Srbský humorista Aleksandar Pavić je zostavovateľom srbsko-slovenskej knihy aforizmov s názvom Chytanie sa slamky, v ktorej predstavil tvorbu šiestich slovenských a rovnaký počet srbských aforistov. Deje sa to v rámci veľmi dobrej spolupráce srbských a slovenských humoristov, respektíve medzi srbským Šipakom a slovenským Humorikonom. Výber prezentácie tvorby niekoľkých autorov bol náhodný, keďže autor knihy ju napísal ako návod pre ďalšiu spoluprácu, čo vyjadruje aj jej titulka – Chytanie sa slamky.
UNIVERZÁLNY JAZYK AFORIZMOV
Kúzlo ako s čím menej slov čo viacej povedať jedna je z najdôležitejších nití v literárnej tvorbe. Aforizmus je zhrnutá a náročná forma. Aforista ako i sochár odhadzuje všetko zbytočné. Ostrosť ducha, zdanlivá jednoduchosť, skutočnosť, paradox, vycibrený humor – zložky, bez ktorých nie je dobrý aforizmus. Stručné, ale bohaté príslovie, vesmír v kvapkе vode, pravda i na malom priestore, sú niektorými z myšlienok o aforizme. Na priestoroch Balkánu sociálne zemetrasenia sa stali normálnym javom. Deväťdesiate roky XX. storočia priniesli nám rozpad štátu, vojny, NATO bombardovanie…Dramatické diania sa striedajú. Mohli by sme slobodne povedať, že sa satirou tu žije. Úloha satirika je, aby bol pozorný pozorovateľ, aby si našiel svoj uhol, keď pozoruje. Univerzálny jazyk aforizmov si všíma podobnú problematiku v rozličných prostrediach. Korupcia, pokrytectvo, dôsledky prechodu, polovičnosť, protekcia, v posledných časoch a situácia ohľadom korony, všadeprítomné sú javy. Pred šiestimi rokmi v Novom Sade založený bol literárno-ekologický klub srbsko-japonského kamarátstva Ţdral, pred dvomi rokmi sa začala 109 vydavateľská činnosť s cieľom zachovať krátke literárne formy. Minulý rok, spolu s Annou Čásarovou, novinárkou a prekladateľkou, započali sme živú spoluprácu so slovenskou stránkou Humorikon a internet časopisom pre humor a satiru Šipak. Prvé číslo časopisu Šipak sa zjavilo 1. apríla 2011 a dodnes je vydané približne 100 čísel. Okrem autorov zo Srbska a z priestorov bývalej Juhoslávie, editor Igor Damnjanović DIB zverejňuje aj autorov z iných štátov, medzi nimi sú aj aforisti zo Slovenska. Dlhší časový interval humoristicko-satirický maják na Slovensku bol časopis Roháč. Kruh aforistov začína byť hyperaktívny koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov. Po politických zmenách roku 1989 Roháč zmizol z kultúrnej mapy. V krátkom intervale hlavný editor Nového Roháča bol i Milan Kupecký. Svoje poslanie pokračoval so zakladaním Humorikonu s cieľom, aby ožila humoristická scéna na Slovensku. Medzi spolupracovníkmi Humorikonu sú i humoristi zo susedných krajín a prostredníctvom časopisu Šipak i aforisti zo Srbska a regiónu. V knihe Chytanie sa slamky predstavené je 12 autorov, po šesť z každej krajiny. Vytvoril sa dôležitý most kultúrnej spolupráce medzi oboma 110 blízkymi národmi. Nemusím zdôrazňovať dôležitosť knihy Chytanie sa slamky je len začiatkom a povzbudením podobných pokusov v budúcnosti.
Aleksandar Pavić
Jovan Kragujević, 1950. Je vyštudovaný právnik. Aforizmy publikuje od roku 1973. Publikoval v časopisoch a zborníkoch. Prekladá do ruštiny a maďarčiny. Odmeňovaný. Kniha aforizmov: Duchovné zlomeniny (2019). Žije v Novom Sade.
Dinár padá, úžas stúpa.
Kto nemôže samostatne dýchať, pripoja ho na respirátor. Kto nemôže samostatne myslieť, pripoja ho na televízor.
Ak žijete na úver, budete umierať na splátky.
Podozrivý je známy stíhacím orgánom. Preto ho nestíhajú.
Nie je strašné, že štát odišiel na bubon, ale že je bubon vyrobený z našej kože.
Položím si prst na čelo akonáhle zistím, kde mám hlavu.
Svedok zmenil výpoveď, až keď zmenili jeho osobný popis.
Sme nebeský národ. Každý deň čakáme, že nám niečo spadne z neba.
Dovčera som veril v lepší zajtrajšok.
Politici sa starajú o hygienu. Po každej dohode si umyjú ruky.
Neško M. Ilić,1955. Strojový inžinier. Píše aforizmy, epigramy a básne. Zaoberá sa úžitkovým umením. Publikuje aforizmy v časopisoch, zborníkoch, antológiách a v rozhlasových programoch. Prekladaný je do viacerých cudzích jazykov. Oceňovaný. Je členom Belehradského aforistického kruhu. Kniha aforizmov: Prezrádzanie nahej pravdy (2011). Žije v Požege.
Národ, ktorý si nechá soliť rozum, zomiera na zvýšený krvný tlak.
Vyhrali sme demokraciu. Gratulujeme výhercom a národu želáme veľa šťastia v budúcom losovaní.
Národná polícia je vždy s ľuďmi. Oddeľujú ich iba obušky.
Národ sa o telo nestará. Prehltne všetko, čo mu slúžia!
Toľko drevených brvien, a my sa vždy chytáme slamky. Ak ma už ťaháte vpred, nie prosím len za nos!
Voľby sú ako výklady – upútajú pozornosť len vtedy, keď sú namontované.
Keď sa základný kameň stavia v kabinete, veže sa murujú vo vzduchu.
Za scénou, ktorá svieti, je tmavé pozadie.
Pravda nemôže vyjsť na svetlo. Je nahá!
Zoran Doderović, 1960. Píšesatirické poviedky, haiku a aforizmy. Jeho diela su publikované v novinách, časopisoch, antológiách v Srbsku a v zahra ničí. Prekladaný je do viacerých cudzích jazykov. Publikovaj knihy: Nesprávne kusy (1986, krátka próza), Otrávená rieka (2000, haiku), Slepá dráha (2018, aforizmy), Poviedky (2018). Je členom Združenia spisovateľov Vojvodiny. Žije v Novom Sade.
Nie je pekné hovoriť o korupcii spamäti. Dajte nám cenovú ponuku.
Magnáti vyplávali na vlne privatizácie. Robotníci ešte nie.
Vzdelávací systém zložil skúšku.
Máme ďalšiu generáciu bez budúcnosti.
Potrebujeme kreatívnych politikov. Nech vysvetlia ľudu ako sa má.
Na slepej trati najrýchlejšie postupuje brzda.
Vláda sa stará o malého človeka. Dáva mu jesť na lyžičku.
Dezinfikoval som televízor, aby sa nákaza ďalej nešírila.
Mám problémovú pôžičku. Kúpil som byt pre seba a pre banku.
Vďaka úniku mozgov, nezamestnanosť sme redukovali na rozumnú mieru.
Nevadí, že život je krátky. Pokračujeme ďalej.
Aleksandar Pavić, 1960. Je magistrom literatárnych vied a profesor na škole. Píše aforizmy, epigramy, satirické básne, štúdie a haiku. Vydal niekoľko zbierok a antológií. Publikované knihy: Pod svetlometmi mesačného svitu (1990, aforizmy), Labutia pieseň – kačací sen, (1992, aforizmy), Vrhnutý tieň (1993, aforizmy) Strašiak v snehu (2000, haiku), Pieseň ako povzdych (2010, štúdia) Divé husy prelietajú hviezdy (2018, haiku). Je členom Zdruţenia spisovateľov Vojvodiny. Je predsedom literárno-ekologického klubu srbskojaponského priateľstva Ždral. Žije v Gajdobre a v Novom Sade.
Aforizmus nemá komplex veľkosti. Červíček podozrenia nikdy nehladuje.
Dávaju sa do poriadku zoznamy voličov. Uvidíme kto prežije – a kto nie!
Strana pri moci a opozícia si dohodli okrúhly stôl. Začína sa dialóg hluchých.
Kriminalita mladistvých stúpa. Tá druhá už dávno nastúpila.
Samotná hriva nedáva leví vzhľad.
Patrí manželský trojuholník do geometrických problémov?
Obyčajný popol prežije oheň.
Niektoré roky zjedli kobylky.
Stranícki paraziti môžu za odviate desaťročia.
Nie je všetko také čierne. Existujú aj iné farby na farbenie.
Vladica Milenković, 1973. Píše humoristicko-satirické formy. Knihy aforizmov: Kritický množstvo (2005), Dosije FenIKS (2010), Pre každý prípad (2014), Kniha roka alebo počúvajte, satirici, dávajte si pozor na seba (2018). Zastúpený v zborníkoch a antológiách ako doma tak i v zahraničí. Oceňovaný. Jeho diela sú prekladané do viacerých cudzích jazykov. Zostavil viac zborníkov a almanachov satiry. Je jedným zo zakladateľov satirického javiska Žikišon. V rokoch 2011–2016 bol na čele satiristického a humoristického festivalu Žikišon. Je šéfredaktor Knižnice Artija. Žije v Paraćine.
Otvorte svoju dušu polícii, pretože polícia nemá rád uzavretých ľudí.
Ak by v televízii neboli žiadne relácie o varení, ľudu by i oči zostali hladné.
Máme najkreatívnejších vedúcich. Vymysleli mnoho pracovných miest.
Prázdne hlavy sú najlepším balením na uloženie nezmyslov.
Nad chudobou je ťažko zvíťaziť. Preto sa jej pridali mnohí.
Banky sú klimatizované, aby peniaze nepokazili ľudí.
V takej malej krajine niet miesto pre veľké kroky. Preto sa najlepšie darí tým, ktorí sa plazia.
Nie je spravodlivosť slepá, ale politika. Všetci ju vedú.
Na úzku spoluprácu sú potrebné široké názory.
Nesúhlasný názor si vyžaduje samostatnú bunku.
Igor Braca Damnjanović DIB, 1989. Pracuje ako učiteľ. Píše krátku prózu, aforizmy, poéziu, haiku, drámy. Kniha aforizmov: Nič osobné (2020). Zaoberá sa enigmatikou. Publikuje v časopisoch, zborníkoch a antológiách v Srbsku a v zahraničí. Diela sú mu prekladané do viacerých jazykov. Je laureátom Vibovej ceny za najlepšieho mladého satirika a získal cenu Mladi tipar. Je redaktorom elektronického časopisu Šipak, blogov Šipak a Dibovanje. Je členom Belehradského aforistického hruhu. Žije v Draževci pri Obrenovci
Vzali pravdu do svojich rúk. Pravdy niet!.
Pre písanie satiry potrebné je mať, čo treba. Mozog!
U nás úplne zavládla tma. Každý by chcel byť hviezda.
Chceme do Európy za každú cenu. A to nás bude draho stáť.
Naši politici sú malí, ale už sa naučili plaziť. Národ bude priťahovať opasok, až kým nepukne!
Musíme si zachovať demokraciu. Na pamiatku.
Nekľajte rodisko. Mohla by vám byť matkou.
Je logické, že mŕtvi budú hlasovať za vládnucu stranu. Ona ich aj pochovala!
Nemáme more, ale máme toho, kto nás potopí.
Milan Kenda, 1937. Novinár a publicista. Píše poéziu, krátku satirickú prózu, aforizmy, epigramy a fejetóny. Je autorom viacerých kníh pre deti i dospelých, aj viac ako 10 000 textov publikovaných v slovenských i zahraničných periodikách. Žije v Bratislave. Niektoré z kníh, ktoré vydal sú: Usmievavý jeleň, Aforoaféry, Epigramáž…
Bolo by načase vyvesiť bielu zástavu aj pre planétu.
Nekonečno nie je iba vo vesmíre. Je aj medzi minulou a budúcou výplatou.
Veľkí vyzvedači nie sú zvedaví na malé tajomstvá.
Láska je skvelé hnojivo. Ak v záhrade spálite všetky svoje naivné ľúbostné listy.
Maximálna diplomacia? Keď vrabec podpíše mierovú zmluvu s orlom.
Riaďte sa princípom nášho trhového hospodárstva: vyplácajte pomaly, Inkasujte rýchlo!
Totalita bola okupácia tankami, demokracia je okupácia bankami.
Je miesto, ktoré nemožno stratiť. V cintoríne.
Pri marení cudzieho šťastia sme národom nezmarov.
Náš vývoz slabne, ale dovoz silnie – pokiaľ ide o dovoz koronavírusu z cudziny.
Milan Kupecký, 1943. na začiatku svojej kariéry bol dopisovateľom rozhlasových programov. Do redakcií zasielal správy z rôznych súťaží, pretože sa zaujímal o šport, ale tiež aforizmy a humor. Mnoho rokov publikuje humoristicko – satirické obsahy v časopise Rohač. Je autorom významného projektu Humorikon, ktorého cieľom je obnova a rozvoj slovenského humoru. Žije v Nových Zámkoch. Niektoré z kníh, ktoré vydal sú: Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave, Tak si tu žijeme, Spoza čiary, Ako sme „válčili“ za socializmu, Poslední mohykáni…
Morálnemu víťazovi sa neujde miesto na stupienku víťazov.
Žiť plným životom sa nedá s prázdnymi vreckami.
Hoci je zem guľatá, ľudstvo stojí na jej okraji.
Som zaťažený minulosťou. Najmä čo sa týka úverov a nesplatených pôžičiek.
Podľa prania špinavých peňazí, sme veľmi čistotný národ.
Vlk vlkovi človekom!
Politická krátkozrakosť je korigovaná raz za štyri roky.
Mnohých poslancov nezaujíma za koho v parlamente bojujú, ale za koľko.
Naši politici ťažko odstupujú. Skôr odskočia – od riešenia problémov.
Vieme čo bude o tridsať rokov, ale nevieme čo bude zajtra.
Ján Heinrich, (1943) je jedným z popredných slovenských humoristov. Inšpiráciu nachádza v svojom prostredí. Na stránkach Humorikonu sú popri aforizmoch uvedené jeho príbehy, humoresky, epigramy… Bol dôležitým spolupracovníkom známeho slovenského satiricko-humoristického časopisu Roháč. Žije v Žiline. Kniha, ktorú vydal sú Lesoviny.
Remeslo má zlaté dno. Iba politika je remeslom bez dna.
Zaujímavé, šľak nás triafa aj bez zamierenia.
Tí, ktorí na pohrebe najviac plačú, sú obyčajne nebožtíkovi veritelia.
Lídri sa musia dať balzamovať, aby sa nerozpadli skôr ako ich strany.
Po voľbách sa poslanci stanú nezávislými. Od ich voličov.
Dnes už nie je vo svojej koži ani hodnotná kniha.
Najcennejším bude čoskoro človek s ľudskou tvárou.
Hovorí sa: O čo má lož kratšie nohy, o to má dlhšie prsty.
Životná úroveň: Ach bože, ako hlboko som klesla!
Ak sa otvorí koaličná zmluva, vo vláde sa očakáva prievan.
Vlado Javorský, 1952 je spisovateľ a karikaturista. Vyštudoval Vysokú školu hudobných umení v Bratislave – odbor dramaturgia, scenáristika a réžia. Všetko, čo nemožno napísať, je možné nakresliť, je základným sprievodcom tohto umelca. Po zmiznutí Roháča, kde bol členom redakčnej rady, aktívne publikoval v časopise Humorikon. Žije v Žiline. Kniha: Vynálezy hodinára Aurela.
Svet je dostatočne veľký pre akýkoľvek počet túlavých topánok.
Tupec odhodí i tú šancu, na ktorej iným závidí.
Hlúposť sa šíri rýchlosťou svetla.
Prečo nejestvuje zákon o šírení ľudskej hlúposti?
Nechápem, prečo sa chodíme sťažovať do úrady. Na čo sú lampárne?!
Deťom hovoríme pravdu v nádeji, že aj tak neuveria.
Návrat do prírody je možný, ak ju nájdeme.
Ak pracujete v kanáli, každá kontrola prichádza zhora.
Ťažko kráčať s duchom doby, ktorá prenasleduje a straší.
Sme skutočne pobožný národ. Už aj poslanci veria, že našej ekonomike pomôže iba zázrak!
Ako môžem milovať svojho suseda, ak nevie mlčať?
Ľudovit Majer,1953. začal publikovať aforizmy a epigramy v roku 1988 v Rohači a neskôr v ďalších časopisoch a programoch v Slovenskom rozhlase. Píše tiež autentickú poéziu. Jeho umelecká tvorba bola prezentovaná najmä v Humorikone a literárnom časopise Tele plus. Témy pre svoju prácu čerpá z každodenných životných situácií. Žije v Jakubove. Knihy aforizmov: Spod čapice a Ľudove Slovenskosti.
Žiť zdravo neznamená žiť nemastne neslano.
Pozor, všetko, čo skončilo na smetisku dejín, sa dá recyklovať!
Mnohí z tých, čo podľahli nízkym pudom, mali o sebe vysokú mienku.
Aby si človek mohol žiť ako v nebi, väčšinou musí mať z pekla šťastie.
Pred svadbou by sa láskou zjedli, po svadbe si ležali v žalúdku.
Mnohí, čo chceli vyjsť s pravdou von, museli s ňou vyjsť až za hranice.
Čím krajšie sny, tým ťažšie prebúdzanie.
Táraním sa dá veľa toho zamlčať. Nuda je umŕtvený život.
Najhorší sú tí, pre ktorých si nájdete čas, a potom ho s nimi stratíte.
Ján Grešák (1953) sa venuje, literatúre, literárnej produkcii a žurnalistike. Píše poéziu, prózu, aforizmy, epigramy, úvahy a fejtóny. Okrem regionálnych novín publikoval aj v rôznych časopisoch ako Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Kultúra, Tele plus, Humorikon. Svoje úspechy aktívne prezentuje na internete a na vlnách slovenského rozhlasu. Žije v Žiline. Knihy: Ozveny hôr, Neslušské osady kedysi a dnes, V kvapke rosy…
Súčasťou psychohygieny sa stalo aj vymývanie mozgov.
Manželská žiarlivosť sa po rokoch mení na závisť.
Hovoril málo nie preto, že nemal čo povedať, ale preto, že musel veľa zamlčovať.
Politik odchádza do dôchodku vtedy, keď už nevládze klamať ani sľubovať.
Ľudské spoločenstvo nemá ani tušenia, akým nebezpečenstvom je preňho človek.
Nikdy neprejdeš cez rozum tomu, kto má prázdnu hlavu.
Návod na vyriešenie ekonomickej krízy: Chudobní musia byť solidárni s bohatými.
Bol naozajstnou politickou osobnosťou. Netáral do vetra, ale do mikrofónu.
Chcete mať dvojnásobné platy? Počítajte výplatu pred zrkadlom.
Najväčšou hanbou pre mnohých je holá pravda.
Aleksandar Pavić
