Za hrsť drobných…
Ak dobre už bolo, prečo nám to vtedy nikto nepovedal?
Kŕmiť levy nemusí byť ani také riskantné, ak potravu pre nie nemusíte sami uloviť.
Každý hriech je potencionálnou hrozbou, že sa stane vítanou inšpiráciou.
Pri pasení oviec sa nezvyšuje pozornosť na stádo, ale na vlkov.
Je zarážajúce, že základnou výbavou zvončeka nie je bicykel.
V zásade sa modlíme k tomu bohu, ktorý by nám mohol byť viac naklonený.
Nedráždi psa, ak nevieš, kto je skutočným pánom na jeho dvore.
Mlčaním síce nič nepokazíš, ale ani nič neopravíš.
Strach z budúcnosti vyviera z poznania, že budúcnosť nie je v našich rukách.
Bez internetu sme boli nútení klamať z očí do očí.
Viete, že žiadna karta sa nenarodila ako cinknutá?
Ak chceš na plese pretancovať črievičky, za partnera si vyber nefajčiara.
Život každého z nás je jedinečná súkromná prax.
Olympijské heslo v kartách neuplatníš. Nestačí sa zúčastniť, treba aj vyhrať.
V strachu vraj počuť trávu rásť. Vari burina rastie nečujne?
Ak milujem seba samého, som si blížny?
Sloboda ovce je relatívna. Od vlka ju delí iba kožušina.
Ku káve sušienka a pár slov…
Posedenie pri redakčnej káve so zástupcom redakčnej rady Humorikonu, spisovateľom, aforistom, karikaturistom, ilustrátorom a autorom množstva popísaných strán s Vladom Javorským, je vždy niečo ako otvorenie skrinky so zaujímavými umeleckými relikviami. Stretli sme sa aby sme trochu priblížili menej známu tvár autorovej tvorby. V čom je nová…?
-Písanie je moja staronová tvár. Z poznania sveta, z jeho turbulencii sa učím vnímať svet vo všetkých jeho polohách. Môžem zaujať stanovisko ako humorista a satirik, čo je jedna z mojich tvárí, ale skúšam sa aj hlbšie vnoriť do tajov sveta ako dramatik a prozaik. Dejiny sa opakujú, tak môžem poľahky konfrontovať minulosť i súčasnosť. Nič sa nezmenilo a to ma ako človeka desí. Zmenili sa iba komunikačné prostriedky a technológie. Skutočné aktívne a produktívne premýšľanie ponechávame umelej inteligencii a to bude po čase naša skaza.
Skutočne to takto nie optimisticky vidí „večný optimista…?“
-Moje poznanie skutkovej podstaty našich trápení nie je o citoch. Vnímam súčasnosť ako akýsi zlý film s mizerným scenárom. Žiaľ, je to realita o neschopnosti spoločnosti jasne definovať priority ľudského snaženia. Ochrana prírody, prosím, čo to je za frašku? Na jednej strane pár ľudí čistí lesy a parky, na druhej strane miliardy ľudí si z prírody urobili smetisko. Po nás potopa. A tak je to so všetkým.
Ostatné dva roky sa niesli v znamení veľkých zmien v štýle a hodnotách života. Ako si ty zmeny vnímal v podstate uzavretý ako celá spoločnosť?
-Spočiatku som uveril, že corona nás bude decimovať po miliónoch, ale potom pri osobnej analýze faktov a údajov mi došlo, že celá pandémia bola len obyčajnou politickou fraškou. Akousi skúškou psychickej odolnosti ľudstva. S cieľom to využiť na neúmerné obohatenie sa malej skupiny vyvolených. Udržať národy v strachu a upevniť si svoju globálnu moc. U nás v menšej miere, ale za rok pribudlo neskutočne veľa milionárov. Bez práce. Politický profit…Tak to vidím ja. Ak žijeme v prostredí, kde nepoznáme pravdu, nemôžeme sa búriť, iba zaujať polohu ležiaceho strelca. A čakať…Pravdu sa nedozvieme, ale aspoň čas odokryje systém lží. Ja osobne mám poslušnosť voči zákonom zakódovanú v krvi, naučila ma to vojna. Využil som čas na aktívnejšiu tvorbu. Mal som viac času na premýšľanie a analýzu tém, ktoré som chcel „neskôr“ spracovať. To „neskôr“ prišlo nečakane skoro a neľutujem.
Vidíme tvoju tvorbu skoro každý deň na stránkach časopisov, či v internetovom priestore. Kreslenú i písanú, neraz veľmi kritickú a odhaľujúcu mnohé skryté pravdy. Je to tvoja cesta, určite nie jednoduchá a pozitívne vnímame aj pestrosť žánrov akými čitateľa oslovuješ.
-Faktom je, že som sa celé roky učil umeniu skratky. To je tá karikatúra, to sú tie aforizmy a mikropoviedky, či fejtóny. Mal som sen písať šansóny, napokon v spolupráci s priateľmi si tento sen plním. Pri tvorbe sme šťastní a hlavne ak sme spolu v štúdiu. Tieto chvíle tvorby si vážim a som za to životu vďačný. Byť priamo pri prameni hodnôt ľudí, s ktorými pracujem je pre mňa soľou života. I cukrom…Pod istým tlakom životnej empírie som napísal román NOAH. Je určený skôr ženskému spektru čitateľov, lebo tematicky som sa od humoru odtrhol a venoval sa téme lásky. V NOAHOVI ide o lásku niekoľkých žien k jednému mužovi. Poriadna výzva a mám pocit, že román sa bude páčiť. Vyšiel vo Vydavateľstve Pars artem teraz v apríli 2021. To ma posmelilo ponúknuť tomu istému vydavateľstvu aj román opäť určený ženám ČAS ČARODEJNÍC. Zápas hrdinky o slušné miestom pod slnkom. Je o niečo drsnejší svojou realitou. Román práve v týchto dňoch uzrel svetlo sveta.
Spomínal si, že práve pracuješ na niečom, čo na slovenskom knižnom trhu chýba…Prezradíš niečo z autorskej kuchyne?
-Som telom i dušou humorista. Nedalo mi nevrhnúť sa do písania príbehov, z ktorých mnohé sú skutočné. Hlavný hrdina je skutočný, a verím, že mi odpustí ak prezradím niečo z jeho šibalstiev. Píšem humoristický román CHATA V HMLE štýlom, že sa bude dať zasmiať skoro na každej vete. K humoru využívam kontrapunkt a rôzne asociácie, či vtipné prirovnania. Zo všetkých troch románových projektov mi je práve tento pre krásu humoru najbližší. Na počudovanie sa mi nepíše vôbec ľahko, hoci sa knižka dá prečítať jedným dychom. Veselý román do vlaku…Dokonca som za ukážku rukopisu získal v Literárnej súťaži o cenu Miloša Bančeja Pars poetry 2021 ( Združenie internetových autorov Pars artem )… III. cenu v kategórii próza…Veľmi si toho ocenenia vážim. Po dokončení ho ponúknem taktiež Vydavateľstvu Pars artem.
Na tvojom pracovnom stole sa však objavila aj knižka, na ktorej si spolupracoval s autorkou veršíkov…Ako ide dohromady kreslený humor a poézia?
-Zoznámil som sa so Zuzanou Balašovovou Donátovou, ktorá sa rozhodla obohatiť svoje veršíky mojimi karikatúrami. Je to nezvyklé, ale konečný výsledok je viac ako zaujímavý. Verše a 80 mojich obrázkov kresleného humoru sa vtesnalo do krásnej knižky VÁŽNE NEVÁŽNE. Ak sa nám podarí zohnať sponzora, budeme pokračovať, materiálu máme dostatok. Knižka sa bežne nepredáva, autorka sa rozhodla časť nákladu venovať nemocniciam a ústavom sociálnej starostlivosti o starších ľudí. Tam potrebujú povzbudenie a humor naozaj najviac.
-Nespomenuli sme tvoju tvorbu poézie, či iné ako románové žánre Vyhovuje ti priestor internetu?
-Spomínal som nové komunikačné cesty a prostredia. Cez internet sa k mojej torbe dostane naozaj viac čitateľov. Ak si za pár dní stránku s aforizmami pozrie tisíc čitateľov, či stránku s poéziou dokonca päťtisíc…nemôžem sa sťažovať. Škoda, ľudia si nakupovanie cez E schopy nezvykli nakupovať knihy v takom množstve ako iné komodity. Vo Vydavateľstve 1000.knih.sk sa dajú kúpiť aforizmy pod názvom MYŠLIENKY, či poézia ŠEPOTY A SNENIA. Tam taktiež nájdete i novelu BUBENÍČKY SÚ SEXY. Príbeh manželského páru pár minút po rozvode. Odrazu je všetko inak ako to pred rozvodom vyzeralo. Odporúčam…Poézia ma uchvátila pre štyrmi rokmi, taktiež pod tlakom osobnej empírie. Som si vedomý, že nie som ten klasický typ poeta, čo dodržuje zákony poetiky. V riadkoch poézie je moja duša a s tým už nič neurobím. Som ako časovaná bomba…Kus tvorby publikujem aj na rôznych internetových portáloch, či na mojej facebookovej stránke.
Tvoja poézia, próza, výtvarná tvorba i kritickosť k udalostiam všedných dní by ti po teoretickej stránke mali uberať množstvo životnej energie…Je skvelé, že tomu tak nie je. Práve naopak. Sršíš energiou na každú stranu. Ako to robíš, že tvoje pracovné nasadenie a tempo je také vysoké, keď si navyše povestný svojimi túlačkami a fotografiami z krajiny, kde sa práve nachádzaš…Viem, že sa ťa neraz pýtali, koľko životov žiješ…?
-Je to prosté. Je to o rozdelení síl. Som bežec na dlhé trate. Môžem viac premýšľať, analyzovať, nechávať sa inšpirovať tým čo je vôkol. Vždy na každom mieste, kde sa nachádzam…A to je to tajomstvo…Umenie odpočinku a nedať sa donútiť vstrebávať zlo, ktorým chcú naše životy zmanipulovať.
Vladimír Javorský
