Slovenské rozhľady
Ing. Zoltán Černák úspešný podnikateľ a majiteľ palárikovského PoľnoSME slávi v týchto dňoch svoje okrúhle životné jubileum – 8O rokov.
Úspech je vždy výsledkom neúnavnej práce
Klub poľnohospodárskych redaktorov Syndikátu slovenských novinárov vyhodnotí každý rok palárikovské PoľnoSME v súťaži TOP Agro vždy tak, že sa umiestní na popredných priečkach. Majiteľ firmy Ing. Zoltán Černák, ktorý oslávil v týchto dňoch svoje životné jubileum skromne dodáva, že je to výsledok neúnavnej práce všetkých pracovníkov podniku.
Jubilant, poľnohospodár telom i dušou Zoltán Černák celý svoj profesijný život spája s rozvojom poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu na rôznych úrovniach. Poľnohospodárstvo sa stalo jeho srdečnou záležitosťou. Začínal ako ekonóm, neskôr ako predseda v Jednotnom roľníckom družstve v Hronských Kľačanoch, potom bol výrobno-technickým námestníkom Okresnej poľnohospodárskej správy v Leviciach, následne nastúpil ako predseda družstva v Čajkove, až zakotvil na krátky čas ako riaditeľ štátneho podniku Poľnohospodárske potreby Bratislava. V ďalšom období spolu so svojimi spoločníkmi pôsobil v súkromnej firme. V polovici 90-tich rokov nastúpil pracovať na Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky do funkcie generálneho riaditeľa ekonomickej divízie. Tu sa snažil svoje skúsenosti využiť pri záchrane slovenského agrokomplexu. Po voľbách v roku 1998 prácu na ministerstve ukončil a vrátil sa do súkromného sektora. V roku 2003 ako spoločník spoločnosti Techprogres odkúpil akcie PoľnoSME Palárikovo od pôvodných majiteľov.
Podnik o výmere 3, 5 tisíc hektárov bol v tom čase v zlom stave. V prvej fáze hospodárenia sa so svojim pracovným kolektívom zameral na zmenu a zdokonalenie podmienok výroby a zlepšenie ekonomiky. V spoločnosti začali so skvalitňovaním výživy rastlín a hospodárením s vodou, ktorá najviac vplýva na výšku úrod. Do osevných postupov zaradili plodiny, ktoré boli najvhodnejšie pre miestne pôdy a komerčne najvýhodnejšie z hľadiska ceny i dopytu. To všetko sa nedalo realizovať bez moderných technológií vo veľkovýrobe. A tak dnes majú vo firme traktory a kombajny zakúpené od renomovanej firmy John Deer, ku ktorým nedávno pribudol najmodernejší a najväčší traktor 9620 RX.
V súčasnosti chcú v spoločnosti obnoviť chov hovädzieho dobytka a s podporou štátu prispieť tak k zastaveniu jeho sústavného poklesu, konkrétne kráv.
V PoľnoSME sa zamerali na rozvoj činností aj v ďalších oblastiach. Niekdajšiu kotolňu zrekonštruovali na administratívnu budovu pre manažment a sociálne priestory pre pracujúcich, pretože ako nás ďalej informoval pán Černák starostlivosť o človeka sa v konečnom dôsledku pozitívne prejaví na jeho pracovnej výkonnosti a prispieva tak k hospodárskemu rozvoju firmy.
Napríklad vybudovaním relaxačno-rehabilitačného centra a športového areálu. ako i vytvorením ďalších benefitov motivujú pracovníkov k lepším pracovným výkonom. Navyše zriadením jazdeckého klubu s parkúrovou plochou a tribúnou, ako i vybudovaním modernej štýlovej reštaurácie, školiaceho a kongresového strediska, klubových priestorov pre bowlingové dráhy a wellness centra, vytvorili ďalšie pracovné príležitosti. Spomínané objekty neslúžia iba pre vlastných pracovníkov, ich služby využívajú aj občania Palárikova a sú dostupné i širokému okoliu. Odbor ekonomiky a manažmentu Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied, udelil Ing. Zoltánovi Černákovi cenu „Ónyxové jablko múdrosti, poznania a plodnosti“ za osobný prínos pri uplatňovaní vedy a výskumu v poľnohospodárskej praxi a dosahované výsledky. Cena je v správnych rukách. Aj ona potvrdzuje prečo akciová spoločnosť PoľnoSME Palárikovo patrí trvalo medzi najlepšie poľnohospodárske podniky na Slovensku.
