Dnes aktuálne jeden z najlepších slovenských ekonómov Jaroslav Husár

 Aktivity profesora Ing. Mgr. Jaroslava Husára CSc, sú nesporne zaujímavé. Po úspešnom absolvovaní bratislavskej Vysokej školy ekonomickej nastúpil ako elév do výpočtového strediska bývalých závodov S. M. Kirova v Tlmačoch. V roku 1963 vyhral konkurz na školu OSN v Belehrade, ktorú ukončil získaním vedeckej hodnosti magister ekonomických vied. O päť rokov neskôr vyhral ďalší konkurz a začal pôsobiť v Európskej hospodárskej komisii v Ženeve, kde sa podieľal na realizácii významného projektu: Komparácia krajín regiónu Európskej hospodárskej komisie na báze input-output tabuliek, ktorých tvorcom bol W. Leontiev, nositeľ Nobelovej ceny. V roku 1990 nastúpil za experta Medzinárodného úradu práce OSN v Etiópii. Ako profesor na Ekonomickej univerzite v Bratislave napísal viacero odborných kníh, ako  Rozumieme makroekonómii?, Makroekonómia, Aplikovaná makroekonómia, a viacero skrípt: Modelovanie ekonomických procesov, Aplikovaná ekonometria, Prečo hovoria ekonómovia o dynamike a ďalšie, nerátajúc nespočetné množstvo vedeckých článkov. Vie pútavo rozprávať aj o súčasnej politicko-ekonomickej situácii nielen u nás doma, ale i vo svete. Trápi ho súčasná, najmä ekonomická situácia na Slovensku a preto nám okrem iného poslal tento príspevok, ktorý sme zaradili, keďže politika a humor sa obrazne povedané spojenými nádobami. Z príspevku možno dedukovať, že mu osud rodného Slovenska nie je ľahostajný.

Pranier

Čo potrebuje ekonomická veda v EÚ?

Jej aplikáciu. K úvahe ma podnietili volebné aktivity našich strán. Vo volebných programoch by mali predovšetkým pamätať aj na naše vlastné skúsenosti s EÚ. SME malo nadpis: Všetky známe tváre Remišovú opustili, KDH s ňou nerokuje. Ostať jej môže len Matovič. Hospodársky klub bude mať konferenčný klub na tému Aby nám lepšie bolo. Problémov, ako vie každý občan, máme veľa. Oba spomenuté nadpisy indikujú problémy ako na politickej scéne tak aj v ekonomike. Čo by programy strán mali ponúkať, čo čaká občan?
Od vstupu SR do EÚ ubehlo 19 rokov. Preto dnešní ekonómovia musia najprv preskúmať naše vlastné praktické skúsenosti s EÚ a len na základe podrobného preštudovania príslušných (ekonomických, spoločenských) faktov odporúčať nápravu chýb, zlepšenie fungovania EÚ. Totiž, procesy vzniku EÚ sa neopierali o bohatú vedeckú teóriu o fungovaní viacnárodných ekonomík, v ktorej slovenskí ekonómovia zanechali hlbokú brázdu. Prišiel, dozrel čas zosúladiť ekonomickú teóriu a konkrétnu jej aplikáciu v konkrétnych historických podmienkach. Po skúsenostiach to treba chápať ako tvorivosť prístupu k fungovaniu ekonomík EÚ. Skutočnosťou prvoradého významu je potrebná zmena fungovania ekonomiky SR a aj ekonomík EÚ. Dosiahnutý stupeň ekonomického poznania sa konečne musí realizovať v praxi. V budúcnosti by sme sa nemali stať kolóniou. V EÚ chýba teória ekonomického riešenia národnostných otázok fungovania ekonomík. Predtým však predovšetkým potrebujeme národnopolitickú symetriu na všetkých úrovniach orgánov EÚ, hlavne vrcholových.
Ekonomické vedy disponujú bohatými ekonomickými poznatkami o fungovaní viacnárodných ekonomík a to aj poznatkami pomocou veľkých ekonometrických modelov na báze medziodvetvových modelov (input/output analýza), za ktorú dostal V. V. Leontiev Nobelovu cenu, a ktorá analyzuje interdependencie odvetví a určuje všeobecnú rovnováhu ekonomiky. či na báze sofistikovaných diferenciálnych rovníc jasne opisujúcich relácie v ekonomike medzi HDP (príjmom), outputom, zamestnanosťou, rastom, cenami, a vzťahmi v platobnej či obchodnej bilancii, spolu s premennými opisujúcimi výkon ekonomiky, majúce stovky rovníc a to práve pre viacero ekonomík; viacnárodné ekonomiky. Veda nám teda dáva a definuje veľkú obsahovú bohatosť vzťahov v ekonomike. Z hlavy človek vyrieši 2 rovnice o 2 neznámych.
Nemajúc teóriu, vlády krajín EÚ sa spoľahli na Delorsov výbor, ktorý stanovil pre konvergenciu nič nehovoriace Maastrichtské kritériá, ktorých podstatou je HDP. Avšak ani tie neplnili ani ekonomicky vyspelé krajiny. Anglicko z EÚ aj vystúpilo, čo si vopred vyhradilo, ako to vidíme v tabuľke. Hlbšia analýza 5 kritérií ukáže, že Maastrichtské kritériá nemajú žiaduco komplexne prepracovaný prístup ani medzinárodného ani medzi oblastného ekonomického rozvoja, vyrovnávania; kritéria sa neopierajú o bohatú už spomenutú ekonomickú vedu s náročnými vedeckými postupmi, algoritmami. A preto je dnes,žiaľ, kľúčovou východiskovou otázkou v ekonomike ako zabezpečiť podmienky realizácie pracovnej sily a to z hľadiska jej rovnocennej realizácie v krajinách EÚ.
Z hľadiska obsahového vymedzenia fungovania viacnárodných ekonomík (čo mali vyššie spomenuté modely), sa jasne ukázalo, že EÚ nemala rozpracovanú teóriu a hlavne zámer, cieľ, ktorý chce dosiahnuť, čo sa po našich 19 ročných skúsenostiach ukázalo ako zásadné, teda podmienky realizácie pracovnej sily národov a národností žijúcich v EÚ. V SR máme 4 zahraničné automobilky a ani v jednej nie je vrcholovým riaditeľom Slovák.
Procesy vzniku EÚ sa mali oprieť o vedeckú ekonomickú teóriu, zvlášť o ekonomické základy riešenia aj národnostných otázok – EÚ má 27 členov, o ich aplikáciu v konkrétnych historických podmienkach, utvoriť priestor pre tvorivosť ako má komplex ekonomík fungovať, zosúladiť vedu a prax. Obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí, javov spoločenského ekonomického vývoja. Neponúkli nám ucelený obsahový projekt fungovania EÚ, ktorý by lákal, iba žiadali 29 kapitol. Rovnocenná realizácia všetkých národov a národností je najzásadnejšia.
Eurokomisárovi P. Gentiloneovi som napísal o hlavných nedostatkoch ukazovateľa HDP, jadra Maastrichtských kritérií.. Odpovedal mi, avšak k zmene neprišlo. Aspoň ako mieru výkonnosti ekonomiky potrebujeme stupeň ekonomického rozvoja. Aj tu veda ponúka, má definovaných aj matematicky zdôvodnených niekoľko riešení. Najznámejšie si Mahalanobisova vzdialenosť, Fisherova vzdialenosť a matematicky najnáročnejšia I-vzdialenosť.

Záver
Ekonomickým problémom spoločenského vývoja v EÚ treba venovať sústavnú pozornosť, vedecky skúmať aj túto oblasť EÚ, využívať vedecké poznatky ekonomických vied a na nich a overených praktických skúsenosti budovať opatrenia v EÚ, a to bez zbytočného vzájomného podozrievania , či tezaurovania problémov, o ktorých sa nemá hovoriť. Nič nemá brániť poznávať a formulovať objektívnu pravdu.
Vzhľadom na 29 kapitol odovzdaných v rámci prístupového procesu som čakal, že EÚ nám na báze ekonomickej teórie EÚ ponúkne perspektívu ekonomického rozvoja Slovenska. Rovnako tak som čakal, že nám dá spôsob merania ekonomického vyrovnávania s krajinami Západu, nie HDP. No nestalo sa. Vzhľadom na to, že 140 000 Slovákov pracuje v zahraničí, SR potrebuje viac ako iba prácu, potrebuje rovnocenné postavenie pracovnej sily v EÚ.
Európska únia (EÚ) je, ako vie každý občan, hospodársky a politický zväzok 27 európskych krajín, teda nie je štátom. Svet by mohol byť lepší, keby ekonómii rozumeli politici.
Stratili sme hrdosť na slovenskú ekonomiku, stratili sme hrdosť, lásku ku krajine k národu a vlasti.

Jaroslav Husár

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments