Pán Július Forsthoffer, ktorý je čitateľom nášho Humorikonu a keďže má zmysel pre humor a recesiu, poslal nám opäť niekoľko zaujímavých myšlienok (nie vlastných), zo svojej bohatej zbierky. Mimochodom pán Julius Forsthoffer sa narodil v novembri 1935 v Brezne, v súčasnosti je na dôchodku, hoci pracuje a žije v Bratislave. Čiže patrí medzi pamätníkov a medzi tých skúsenejších. Mnohé z myšlienok sa nám páčili a tak sme sa rozhodli podeliť sa s vami o ne.
PRÍSLOVIA a MOTTÁ
Človek nemá priateľa. Priateľ majú iba jeho úspechy.
Najvýznamnejšie veci na tomto svete boli dosiahnuté ľuďmi, ktorí sa nevzdali a pokúšali sa aj vtedy, keď sa zdalo, že neexistuje žiadna nádej na to, aby uspeli.
Každý jeden deň dostávame jedinečnú príležitosť vrátiť sa do minulosti zajtrajška a zmeniť ju.
Rozdiel medzi úspešným a neúspešným človekom nespočíva v nedostatku sily alebo vedomostí, ale v nedostatku.
Priateľský človek žije v priateľskom svete, nevľúdny človek žije v nevľúdnom svete. Každý, koho v živote stretnete a všetko, načo narazíte, je vaším odzrkadlením.
Nezáviď nikomu, lebo nevieš, či neskrýva niečo, čo by si s ním za žiadnu cenu nemenil.
Prišiel som na to, že keď miluješ život, život ťa bude milovať tiež.
Pesimista vidí problém v každej príležitosti, optimista vidí príležitosť v každom probléme.
Odvaha nie je vždy rev. Niekedy je to tichý hlas na konci dňa ktorý vraví: Budem sa snažiť zase zajtra.
Viac sa starajte o vás charakter, ako o vašu povesť, lebo váš charakter je to čo naozaj ste, vaša povesť, je len to, čo si ostatní myslia, že ste.
Dobrý človek je ako svetielko, ktoré putuje nocou nášho sveta a na svojej púti znova zapaľuje už mŕtve hviezdy.
Príslovie nás síce poučuje o tom, že ten kto nič nemá, ani nemá čo stratiť. Lenže to je už znak biedy; iba stratiť okovy je oslobodzujúce.
Nesze semmi, fogd meg jól; Nesze fogd meg semmi, de jó, ako hovorí naša menšina. Chyť to, nič to nie je, ale je to dobré.
Myslím si, že ľudia by mali chodiť bosí, pretože je to skutočne oveľa zdravšie. Napríklad ja, keď sa ráno prebudím obutý, tak ma potom celý deň ukrutne bolí hlava a ešte k tomu mám aj hrozný smäd.
Čo už…keď tu nikto nenalieva…nalejem si…a je zase dobre.
Viete, čo je invázia? Keď nejaká armáda obsadí inkriminované územie skôr ako USA.
Duša vraj nezomiera, len človek. Preto je paradoxom, že mnohí síce žijú ale akoby bez duše…
Všetci chcú slobodu, ale málokto vie prečo !
Vzdialenosť či odlúčenie ti často pomôžu spoznať či stojí za to udržiavať, alebo stoji za to nechať ísť.
Režim má toľko nepriateľov koľko si ich vyrobí.
