Dnes aktuálne Milan Kenda

Milan Kenda

Chronologicky: Milen Kenda v rokoch 1952 až 1955 študoval na strednej škole v Ružomberku, v rokoch 1955 až 1960 biológiu a zoológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1960 až 1962 pôsobil ako asistent na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, v rokoch 1962 až 1965 redaktor vo Vydavateľstve Osveta, Ďalej v rokoch 1965 až 1968 redaktor denníka Smena, v rokoch 1968 až 2977 redaktor dvojtýždenníka Príroda a spoločnosť a v rokoch 1977 a 1984 pracoval ako novinár v slobodnom povolaní. Potom nasledovali roky 1984 a 87 keď sa zamestnal ako redaktor v Podniku zahraničného obchodu INCHEBA a v rokoch 1987 až 1989 vedúci redaktor denníka Ľud v rokoch 1989 a 91 bol šéfredaktor mesačníka Ekopanorámav roku 1991 vo vydavateľstve Zdravie v rokoch 1992 a 1993 vo vydavateľstve Príroda a v rokoch 1993 až 1997 novinár a publicista v slobodnom povolaní v Bratislave. Od roku 1997 je na dôchodku. Sprvu písal poéziu, neskôr sa preorientoval na krátku satirickú prózu, vynikol v tvorbe aforizmov, epigramov a fejtónov. Autor aforistickych zbierok Myšlienky učesané na ježka (1963), Kúsok rebra z Jánošíka (1997), Epidrámy a Epidraky (2009) a Výlet do Satirónie (2009), jeho aforizmy sa objavili v domácich i zahraničných antológiách aforizmov Len nech sme zdraví (1982), Veselý aforistikon, Rozmarný svět citátů a aforismů, Rój žartów (všetky 1992), Domová pokladnica (1993), Moudří stále mezi námi (1996). Popularizátor vedy, osobitne biológie, medicíny a ekológie, v oblasti populárno-náučnej literatúry popri časopiseckých príspevkoch napísal knihu Žiarenie – hrozba i nádej (s J. Tolgyessym, 1976), Neviditeľný svet vírusov (s V. Mayerom, 1978), pre dovolenkárov príručku Tiene slnečných dní (1983). Bol plodným publicistom, v slovenských, českých a poľských novinách a časopisoch kde uverejnil množstvo príspevkov rozličného tematického zamerania. Detskému čitateľovi adresoval zbierku veršov Klamná fauna zooklauna alebo Päťka z prírodopisu(1999). Teraz, na sklonku svojho života napísal a vydal knihy s názvami Epidrámy a epidraky (2009), Usmievavý jeleň (2015), Krtko ryje vrtko (2004), Výlet do Satirónie (2009), Rok nakúka spod klobúka, Meluzína Jozefína (2016), Neviditeľný svet vírusov (1978), Žiarenie – hrozba i nádej (1976).. Milan Kenda, je okrem humorisu a publicistu aj spisovateľom. Vydal už viacero kníh a je aj recenzentom. Už z tohto výpočtu možno dedukovať, že hoci nie je prozápadný umelec, patrí medzi našich najúspešnejších humoristov v tomto druhu humoru a satiry. Milan Kenda, je okrem humoristu a publicistu a spisovateľa aj recenzentom. Už z tohto výpočtu možno dedukovať, že hoci nie je prozápadný umelec, patrí medzi našich najúspešnejších humoristov nielen na Slovensku v tomto druhu humoru satiry. A tak dnes prinášame zlomky z jeho bohatej umeleckej tvorby:

Morality a iné hity

* Každý človek vo svojom živote narazí na nejaké Kartágo, ktoré dokonale zničí.
* Keď sa vieš kvôli pohodenej kosti plaziť, tak nekňuč!
* Kocúrkovo je vždy a všade susedná obec.
* Ak chcete, aby vám ľudia verili, musíte hlásať, že dva plus dva sú 4,27.
* Je to absolútny disident! Doteraz ho vyhodili z každej krčmy.
* Základné príslovie slonov znie: Správa sa ako človek v porceláne.
* Kde sa stratil náruživý slovenský čitateľ? Utopil sa v televíznych kanáloch a internovali ho na internete.
* Jar – to sú aprílové prehánky a májové mrazy zidealizované básnikmi.
* Otázka konečna sužuje viac ako otázka nekonečna.
* Bude nám chýbať! Nebol ortodoxný ani liberál, ani ľavý ani pravý, bol umiernene dokonalý, jednoducho – bol náš.
* Život očami pedagógov? Memorovať, študovať, postgraduovať a zomrieť.
* Kompetencia zvyčajne prináša impotenciu.
* Prečo sa všetci nahýname nad priepasťou? Skúmame, či tam niekde neuvidíme svojich prenasledovateľov.
* Život môže byť aj spací vagón. Keď si poriadne zaplatíte, zobudia vás až na konečnej. Dokonca s pochvalou!
* Keby ožil pán Hrebenda, podaktorým jednu vlepí. Knižný trh si od neho dnes zobral len to, že bol slepý.
* Nepodceňujte plytkých ľudí! Kopú hlboké jamy.
* Za mladi bol svet pre nás gombička. Ale neskôr zaseknutý zips.
* Je také miesto, o ktoré nemožno prísť, keď už ho raz človek obsadí? Je. Na cintoríne.

Fejtóny

/Spomienky na totalitu/

Linka nedôvery

Zobral som si deň dovolenky, lebo som čakal televízneho opravára. Poučený predchádzajúcimi prípadmi neuvoľnil som sa na dve-tri hodiny podľa nahláseného príchodu tohto dobrého muža, ale striehol som z obloka na ulicu už od rána. Opravár by mohol prísť predčasne, aby sa nemusel trápiť s mojím televízorom a mohol nahlásiť, že som nebol doma. No pravdepodobne príde neskôr, až si vybaví všetky svoje fušky. Skrátka, ja som len zákazník a on je náš pán.
Televízor mi nefungoval, ale telefón áno. Ani som netušil, že v pracovnom čase onen prístroj tak usilovne pracuje. Vyzváňal, ako keby mi chcel vyzvoniť všetky tajomstvá sveta! Dvíhal som slúchadlo pri každom zazvonení. Čo keby volal opravár, že príde skôr, že príde neskôr, že príde inokedy, alebo že v dohľadnom čase nepríde pre akútny nedostatok opravárov, či chronický nedostatok náhradných súčiastok?
Pravdaže, nik sa nechcel rozprávať so mnou. Boli to všetko omyly. Každý však rozprávať chcel, pričom sa ani nespýtal, s kým hovorí. Každému som doprial, aby sa z chuti vyrozprával. Každému som vyhovel. Všetkým som všetko sľúbil. Podával som iba pozitívne informácie. Pre každého som mal pekné slová, pozdravy a zdvorilostné frázy. Moje áno bolo presvedčivé ako áno z úst výdaja chtivej nevesty. Každého som potešil, že hľadanú vec máme na sklade. Žiadosť že sme kladne vybavili. Že chápeme jeho požiadavky. Že nemáme nič proti jeho logike. Že sme tu na to, aby sme ľuďom poslúžili. Každému som povedal, že jeho vec je aj mojou vecou. Že je to vec mojej profesionálnej cti.
Lenže moja presviedčacia aktivita vyvolávala upodozrievavosť telefonujúcich. Všetky rozhovory boli predčasne ukončené. Po mojich pozitívnych informáciách sa ma niektorí začali pýtať, s kým vlastne hovoria. Iní ma napomínali, aby som nebol ironický. Podaktorí zrozpačiteli a zarazeno fučali do aparátu premýšľajúc, čo sa za celou vecou skrýva. Jedna pani od polovice rozhovoru opakovala ako poškodená platňa: To nie je možné, vy si zo mňa uťahujete! Niekoľkí znenazdania bez pozdravu tresli slúchadlom do vidlice. Iba jeden obratne zmenil tému nášho rozhovoru a namiesto precizovania svojej objednávky ma pozýval k sebe, že mi lacno predá hodinky s vodotryskom, predvedie fungujúci model perpetum mobile, a nakoniec mi falošne, ale s citom pre momentálnu situáciu zaspieval úryvok z piesne Ukážu ti cestu rájem.
Iba objednaný a dojednaný televízny opravár neprišiel, ba ani nezavolal. Možno sa nedovolal pre množstvo ku mne smerujúcich omylov, prípadne ho automat prepájal do iných domácností. Alebo ho ktosi z náhodne zapojených telefónnych účastníkov duchaprítomne pozval ku svojmu pokazenému televízoru. Azda mal televízny opravár pokazený telefón a pokúšal sa privolať telefónneho opravára z nejakej telefónnej búdky.
A tak som si v podvečer, keď utíchli telefonáty, zanôtil tiež trochu falošne, ale s citom pre momentálnu situáciu úryvok piesne začínajúci slovami Zhasnete lampióny, já chci vidět tmu, nepřišel, nepřišel… S piesňou je totiž život vždy krajší!

Majstrovské dielo

Z kuchynskej povaly nám spadol poriadny kus omietky. Dvakrát dva metre. Zahlásili sme to na stavebnom bytovom družstve a dožadovali sa opravy.
„Prídeme sa na to pozrieť!“ utešili nás a poznačili si nás do špeciálneho zošita. Zakrátko, po niekoľkých mesiacoch, prišiel sa na vec pozrieť majster. Znalecky prezrel postihnuté miesto a vyhlásil:
„Padajú aj väčšie kusy!“
Na otázku, kedy príde s nástrojmi, zatváril sa tajomne a odišiel. Viac sme ho nevideli. Po mesiaci však prišiel druhý majster. Spýtal sa rovno na naše zdravie. Keď sa dozvedel, že nám slúži primerane nášmu veku, podotkol, že to je to hlavné. Dodal, že spadnutá omietka je proti jeho zdvihnutému krvnému tlaku učinené prkotina. Aj so spadnutou omietkou dá sa slušne žiť! Viac sme ho nevideli.
Po troch týždňoch prišiel tretí majster. Vyzeral veľmi dotknutý už vo dverách. Priehlbeň v povale vôbec nechcel vidieť. Sľúbil, že príde až budeme mať v dome výťah. Zároveň nás poučil, že v trojposchodovom dome sa toho nikdy nedočkáme.
Po dvoch týždňoch prišiel štvrtý majster. Veľa sme si sľubovali od toho, že intervaly medzi návštevami majstrov sa utešene skracujú. Celá vec zrejme dozrieva! Majster si pozorne prezrel defekt v omietke. Museli sme mu ho však ukázať pomocou ukazováka vztýčeného k nebesiam. Napokon vyhlásil:
„Diera je veľmi malá. Sem sa mi neoplatí ťahať kozu.“
Nevedeli sme, že k oprave omietky treba ťahať do bytu živú kozu. Mlčali sme však, lebo človek sa nerád ukazuje ako neinformovaný tupec. Majster využil naše mlčanie, odpútal sa od nás a viac sme ho nevideli.
Piaty majster prišiel už po týždni. Vec už zrejme načisto dozrela. Samostatne našiel postihnuté miesto. Videli sme v tom dobré znamenie. Potom však vyslovil rečnícku otázku:
„Čo keď bude treba zhodiť celú omietku?“
Zavládlo trápne ticho.
„A ja tu uviaznem na niekoľko dní!“
Do hrobového ticha buchli chodbové dvere a viac sme uvážlivého majstra nevideli.
Šiesty majster k nám zavítal zasa až po niekoľkých mesiacoch. Zrejme sme už získali zlú povesť medzi majstrami! Po obhliadke terénu dlho súcitne krútil hlavou. Potom poradil:
„Celé si to vytapetujte! To je dnes moderné.“
Dojato sme mu poďakovali a smutne sme ho odprevadili ku dverám v predtuche, že ho už nikdy viac neuvidíme. V celej veci však nastal prudký zvrat. Siedmy majster prišiel už o tri dni. Vyzeral veľmi sľubne. Reagoval ešte sľubnejšie: vypýtal si stoličku. Všetko dôkladne preklepal. Zdalo sa, že každú chvíľu skadesi vytiahne fonendoskop a bude ešte aj načúvať šum dažďových kvapiek na plochej streche nad našimi hlavami. Ustavične zdôrazňoval, aby sme sa nebáli, že je to len maličkosť. Povzbudení jeho prekvapivou aktivitou a ochotným prístupom k takejto maličkosti sme ho natešene vyprevádzali ku dverám. Pri odchode ešte z chodby nás posmeľoval jeho sympaticky zafarbený hlas:
„Nič si z toho nerobte! To je naozaj maličkosť. To si budete vedieť urobiť aj sami!“

Suverénna centralistka

Potreboval som hovoriť s referentom Langom. Vytočil som (vtedy sa vytáčalo) telefónne číslo centrály v jeho úrade. Suverénny ženský hlas mi referoval o tom, že referent Lang je na operácii slepého čreva. Vlastného. Potom informátorka rezolútne zložila slúchadlo.
Spomenul som si na referenta Prieložného a zavolal znova. Centrálny hlas mi referoval o tom, že referent Prieložný nastúpil na liečenie v kúpeľoch. Než som si stačil spomenúť na ďalšie meno, informátorka zložila. Jej pohotovosť v objasňovaní neprítomnosti a skladaní slúchadla bola príkladná.
Postupne som sa podozvedal osudy ďalších referentov. Referent Straka bol na cyklickom školení. Referent Hrivnák na služobnej ceste. Referent Galovič na dovolenke. Referent Foltín zriaďoval vysunuté pracovisko. Referent Jelínek bol na podnikovom zájazde. Mená ďalších referentov som nepoznal a pýtať si k telefónu nejakého, akéhokoľvek referenta som si netrúfal pre pejoratívny podtón takejto žiadosti
Podľahol som však upodozrievavej nálade. Je naozaj každý referent, na ktorého si spomeniem, vysunutý, presunutý či niekam zasunutý? Nechráni ich tento suverénny centrálny hlas pred problémami všedného dňa, pred agresivitou stránok, rozťahujúcich svoje problémiky na celé zväzky? Nepatrí odmietanie k navyknutému, spoľahlivému tónu centrály?
Rozhodol som sa preveriť túto vec tak, že si budem pýtať v centrále samého seba. Vytočil som číslo a pýtal si k telefónu referenta Ostravského. Centrálny hlas chvíľu uvažoval. Potom mi zreferoval, že uvedené meno znie akosi cudzo. Naznačil som, že referent Ostravský je u nich nový. Suverénny centrálny hlas sa okamžite spamätal. Začal mi referovať o tom, že referent Ostravský je zaneprázdnený a nemôže sa dostaviť k telefónu. Na niekoľko dní si ho vyzdvihol súdruh riaditeľ a podrobne ho zasväcuje do problematiky pracoviska.
Zmohol som sa iba na mechanické poďakovanie a slúchadlo sme zložili obidvaja zároveň. Potom som si však uvedomil, že mi táto suverénna centralistka poskytla skvelú šancu: Som práve s riaditeľom a budem s ním niekoľko dní. S mojím problémom sa nemusím obracať na referentov, ale môžem sa zamerať priamo na najvyššiu inštanciu. Nesmiem sa však prenáhliť. Mám s riaditeľom prerokovať moju vec zajtra, alebo to nechať až na pozajtra?

BESEDNICA

Spomienky na Roháč

Často čítam alebo počúvam úvahy a spomienky na adresu satiricko-humoristického časopisu Roháč, ktorý u nás vychádzal po dlhé roky počas extrémne deformovaného socializmu moskovského typu. Napriek vtedajšej tvrdej cenzúre prinášal tento časopis nezriedka aj vysoko sofistikovanú kritiku podstatných chýb a deformácií režimu, napriek tvrdej cenzúre vedel milo prekvapiť čitateľa zábleskami ozdravného, ušľachtilého humoru a jasnozrivej, zmysluplnej, do podstaty problémov zacielenej satiry. Mal nesporne vysokú literárnu i výtvarnú úroveň a spolupodieľal sa na formovaní i prezentovaní nejednej už nežijúcej, ale aj podnes pôsobiacej satiricko-humoristickej literárnej osobnosti. Entomológovi zameranému na chrobáky nesmie v zbierke chý¬bať roháč, tento elegantný, relatívne veľký, priam impozantný panciernik. Preto si zájde do dubového lesa a hľadá a hľadá, až kým nenájde tohto chrobačieho goliáša… Nejednému slovenskému satirikovi veľmi chýba periodikum v podobe nezabudnuteľného Roháča, no nepomôže mu výprava do novinových stánkov, lebo puč v roku 1989 a následný trhový kvas kšeftovania a tunelovania – zdá sa, že nenávratne – zmietol ho z javiska našich kultúrnych dejín. A súbežne s jeho zánikom zanikli aj publikačné možnosti našich humoristov a satirikov v podobe zábavných strán i dvojstrán v novinách, také bežné v čase preklínanej totality. Podľa západného vzoru sú dnes v novinách ako zábavný segment k dispozícii len obrovské krížovky a donekonečna omieľané anekdoty. Ide tu o smiešnu predstavu o tvorbe smiešneho! Spomínané dnešné spomienky na Roháč sú napospol ľútostivé, nikdy nebývajú znevažujúce. Nejde o nejakú neopodstatnenú nostalgiu, ide o úsilie prinavrátiť, alebo aspoň dovolať sa pokusov o návrat takéhoto kvalitného, vydareného časopiseckého produktu. Ale napriek oprávnenému volaniu po návrate fenoménu s názvom Roháč sú tieto reinkarnačné výzvy prijímané s nedôverou, ba až s upodozrievaním, že ide o presadzovanie receptu na zbohatnutie a extrémne prestížne vyniknutie. Nuž, na Slovensku je to tak! Zdravý inštinkt je na vymretie, preto takmer každý dôveruje hochštaplerovi (pozri bohatú históriu škandálov, napríklad v športe), ale skoro nik nedôveruje človeku s dobrou vôľou a tvorivými zámermi, ktorý chce niečo rozumné, zmysluplné založiť. Povestný „šiesty zmysel“ pre konštruktívne projekty sa u nás nerozvinul, hoci nezmysly majú hocikde zelenú! Aj preto ako keby doteraz boli všetky pokusy o reinkarnáciu Roháča vopred odsúdené na neúspech. Na vine tejto nemožnosti, nemohúcnosti je aj blúdivý kruh: Reinkarnát Roháča by chcel čo najskôr vidieť svojich sponzorov, ale sponzori by chceli okamžite vidieť úspešný časopis. Jeden sa nemôže dočkať druhého! Netrpezlivosť je zákerná prekážka. Preto prvé čísla takéhoto odvážneho novorodenca by museli vzniknúť pravdepodobne za peniaze nebohatého zakladateľa, iniciátora, za peniaze zvyčajne „odcudzené“ vlastnej rodine. Veď tí bohatí iniciátori idú do onakvejších kšeftov, napríklad do bulváru! Takže je tu oprávnené riziko: Ak takýto kvalitný časopis včas nezíska sponzorov, beznádejne zahynie. Je vzkriesenie takéhoto časopisu reálne? Dozaista by bolo veľmi prospešné, ale je to vôbec možné? Proslovensky orientovaný, čitateľom našich novín dôverne známy karikaturista a satirik Andrej Mišanek vtipne a výstižne tvrdí, že na Slovensku pri nekonečnej politickej polarizácii občanov by sme potrebovali Roháče dva – jeden pre svetoobčanov, druhý pre národovcov. Táto rozštiepenosť je ďalšou vážnou prekážkou pre resuscitáciu, znovuoživenie Roháča. A videl som aj pokus o uvedenie striktne apolitického humoristického časopisu na obežnú dráhu. Akože inak – stroskotal. Čitateľ zrejme nechce čítať opačný politický názor, než má on sám, no neznáša ani absenciu politického názoru! A čo je azda najhoršie? Nový časopis s intelektuálnymi parametrami dávneho Roháča by predovšetkým ocenila postupne vymierajúca garnitúra dôchodcov, ktorým by takýto inovovaný produkt pripomínal „staré zlaté časy“, ak nie priam mladosť. Nevedno, ako by zareagovala stredná generácia. Ale čo by znamenal pre dnešnú mladú generáciu? Oslovil by týchto konzumentov súčasného paškvilného „humoru“ (satiru radšej ani nespomínam), ktorý spočíva v chronickom preobliekaní sa chlapov do ženských šiat s hompáľajúcimi sa vypchávkami pod blúzkou a v nepretržitom vzájomnom kopaní sa do zadku? Budú títo recipienti schopní rozpoznať a oceniť plnohodnotný humor a majstrovskú satiru? Nepremeškalo sa už priveľa? Neodtrhli sme sa už nenávratne od týchto naozajstných hodnôt?

Vízie bez provízie

Kto donedávna suverénne vládol na Slovensku? Veľkomožný pán Kočner!
Súčasný baskervillský kapitalizmus je vývinová dráha od činného podnikateľa k zločinnému podnikateľovi.
Kandidáti a kandidátky, pozor: Veriteľ je vždy v pozícii veliteľa a v príhodnej chvíli požaduje splatenie dlhu!
Dáma má isté privilégiá nielen v šachu, ale môže ich mať aj v politike – ak je thatcherovského alebo merkelovského typu.
Máme peknú novú hradnú paniu. Je na ňu príjemný pohľad, doplnený príjemným počúvaním advokátsky vycibreného, nepodráždeného hlasu.
Pozrite sa na obálky časopisov: Získali sme obálkovú pre¬zidentku, sme unikátni v Európe!
Atraktívny titulok na memoáre: Z pezinského smetiska do Grasalkovičovho paláca.
Hradná pani Zuzana sa bude skvele vynímať na poštových známkach, asi sa mnohí na staré kolená vrátime k filatelii.
Posadnutie zmenou spôsobilo všeličo, aj grupovanie hysterizovaných postpubertiakov v uliciach pod urážlivými transparentmi. Už chýbali len desivé pochody pod zapálenými fakľami.
Dejiny sa opakujú a chytráci sa pri tom napakujú.

