Recenzia…
pre LITERÁRNY TÝŽDENNÍK
Recenzista, spisovateľ Milan Kenda a autor recenzovanej knihy Vladimír Pavlík
KRESLENÝ HUMOR – 2. ČASŤ
Trenčín: Tlačiarne Pardon, s. r. o.,
2024, 1. vyd., 206 s.,
ISBN 978-80-570-5714-7
Od optimistického humoru po vizuálnu sociologickú sondu
Neviem ako v iných štátoch sveta, ale u nás sú knihy výtvarného humoru a satiry vzácnym artiklom. Spomíname si na knihy českých karikaturistov, výtvarných turistov do sveta absurdity a grotesky, Jiránka a Renčína. Esencie ich mnohoročnej, vytrvalej práce, ktoré sa dali vydávať najmä v preklínanej totalite, keď obrovskú finančnú záťaž výrobných nákladov na takéto pamätníky a encyklopédie kresleného humoru aj satiry zaplatili vtedajšie štátne vydavateľstvá, a to ešte aj spolu s honorárom pre autorov.
Dnes máme takéhoto skvelého výtvarného humoristu a satirika aj my, Slováci. Je ním VLADIMÍR PAVLÍK, ktorý nám, čitateľsko-nazeracej obci, ako sólista obetavo pripravil nápaditý almanach svojho kresleného humoru. Obetavo preto, že výroba takejto reprezentatívnej obrazovej knihy autora stojí niekoľko tisíc eur. Ale jej vizuálna akceptácia našimi očami a spracovanie našou mysľou naozaj stojí za takúto autorskú finančnú obetu!
Kto je tvorca tejto recenzovanej obrazovej lahôdky? V autorskom príhovore sa karikaturista, dizajnér a výtvarník Vladimír Pavlík predstavil týmito slovami: „Kreslený humor je moja celoživotná cesta touto oblasťou výtvarného umenia. Začal som s kreslením ako tínedžer. Na strednej škole som karikoval svojich učiteľov a spolužiakov. Neskôr, už ako bratislavský vysokoškolák, som sa odhodlal prezentovať kresbičky vo väčšom štýle. Bol rok 1973. Skúsil som zaklopať na dvere viacerých veľkých redakcií. Úspešne. Môj kreslený humor začal baviť tisícky čitateľov, napríklad denníka Pravda, nedeľníka Smena na nedeľu, časopisov Televízia, Roháč, Štart, Kamarát, Elektrón, Zornička, Palcát a iných. Kreslenie rozvíjalo môj výtvarný talent, a preto som sa akosi prirodzene posúval k umeniu. Po technickom vzdelaní na SVŠT SjF v Bratislave, som si na VŠT Košice doplnil postgraduálne vzdelanie, strojný dizajn a grafický dizajn na Fakulte architektúry v Brne. Nové zručnosti som využil ako dizajnér vo výskumnom ústave vo VUMA Nové Mesto nad Váhom, kde som dával výtvarnú tvár modernej automatizačnej technike. A popri tom som kreslil, kreslil a kreslil. V roku 1985 som bol prijatý za člena Slovenského fondu výtvarných umelcov. Doteraz som nakreslil desaťtisíce karikatúr a získal štyridsaťsedem medzinárodných ocenení.“
Nevšedne vnímavým, výstižným a poetickým spôsobom nám v tejto knihe predstaví Pavlíkovu tvorbu Peter Rázus, organizátor súťaže a výstav kresleného humoru Kýchanie mozgu: „Pri návšteve ateliéru Vlada Pavlíka, plnom jeho veselých humorných obrázkov som zacítil atmosféru pohody a príjemný pocit šťastia, ktorý vzniká pri objavovaní point jednotlivých obrazov. Autor ponúka divákovi dialóg o humore, o úsmevoch sprevádzajúcich nás 365 dní ročne. Niekedy sú utajené medzi mozgovými závitmi, kapilárami a aortou, predierajú sa cez obranu mrzutého, zamračeného počasia plného mlák, aby sa šikovne prešmykli spoza masky a šibalským žmurknutím pomohli slnečným lúčom podporiť dobrú náladu. Pavlíkove postavičky nerezignujú v ťažkých situáciách, sú si vedomé kauzality a opakovania postupnosti v špirále času. Autor ich obdaroval svojím životným optimizmom poznávania vývoja, trpezlivosťou a infúziou pozitívnej energie. Počet odžitých rokov nám pomáha presnejšie pochopiť humorné videnie sveta aj v menej radostných situáciách bývalých playboyov so snahou pozastaviť čas pri pohľade na atraktívne krásavice, závistlivé sledovanie pokúšajúceho hada k prvému hriechu Evy a Adama v rajskej záhrade, na osamelé obydlie na ostrove medzi fabrickými komínmi nad hniezdami bocianov, ale aj bilancujúceho tieňa životných skúseností. Pri prechádzke ateliérom sa na nás pohŕdavo dívajú autority pod maskou namyslených, zákerných šašov, predstierajúcich záujem a pochopenie pre nás, iných. Dôstojníkov, byrokratov i manipulatívneho chameleóna, ale aj človekopštrosov skrývajúcich hlavy i vlastné názory do púštneho piesku alibizmu. Tu sa úsmev mení na pohrdlivý úškrn a optimistický humor sa mení na vizuálnu sociologickú sondu.“
Vladimír Pavlík v tejto unikátnej knihe obrazne komentuje témy všeľudské a pranieruje prejavy neľudské. Nevšíma si lokálnu politiku, ale neľútostne sleduje geopolitiku. Vytrvalo odsudzuje militarizmus, nemá zľutovanie s krvou zastriekanou generalitou. Vysmieva sa paradoxom, slepým uličkám, kontrastom a mániám modernej doby – napríklad smartfónmánii, ktorá odlákava ľudí od života a premieňa najmä mladých ľudí na mlčanlivú, nekomunikatívnu masu. Pavlík vo farbe zachytáva defekty bezfarebného, ponurého žitia, ale s láskavým humorom nazerá na nedostatky a hriechy nás, nedokonalých človiečikov.
Dostávame sa k záveru hodnotenia tejto technicky dokonale vytlačenej publikácie, za čo treba pochváliť Tlačiarne Pardon, s. r. o. v Trenčíne. Čo získame zaradením knihy Vladimíra Pavlíka, tejto slovenskej výtvarnej legendy, do našej knižnice? Výborne to vystihol novinár a publicista Martin Šimovec v tejto knihe na strane 155, na predele medzi zobrazenými karikatúrami a akrylovými obrazmi: „Vladova tvorba poteší, rozosmeje v ťažkých chvíľkach, pohladí dušu a zároveň inšpiruje a inteligentného človeka rôznymi asociáciami privedie k zamysleniu. Vladove vtipy a karikatúry nepotrebujú text. Svojím dôvtipom, čarovným myslením, výstižnou výtvarnou skratkou a umeleckým talentom zachytí životnú situáciu tak, aby vyžarovala zmysel, pointu a aj keď s očividným humorom, napriek tomu šíriaca hlbokú myšlienku.“
A ešte niečo treba pripomenúť: Pavlíkov knižný monument je atraktívny dar, hodí sa dokonca aj pre tých, ktorí nevedia alebo nechcú čítať nič okrem bilbordov a smartfónov! A keďže Pavlíkova tvorba nepotrebuje text, jeho kniha je súca aj ako dar pre zahraničných klientov.
Vízie bez provízie
▪ Vláda hľadá riešenia, opozícia zádrapky.
▪ Progresívci špekulujú, ako by Slovákov VIDITEĽNE ZVINITEĽNILI.
▪ Je veľmi zábavné sledovať ako ide šimečkovská kohorta bojovať o lepšie Slovensko. Šalom!
▪ Zahľaďte sa pozorne: Napriek priepastnému rasovému rozdielu opozičný líder Šimečka svojou artikuláciou a schopnosťou sfanatizovať davy veľmi pripomína Adolfa Hitlera!
▪ V eurovoľbách bol som hlasovať tak, aby mi nemohlo suverénne vládnuť Progresívne paralytické Slovensko.
▪ Progresívci sú slušne vychovaní. Nikdy nepľujú na zem. Pľujú na Slovensko.
▪ Slovensko je Eldorádom satirikov! Neveríte? Tak mi povedzte, v ktorej krajine sveta majú takého Matoviča?
▪ Zúri u nás občianska vojna? Nezúri, je v stave zrodu. Sú vlastne dve: krikľavejšia vojna juniorov proti seniorom a zakríknutejšia vojna homosexuálov proti heterosexuálom.
▪ Socializmus bol pohrebiskom iniciatívy, kapitalizmus je pohrebisko ilúzií.
▪ Na súčasnej mape sveta presakujú krvavé škvrny.
▪ Program progresívcov je vlastne všeobecný pogrom.
▪ Čo v našej vraj verejnoprávnej televízii nie je prerušené reklamou, to je prerušené moderátormi a najmä moderátorkami.
▪ Každodennou rozcvičkou trnavského kaukliara boli a sú velikášske gestá.
▪ Čajkovského hocikedy prehluší Kalašnikov.
▪ Viete čo je naozajstné umenie? To je schopnosť odolávať pobúreniu až zúrivosti pri výrokoch bratislavskej kaviarne a výčinoch progresívcov.
▪ Z provízie za vlastizradcu si možno kúpiť svorku najlepších právnikov.
Tak som si pomyslel
▪ Až vo vlastnej záhrade strácame ilúzie o nadvláde človeka nad prírodou.
▪ Nebojím sa uťahovania opaskov! Na požiadanie ho utiahnem komukoľvek.
▪ Rodičov nám dala príroda a možno aj náhoda. Ale kto nám dá sponzora?
▪ Keby sme mali možnosť zopakovať si svoj život, možno by sme sa vyhli vlastným chybám. Ale vyhli by sme sa cudzím?
▪ Nebuďme k sebe veľmi prísni! Veď ťažko sa dá vyhnúť zbabraným životom v zbabraných režimoch.
▪ Všetkým nám chodia peniaze po rozume, ale iba niektorým aj po kontách.
▪ Prv než otrčíte kopytá, skúste otrčiť rohy!
▪ Potlesk je mocná zbraň! Možno ním pretrhnúť myšlienkovú niť politického protivníka.
▪ Od určitého veku to má človek veľmi jednoduché: Ak nechce, aby naň išiel spánok, ľahne si do postele.
▪ Nemôžem byť optimistom, keď po celý život ma sprevádza prevaha nedoplatkov nad preplatkami.
▪ Život je čierny humor: Kým príde sladká odmena, dávno sme už diabetici.
▪ Obdivujem tých, ktorí si vedia svoju skvelú kariéru založiť na odvodňovaní púšte alebo zavodňovaní močarísk.
▪ Má šťastie! Ako mysliteľ je už zhrdzavenou nábojnicou, ale s projektilom, ktorý sa ešte stále zlovestne leskne.
▪ Chcete získať povesť ľudomila? Získate ju zdĺhavým potriasaním rúk.
▪ Keď odhodíte to, čo nepotrebujete, okamžite to začnete potrebovať.
▪ Keď vidím chlapov opierať sa bradami o lopaty, viem naisto, že som doma.
Epigramáž
BLIŽŠIE K ĽUĎOM
Ako zmysluplne žiť?
K ľuďom sa viac priblížiť!
Rytier bez bázne a hany,
včera v mene rodnej strany,
dneska zasa v mene božom
na bodnutie nožom!
ŠPLHÚNI
Zo stromov raz húfne zliezli,
tak sa ľuďmi stali
a postupne napĺňali
námestia i sály.
Pár z nich liezlo na tribúny,
boli si tým istí,
že ovládnu tamtých dolu.
Vznikli populisti.
ČUDNÁ EVOLÚCIA
Nie je to žiadna náhoda!
Zasiahla matka príroda.
Prípady sa čudné množia,
ľuďom rastie koža hrošia.
FEJTÓN
Stupídna mantra progresívcov
Mám pred sebou shemeshovsko-homosexuálny denník N, nedokonale utajený tlačový orgán progresívcov zo dňa 30. apríla 2024. Tu na zadnej strane, pod hlavičkou Komentáre, pravidelne „špásuje“ ich dvorný karikaturista so svojimi infantilnými nápadmi. V tohtoročnom poslednom aprílovom čísle načmáral skarikovanú postavu premiéra, ktorému – v duchu progresívnej ideológie – prikreslil diabolský chvost. Kam takáto hra s ohňom, šibenicami a diabolskými chvostami môže viesť, to sme sa dozvedeli o pätnásť dní neskôr, na handlovskom námestí!
Proti ochvostenej karikatúre nášho významného politika a štátnika Roberta Fica nakreslil dvorný karikaturista z eNky nejakú dôchodkyňu, ktorej do typického komiksového obláčika vpísal takúto otázku, namierenú na premiéra: „Ale siahnete len na dôchodky našich detí a vnúčat, však?“
A sme pri únavne opakovanej mantre progresívcov, liberálov a im posluhujúcich ekonómov a iných akademikov. Tí unisono opakujú fantasmagóriu o tom, že dnešný trinásty dôchodok /prípadne iné vylepšenia dôchodkových dávok/ ohrozia životnú úroveň domorodých detí a vnúčat, že ich chúďatá deti a vnúčatá budú musieť splácať, že na súčasné dôchodkové sociálno demokratické „avantúry“ budú tieto chúďatá krvopotne doplácať.
Spomínaná kohorta progresívcov, liberálov a akademikov vôbec nepostrehla nesmierne prudký ekonomický a technologický vývoj, ktorý premieňa futurologické predstavy a predpovede na nezodpovedné, problematické sci-fi, ba až na čítanie z kávovej usadeniny. Azda žiadna disciplína nie je taká fatálne nehodnoverná a neistá, akou je futurológia. Príkladov jej zlyhania je veľa, tu spomeniem len jeden, blízky mne, vyštudovanému zoológovi. Futurológovia minulého storočia predpovedali zánik ľudstva, pričom zdôraznili, že v úlohe vládcov modrej planéty Zem sa ocitne hmyz. A čo sa ukazuje dnes? Rapídny úbytok hmyzu, ktorého existencia je vážne ohrozená. Pri jeho postupnom odchode z planetárnej scény nebezpečne sa znižuje počet opeľovačov, čo vážne ohrozuje svetové i naše pôdohospodárstvo, produkciu potravín rastlinného typu. Pre deti a vnukov /ak neurobíme efektívne zelené opatrenia/ rozhodne vážnejšie ohrozenie ako trinásty dôchodok ich starých rodičov!
Trubadúrom ohrozenia detí a vnúčat dnešnými trinástymi dôchodkami ako keby chýbala elementárna predstavivosť! Zoberme si len takú prudko napredujúcu robotizáciu, pričom technici a projektanti roboty ustavične zdokonaľujú a zapájajú do čoraz náročnejších a háklivejších pracovných pozícií. V robotmi vyplnených výrobných halách je vlastne obrovská produktivita – robotom netreba platiť žiadne mzdy, prémie, nemocenskú, nočné alebo nedeľné príplatky, rekreačné poukazy a podobne. Môžu pracovať – obrazne povedané – „do úmoru“ či technického rozpadu, 24 hodín denne. Nepotrebujú kantínu, ale výdatné „stravovanie“ v podobe energetických zdrojov, tých ekologicky čistých, elektrických. Že na to bude treba posilňovať aj obnoviteľné „grátis“ zdroje, ako je využitie slnečnej a veternej energie, to je nesporný fakt, ale z hľadiska tohto fejtónu celkom iná kapitola /rozhodne nie hlúpe hanebné slovenské odmietanie veterných turbín/.
Robotické výrobne budú veľmi lukratívne vyrábať a budú môcť predávať svoje výrobné produkty. Teda aj odvádzať masívne dane do štátneho rozpočtu. Fantastické výkony, fantastické zisky! Z tohto hľadiska /nehovoriac o umelej inteligencii a jej využití/ nemôžeme zodpovedne prenášať dnešné finančné a dôchodkové problémy do éry vnukov. Pri spomínanom prudkom technologickom a s ním spojenom ekonomickom rozvoji dá sa povedať, že vnuci, ľudia vzdialených desaťročí, budú žiť vo fantasticky zmenenom svete. Domnelé obavy o to, kto za nich zaplatí dnešné humanizované dôchodky, budú mať charakter neopodstatnenej chiméry a akéhosi vymysleného historického hororu.
Milan Kenda
