CYRILOMETODSKÁ SLÁVNOSŤ v Dome seniorov v Dolnom Ohaji
Stretnutie u otca Šebastiána Košúta
Tisícstošesťdesiate výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda k našim predkom a 1154. výročie smrti sv. Cyrila si seniori v Dome seniorov v Dolnom Ohaji pripomenuli cyrilo-metodskou slávnosťou. Organizátorom podujatia bol miestny Dom seniorov, občianske združenie CYRILOMETODIADA a nadácia PRO PATRIA.
Zúčastnených na úvod podujatia privítala riaditeľka Domu seniorov v Dolnom Ohaji Veronika Čelechovská. Predsedníčka o. z. CYRILOMETODIADA Daniela Suchá predniesla verše z Proglasu sv. Koštantína Filozofa a Žalm Cyrilo-metodský Karola Strmeňa. Hrou na fujare ju sprevádzal Štefan Suchý. Slovenský historik Anton Hrnko, konateľ nadácie PRO PATRIA, vo svojom príhovore o misii sv. Cyrila a sv. Metoda poukázal na to, že oni na územie našich predkov nepriniesli kresťanstvo, ako sa to často nesprávne interpretuje. V čase ich pôsobenia už boli aspoň tri generácie Slovenov pokresťančené. Svätí bratia priniesli starým Slovákom písmo, preložili Sväté písmo a bohoslužobné knihy do ich reči, čím o tisíc rokov predbehli západnú Európu, v ktorej sa začali slúžiť sväté omše v reči ľudu až po druhom Vatikánskom koncile. Ich pôsobením sa kresťanstvo na Veľkej Morave dostalo na úplne novú, oveľa vyššiu úroveň. Primárnym dôvodom ich pozvania Rasticom a Svätoplukom bolo vytvorenie cirkevných štruktúr – prakticky zriadenie cirkevnej provincie na Veľkej Morave. Keďže svätí Cyril a Metod nemali biskupské svätenie, a teda nemohli vysvätiť svojich žiakov za kňazov, museli s nimi putovať do Ríma. Až po návrate z Ríma a vyslobodení sv. Metoda z franského väzenia bol Metod menovaný titulárnym sriemskym arcibiskupom a mohol budovať cirkevnú provinciu a misijne pôsobiť aj v okolitých slovanských krajinách (ako napr. Čechy, Lužica, Visla…) a priniesť k nim kresťanstvo. Vyhnanie (odchod) časti žiakov sv. Cyrila a sv. Metoda po Metodovej smrti v konečnom dôsledku malo aj významné pozitíva v tom, že priniesli kresťanstvo do Bulharska, odkiaľ sa šírilo až na Kyjevskú Rus. Je neodškriepiteľným faktom, že misia solúnskych bratov zohrala obrovskú úlohu pri rozvoji a upevnení kresťanstva v celom slovanskom svete a výrazne ovplyvnila celú Európu.
Svätú omšu ku cti sv. Cyrila a sv. Metoda celebroval otec Alexander Staník, farár z Hronského Beňadiku, otec Viktor Tomčányi, farár z Radavy, a otec Šebastián Košút z miestneho Domu seniorov. Svätú omšu krásnym spevom sprevádzali seniori. Radi by sme sa s vami podelili aj o posolstvo otca Šebastiána Košúta, rodáka z Čiernej Hory na Spiši v Poľsku, ktorý spomínal na cyrilo-metodskú úctu a vzájomnú spoluprácu slovenských a poľských veriacich nielen na Spiši, ale i počas jeho pôsobenia a pôsobenia Sv. otca Jána Pavla II. v Ríme. A keď sme sa neskôr stretli počas nášho pôsobenia v Ríme, otec sekretár Dziviš sa veľmi potešil a povedal: „Ja som tu vďaka vám Slovákom, veľmi vám za to ďakujem, a keď prídu akíkoľvek Slováci a budú sa chcieť stretnúť s pápežom, zober ich. Keď budú mať Poliaci svätú omšu, príď s nimi, takto budeme vytvárať naďalej poľsko-slovenské komunity stretávania sa s naším ohromným Svätým otcom.“ My sme mali v Ríme predovšetkým otca biskupa Hnilicu, ktorý nás zjednocoval. On mal ohromný vzťah so Svätým otcom i s jeho priateľmi. Spomínam si na poľskú spolupracovníčku Wandu Poltawskú, ktorá dostala od Slováka Karola Krčméryho možnosť bývať v jeho vatikánskom byte, kým pôsobil v New Yorku. Ona chodievala denne na svätú omšu k Sv. otcovi, potom na raňajky a na obed alebo večeru prichádzala k nám, a tak sme mali informácie od Sv. otca každý deň, a vďaka tomu sme aj my informovali Sv. otca o tom, čo treba pre Slovensko, pretože k otcovi Hnilicovi prichádzali malé skupinky Slovákov s informáciami, čo sa doma deje. K aktivite a činnosti nás vyzýva i súčasný pápež František, keď hovorí, že náš život je aktivita. Sme povolaní od Stvoriteľa evanjelizovať, teda hovoriť o Bohu, o Ježišovi Kristovi podľa vzoru sv. Pavla, veľkého apoštola národov. Každý z nás je svätyňou Božou, a tak sa treba pýtať Ježiša, ktorý žije v nás, ako zmeniť prostredie, v ktorom žijem, ako meniť seba, ľudí, rodiny, ako meniť svet v súlade s Božou vôľou, lebo žijeme v tomto svete, navzájom si potrebujeme pomáhať, konfrontovať životné situácie, aby sme inšpirovaní našou Patrónkou Sedembolestnou Pannou Máriou i Pannou Máriou Čenstochovskou celí sa odovzdali Pánovi a žili tak, ako chce Ježiš, ktorý sa teší z každého z nás.
Všetkých vás srdečne pozdravujem. Aleluja. V rámci podujatia Ivan Solár, starosta obce Dolný Ohaj, poďakoval za zorganizovanie tohto podujatia a zablahoželal seniorke Blažene Juríkovej k významnému životnému jubileu – deväťdesiatym narodeninám. Fujarista Štefan Suchý obohatil podujatie hrou na fujare a spevom. Slávnosť bola ukončená spoločným obedom.
Daniela Suchá, (foto Ivana Šurániová)
Echo tvorcov a autorov Humorikonu
Ocitáme sa ako žiaci v škole. „Zazvonilo“, a možno aj odzvonilo a koná sa malá, alebo i veľká prestávka. Pani profesorka Radičová nedávno v televízii, okrem iného povedala: „Kde nie je satira, nie je ani demokracia.“ No žiaľ iba konštatovala. Keďže hráme s otvorenými kartami, a podľa vyjadrenia FPU, ktoré patrí pod ministerstvo kultúry, má Humorikon kolísavú úroveň. Teda nevidíme v blízkej budúcnosti ako nezisková organizácia žiadne pozitívne riešenie a akejkoľvek pomoc. Niektorí autori tvoria a realizujú sa, a vďačne entuziazmom tvoria Humorikon doslova zadarmo, na úkor svojho voľného času, vrátane administrácie. Po tri razy sme márne oficiálne žiadali od vlády, respektíve ministra kultúry a Fondu na podporu kultúry finančnú (aspoň malú) podporu, no bezvýsledne. Nastal teda kritický čas, – hoci sa nám doteraz „žobraním“, zľutovaním a presviedčaním a dobrosrdečnosťou zopár dobrodincami podarilo vydať zopár humoristických kníh a z vlastného dôchodkového fondu udržať Humorikon – ako tak pri živote, životné okolnosti nás nútia spomaliť, alebo zabrzdiť. Keďže s vydávaním, okrem umeleckej, duševnej a inej práce treba platiť aj drobnejšie výdavky za prácu technickú, bez akýchkoľvek finančných príspevkov to jednoducho nejde. Mnohí, humoristi, či nehumoristi horiaci závisťou sa možno potešia že padáme na hubu a naopak mnohí nás presviedčajú, že peniaze nie sú všetko…že treba pokračovať. Proste, napokon už sme viac razy pretraktovali naše problémy preto je škoda sa k tomu vracať, vysvetľovať a rozpisovať. Možno by pomohli predčasné voľby, ale to by nesmeli byť zmanipulované a museli by sme mať šťastie a vo voľbách vsadiť na kandidátov, ktorí to myslia so Slovenskom vážne, dobre a úprimne. A nepovšimnuté by u nich nebolo ani kultúrne bohatstvo.
Účet nášho OZ Chýrnik – noviny tolerantnosti – Humorikon je na nule. Ak sa nad nami niekto zľutuje a podporí nás, a na účte pribudne pár eur, (nie je to ultimátum, ani vydieranie) mienime pokračovať, ak nie život ide ďalej, ako sa vraví nezávisle od nás…IBAN: SK 54 7500 0000 0040 0096 0499.
Milan Kupecký, predseda OZ a koordinátor Humorikonu