Aforizmy

V niektorých štátnych inštitúciách a podnikoch počuť stále búrlivé vrenie – vody na kávu.
Dobre, že ešte stále existujú hradby. Je čo búrať.
Do dejín sa vstupuje bez rezervovanej miestenky.
Najviac objavov urobia muži na pláži.
Učíme sa na vlastných chybách a cudzích úspechoch.
Človek je pánom tvorstva a sebe otrokom.
Na vedľajších koľajách spravidla neprichádza k zrážkam.
Lekárska veda natoľko pokročila, že pomaly pochovávame už iba talenty.
Prichádzať veciam na koreň veľakrát znamená vzďalovať sa od ovocia.
Stroskotanci sú vďačné kádre pre pirátske ľode všetkých čias.
Kapitán odchádza z potápajúcej sa ľode ako posledný. Medzi prvými opúšťajú loď budúci admiráli.
Vlastníctvo mozgu niekedy demonštrujeme iba chytaním sa za hlavu.
Podpisy analfabetov bývajú najčitateľnejšie.
Ostré lakte sa obyčajne rafinovane ukryté v dobre ušitom saku.
Zaujímavé, vraj dokonale vyliečený blázon nemá ani tú najmenšiu chuť vrátiť sa do normálneho života.
Na nebevstúpenie sa odložilo. Neprišli zástupcovia z pekla.
Slovo robí muža, pohŕdanie znaleckého experta.
Podobnosť s ľudskou bytosťou čiste vec náhodná: Sardinke, ktorá sa nevmestí do škatuľky useknú hlavu.
Rada: Neberte si príklad z vodného živla, držte sa radšej svojho koryta.
Myslím, teda som. Poslúcham teda budem?
Zo zle hrajúceho orchestra je niekedy jednoduchšie vylúčiť tých pár dobre hrajúcich, ale neprispôsobivých nástrojov.
Dnes dostať príležitosť môžete už iba príležitostne.
U niektorých ľudí je jediným mozgovým prejavom migréna.
Ak je kapitánsky mostík, mnohí sú ochotní veliť aj vraku.
Z histórie. Noe stroskotal, krysy prežili.
Zaujímavé, že človeku sa často chce lietať práve vtedy, keď je na dne.
Zaujímavý poznatok: Utopenci nepociťujú smäd.
Črepy prinášajú šťastie. Určite archeológom.
Spomienka na minulosť: Schopný pracovník dokáže počas pracovného času vylúštiť aspoň jednu krížovku.
Najpodnetnejšie sú nevydarené experimenty. Pri nich možno objaviť množstvo úplne nových objektívnych prekážok.
Človek, ktorý sa prebíja do mekky, niekedy zanecháva za sebou púšť.
Mnohí sa počas svojho života naučili chodiť, iní plávať alebo lietať a podaktorí iba tlieskať.
Každá nová metla si myslí, že je vysávač.
Niektoré reorganizácie a reformy sú také zložité a náročné, že napokon sa dostanú do predchádzajúceho pôvodného stavu.
Oáza šťastia by mala obsahovať aspoň kúsok púšte.
Psia pravda. V tepelej búde ani reťaz nechladí.
Nepomer: Možnosti rastú aritmetickým radom, nároky geometrickým.
Absolutná totalita: Všetky prognózy, aj o počasí, musia byť vždy optimistické.
Sťažnosť: Neviete si predstaviť, koľko cudzích myšlienok mi ukradli moji kolegovia aforisti.
Človek to znie problematicky!
Veľkú rybu chytíte najskôr do pozlátenej siete.

Epigramáž

Triptych

Životný outsider
Dorazí do cieľa?
Radšej nevravte!
Vždy ho dorazia
rovno na štarte.

Nevinný čas
Chlapčenský vek, to bol čas!
Vzrušovali vtedy nás,
nárazníky len na rušni…
No a z prachov? Iba pušný.

Prognóza
Vraj celý svet sa bude búrať,
zrútia ho a – zriadia úrad.

Politology

AKO SA KEDY HODÍ
Za totality tvrdil, že jeho otec bol agronóm, teraz sa chvastá, že bol agrárnik.
ŠTÁTNI ÚRADNÍCI
Žaby na prameni sa vždy tvária ako nenahraditeľná súčasť fontány.
ZOZNAM UŽ MÁ OSLIE UŠI
Zanechal by som ľudstvu nejaký odkaz, ale nemôžem nájsť jeho telefónne číslo.
NAOZAJ VYLIEČENÝ BLÁZON
Dôkladne vyliečený blázon odmieta vrátiť sa do normálneho života.
NEVERÍM
Neverím, že z prázdnych makovíc možno vyrábať ópium.
ČO ROBIA JASNOVIDCI
Jasnovidci prísne zatajujú svoje návštevy u očných lekárov.
TAJOMSTVO ELEGANTNEJ KARIÉRY
Ak žena robí závratnú kariéru, zrejme má niekoho za sebou. Alebo na sebe.
KAM KONVERZIA NESIAHA
Ženské slzy – najrozšírenejšia zbraň hromadného ničenia.

Morality 

* Získal PhD! Už si nepletie broilery s boilermi.
* Bol to kráľovský honorár: síce mizerný, ale prišiel včas.
* Akútne otrávených divadelných kritikov rýchle vylieči drahý banket po predstavení.
* Zatiaľ sa bohatstvo krajín zratúva podľa počtu automobilových kolies, no raz sa bude zratúvať podľa počtu veterných kolies.
* Čas sú peniaze. Žiaľ, vystupuje vždy iba v úlohe nedoplatkov.
* Meditácie nad našimi peňaženkami: Balkán – či sídliskový balkón?
* Diktátori vedú masy od citovania k recitovaniu svojich narcistických sloganov.
* Pekinskému drakovi narastajú svetovládne krídla.
* Veľké rieky sú nositeľkami života, ale aj smrti z batérií delových člnov.
* Káva z bývalých kolónií často nasakuje arómou pušného prachu.
* Ani stredoamerickým diktátorom nerastú banánovníky až do neba.
* Môže niekto úprimne milovať diktátora? Môže – bankár!
* Výstižný titulok o vyčíňaní juhoamerických maoistických geríl: Tanec na ostrí mačety.
* Stopercentné úroky sa v bankách vyberajú pomocou dámskej pančuchy pretiahnutej cez hlavu.
* Než začnete obviňovať spoluobčanov, že sa smejú pri nevhodných príležitostiach, spomeňte si na moslimov, čo sa smejú na verejných popravách!
* Automobilová nehoda je pohodlný spôsob ako sa zbaviť nepohodlných osôb

A iné hity

• Je to dôsledná ženské: Bojí sa aj myší z kreslených filmov!
• I celkom zdravý chlap môže byť nadlho upútaný na lôžko. Sex-bombou.
• Rojkovia snívajú o kráľovnej zo Soby, praktici o slúžke trebárs zo Sabinova.
• Iba prví sa môžu obliekať stále podľa poslednej módy.
• Po študentských lyžiarskych zájazdoch býva viac zlomených sŕdc ako zlomených nôh.
• Naozajstné ryžoviská zvyčajne nevypisujú konkurzy.
• Niektorí chytráci kulminujú po celý čas svojej stagnácie.
• Čašníci neprajú bohémskym básnikom píšucim po obruse.
• Praktický hudobník píska tak, ako vo svete tancujú.
• Ten človek nežil, ale kumuloval funkcie.
• Spať na vavrínoch je takmer rovnako riskantné ako spať na stráži.
• Venuje sa figurálnej tvorbe: robí figu borovú.
• Hnijú, ale vypisujú hlásenia o kryštalizácii.
• Z úkrytu sa všetky rozkazy dajú formulovať pevným hlasom.
• Mladí milujú romantické rieky, zrelí zlatonosné.
• Chceme vidieť svet. No chce svet vidieť nás?
• Nemajú s ním zľutovania: platia ho prísne podľa sadzobníka.
• Čo proti nemu máte? Je síce pravda, že iným kope jamy, ale až po pracovnom čase.
• Newton pod jabloňou hĺbal o gravitácii. Ostatní o calvadose.
• Kto nezhnedne na poriadne drahom juhu, ten aby sa pomaly červenal.

Otázky
Začína sa bulvárne prekrývanie migračnej hrozby v médiách?
Odmietanie poslušného prijímania migrantov je vlastenecký akt?
Je migračná záplava iba stranícka agenda či papierový tiger?
Milan Kenda

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments