Dnes aktuálne „roháčovská“ nostalgia

Vraví sa, keď nie je čo zaujímavé a hodnotné písať zo súčasnosti, treba krátko zájsť do minulosti, keď sa ľuďom, vrátane umelcom tvorilo lepšie a vznikali hodnotnejšie diela. Máme tentoraz v hľadáčiku fenomén kultúry a kultúrnosti. Keďže súčasný neporiadok a marazmus bráni kvalitnému a intelektuálnemu rozvoju, rozhodli sme sa aj mi vrátiť krátko späť a zaspomínať si, a pripomenúť si tie lepšie a prajnejšie časy, najmä čo sa týka života v rámci umeleckej tvorby. Humoristické časopisy v súčasnom východnom bloku, to bola paráda. Ľudia, najmä pamätníci na toto obdobie nostalgicky a s radosťou spomínajú. Dovoľujeme si zaradiť zopár príspevkov z Extra Roháča, ktoré boli nielen v tom čase, ale sú i teraz a budú stále aktuálne. Ľudia sa nemenia, veď aj vlk zostáva vlkom. Ide nám teraz najmä o satiru.

 A vraj imidž je nanič

Čudáci to majú ťažké. Mnohí, najmä obyčajní ľudia ich nechápu, pretože sú niekde mimo. A keby len to. Niektorí sa na nich uškŕňajú, ba sú i takí čo nimi pohŕdajú.
A tak im, postihnutým mnohokrát nič iné nezostáva, iba sa pretvarovať, maskovať, hrať sa na bláznov, šašov a klaunov.
Nuž a takýto údel postihol aj môjho známeho. Občas zabával dospelých i detské publikum, keď si primaľoval prihlúpy ksicht šminkami, obliekol si krojované šaty, obul vyšmajdané topánky a na hlavu si nasadil tralaláčik. To bola jeho obľúbená vizáž. Napodiv, aj inteligentní a duchaplní ľudia si počas jeho vyčínania žiadali po-
čuť taľafatky namiesto vážnych a umných slov. Možno aj preto, aby nemuseli namáhať svoj mozoček, pretože ako vieme myslenie bolí. Aj preto robil zo seba hlupáka, nešiku a neokrôchanca. Všetci sa rehúňali dopopuku, až sa za bruchá chytali…
Avšak, zakrátko sa tento môj známy stal takmer géniom. Zrazu sa ocitol pred konkurznou komisiou ako kandidát na vyššiu spoločenskú funkciu. Napodiv zvládol aj tie najzložitejšie a najrafinovanejšie otázky. Testy urobil za maximum bodov. Komisia bola nadšená, takmer vo vytržení. Vraj, práve takého, ako on potrebovali. Hneď na druhý deň ho menovali do zodpovednej funkcie. Dali mu kanceláriu, pridelili asistentku, limuzínu so šoférom a vymerali plat ako z rozprávky.
Niečo mu však už od začiatku nesedelo. Pretože mnohí, ktorí sa pohybovali v jeho blízkosti sa mu priam do tváre uškŕňali, až to napokon pochopil. Bol to jeho doterajší imidž. Lenže, ak raz človek pričuchne k takejto funkcii…Najhoršie, že to tým najvyššie sediacim hore doposiaľ vôbec neprekáža…

J. Heinrich

Z korešpondencie

Vyšiel Extra Roháč, utekajme
decká (Mária Medvecká).

Na Extra Roháč stoja v Taliansku
fronty (Carlo Ponti).

Kto nezná Extra Roháč? Je to
vúbec možný? (Peter Nárožný).

Extra Roháč vás zbaví smútku,
nudy a lupín (Arsen Lupin).

Extra Roháč má rád chlap, gay,
lesba, dedko, repka, babka
(národný umelec Gejza Šlapka)

M. Lechan

 

…a nikdy inak!

Hľa, niekoľko vhodných slov
ako osloviť voličov…
Dajte mi svoj hlas
veď som jeden z vás!
Milá dáma milý pane
uverte len našej strane!
Voľte našich tak veru
nám nejde o kariéru!
Amerika, tá nás spasí
s USA na večné časy.

J. Žilinský

Sentencie

Uplynulá vláda dokázala nemožné. Po štyroch rokoch vládnutia zaostáva v plnení voleného programu najmenej o desať.
Z histórie vieme, že vždy niekto vyhrá voľby. Nikdy to však nie sú to voliči.

M. Janega

Slovenská koruna posilnila. Voči halieru.
Už je to tak. Šialené kravy sa strieľajú, šialení politici sa striedajú.
Oporou Slováka je už len žobrácka palica.
Naše plynové masky sú súce iba na maskovanie, aby nás prípadní teroristi nespoznali.
Slovensko má na svoju obranu iba jedno lietadlo, ktoré nám môže byť ukradnuté.
Našu ekonomiku nevidieť. Ukrýva sa v tuneloch.
Mám sa pod psa. Ale s rodokmeňom.

D. Mika

 

Na lepšie časy sa už zablýskalo, teraz už len hrmí…

Ľ. Majer

Ak pracujete v kanáli, každá kontrola prichádza zhora.

V. Javorský

AJ TO JE DEMOKRACIA
Ak chcete niekoho nakopať do zadku, môžete si vybrať jednu z dvoch polovíc.

V.  Javorský

Židia potrebujú Múr nárekov. Slováci plačú všade.

D. Mika

Úplatkári by si mali brať príklad z rýb. Tie neberú a neberú..
Treba hovoriť k veci, najmä ak viete, že ku ktorej.

M. Lechan

Aj toho sa dočkáme (už sme sa dočkali, už je to tu…)

Učiteľka napísala žiakovi do
žiackej knižky poznámku:
– Váš syn nosí do školy nabitý
revolver.
Na druhý deň do žiackej knižky jeden z rodičov napísal pod
poznámku:
– Pani učiteľka, je to preto,
lebo samopal sa mu do tašky
nezmestí.

Prvá výhra v živote na politickom mítingu

Na politické mítingy chodievam zriedka a iba zriedka keď si kupujem lístky do tomboly. Ale minule, na istom politickom mítingu som urobil výnimku. Čo čert nechcel, vyhral som! Nie síce prvú, ale druhú cenu. Ale i tak, stalo sa mi to po prvý raz v živote. Usporiadatelia cenu vopred avizovali ako poskytnutie služby hlavného sponzora podujatia v hodnote päťdesiat tisíc korún slovenských. Čo je to za cenu, horel som nedočkavosťou, pokým som sa nedozvedel, že je to veľmi netypická,  netradičná, takpovediac veľmi „bláznivá“ cena. Ako som sa dozvedel od jedného z organizátorov mítingu, prítomná „esbéeska“, za spolupráce polície zmláti kohokoľvek, kto mi je nesympatický z účastníkov mítingu. Stačí iba ukázať na neho prstom. Neviem, čo to malo znamenať, aký to malo zmysel, ale protivníkov, aj politických bolo okolo mňa neúrekom. To, čo sa mi odohrávalo v mojej mysli potom, ako ma oboznámili s výhrou, na to by nestačil román, nieto malá poviedočka.
Adeptom na zmlátenie bolo v tom momente habadej, veď mám veľa neprajníkov, podnikateľskú konkurenciu, mafiánov, podrazákov, susedov a vôbec, však to poznáte… Priznám si, pohrávanie sa s predstavou, ako vybraná osoba, leží na zemi, zmlátená, prípadne zmodralá (hoci modrá je vraj dobrá) po úderoch, prípadne kopancov, zároveň sprevádzaná volaním o pomoc a zmilovanie, ma nesmierne vzrušovala.
Možno vás sklamem, ale čuduj sa svete, cenu, teda výhru som odmietol a neprevzal!? Možno to bol z mojej strany súcit, svedomie, alebo podobné čosi, pretože agresia a násilie mi boli vždy cudzie. Avšak následne potom, čo som predčasne odišiel z mítingu, ma stále mátala myšlienka, aká mohla byť prvá cena?

J. Heinrich

PÍŠŤAĽKA
Mám takú píščalku
všetkých si získa
ako kto tancuje
tak ona píska!

V. Hujík

– Fero, vieš aký rozdiel je
medzi notami na bubon a vládou?
– Ani len netuším.
– Noty na bubon, to je samá
pauza a naša vlády samá
kauza.

– Zhovárajú sa dvaja poslanci. Jeden hovorí tomu druhému:
– Ja nedávam peniaze do banky, ale do podhlavníka.
– To by som ja nemohol – oponuje mu jeho kolega. – Ja nenesiem tak vysoko mať pod
hlavou.

Lekár utešuje poslanca,
ktorý má zlomenú ruku:
– Pán poslanec, každé
zlo je aj na niečo dobré.
– Ako to myslíte?
– Nuž okolnosti vás prinútia hlasovať nielen
rukami, ale najmä hlavou.

 

Bájka

SLANINA
Sviňa sviňu núka:
dnes slaninou z vlka!
Doba volieb, doba chorá,
zver si vyvolila tchora
za poslanca, barda zveri,
je pohľadný, zver mu verí
(veď má srsť, sa neperí!).
Smrad, čo občas striasa nami
vie potláčať parfémami,
na tribúnach (zrak si pretri)
tlápe, pláca, zdŕža vetry,
pekne krásne, ja nič, ty nič
vytvoril si kladný imidž
a keď s kdekým vipil liter
už je niekto, už je – líder!
Pevný, priamy, tvrdý, dravý
a tak si sám sebe vraví:
„Už sa netráp, povoľ pach,
veď už je deň po voľbách!“

V. Haring

Trávnice

Hrabala, hrabala
v tvrdej branži popu
nahrabala kopu!
Len tak, medzi nami
nehrabe hrabľami…
***
Pokiaľ bola dievka malá
kosáčikom húskam žala
už je žiačka, vravel ktosi
spolužiakom trávu nosí…
***
Slniečko horúce
nepáľ že ma nepáľ!
Nový frajer tu je
ten ma opaľuje!
***
Sadaj, slnko, sadaj
za tie kopce špiny
jedného čert už vzal
zajtra príde iný.
Sadaj, slnko, sadaj
za haldy odpadu
dám si pivo s rumom
zlepší mi náladu!

J. Heinrich

o Najsledovanejší kanál je obyčajne ten, ktorý je upchatý.
o Čo slušnosť káže, zdravý rozum dnes nedovolí.
o Ošklbaného vtáka poznáš podľa toho, že je okrúžkovaný.
o Lepšia perfektná pitva, ako zbabraná operácia.

J. Žilinský

Lacný optimizmus

Príde, raz prísť predsa musí
deň pre veľký banket,
až sa všetci stretneme
vo švajčiarskej banke.

M. Kenda

PREBEHLÍCI

Požiadavky
majú krátke:
Istý flek
na kandidátke!

J. Heinrich

Básnik a manželka

Je sobota po raňajkách. Básnik sedí pri kuchynskom stole. Žena sa na neho oborí: „Mohol by si aspoň raz poumývať riad!“ „Pripravujem sa na autogramiádu!, “oponuje„ básnik – To hovoríš vždy, keď máš niečo robiť. Taká zbytočnosť. Veď o tvoj podpis má záujem akurát poštárka, keď nám donesie sociálku.“ A vyzerá to na divokú roztržku.
„Milujem ťa, moja Múza“ snaží sa ju básnik upokojiť. „A koľko mám ako Múza na
hodinu“, uzemňuje ho žena„ Veď vieš, že som ti z lásky venoval zbierku.“ „Áno, viem. Vydanie si zaplatil z môjho dedičstva a tvoje knihy teraz ležia ladom pod posteľou.
Kde som len mala oči, keď som sa za teba vydala!“ Potom vzala vysávač. Ich rozhovor pokračoval: „Keď vysávaš tak mám obrovskú inšpiráciu na revolučné básne“! Preriekol nadšene. „A mňa napádajú bojové piesne, keď sa teperím sama s nákupnými taškami domov!“, odvetila nahnevane. „Povedal som ti už o tom?“, kladie otázku, aby utlmil jej zlosť. „V Literárnom týždenníku mi vyjde životopisná črta! Som veľký poét!“ prehovoril s pátosom. „Bodaj by si bol taký veľký, že by si mi zavesil záclony. Okrem toho treba dať reklamovať pokazený rýchlovarič. Ale ty sa vyhovoríš, že si plachá básnická duša!“ Potom ho poslala do pivnice. Neochotne, ale predsa sa zdvihol a poslúchol ju. „Pochopil som, že najvlastnejším poslaním básnika je trpieť“, povedal, keď sa zadychčaný doterigal so zemiakmi. Potom v tichosti premýšľal a spomenul si na poučenie svojho otca, ktorý mu popravde riekol: Básnici by sa nemali ženiť!

M. Paur

P R E K L E P Y

Pod Poľanou rastú c h l p y ako buky.
Ženu je lacnejšie chovať, ako š a n t i ť.
Z pozostalých najviac ž i a r i l a mladá vdova.
Všetko treba brať s d i e r o u.
Bola to šéfka s patričnou a u t o r i ť o u.
Odchádzam o päť minút č e s ť.

J. Žilinský

A G I T K A
Búrlivá diskusia
horúce pravdy!
U nás kultúre a futbalu
rozumie každý…

J. Heinrich

Už štyridsať dní sa plavil Noe na svojej arche aj s celou tou perepúťou. Na štyridsiaty prvý mu došla trpezlivosť.
– Vypustite holuba! – zavelil. Čakali, hodinu, čakali dve, dočkať sa nemohli.
– Vypustite ďalšieho holuba! – zvolal. Poslúchli. Ale holuby sa nevracali.
– Ďalší holub! – kričí Noe. – Viac holubov nemáme. Z každého druhu sme podľa inštrukcií len po jednom páre zobrali.
V tej chvíli sa začala archa podozrivo nakláňať. Netrvalo dlho a stroskotala na plytčine…

J. Heinrich

NÁVOD
Demokracia „čistá“
ofenzívu chystá.
Ako zostať čistý?
Nevšímať si drísty!

V. Haring

Na policajnej stanici dostali nový písací elektrický stroj.
Nikto ho však nevedel spustiť a tak zavolali náčelníka a poprosili ho, aby stroj spustil. Náčelník vzal nožnice, prestrihol
farbiacu pásku a povedal:
– A týmto som stroj spustil slávnostne do prevádzky.

Ráno, po prebdenej noci sa
mravec prebudí na tanku
a krúti hlavou:
– Dočerta, ja keď sa napijem
dotiahnem domov hocijakú
somarinu.

– Preboha, – vraví policajt.
– Ako ste vôbec takto opitý
mohli sadnúť si za volant?
– Nemohol. Kamaráti mi po-
mohli.

Hovädzina je vraj zdravšia ako bravčovina. Ale krava má na to určite iný názor.

Sú ľudia, ktorým sa dá veriť. Že vás oklamú.

Ľ. Majer

Prišlo do Extra Roháča poštou

Díky Ľubomíru Kotrhovi můžeme informovat o 8. čísle časopisu Extra Roháč, který vychází na Slovensku s přestávkami už několik let – sporadicky od r. 1996. Jeho majitelem a vydavatelem je Milan Kupecký. Časopis máme v redakci v e-verzi k dispozici a přineseme na něj recenzi v nejbližším GAGu. Jeho výtvarná část je na vyšší úrovni než další pokusy na území někdejší ČSSR a doplňuje tak na pětici čtyři humoristické časopisy, které na Slovensku vycházejí – všechny v malých nákladech, a s nízkými (resp. žádnými) autorskými honoráři. (g)

Keď šľak netrafí, ide ho od jedu poraziť.
Rada: Skúsme novelizovať zákony džungle!
Zlyhávajú nám životne dôležité orgány – štátnej správy.
Niektorí politici podvádza- jú súčasne manželku aj vlasť.

J. Heinrich

Bol mužom činu. Stále vyčíňal.
Prostrednosť by sme mali pokladať za krajnosť.

Inzerát: Vymením strýka na
ministerstve za strýka v autoservise.

M. Hodál

ÍVERY
Návrh prešiel v parlamente mlčiacou väčšinou.
Kto dnes nemá lakte, ten sa musí už len na kolená spoliehať.
Najvzácnejší bude čoskoro človek s ľudskou tvárou.
Najtrefnejšia satira máva anonymného autora.
Niektorým ide práca od oboch rúk.

J. Heinrich

Policajt hlási nadriadenému:
– Pán veliteľ, poslušne hlásim,
že v noci sa mi narodil syn.
– Dobre, – registruje veliteľ
– a máte na niekoho podozrenie?

Z meteorológie: Tohoročné vrtkavé počasie oklamalo nielen meterológov, ale aj prírodu natoľko, že rozkvitla nielen korupcia, ale začala kvitnúť aj protekcia.
Nepodceňujte hlupákov! Všade majú svojich ľudí…
Alkoholik je kolaborant s pitným režimom.
Nehrb sa! – vraví výkričník otázniku.
Vrchol opatrnosti je vízový styk s ochranou.
Militantné kukučky znášajú vajcia do guľometných hniezd.
Proti veterným mlynom sa najlepšie bojuje v bezvetrie.

J. Žilinský

 

Do prievanu

Kto sa ti chce vyrovnať, zvyčajne ťa ponižuje.
Kniha nie je najlepší priateľ, pretože si od nej nedá požičať.
Tí čo radi kupujú za facku, neskôr vás zažalujú za ublíženie na tele.
Najväčšia somarina je meniť dres pred svadbou.
Kto si položí latku veľmi vysoko, podíde ju aj so vztýčenou hlavou.

M. Lechan

Debilná otázky debilné odpovede

– Prečo hodinky nemajú nožičky, ale ručičky?

– Preto, lebo keby mali nožičky,
tak by vám ušli.

– Aký rozdiel je medzi komárom
a mužom?

– Komár dokáže pichať po celú
noc.

– Prečo je vdova sviňa smutná?

– Pretože má manželka sviňu a
deti prasce.

– Ako spoznáte blondínku pri počítači?

– Tak, že pri myši je kúsok syra.

– Prečo sa policajt a blondínka
nemôžu utopiť?

– Pretože majú duté hlavy.

– Čo je najväčším umením?

– Postaviť sa do rohu v okrúhlej
miestnosti.

– Čo je podmienkou, aby viagra
účinne zabrala?

– Aby ste ju nepoužili doma.

– Čo znamená, ak uvidíme na budove firmy čiernu zástavu?

– To, že sa tam uvoľnilo jedno pracovné miesto.

– Môj manžel nemá v hlave nič
iné, iba svoje auto. Čo vy na to?

– Aspoň má lacnú garáž.

– Kto je najväčší masochista?

– Mobil. Chce aby ste ho častejšie
dobili.

Jano sa pýta Mikloška:
– Feri, vieš kedy je farár
najvzrušenejší?
– Nie.
– Keď pretiahne omšu.

 

PREDVOLEBNÝ GULÁŠ

V čas predvolebný sa zvykne podávať guláš. Pre strany s obmedzeným rozpočtom prinášame nasledovný recept.
„Na vode podusíme cibuľku. Postupne pridávame pálivé korenie, papriku a ostatné koreniny podľa miestnych zvyklostí. Keď všetko zmäkne, podávame len tak,
z chlebom. Takmer nikomu to nebude chutiť, hoci naopak, volebný výsledok môže byť úspešný. A…navyše, politická strana ušetrí výdavky na predvolebnú kampaň…”

RUKA RUKU MYJE
V politike, vraj to býva,
ruka ruku že umýva.
Len tí naši, tí sú iní:
Jeden druhému ich – špiní!

J. Žilinský

Raj
Okrem strateného
iného raja niet.

IMUNITA
Holohlavý je vždy
v práve
neskrivia mu vlas
na hlave.

PORNOKINO
Vôjde prasa
do kina:
Bože, zasa
prasačina!

J. Liptay

Posledný súd

Posledné, čo si pamätám, hlava sa mi poplietla. Potom už len ono povestné svetlo na konci tunela. