúspechom stalo čoraz známejšie a populárnejšie.
Na kriedovom papieri s hlavičkou som sa ako autor, po krátkej odmlke, objavil už so pseudonymom. Originálnu som mal iba vizitku s číslom mobilného telefónu. Hoci opatrnosť je matkou múdrosti, moje články i tak ľudia poznali podľa rukopisu, keďže som mal vycibrený štýl a tak nečudo, že ma znova objavili a spoznali. Neprotestoval som, najmä potom, čo sa môj renomovaný príspevok objavil v žatevnom Spravodaji a súčasne v obecnom rozhlase. V oboch som mobilizoval brigádnikov na žatevné práce a spravodajský blok obsahoval tiež neplatičov daní, dĺžníkov nájomného, inkasa a výživného.
Dnes je však už situácia iná. Najmä potom, čo som úspešne absolvoval ďalšiu životnú školu – autoškolu a po úspešnej nadačnej stáži v USA získal neoficiálne titul Humoris causa. S titulom, ktorý som si vycapil na vchodové dvere mám však problémy. Pretože ľudia sú závistliví a vedia, že som okrem školy života neabsolvoval žiadnu školu. A tak ma vážne neberú ani susedia, ba dokonca ani známi, a ani zdravotníci, pracovníci psychiatrickej liečebne. Tak trocha závidím susedovi Janovi, pretože ten má, na rozdiel odo mňa, aspoň to svoje „JA“. Hnevá ma, keď mi občas prídu na um múdre slová moje starej mamy, ktorá mi často vravievala: „Chlapče, z teba nikdy nič nebude!“ A zdá sa, že mala pravdu. Nuž ale, čo tam po tom, veď stromy nikomu nerastú do neba a svetská sláva je i tak iba poľná tráva! Preto sa pokúšam opäť o ďalší životný kúsok, tvorbu, v podobe krátkych literárnych útvarov – aforizmov, ktoré vám, vážení čitatelia, priaznivci humoru a satiry, popri tomto krátkom curriculum vitae, predkladám:
-Prečo je viac ľudí ako opíc?
-Pretože je pohodlnejšie súložiť v posteli, ako na strome…
-Prečo dnes tak veľa ľudí číta bibliu?
-Pripravujú sa na záverečné skúšky.
Na Slovensko prišiel cudzinec, ktorý sa pýta okoloidúceho chodca:
-Prosím vás, neviete kde sa tu páli slivovica a pestujú drogy?
-Ale áno. Vidíte ten kostol oproti?
-Áno.
-Okrem neho všade.
Motto rómskej olympiády:
„Nie je dôležité zúčastniť sa ani zvíťaziť, ale vrátiť náradie!“
-Fero, za čo by si pretiahol mňa, mamu, babku a psa Dunča?
-Teba zadarmo, mamu za 30 eur a babku nech pretiahne Dunčo.
Vzrušenie a vek. Najviac sa vzruší:
18-ročná: ak jej siahnete na prsia.
30-ročná: ak jej siahnete medzi nohy.
60-ročná: ak jej siahnete na dôchodok.
V jednej nemocničnej izbe si pacient honí vtáka a v druhej miestnosti chlap súloží. Hosť sa pýta primára:
– To je snáď drahšia izba?
– Nie, poisťovňa.
Chlapík chová tchora a vedie si ho na motúziku mestom. Priatelia ho udivene zastavujú a on im vysvetľuje:
-Nuž čo, niekto má psa, iný škrečka, ďalší kanárika…
-Dobre, – kladie mu jeden zo známych otázku:- Ale kde mávaš toho tchora v byte cez noc?
-Nuž, spí s nami v posteli!
-A čo ten smrad?
-Tchor si už zvykol.
Rozčúlený občan volá na políciu:
-Vykradli ma!
-A čo vám zobrali? – pýta sa policajt.
– Patentný zámok, strážneho psa a najmodernejšie poplašné zariadenie…
-Arana, vieš prečo istého maďarského politika vylúčili zo strany?
-Nie.
-Pretože, vraj chová psa, slovenského čuvača.
Z komory sa stratilo dva kilogramy syra. Gazdiná upodozrieva mačku. Kvôli tomu aby sa presvedčila, postavila ju na váhu. Vážila presne dva kilogramy.
-Ták, syr by som už mala, ale kde je mačka?
-Dežko, máš radšej mačičky, alebo psíkov?
-Mne je to jedno, len aby k tomu bol čerstvý, mäkký chlebík.
Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave
Ryba smrdí od hlavy. V našich znečistených riekach celá.
Podľa politickej praxe nesmelo vyslovená pravda má menšiu váhu ako s istotou vyslovená lož.
Niektorí ľudia akoby si koledovali o peklo. Už na zemi podkurujú.
Peniaze sú ako protiidúce vozidlá – míňajú sa.
Zvieratá najťažšie znášajú ľudské spôsoby.
Čistý príjem možno vypočítať aj zo špinavých peňazí.
Keď meriame životnú úroveň podľa brucha, najvyššiu majú pivári.
Lož má vďaka svojim krátkym nohám veľmi dobrú stabilitu.
Pozmenené príslovie: Kde sa dve politické strany bijú, tam vzniká tretia!
Mnohí doplácajú na vlastnú hlúposť. Žiaľ, za štátne peniaze.
Čím viac pravidiel, tým viac sa darí výnimkám.
Božie mlyny melú pomaly. Nečudo, veď každý z nás chodí len s troškou do mlyna.
Mediálne vyjadrenia našich politikov, alebo:
trocha recesie nezaškodí…
Fico: Opozícia nás chce vyviesť z kríze a problémov, do ktorých nás dostala.
Šimkovičová: Niekedy mám dojem, že hlad po kultúre vystriedal normálny hlad.
Keketi: Trpezlivosť páni, namiesto kúzelníka príde možno aj zahraničný kapitál.
Kažimír: Nominálna hodnota eura klesla, ktože nám ju postaví…
Harabín: Na rozhodnutie súdov si treba počkať, veď čo sa vlečie, neutečie!
Sulík: V opozícii sme sa dohodli, že sa už nikdy nedohodneme.
Matovič: Klamstvo v politike si vyžaduje veľmi dobrú výrečnosť.
Majerský: Netreba sa znepokojovať, veď aj erotika sú holé fakty.
Bugár: V politickej strane Most-Híd to fungovalo tak, že politici maďarskej národnosti boli na moste a slovenskí pod ním.
Draxler: Mojim najobľúbenejším predmetom na škole je elektrický zvonček.
Dolinková: Len sa toľko neponosujte, veď aj zdravotníctvo je súce na hospitalizáciu.
Kamenický: Zdá sa, že najviac vysychajú finančné toky.
Pelegríni: Netreba sa ničoho obávať. Slovenskú chudobu si hravo ubránime, aj pred teroristami i utečencami.
Eštók: Je to takmer pravidlom, že požiar nám pomáhajú najvehementnejšie hasiť tí, čo ho spôsobili.
Kaliňák: Doba sa zmenila. Kedysi nad našimi hlavami lietali vtáky a motýle, dnes lietadlá a drony.
Ševčovič: Nemusíme realizovať úlohy EÚ stačia ak plníme odporúčania.
Takáč: Veľa toho zorieme aj mimo agrotechnických termínov.
Fiačan: Okrem dopravných pravidiel sa žiaľ porušujú aj poslanecké, spoločenské a ekologické.
Lajčák: Od EÚ si nedáme rozkazovať. Stačia nám odporúčania.
Šimečka: Musíme bojovať za dnešnú demokraciu a slobodu. Veď dnes sa môže aj bezdomovec môže slobodne rozhodnúť pre akýkoľvek kontajner.
Richter: Ani počas snehovej kalamity by nemal viaznuť sociálny dialóg.
Danko: Sme v období, keď národ padol, no mnohí opoziční politici sa ešte držia.
Občan: Každý deň myslím pozitívne. Nahováram si, že mi je dobre.
Pozmenené príslovia a porekadlá
Každé hrable hrabú k sebe. Nečudo, veď ich vynašiel človek.
Ten, kto chce hrať hokej, palicu si nájde!
Staroba choroba a nízky dôchodok.
Nekrič hop, ak si prekročil stanovený limit!
Kam čert nemôže, pošle dotazník.
Čo na srdci, to na zdravotnej kartotéke!
Kamaráti buďme, úplatky si plaťme!
Láska ide cez žalúdok. Asi preto je toľko žalúdočných chorôb.
Hluk škodí. Okrem sirény, ktorá nám oznamuje pracovnú prestávku.
Beriem a dávam úplatky, teda som!
Vlk vlkovi človekom!
Ukáž mi svoju výplatnú pásku a aj ti poviem kto si!
Spí na vavrínoch! – vravia s obľubou tí, čo sa nikdy nepostavili na štart.
Kedysi si ženy trhali vlasy, dnes obočie.
Kopanie jamy druhému nie je robenie diery do sveta.
Dobrých ľudí sa veľa zmestí. Asi preto, že je ich tak málo.
Všetko si vyžaduje svoj čas. Niektoré súkromné veci aj čas cudzí.
Spravodlivosti by sme sa mali dovolať. Veď ona je iba slepá.
Funkcia je miesto, ktoré vám nik neuvoľní zo slušnosti.
Kto skôr príde, ten je mlynár.
Láska nielen hory, ale aj more starostí prenáša!
Z cudzieho krv netečie. S výnimkou dobrovoľného darcovstva.
Nie všetky cesty vedú do Ríma. Niektoré k nadávanou, alebo na nákupy v pracovnom čase.
Nič netrvá večne. Ani privatizácia.
Čo je dobré chváli sa samo, zlé pochvália díleri.
Kam čert nemôže pošle ženu, alebo chlapa s fľašou.
Kto skôr príde ten nielenže skôr melie, ale má aj prednosť pred ostatnými.
Pravda vždy zvíťazí! V rozprávkach a vo filmoch.
Čas sú peniaze, no máme ich iba za čas.
Satirické echo
Neznáma fyzická osoba vložila do nebankového ústavu vyše päť miliónov korún. O túto sumu však táto dôverčivá osoba podvodom prišla. Nečudujme sa potom, že u nás tak rapídne pribúda chudobných a žobrákov.
V politike nikdy nehovor nikdy…Preto nie div, že v túžbe dostať sa do parlamentu a následne k peniazom sa Slovák objaví na kandidátke SMK, Maďar na kandidátke SNS a duchovný na kandidátke KSS.
Stretnutie našich najvyšších predstaviteľov s americkými trvalo veľmi krátko. I napriek úspešnosti tohto stretnutia niektorí analytici pochybujú o tom, že sa nám za taký krátky čas podarilo druhej strane vysvetliť, prípadne ukázať na mape, kde sa vlastne Slovensko nachádza.
Podľa asociácie zamestnávateľov výška minimálnej mzdy by mala korešpondovať s výkonnosťou našej ekonomiky. Pri správnych prepočtoch to ale vychádza tak, že mnohí zamestnanci by potom museli pracovať zadarmo.
Niektoré naše lekárne boli istý čas zatvorené pre problémy s poisťovňami. Zaujímavé je však, že návrhy riešení prichádzali práve od tých, čo problémy spôsobili.
Zlé jazyky tvrdia, že so Slovákmi to ide stále dolu kopcom. Výborne, veď dolu brehom sa ide ľahšie. Otázne ale je, až kam sa dokotúľame.
Svetová zdravotnícka organizácia navrhla, aby sa na Slovensku popri mnohých ďalších medicínskych diagnostických vyšetreniach podrobil každý občan súčasne aj psychiatrickému. Dôvod? Vraj ľudí zaujímajú televízne krimi noviny viac ako miliónové privatizačné a reštrukturalizačné podvody.
Veľmi dôležitým prvkom u nás je štatistika. Množiace sa agentúry síce nič užitočného občanovi neprinesú, no skoršie ako voliči vedia, ktoré sa strany sa dostanú do parlamentu.
Kto ako hovorí:
Patológ: Môžem smelo prehlásiť, že sa najčastejšie stretávam s otvorenými ľuďmi.
Predavač obuvi: Ja viem najlepšie kde koho „bota“ tlačí.
Chovateľ králikov: Robota nie je zajac, neutečie.
Obuvník: Obviňujú ma, že veľa času prešustrujem.
Auto opravár: Mne nik nevyčíta, keď si občas v práci ľahnem.
Hodinár: Ja viem najlepšie, koľko odbilo.
Zápasník: V kolektíve je sila. Najmä v zápasníckom.
Zámočník: Dokážem robiť lepšie kľučky ako futbalista.
Sudca: Žiaľ, oslavovanejší je sud, ako súd.
Opravár výťahu: Mňa striedajú úspechy. Raz som hore, raz dolu.
Optik: Ja sa každému môžem smelo pozrieť do očí.
Poľovník: Zaujímavé, že mi nik nevyčíta ak mám zajačie úmysly.
Mlynár: Na rozdiel od politikov nemeliem iba ústami.
Cukrár: Pomsta je sladká. Najmä ak dám niekomu facku.
Predavačka drogérie: Môžem smelo prehlásiť, že práca mi vždy vonia.
Fotografista: Mne aj nahnevaný vždy venuje úsmev.
Hrobár: Nemám funkciu, no i tak mám veľa ľudí pod sebou.
Smetiar: Mne nik nevyčíta, že zametám pred cudzím prahom.
Potápač: Mňa chápu, hoci sa vždy snažím dostať nahor.
Nezamestnaný: O nás môže každý povedať, že čas pracuje pre nás.
Chirurg: Naše povolanie si vyžaduje občas nechať niekoho „v štichu“.
Televízny pracovník: My sme ako lekári. Liečime nespavosť.
Zápasník: Zlé jazyky tvrdia, že som sadista.
Hubár: U nás, na rozdiel od politikov je dôležité vedieť uberať sa správnym smerom.
Šachista: Začínam mať obavy, aby mi nezačalo strašiť vo veži.
Boxer: Som osamotený a preto odkázaný iba na svoju päsť.
Echo Humorikonu
Myšlienky k blížiacemu sa najväčšiemuu sviatku kresťanov
Hlúposť je dar, nie však vhodný pod vianočný stromček.
Ani lístok sa na strome nepohol. Strom bol totiž vianočný, a ten má ihličie.
Pripravili mu pod vianočný stromček ozajstné prekvapenie. Nekúpili mu nič.
Ak vám niekto sľúbi, že niečo urobí do Vianoc, veľmi sa na to nespoliehajte.
Najskoršie ovocie je na vianočnom stromčeku. Oberáme ho hneď po Novom roku.
Prvý január – Nový rok – sa líši od ostatných dní v roku tým, že svojimi predsavzatiami a sľubmi klameme iba sami seba.
Opitý vracajúci sa zo silvestrovskej zábavy sa dá zaviesť taxíkom domov.
-Kam to bude presne? – pýta sa taxikár.
-Opitý na to:
-Do obývačky.
Zo silvestrovskej zábavy sa vracia opitý vodič. Zastavia ho policajti a pýtajú sa ho:
-Kedy ste sa tak opili?
-Ajajaj, to bolo dávno. Ešte vlani.
Na súde.
-Ako ste sa mohli tak do nemoty opiť a potom riadiť auto, pán Mrkvička?
-Viete, počas silvestrovskej zábavy som bol v zlej spoločnosti. Boli sme štyria na liter slivovice a všetci, okrem mňa boli abstinenti.
Opilca spiaceho na lavičke po rušnom silvestrovskom fláme budia policajti:
-Vstávajte, čo je tu nocľaháreň!?
Opitý sa preberie a vraví:
-A čože ja som informátor?!…
Čo znamená, ak uvidíme na budove firmy čiernu zástavu?
-To, že sa tam uvoľnilo jedno pracovné miesto.
Silvestrovský horoskop na dnešný deň pre vás:
„Celý deň vás budú ospevovať, vynášať do nebies a obsypávať kvetmi. Nuž čo, pohreb je už taký.“
Ako blondínka zabíja vianočného kapra?
-Snaží sa ho utopiť vo vani.
Boli ste už na Štrbskom plese?
-Nie. My chodíme na Silvestrovský.
-Hneď pred vianočnými sviatkami sme odcestovali na dovolenku.
-A kde ste ju celú strávili?
-V nemocnici.
Sťažuje sa jeden chlap druhému:
-My muži to máme nielen na Silvestra ťažké. Pri ceste do krčmy máme slintačku, cestou späť krívačku a po príchode domov nás čaká šialená krava.
Policajti zastavia vodiča, ktorý po Silvestri ponáhľajúc sa domov prekročil rýchlosť:
-Vážený nevideli ste dopravnú značku?
-Videl.
Tak prečo ste neznížili rýchlosť?
-Pretože vás som nevidel.
-Kde si bol vlani na dovolenke?
-V Čiernom Balogu.
-A ako tam bolo?
-Ani sa nepýtaj. Chuligáni ma zbili a manželku znásilnili.
-A kam sa chystáš tento rok?
-Do Čierneho Balogu.
-Ale, vravíš, že ťa tam zmlátili…
-Áno. Ale manželke sa tam zapáčilo.
-Čo si to dovoľujete?-pýta sa rozhorčený mladík, ktorý drží v náručí ženu.
-Nehnevajte sa, -vraví nesmelo muž, ktorý si prisadol. Chcem iba , aby mi manželka dala kľúče od bytu.
-Slečna, vy ste po tom koňaku úžasná.
-Dovoľte, ja som žiadny koňak nepila!
-Vy nie, ale ja áno.
Vraví lekár pacientovi:
-Žiadne ženy, žiaden alkohol, žiadne cigarety…
-Pán doktor a čo mi z tých mužských záležitostí zostane?
-Holenie.
Do prievanu
Nastavil som pascu na myš. Žalujú ma príbuzní bezdomovca.
Závet je niekedy jediná možnosť, ako prinútiť deti na návštevu rodičov.
Aj medzi kanibalmi môže cestovateľ vydržať dlho. Keď ho zakonzervujú.
Dnešná doba je učiteľkou matematiky. Naučila nás rátať so všetkým.
Hlavy pomazané. Starú prax nahradili formy nové, na hlavy sa dostáva maslo nátierkové.
Do hlavy stúpajúca sláva vytláča mozog.
Nevera je vlastne láska na druhý pohľad.
Podľa EÚ sme národ farmárov. Veď každý z nás má doma nejakú tú kravu.
Keď už tzv. slovenská cesta je fuč, máme aspoň zbojnícke chodníčky.
Bohatí profitujú z predaja plynu, chudobným postačí plynnosť z vetrov.
Myšlienka týždňa
Ako vidieť, aj Slovensko, ako suchozemský štát môže mať more problémov.
Vraví Kohn:
-Predstavte si: ostnatý drôt, strážna veža, svetlomety, guľomety, po zuby ozbrojená stráž a predsa som sa tam dostal…
-Zasa si prišiel opitý domov?-vyčíta manželka manželovi.
-Prosím ťa, čo si to zasa vymýšľaš, nevidíš, že ma kamaráti priniesli…
Hosť prišiel večer do reštaurácie, kde mu dali veľmi malú porciu mäsa. Nahnevaný ho vzal medzi prsty a začal plácať ako malé decko po zadočku druhou rukou a pritom vraví:
-Ej, ty si taký maličký, že o takomto čase by si mal už dávno spinkať…
-Ták, vidíš ti naničhodník,- vraví matka synátorovi.-Babička ti dala koláč a ty si jej kameňom rozbil okno.
-Mami, to nebol kameň, to bol ten koláč.
Manžel sa nečakane vrátil domov zo služobnej cesty a začal hlava nehlava mlátiť manželkynho milenca. Ona ho pritom povzbudzuje:
-A teraz mu vraz jednu z jednej i druhej strany a poriadne ho nakopni. A nezabudni ho nabrať aj parohami!
-Deti, dnes večer nebudeme jesť kvôli držaniu diéty!
-Ale, mami, povedz pravdu, že otec opäť prepil celú výplatu.
Ráno budí manželka manžela:
-Jano, vstávaj, lebo zasa prídeš neskoro do krčmy!
Dohovára pani Konopásková manželovi. – Nechápem, prečo musíš každú nedeľu rozhodovať zápasy! Tých pár faciek môžeš dostať aj doma…
Do kupé vlaku si prisadne černoch. Babička sediaca povedľa sa zrazu prebudí a vraví:
-Preboha, to sme už v tuneli?!
Slovák, stroskotanec, žije už dlhší čas na opustenom ostrove. Keď pristane pri brehu zaoceánsky parník vystúpi z neho na breh dôstojník, podá Slovákovi čerstvé noviny a vraví mu:
-Pán kapitán vám odkazuje, aby ste si najskôr prečítali dnešné noviny a až potom sa rozhodli, či sa chcete definitívne vrátiť domov, na Slovensko.
Zhovárajú sa dvaja bezdomovci:
-Fero, aké je tvoje denné životné minimum?
Dve pivá denne.
-Akým druhom umenia sa ráčite zaoberať?
-Som dôchodca.
-A to tiež patrí do umenia?
-Samozrejme. Veď skúste vyžiť dnes z dôchodku!
Bezdomovec zvoní pri dverách bytu a vraví:
-Gazdiná, nenašiel by sa u vás kúsok torty?
-Prečo práve torty, kúsok chleba by vám nestačil?
-Stačil, ale práve dnes mám narodeniny.
-Vážený, taký silný chlap a nehanbíte sa chodiť po žobraní? Mali by ste pracovať.
-Veď ja aj pracujem. Žobrať chodím po pracovnom čase, pretože dnes sa z jedného platu vyžiť nedá.
-Čo sa podľa teba zmenilo od nežnej revolúcie, Anča?
-Veľa. Politika sa dostala do kostolov, v parlamente samé vulgarizmy a v domácnostiach sa musíme modliť, aby sme prežili.
Hovorí bývalý minister kultúry, súčasnému:
-Nuž, povedz, ktoré kultúrne zariadenia fungujú počas tvojho ministrovania?
-Krčmy.
-Jožko, od nového roku všetko zdraží a tak budeš musieť viac šetriť!
-Ako a čím mám prosím ťa ešte šetriť?
-Napríklad, vždy keď otvoríš chladničku, tak sa v nej svieti…
Taliban pred hodinou oznámil, že uniesol nášho Mikiho….
Žiadajú výkupné 20 miliónov dolárov…inak ho pustia…
Žid si zobral za ženu cigánku. Po čase sa im narodil syn. Raz, keď mal
už 10 rokov, vbehol za mamou do kuchyne a kričí:
– Mami, ta ja cigán alebo žid?
– Prečo sa pýtaš, synu?
– Ta bo vonka stojí bicykel a ja neviem, či ho mám ukradnúť alebo
predať.?
Pýta sa učiteľ žiaka:
-Janko, prečo si nebol včera v škole?
-Ale, zomrel mi starý otec.
-Prečo klameš, veď som ho videl, ako som išiel povedľa vás, v okne.
-Môže byť, vraví Janko. Otec ho tam vyložil kvôli poštárovi, ktorý mu práve včera priniesol dôchodok.
Zaujímavý paradox: Aj s predvolebným gulášom možno opiť.
Keďže ľudia chcú byť stále klamaní, aj na to slúži predvolebná kampaň..
Policajti zastavia vodiča, ktorý prekročil rýchlosť:
-Vážený nevideli ste dopravnú značku?
-Videl.
Tak prečo ste neznížili rýchlosť?
-Pretože vás som nevidel.
Vraví manželka manželovi:
-Som pre teba už ako tie tvoje obľúbené noviny.
-A to už prečo?
Zoberieš ich do rúk, prelistuješ, zanadávaš si a hneď na to zaspíš…
Učiteľka chváli matke syna, že aký je výborný zo zemepisu. Matka na to:
-Bodaj by aj nie, keď už dlhšie zháňame otca kvôli alimentom po celej republike.
-Miško, je to pravda, že lož má krátke nohy?
-Ale kdeže,-vraví mu otec. -Ak by to bola pravda, niektorí naši politici by už boli trpaslíkmi.
Predseda KDH navštívil lekára a sťažuje sa mu:
-Pán doktor, v ostatnom čase cítim pekelné muky.
-Preboha, už teraz, za živa?-čuduje sa lekár.
-Viliam, vieš aký rozdiel je medzi podvodom, napríklad nebankových subjektov a politikou?
-Nie.
-Nuž, keď ťa okradnú a oklamú súkromní podnikatelia, to je podvod. A keď poslanec, tak to je politika.
Počas návštevy Izraela sa náš pán prezident zúčastnil potajme na spovedi. Okrem toho, že spomenul hriechy komunizmu, opýtal sa:
-Je veľký hriech oklamať Žida? Spovedajúci mu na to odpovedal: – To nie je hriech, to by bol zázrak.
Starší pán sa prechádza v parku so psom. Okoloidúci sa mu prihovára:
-Ako sa volá ten váš psík?
-Privatizér.
-Privatizér? To je ale čudné meno pre psa.
-To áno, ale viete aké je to zábavné. Keď na neho zakričím – privatizér! Viete koľko ľudí sa zrazu za mnou otočí?…
-V parlamente vraj schválili novelu zákona, podľa ktorej sa majú vyrábať smätné kontajery, ktorých výška má byť o meter nižšia ako doposiaľ.
-A to už prečo?
-Aby sa v nich ľahšie bezdomovcom manipulovalo a do nich vchádzalo.
-Ktorí občania sa budú mať na Slovensku v najbližších dňoch najlepšie?
-Tí, čo zomrú.
-Prečo sa likviduje Matica slovenská?
-Pretože sa po vzniku Veľkého Maďarska už s jej činnosťou neráta.
-Ako sa dá dnes prežiť na Slovensku?
-Jedine zo spomienok. Pretože zo sociálnej podpory a dôchodku to nejde.
-Aký je najväčší sen bezdomovca?
-Bývať pod kanálom La manche.
-Pán generál, viete, že na Slovensku máme až dve armády?
-Viem, ibaže tá väčšia armáda je armáda nezamestnaných…
-Čo sa každej vláde podarí za štyri roky vládnutia?
-Veľa. Napríklad presvedčiť občanov, že sa majú dobre.
Z ohlasu diváka:
-Neviem, prečo Slovenská televízia sa nám vždy ospravedlňuje iba za poruchy a nie za program?!
Traja priatelia, idúc z krčmy sa hádajú, kto má najškaredšiu manželku.
-To ja keď idem po ulici, všetci si nás obzerajú, taká je škaredá,-vraví prvý.
-To ja zasa nemôžem s ňou nikam ísť, taká je škaredá, -vraví druhý.
-Chlapi, to je nič, škaredosť mojej starej, tá sa nedá opísať, to chce vidieť.
-A kde ju máš?-pýtajú sa ho.
-Nuž kde?-Schovanú v pivnici.
Kamarát pootvorí dvere pivnice a zakričí:-Mara, pod sem hore! Ale neber si masku. Nebudeme sa milovať, chcem ťa iba ukázať…
-Kde si bol vlani na dovolenke?
-V Čiernom Balogu.
-A ako tam bolo?
-Ani sa nepýtaj. Chuligáni ma zbili a manželku znásilnili.
-A kam sa chystáš tento rok?
-Do Čierneho Balogu.
-Ale, vravíš, že ťa tam zmlátili…
-Áno. Ale manželke sa tam zapáčilo.
Manželka odchádza do kúpeľov, vlak sa pohýňa, manžel poklusom doprevádza vlak a volá na manželku:
-Buď mi verná!
Ona: -Nepočujem!
Keď sa to viac razy neúspešne opakuje a manžel napokon vrazí do elektrického kandelábra zúfalo, rezignujúc zareve: -Nech sa s tebou hoc aj celé kúpele vyspia!
Na lavičke v parku sedí milujúci sa párik. Prisadne si k nim nesmelo chlap a začne hladiť ženu po ruke.
-Čo si to dovoľujete?-pýta sa rozhorčený mladík, ktorý drží v náručí ženu.
-Nehnevajte sa, -vraví nesmelo muž, ktorý si prisadol. Chcem iba , aby mi manželka dala kľúče od bytu.
Príde žena s mužom do bufetu a objedná si dve párky.
-Aj chren?-pýta sa predavač.
-Áno. Aj chren si dá párky.
-Je vaša manželka bojazlivá?
-Áno. Keď chodím na nočnú, chodí spávať k susedovi.
-Čo dáte svojmu manželovi, keď mu nechutí obed?
-Klobúk a kabát.
-Čože, syr na večeru?
-Áno. Horelo mi mäso a s polievkou som ho hasila.
V parku večer pribehne k policajtovi rozrušená pekná mladá dievčina:
-Bola som znásilnená, robte prosím vás niečo. Policajt jej na to:
-A to vám jedno znásilnenie nestačilo?
-Slečna, vy ste po tom koňaku úžasná.
-Dovoľte, ja som žiadny koňak nepila!
-Vy nie, ale ja áno.
Hovorí starká malému Jurkovi, ktorý v neskorších večerných hodinách pozerá erotický program:
-Jurko, Choď už spať aj ty. Nevidíš, že už aj tie tety sa vyzliekajú a idú do postele…
Vraví lekár pacientovi:
-Žiadne ženy, žiaden alkohol, žiadne cigarety…
-Pán doktor a čo mi z tých mužských záležitostí zostane?
-Holenie.
-Milan, vieš kedy dievčatá najviac spomínajú na máj, mesiac lásky?
-Nie.
-Nuž predsa v januári. Vtedy ich je plná pôrodnica.
Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave
Ani u nás neplatí zákon prírody pre toho kto platí.
Už dávnejšie sa platí za vodu. Pri výčapných pultoch.
Najmenej nadávame na cesty, ktoré nás vedú k známym.
Vážne upozornenie: Dnes nie som naladený preto mi nebrnkajte na nervy!
Európska únia sa k niektorým svojim členom správa ako k nevestám bez vena.
Politický kapitál sa vytĺka z tých, s ktorými to nejde po dobrom.
Oznam: Blíži sa koniec futbalovej sezóny, budú na predaj body.
Nič to, ak je koktavý riaditeľ a pomaly píšuca sekretárka. Veď nikto nie je dokonalý.
Z kádrového posudku: Vysoký plat je pre mňa nedostupný, tak ako spisy ŠtB uložené v archíve Pamäti národa.
Kat nečaká na sprepitné.
Rodná hruda nás dnes dojme už iba tak, že nám z nej niečo padne na otlak.
Dnešné rodiny držia pohromade nie deti, ale televízia.
Naše doterajšie vlády dokázali nemožné. Po štyroch rokoch vládnutia vždy zaostali v plnení volebného programu najmenej o desať rokov.
Pozor, nehovorte nahlas to, čo si ostatní iba myslia.
Pri pasívnom oddychu ťažko rozoznať, kedy končí únava a začína lenivosť.
Ak niekto stojí za vami, nemusí stáť preto aby vám pomohol.
Niektorí pracujú pre budúce generácie, iní pre blízkych príbuzných.
Najviac charakterných a inteligentných ľudí nájdete v inzertných novinách a na náhrobných kameňoch.
Nie vždy treba vykonať mnoho, niekedy stačí zostať Človekom.
Dlho nás ohrozovala príroda, pokým sme neobjavili ekosystém.
Ten, kto neprikladá na svoj vnútorný oheň, môže vyhasnúť.
Tretím koncom palice býva spravidla jej koniec.
Máte smolu, ak sa stanete obeťou vlastného nadšenia.
Proti alkoholu možno zviesť iba nerovný, no veselý boj.
Nápad: Čo tak polievať životnú úroveň, aby narástla?
Často tí čo majú za ušami, majú aj plný válov.
K šťastiu netreba veľa. Iba kúsok šťastia.
Zaujímavý poznatok: Lopata je jednoduchý nástroj a aké
zložité je si naň privykať.
Mnohým vraj svedomie nedáva spávať. Viac je takých, čo sa u nich
dosiaľ ani len neprebudilo.
Populácia sa nezvýši populistickými rečami.
Mnohé černoty sa robia za bieleho dňa.
Peniaze nie sú všetko, ale možno nimi získať takmer všetko.
Najzložitejšie bude klonovať svokry.
Milan Kupecký
Milý pán Kupecký,
ďakujem za preposlanú info a posielam Vám pozdrav i gratuláciu; aspoň niekto dokáže oceniť o čom je práca vydávanie humoristickej literatúry. Tá ponuka zo Srbska je nielen ocenením, ale aj záväzkom ale ja by som rád dožil takého skutku, akým by bolo vydanie spoločnej publikácie. Nuž, Slováci vravia „vydržať“ a tí nevidiaci , vraj „uvidíme“; ale daná konštelácia politických síl a jej rozloženie má oveľa väčšie probléme než aby sa starala o slovenskú kultúru ( tej zahraničnej máme plné zuby).
Priateľsky Vás pozdravujem Julo
JuliusForsthoffer
jufostar@gmail.com