Chcem, aby slovenský humor vstal z popola
Rozhovor so slovenským humoristom Milanom Kupeckým pre srbský satiricko-humoristický časopis Šipak
Milan Kupecký je dlhoročným, skúseným i známym slovenským publicistom, nielen na poli súčasného humoristického burinou zarastajúceho poľa. Dlhé roky pracoval postupne v niekoľkých periodikách a krátko aj v Novom Roháči, kde bol aj šéfredaktorom. Je autorom piatich humoristických kníh, ktoré vydal teraz na sklonku života za prispenia Literárneho fondu a viacerých popredných slovenských karikaturistov a podnikateľov. Teraz pracuje na ďalšej knižke s názvom Ako sme „válčili“ za socializmu. V súčasnosti ako dôchodca spravuje satiricko-humoristický internetový portál Humorikon, s ktorým začal náš Šipak spolupracovať. Pri tejto príležitosti sme s ním urobili rozhovor…
Šipak: Na úvod by ste nám mohli v krátkosti charakterizovať váš slovenský Humorikon.
Milan Kupecký: Webovú stránku s názvom HUMORIKON.SK prevádzkuje Občianske združenie Chýrnik – noviny tolerantnosti. Rozhodli sme sa zriadiť ju, pretože slovenský humor, ako aj satira, predovšetkým ten profesionálny a kultivovaný, u nás absentuje. Karikaturisti a píšuci autori nemajú kde publikovať svoju tvorbu, pretože priestor pre tento žáner sa iba občas, alebo výnimočne naskytne na stránkach niektorých printových médií, ktorým ide spravidla iba o komerčný efekt, bez vyplatenia honoráru, prípadne o spestrenie silvestrovských stránok, čo mnohí erudovaní autori, najmä karikaturisti, odmietajú.
Majitelia mediálnych spoločností nenachádzajú pre takýto žáner a informácie o humore (podujatia, súťaže, ocenenia) miesto. Objavujú sa iba ak vtipy, ktoré majú anonymných autorov, a často sa opakujú. Na Slovensku zaostávame v tomto smere za zahraničím. Cieľom Humorikonu je stať sa slobodnými internetovými novinami, ktoré pomôžu povýšiť tento žáner a zachovať ho a byť príkladom a príležitosťou zároveň, najmä pre mladých autorov – a podnietiť ich k aktivite. Pretože starí autori, tzv. „roháčovci“, pomaly vymierajú a mnohí mladí ľudia už ani nevedia, čo je to esej, humoreska, fejtón, epigram či aforizmus.
Ak sa aj konajú viaceré humoristické podujatia, ako sú Kremnické gagy, Fraštacký tŕň, Novomestský osteň, Bumerang a ďalšie, tak oveľa vyššia angažovanosť je zo strany zahraničných ako domácich autorov. A to sa týka aj médií. So zriadením tejto webstránky a jej sfunkčnením sme začali nedávno a už máme takmer päťdesiattisícovú návštevnosť nášho portálu.. Žiaľ, podporu zo strany Ministerstva kultúry SR sme nedostali. V Humorikone ponúkame spoluprácu na poli humoru a satiry všetkým, aj začínajúcim autorom tohto žánru, či už sú to píšuci autori, alebo karikaturisti, či iní ľudia so zmyslom pre humor a recesiu.
Šipak: Mohli by ste nám priblížiť svoje pôsobenie a literárnu tvorbu?
M. Kupecký: Dlhé roky som pracoval v rôznych redakciách. Ako kmeňový redaktor som okrem reportáží, rozhovorov, spravodajstva a rôznych iných žánrov vážnej a serióznej publicistiky písal aj fejtóny či humoresky, no predovšetkým sa venujem krátkym literárnym žánrom (útvarom) – aforizmom. Svoje príspevky prezentujem už vyše šesťdesiat rokov v rôznych printových i elektronických médiách. Kedysi som popri redakčnej práci prispieval najmä do rozhlasových víkendových i silvestrovských relácií, akými boli vtedy na celom Slovensku známe: banskobystrický Sobotník, košický Maratón, Variácie a Nedeľná Zákruta. Sporadicky sa moje príspevky, najmä aforizmy, objavovali v niekdajšom socialistickom satiricko-humoristickom časopise Roháč. Som autorom piatich humoristických kníh. Z ocenení si najviac cením vyznamenanie Humoris (pozor, nie Honoris) causa, A keďže som sa z rodných Šurian presťahoval do Nových Zámkov, kde žijú aj občania maďarskej národnosti, vydával som dvojjazyčné regionálne noviny Chýrnik-Hírnok.
Humorikon robíme z entuziazmu a technické veci a zásahy si zatiaľ uhrádzame sami z dôchodku. Autori pracujú bez nároku na honorár. Teraz pracujem na ďalšej knižke s názvom Ako sme „válčili“ za socializmu, v ktorej opisujem vtipnou formou svoje dlhoročné redaktorské pôsobenie a skúsenosti, ako i niekoľko vlastných príbehov, ktoré som zažil počas, možno povedať, celoživotnej redakčnej práce.
Šipak: Porovnajte klímu na písanie aforizmov a satiry na Slovensku – pred vstupom a po vstupe do EÚ.
M. Kupecký: Nevidím zlepšenie, ba naopak, po vstupe do EÚ a zavedení euromeny je to u nás oveľa horšie ako predtým. Najmä politici sa satiry boja ako čert svätenej vody, lebo „tam hore“ sa robia najväčšie „špinavosti“. Navyše starí autori vymierajú a mladí ich nemôžu nahradiť, lebo nemajú kde publikovať, porovnávať a učiť sa… Práve na to sme vytvorili Humorikon a ponúkame príležitosť. No v dnešných zekonomizovaných časoch sa tejto ľahkej múze málokto venuje amatérsky, tobôž profesionálne, tak aby sa tým mohol živiť.
Šipak: Akú máte medzinárodnú spoluprácu?
M. Kupecký: Táto otázka ma zaskočila a pripadá mi ako žart. Ako občianske združenie nie sme dotovaní zo Západu, zo štátov, ktoré tu majú podnikateľské, privatizačné, vojenské a iné záujmy. Nie sme finančne podporovaní… Taká prvá spolupráca sa rysuje s vaším Šipakom… ale uverejňujeme tiež príspevky poľských, maďarských, no najmä českých autorov, pretože sa dobre poznáme, veď sme dlhé roky žili v spoločnom štáte.
Šipak: Aké sú vaše ďalšie plány?
M. Kupecký: Chcem, aby vymierajúci slovenský humor vstal z popola a cestou Humorikonu mu chcem pomôcť zviditeľniť sa, pokým mi bude zdravie slúžiť a pokým neskončí moja pozemská životná púť.
Šipak: Ďakujeme za rozhovor!
Zhovárala sa: Ana Časarová
Z politického trasoviska
• Najviac repríz majú predsa len parlamentné scény.
• Politikov spája nerozlučné puto. Korupcia.
• Pred vstupom do koalície sa dohodli, potom sa už iba dohadovali.
• Niektorí politici majú achillovu pätu v hlave.
• Bol to slušný politik. Každému opozičnému kolegovi pri nadávkach vykal.
• Sú politici, ktorí sa k chybám nikdy nevracajú. Robia nové.
• Niektorí politici sa stavajú na hlavu a pritom sa nevedia postaviť na nohy.
• Politika je vraj hrobom lásky a porozumenia. Omyl, veď v hrobe má každý pokoj.
• Pozmenené príslovie: Poslanec, ktorý „šteká“, nehryzie! Balík sociálnych opatrení sa netýka tých, čo sa už stihli nabaliť.
• Najhoršie je, keď vodič začne hovoriť z cesty.
• Priateľ je človek, ktorý nás pozná aj mimo dní sociálnej podpory.
• Opakovanie je matkou múdrosti, alebo aj ústretovosťou voči sklerotikovi.
• Dnes už každý myslí po novom. Na seba.
• Manželské hádky sú vraj zdravé. Parlamentné zasa drahé.
• Padli sme vraj na kolená. Nuž čo nám teda zostáva, iba sa modliť.
• Kedysi na nás slniečko svietilo, dnes na nás cerí zuby cez ozónovú dieru.
• Tomu sa hovorí univerzálnosť: niektorí somári dokážu zo seba urobiť vola.
• Predsavzatie mnohých dnešných juniorov: Keď vyrastiem budem milionárom.
• Hľadať holú pravdu je niekedy nebezpečné. Môžu vás obviniť zo šírenia pornografie.
• Niektoré politické frakcie by mali dostať na frak.
• Sľubovaný raj na zemi majú dnes iba tí, ktorí sídlia v daňových rajoch.
• Psí hlas do neba nejde. Počas volieb ide niekedy do volebnej urny.
• Voľby sú jediný demokratický spôsob, ako umožniť iným rozhodovať o nás.
• Bojovali sme za demokraciu s ľudskou tvárou a ona sa nám prejavila v podobe masky.
• Všetci naši politici vedia, čo treba urobiť. Chýba už iba vedieť – ako, kedy, začo a z čoho.
• Politika na Slovensku pripomína známe dielo „Keď komédia bola kráľom“.
• Uspokojilo by ma, keby sa mi zo všeobecne sľubovaného blahobytu ušiel aspoň ten byt.
• Tí, čo majú za ušami, majú obyčajne aj plný válov.
• Okrem lásky až po hrob existuje aj láska až do posledného eura.
• Nazvali ma starou štruktúrou. Keď som hotdog pomenoval ako párok v rožku.
• Dobrý priateľ ti v núdzi podá ruku. Povie – ahoj! – a zmizne.
• Ľudia sú svine! Viem to podľa seba.
• Niektoré lásky sú pekné preto, že sa práve končia.
• Ľudia sú lepší ako povesť a horší ako nekrológ.
• Človek aj po vykonaní špinavej práce chce mať čisté ruky.
• Skúsenosť: V živote si dajte pozor na ľudí! Ináč sa nemusíte ničoho báť…
• Najťažšie sú víťazstvá nad sebou samým. Viem o čom hovorím.
• Prostitúcia je dobre prosperujúci podnik aj bez zahraničnej účasti.
• Páčia sa mi vtipy bez slov. Nie však bez myšlienky.
• Učiť sa treba všetkému. Aj žobraniu.
• Odkedy som nebankovému subjektu sadol na lep, cítim sa ako mucha.
• Pozmenené porekadlo: Od oslov k činom!
• Ak sa príliš dlho hádžu perly sviniam, namýšľajú si, že sú perlorodky.
• Západ nám pomôže z problémov, do ktorých sme sa jeho vinou dostali.
• Nejednému hriešnikovi je všetko sväté.
• Rada: Vzbudiť u občana nádej je potrebné. Už i preto, že nádej zomiera posledná.
• Rada: Načo rozprávať o sebe? …Ak máte susedov.
• Dnes sa dá ťažko vyžiť iba zo vzduchu. Natoľko je znečistený.
• V preplnenej električke si aj sediaci niečo vystoja.
• Veľa sa dá povedať kvetom. Najmä ak nás manželka nepustí k slovu.
Gabriel Zelenay, glosátor
Jeho život bol taký činorodý a obsažný, že sa nedá vtesnať do žiadnej knižky. Dožil sa veku, keď takmer všetci jeho rovesníci oddychovali, užívali si dni pokoja a nemuseli denno-denne zápasiť s problémami a témami, ktoré aktívna novinárska práca prináša. Nepoznal čas ničnerobenia. Chcel byť užitočným. Potvrdzoval to vo svojich glosároch na stránkach denníka NOVÝ DEŇ. Dokumentuje to aj nasledujúci glosár pod názvom: Stisnutie ruky umocňuje priateľstvo. Koncom týždňa a vlastne celý týždeň som mal možnosť si overiť pravdivosť konštatovania: „Nie je návšteva ako návšteva.“ Posledné roky sa stalo bežným vtrhnutie do domácnosti a narušenie odpočinkovej siesty televíznymi moderátormi, ktorí podľa priania členov vládnej moci určujú, kto môže, musí alebo bude vo veľmi lukratívnom čase hosťom v rodinách. Riadenie štátu posledné roky túto možnosť bohato využíva. Posiela v diskusiách presviedčať o svojej úradnej pravde inštruované osoby, akými slovami majú argumentovať, aby dali za pravdu pánom moci.
Nebolo tomu ináč ani posledné dni. Dve háklivé kauzy, ktoré pulzujú medzi národom, bolo treba dať do „patričnej“ roviny. Bol to už týždne neutíchajúci harmatanec odpočúvania koaličného poslanca Pavla Ruska, ktoré sa rozšírilo už aj na iné subjekty. V dvoch reláciách sa mal „vyzuť“ zo zodpovednosti a viny nikto iný, ako sám pán minister vnútra Vladimír Palko (KDH). Rovnako v talkshow Milana Markoviča, ako aj v relácii Na telo vkĺzol do polohy jeho „slávneho“ predchodcu Ladislava Pittnera, ktorý večerníčkami dlhé mesiace zabával verejnosť. Veru, kedysi slávna rozprávkarka rozhlasu Teta Hela by bola mala v obidvoch pánoch vážnu konkurenciu. Prakticky najmocnejší muž štátu, pred ktorým sa u nás trasie každý, okrem mňa, ktorý v osemdesiatke môže povedať verejne, že by naozaj nemal vystupovať pred verejnosťou bez dokonalej znalosti a pripravenosti, ak takéto čosi by mal vôbec robiť! Moc je náramne háklivá a nebezpečná hra a ako chutí, veľmi pravdivo napísal Ladislav Mňačko. Jej áno-áno a nie-nie by malo mať čírosť diamantu. Takú, ako má pravda, že dvakrát dva sú štyri. V jeho vystúpeniach nie všetko odznelo, ako malo. Aj keď mu na plukovníka povýšený Markovič zametal pod nohami smeti a posúval pod doktora Soboňu, ktorý nemal veľkú možnosť, aby ich mohol hodiť do koša. Ešte surovejšie vyznelo oboznamovanie občanov s inou nesmierne citlivou a zložitou kauzou, ktorá už dostala viac ako neprípustné rozmery v najkurióznejšom procese slovenskej justície – súboj ministerstva spravodlivosti, v ktorého farbách vystupuje ako „utajený“ žalobca Juraj Majchrák, ako rektorus diaboli proti Štefanovi Harabinovi. Inšpirátori tejto neslýchanej „zábavy“ režírovanej Danielom Lipšicom (KDH) išli tak ďaleko, že sa rozhodli nedodržať ani základný zákon diskusie. Zatiaľ čo „obžalobca“ mohol obhajovať vládny názor v dvoch reláciách, Harabin nedostal možnosť vyjadriť svoj názor ani v jednej. Čudný zvyk novej demokratickej justície. Vlastne ani nie pre toho, kto sleduje priebeh politického šikanovania Ivana Lexu všetkými v demokracii neprípustnými prostriedkami. Veď na jednej strane Ústavný súd vyhovel žalobníkovi sudcovi Kohutovi a zistil, že nemal rovnaké práva pri voľbe Sudcovskej rady ako jeho súper Harabin, ale pritom Harabin nemal rovnaké podmienky reagovať na všeličo vyjadrené mužom moci proti jeho osobe, keď sa na obrazovke nemohol ani ukázať. Vládny „prokurátor“ neraz opakoval slovo etika. Rytieri minulých storočí, ktorí boli za ich éry aj sudcami, v súbojoch sa prísne riadili nepísaným zákonom cti. Keď v súboji jeden z bojujúcich o život vyrazil protivníkovi z ruky meč, zvolal: „Ctihodný nepriateľ, zdvihni zo zeme svoju zbraň!“ Takúto možnosť Harabin v justičnom súboji nedostal. A tak pravdu mohol mať iba jeden, ktorý „presviedčal“, že vraj nejde o úmysel zlej vôle. Pred národom však neuspel. Z jeho tvrdení príliš trčali rožky zaujatosti a pomsty. Ale dosť o vystúpeniach nepríjemných hostí. Bol som svedkom aj celkom „opačného garde“. Návšteva, ktorá keby sa udiala komukoľvek, hovoril by o nej celý život. V nedeľu po relácii Na telo sa otvorili v Dubnici na Bottovej ulici dvere bytu Ing. Milana Staňa, ktorý akurát začal s priateľmi oslavovať okrúhle narodeniny. A prišiel gratulant, ktorého by privítal s otvoreným náručím nejeden Slovák, Vladimír Mečiar. Tiež stisnúť ruku jubilantovi a popriať zo srdca zdravie a šťastie. Prišiel k jednému zo statočných členov HZDS-ĽS, straníckej včeličky trenčianskeho regiónu. Vôbec nie na minútu. Dve hodiny v družnej besede sme si z mosta do prosta vymieňali názory o udalostiach, ktoré sú témami dňa. Preberali sme prakticky všetky najdôležitejšie. To bolo čosi iné, ako nám ponúkla obrazovka. Chlapsky, náramne srdečne, korektné a pravdivé vyjadrenia predsedu dokázali vecne oponovať aj potvrdzovať, či vysvetľovať nadhodené otázky. Zložité, ale jeho ústami ozrejmené detailmi. Ako dobre by bolo, keby sme sa vrátili k priateľským osobným návštevám, takým bežným a samozrejmým v minulosti, v rámci ktorých by sme si povedali a vyjasnili, čo máme na srdci a v duši.
Jadranská galéria
NA NUDISTICKEJ PLÁŽI
Náš chlapský pohľad je
riadená strela:
Sleduje pahorky
ženského tela.
SLOVENKY NA MAKARSKEJ
Nejedna Mara rada by
dotiahla domov kombinát:
Draganov južný mužný vzhľad
– a k nemu Jožkov dobrý plat.
AKO DRAVEC IDE NA VEC
Na českú kantorku
žralok si zuby brúsi.
Potvora, vyberá
na zahryznutie kusy!
JADRANSKÉ VÁBENIE
Tá naša slovenská letora:
Výplaty sypať do mora!
PLÁŽOVÁ KRÁSAVICA
V jej očiach vzplanie iskra
pri decibeloch z bistra.
NÁHRADNÝ PROGRAM
Bóra fúka, more zúri,
koniec pohody.
Našinec sťa guľový blesk
strieda obchody.
MÓDNE HARAKIRI
Jana z Arku dnes by žasla:
Nahé baby pobláznené
dobrovoľne sa tu smažia,
až sú takmer upálené!
VIVAT EDITORES!
Keď sa z mora
vietor dvíha,
zachráni nás
verná kniha.
AŽ NA DNO KUFRA
Pri každučkej dovolenke
vybalenia je pohroma:
Čo netreba, máme v kufroch,
a čo treba – leží doma.
DVANÁSŤ DNÍ SIESTY
Čože sme robili?
Zízali stále
na horizont mora
v horizontále.
MY, REVOLUCIONÁRI
Dalmáciu treba priviesť
ku prevratu v jedle,
nech ponúka pod palmami
jahodové knedle!
ACH, TÁ DALMÁCIA!
Azúrová, krásna.
Opäť nás pritúli.
Len k cenám prirazí
smelo ďalšie nuly.
FINANČNÝ ŽRALOK DALMÁTSKY
V trhoviskách nad plážami
večne žije
nenásytný besný démon
inflácie.
Kosiť či nekosiť – to je otázka!
Ekologická štatistika prichádza s alarmujúcim zistením: Hmyzích opeľovačov rastlín, vrátane kultúrnych plodín, rapídne ubúda, a to najmä v mestskom a v celkove urbanizovanom prostredí. To je vážna hrozba pre poľnohospodárske výnosy, sadové i záhradkárske úrody a pre potravinovú bezpečnosť i sebestačnosť. Do značnej, výraznej miery to súvisí s nadmerným kosením, s odstraňovaním prirodzených trávnatých biotopov. Štatistika teda nespochybniteľne upozorňuje na smutný a škodlivý fakt, že hmyz sa z nášho okolia vytráca, hoci je podmienkou nášho života. Východiskom z tejto civilizačnej traumy je tvorba prirodzených záhrad s charakterom pôvodného lúčneho porastu, predovšetkým v mestách, aby sa obnovilo životné prostredie pre hmyz, ktorý je základom celých ekosystémov následne potravinového reťazca. Ide o naliehavú, modernú výzvu: vytvoriť celosvetovú sieť opeľovacích biotopov. To znamená, že donedávna ohrdnutá trávnatá, životom kypiaca „džungľa“ začína mať prednosť pred „sterilným“, dohola vystrihaným anglickým trávnikom. Ochranný trend, opierajúci sa o nekosenie lúk, sa nepáči táboru oponentov. Táto moderná tendencia sa im akosi nepozdáva. Pôsobí na nich „priveľmi zeleno“, no nie nádejne. Údajne nezrelo na nich pôsobí argumentácia, že tým zachraňujeme ohrozených opeľovačov – určité druhy hmyzu vrátane včiel a motýľov. Dosť pohŕdavo sa vyjadrujú o neželaných porastoch trniek, šípok, hložia a všelijakého náletového húštia. Ja dodávam, že by sa ich výživné i liečivé plody mali intenzívnejšie zbierať pre potravinársky i farmaceutický priemysel, ale aj domáce využitie. A tiež si spomínam, ako pôvodné kríky divých malín v záhrade mojej chaty, prerastené symbiotickými, sprievodnými rastlinami /vrátane obrovských žíhľav/, tvoriace „nekultivovanú džungľu“, sa v čase kvitnutia malín ozývali včelím bzukotom ako jeden mohutný úľ. Napriek nenápadným kvietkom malinčia včely stade prinášali do úľov peľ i nektár a opeľovaním prispievali k bohatej úrode malín. Lenže tábor oponentov sa obáva, že mnohé naše trávnaté plochy sa vinou pohodlnosti, ľahostajnosti koscov-nekoscov, ako aj šetrenia na nesprávnom mieste, premenia na nevábnu džungľu. Nuž nastáva čas a príležitosť na moju reakciu i syntézu. Začnem zaujímavou spomienkou. Keď som si do záhrady na mojej chate vo Veľkej Fatre konečne kúpil motorovú kosačku a podarilo sa mi ju uviesť do chodu, namiesto pomalej a namáhavej likvidácie trávnych zárastov pomocou kosy, kosáka a nožníc na trávu som zrazu rýchlo „vyholil“ obrovskú plochu. Išiel som sa pokochať z balkóna na esteticky pôsobiaci, nízko zastrihnutý koberec. A vtedy sa to stalo! Prilákaná záhadným vtáčím signálom, človeku nezachytiteľným impulzom, priletela na pokosenú plochu skupinka trasochvostov bielych a začala hodovať na tomto vykosenom, ponúknutom stole, v tejto pre nich vytvorenej záhradnej reštaurácii. Pobehovali rýchlymi cupitavými krokmi sem a tam a pritom nápadne potriasali dlhými chvostmi. V odkrytom teréne, čo tu vznikol namiesto bývalej trávnatej džungle, lovili nelietajúci i nízko nad zemou lietajúci hmyz a jeho odkryté larvy, prípadne aj iné drobné živočíchy. Pre kosačkou zviditeľnený, odhalený hmyz, ktorý prišiel o úkryt a pri bylinožravých druhoch aj o potravu, som takto neplánovane a nečakane vytvoril akési vraždenie neviniatok. Pri pohľade z balkóna stal som sa zrazu svedkom nečakaného potravného experimentu, odpovedajúceho na otázku: Aký bude osud hmyzu po desaťročiach európskeho rozmachu dôkladne vykosených trávnikov? Vôbec ma netešila bohatá hostina trasochvostov! Pravdaže, nepokosené trávniky pôsobia zanedbaným, lajdáckym dojmom, akoby v réžii ľahostajných, lenivých a na nesprávnom mieste finančne šetriacich miestnych hospodárov. Oproti nim pokosené trávniky pôsobia úhľadným, kultivovaným dojmom, akoby v réžii estetiku uznávajúcich, parkovníctvo rozvíjajúcich, starostlivých a agilných miestnych hospodárov. Na takéto pokosené trávniky je príjemný pohľad, priam lákajú uvelebiť sa na nich ako v centre Paríža alebo v bratislavskej Eurovei. Lenže nízko vyholené trávniky sú nehostinnou púšťou pre hmyz. Pre hmyz, ktorý sa prekvapivo rapídne vytráca z európskych biotopov. Naozaj neočakávane – veď ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia podľa názoru niektorých futurológov práve hmyz mal byť dedičom zdevastovanej planéty Zem, v časoch, keď ľudstvo vykynoží samo seba. A tu teraz zrazu obrovské, nečakané prekvapenie! Zatiaľ – ak zásadne nezmeníme svoje neekologické, samovražedné prístupy a megahriechy – to vyzerá tak, že ľudia budú prekvapene, až zdesene pozerať na neúprosne odchádzajúcu systematickú triedu hmyzu, na nenahraditeľných masových opeľovačov, ktorí po tisícročia zabezpečovali našu výživu! Koľkými drónmi /navrhovanými táborom oponentov/ by sme ich museli nahrádzať? Takže krása-nekrása, treba predsa len podporovať rozšírenie pôvodných nekosených lúčnych zárastov, ako úkrytových i vyživovacích oáz pre hmyz. Dosiahnuť zdravý kompromis medzi krásou a účelnosťou. Vykosiť len tam, kde by zarastené plochy pôsobili nemiestne, nefunkčne, neesteticky, ako päsť na oko. Prirodzené trávne zárasty označiť ako opeľovacie biotopy a hmyzie prírodné inkubátory, pričom treba na to vytvoriť a dôsledne využívať špeciálnu značku. Tak by sa dali zmysluplne vyčleniť a deklarovať plánované, zámerné plochy od akože zanedbávaných. Kompromis je efektívna cesta aj vo svetovej ekopolitike. Popri skultivovaných plochách nevyhnutne potrebujeme pre zachovanie prírodnej rovnováhy aj nepokosené lúčne plochy, ale zmapované a označené, zdôrazňujúce a deklarujúce plánovaný ekologický zámer.
Slovohry
• Kde zostal náš páter? Nevie sa nabažiť vozenia v paternosteri.
• Po návrate z protialkoholického liečenia mu znova začala vŕtať v hlave vývrtka.
• Študentky s najkratšími minisukňami bývajú skúšané najdlhšie.
• Ak nechceme dostávať tupé odpovede, musíme klásť ostré otázky.
• Kúpim si presýpacie hodiny, aby som sa mohol všade chváliť, ako mi to pekne sype.
• Kto ešte aj dlho po nežnej sa správa nežne, ten nežne!
• V počte pirátov a Pilátov sme veľmoc.
• Mnohé celebrity sa starajú predovšetkým o svoj tenis a svoj penis.
• O čom sníva vojnový veterán? Aby mu poskytli aspoň veterinárnu starostlivosť.
• Bože, ochraňuj nás pred Allahom!
• Nevieme sa predať, žiaľ, vieme sa zapredať.
• V džungli sa darí škrtičom, v redakciách škrtačom.
• Postreh nymfomanky: Láska ide cez žaluď.
• Hovorcovia celebrít sú vlastne výhovorcovia.
• Mladosť si žiada módne doplnky, staroba výživové doplnky.
• Ako čas letí a muži starnú, ich manželky sa menia z vyšetrovateliek na ošetrovateľky.
• Odkedy sa Sedembolestná Panna Mária stala patrónkou Slovenska, premenila sa na Sedemstobolestnú.
• K novým možnostiam vedú staré kontakty.
• Naša najrozšírenejšia choroba? Politická kandidóza, teda nutkanie stoj čo stoj kandidovať.
• Ak sa vaša dcéra pridá k speleológom, musíte rátať s tým, že sa hocikedy spustí.
• Zvyčajne sa človek národne prebudí až keď začne pri všetkom zaspávať.
• Život je kotrmelec radosti a maratón trápenia.
Milan Kenda, Milan Kupecký
