Dnes sa rôznymi žánrami predstavuje v HUMORIKONE jeden z najúspešnejších slovenských aforistov, spisovateľ, známy slovenský publicista Milan Kenda
Aktualita
Takmer vážne
Ad: Biotopy pre populácie opeľovačov
Ad: Aj bodliaky najprv pekne kvitnú…
Otázka naliehavo aktuálna: Kosiť či nekosiť?
Vo sfére dôležitej ekologickej problematiky, a to záchrany svetového hmyzu, vyšli v SNN dva dôležité texty. Prvý bol apelatívny text Štefana Zlatoša s názvom Biotopy pre populácie opeľovačov (15. 6. 2019), druhý do istej miery s ním polemizujúci text Emila Semanca s názvom Aj bodliaky najprv pekne kvitnú… (22.6.2019). Odporúčam našim čitateľom opätovne si prečítať oba texty ako celok. Keďže chcem ako ekologický publicista a vyštudovaný biológ reagovať na túto problematiku a navrhnúť kompromisné východisko, predsa len pokladám za potrebné aspoň stručne uviesť tu kľúčové myšlienky z oboch článkov.
Štefan Zlatoš upozorňuje na smutný a škodlivý fakt, že hmyz sa z nášho okolia vytráca, hoci je podmienkou nášho života. Východiskom z tejto civilizačnej traumy je tvorba prirodzených záhrad s charakterom pôvodného lúčneho porastu, predovšetkým v mestách, aby sa obnovilo životné prostredie pre hmyz, ktorý je základom celých ekosystémov a následne potravinového reťazca. Ide o naliehavú, modernú výzvu: vytvoriť celosvetovú sieť opeľovacích biotopov. To znamená, že donedávna ohrdnutá trávnatá, životom kypiaca „džungľa“ začína mať prednosť pred „sterilným“ , dohola vystrihaným anglickým trávnikom.
Emil Semanco sa v texte priznáva, že sa mu výmysel s nekosením lúk akosi nepozdáva, že až priveľmi zeleno, no nie nádejne, ale nezrelo mu znie argumentácia, že tým zachraňujeme ohrozených opeľovačov – hmyz vrátane včiel a motýľov. Dosť pohŕdavo sa vyjadruje o neželaných porastoch trniek, šípok, hložia a všelijakého náletového húštia. Ja dodávam, že by sa ich výživné i liečivé plody mali intenzívnejšie zbierať pre potravinársky i farmaceutický priemysel, ale aj domáce využitie. A tiež si spomínam, ako pôvodné kríky divých malín v záhrade mojej chaty, prerastené symbiotickými, sprievodnými rastlinami (vrátane obrovských žíhľav), tvoriace „nekultivovanú džungľu“, sa v čase kvitnutia malín ozývali včelím bzukotom ako jeden mohutný úľ. Napriek nenápadným kvietkom malinčia včely stade prinášali do úľov peľ i nektár a opeľovaním prispievali k bohatej úrode malín. Vráťme sa však k textu Emila Semanca: Autor sa obáva, že mnohé naše trávnaté plochy sa vinou pohodlnosti, ľahostajnosti a šetrenia na nesprávnom mieste premenia na nevábnu džungľu.
Nastáva čas a príležitosť na moju reakciu i syntézu… Začnem zaujímavou spomienkou. Keď som si do záhrady na mojej chate vo Veľkej Fatre konečne kúpil motorovú kosačku a podarilo sa mi uviesť ju do chodu, namiesto pomalej a namáhavej likvidácie trávnych zárastov pomocou kosy, kosáka a nožníc na trávu som zrazu rýchlo „vyholil“ obrovskú plochu. Išiel som sa pokochať pohľadom z balkóna na esteticky pôsobiaci, nízko zastrihnutý koberec. A vtedy sa to stalo: Prilákaná záhadným vtáčím signálom, človeku nezachytiteľným impulzom, priletela na pokosenú plochu skupinka trasochvostov bielych a začala hodovať na tomto vykosenom, ponúknutom stole, v tejto pre nich novovytvorenej záhradnej reštaurácii. Pobehovali rýchlymi cupitavými krokmi sem a tam a pritom nápadne potriasali dlhými chvostami. V odkrytom teréne, čo tu vznikol namiesto bývalej trávnatej džungle, lovili nelietajúci i nízko nad zemou lietajúci hmyz a jeho odkryté larvy, pripadne aj iné drobné živočíchy. Pre kosačkou zviditeľnený, odhalený hmyz, ktorý prišiel o úkryt a pri bylinožravých druhoch aj o potravu, som takto neplánovane a nečakane vytvoril v pozdnom popoludní akési vraždenie neviniatok. Pri pôvodne obdivnom pohľade z balkóna stal som sa zrazu svedkom nečakaného potravinového experimentu, odpovedajúceho na otázku: Aký bude osud hmyzu v desaťročiach európskeho rozmachu dôkladne vykosených trávnikov? Vôbec ma netešila bohatá hostina trasochvostov, ale ako vyštudovaný entomológ ľutoval som početný takto skántrený hmyz, a to pričinením môjho kosačkového debutu.
Pravdaže, nepokosené trávniky pôsobia zanedbaným, lajdáckym dojmom, akoby v réžii ľahostajných, lenivých a na nesprávnom mieste finančne šetriacich miestnych hospodárov. A, pravdaže, pokosené trávniky pôsobia úhľadným, kultivovaným dojmom, akoby v réžii estetiku uznávajúcich, parkovníctvo rozvíjajúcich, starostlivých a agilných miestnych hospodárov. Na takéto skultivované trávniky je príjemný pohľad, priam lákajú uvelebiť sa na nich ako v centre Paríža alebo v bratislavskej Eurovei.
Lenže nízko vyholené trávniky sú nehostinnou Saharou pre hmyz. Pre hmyz, ktorý sa prekvapivo rapídne vytráca z európskych biotopov. Naozaj neočakávane – veď ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia podľa názoru niektorých futurológov práve hmyz mal byť dedičom zdevastovanej planéty Zem, v ča¬soch, keď ľudstvo vykynoží samo seba. A tu teraz zrazu obrovské prekvapenie! Zatiaľ – ak zásadne nezmeníme svoje neekologické, samovražedné prístupy a megahriechy – to vyzerá tak, že ľudia budú prekvapene, až zdesene pozerať na neúprosné odchádzajúcu systematickú triedu hmyzu, na nenahraditeľných masových opeľovačov, ktorí po tisícročia zabezpečovali našu výživu! Koľkými drónmi by sme ich museli nahrádzať? Takže krása-nekrása, treba predsa len podporovať rozšírenie pôvodných nekosených lúčnych zárastov, ako úkrytových i vyživovacích oáz pre hmyz. Dosiahnuť zdravý kompromis medzi krásou a účelnosťou. Vykosiť len tam, kde by zarastené plochy pôsobili nemiestne, nekultúrne, nefunkčne, neesteticky. Pôvodné, nenarušené, prirodzené trávne zárasty nevyhnutne označiť ako opeľovacie biotopy a hmyzie prírodné inkubátory, pričom treba na tento ciel vytvoriť a dôsledne využívať špeciálnu značku. Tak by sa dali zmysluplne vyčleniť a deklarovať plánované, zámerné plochy od akože zanedbávaných. Kompromis je efektívna cesta nielen v štátnej politike, ale aj vo svetovej ekopolitike. Popri skultivovaných plochách nevyhnutne potrebujeme pre zachovanie prírodnej rovnováhy aj panenské, nepokosené lúčne plochy. Ale všetko riadne zmapované a označené, vylučujúce nedbajstvo, zdôrazňujúce a deklarujúce plánovaný ekologický zámer.
FEJTÓN
Bibliofili alebo Rasa na vymretie
Dvaja v bistre pri stolíku. Dioptrické okuliare, postriebrené brady, neúprosne postupujúce plešiny, plesňou rozkvitnuté džínsy. Vety z ich dialógu prenikajú až k môjmu stolíku, vrývajú sa mi do pamäti a neskôr večer doma tisnú sa mi do pera.„Nemôžeš mi požičať knihu Nahá opica? Tú kritickú antropobiologickú klasiku?“
„Načo ti bude? Stačí, keď sa pozrieš do zrkadla pri vychádzaní z vane.“
„Nevtipkuj! Vieš na čo mi bude? Chcem porovnať predstavy jej slávneho autora s aktuálnym obrazom dnešných našich dúhových a marihuanových politikov. Poniektoré nahé opice po zlezení zo stromov vyliezli až do parlamentu. Viem, je to už klasická kniha, podľa digitálnych opľúvačov vykopávka, ale dnes je azda aktuálnejšia ako v čase vzniku! Tak požičiaš, alebo nie?“
„Požičiam, ak ju mám dvakrát. Aby mi aspoň jedna zostala. Neber to nijako osobne, veď vieš, ako to chodí. Každý má doma vo vlastných regáloch knihy z cudzích knižníc, zatiaľ čo tie jeho knihy uviazli u jeho priateľov.“
„Aspoň niečo neuviazne u našich nepriateľov! Tým nič nepožičiame, tým iba radi vraciame. V tom sme horliví vyznávači Biblie, teda Starého zákona: Oko za oko, zub za zub… Ale ja ti Nahú opicu poctivo vrátim, možno si ju dám aj oxeroxovať. Ale ak ju máš dvakrát, potom jeden exemplár od teba kúpim. Povedz si cenu! Teda, ak ju máš dvakrát. Máš?“
„Zdá sa mi, že nevídam ani jednu. Ale nie som si tým istý.“
„Ako to? Nerobím si ilúzie, že čítaš knihy zo svojej knižnice, veď to sú iba sny rojkov, že raz toto všetko, čo majú v knižničných skrinkách, naozaj prečítajú. Ale že si doteraz neprečítal ani len ich chrbty!“
„Chrbty čítam často. Lenže len spolovice.“
„Akože spolovice?“
„Nuž to je tak: Polovica mojich kníh je v druhom, zadnom rade. Zakrýva ich prvý rad. Kníh je veľa, miesta málo. Byt mám, ako vravel Havel, veľkosti králikárne. Nuž a Nahá opica vyšla dávno, poriadne dávno, bude kdesi vzadu.“
„Fatálne! Nechceš s tým niečo podniknúť?“
„Podnikať budem až na dôchodku. Dnes na to nemám čas ani nervy.“
„Ale to už budeš slepúch! Vážne si myslíš, že to potom všetko prečítaš? Vážne veríš, že dôchodcovia sú ešte aj v dnešných časoch milionármi času ako kedysi? Že stačí nasadiť dobré okuliare, prípadne aj lupu do ruky a vankúš pod zadok?“
„Netvrdím, že všetko prečítam. Netvrdím ani, že veľa prečítam… Ale vyložím knihy z regálov a vymením zadný rad za predný. Rozpútam kultúrnu revolúciu, ideovopolitický puč! Budem čítať staré chrbty a spomínať na mladé letá.“
Najnovšie Morality a iné hity
* Kam nechodí slnko, tam chodí lekár, kam chodí slnko, tam chodí onkológ.
* V chválospevoch sa toleruje falošná intonácia.
* Náš pracovný deň má už desaťročia ustálenú skladbu: raňaj¬kujeme, desiatujeme, obedujeme, olovrantujeme a medzi tým intrigujeme.
* Ťažko sa môžeme dorozumieť s delfínmi! Veď tie sa navzájom zachraňujú, kým my sa navzájom potápame.
* Učte sa arabčinu, budúci európsky dorozumievací jazyk!
* Výrok motorizovaného Casanovu: Benzín je afrodiziakum!
* Našinec môže prehrávať v Monte Carlu iba ak klasické gramo¬fónové platne, ktoré opäť prišli do módy.
* Nie je nijaká hračka obstarať dieťaťu viac hračiek, ako majú jeho kamaráti s najväčším počtom hračiek.
* Nestačí mat správnych priateľov, treba ich mať na správnych miestach.
* Prečo sme nepredbehli v rozvodovosti západnú Európu? Lebo Slovenky si nemajú čo obliecť na rozvodové konanie.
* Slovenky s hlbokým výstrihom pokladajú za nemravné Slovenky s ešte hlbším výstrihom.
* Akupunktúra má aj u nás silnú tradíciu: Stretne sa liberál s konzervatívcom a navzájom sa ustavične podpichujú.
* Dievčina sama požiadala chlapca o ruku chvíľu po tom, čo jej predviedol rodinné album nehnuteľností.
* Nedarí sa ti v zamestnaní? Len či dosť pritakávaš? A či dosť priťukávaš?
* Prijemné poučenie z vlastných chýb spočíva v zistení, že ich možno presvedčivo pripísať niekomu inému.
* Stále nám zostáva toľko neobraných jabloní, že by pod nimi mohli dozrieť státisíce nových Newtonov.* Nedostupný cieľ nemusí byť nedoplazný.
* Úcta k človeku nám zvyčajne vydrží len po papuľnatú vrátničku.
* Keď nie je bezprostredne ohrozený náš pozemok, tak nás netrápi ohrozenie našej planéty.
* Kto vie lichotiť, vie univerzálne maximum.
* Čo všetko by sme dokázali vytvoriť za neprimerane veľkú odmenu!
* Slovenský kapitalizmus sa utešene prebíja, mierne už máme iba podnebie.
* Čože sú neotvorené dvere pred nami proti neotvorenému padáku nad parašutistom!
* Najzdravšou sklerózou je zabúdanie na vlastný vek.
* Potrebovali by sme trinásť mesačný rok, aby sme sa mohli vyhovárať na nešťastnú trinástku. * Kto je priehľadný ako medúza, ten musí ustavične plávať do úkrytu.
* Smie si zriadenec krematória sypať popol na hlavu?
* Každé naše dievča by malo dostať výbavu – aspoň do prvých troch manželstiev.
* Ruka chudáka sa sformovala na uchopenie nástroja, ruka chytráka na uchopenie úplatku.
* Racionálne kupovanie treba začať kúpou predavačky.
* Náš zákazník? Naďalej náš nárazník!
* V slovenskom kolektíve skôr znesú absentéra než abstinenta.
* Pracovný spánok? To je spánok so starostlivým výrazom v tvári.
Milan Kenda
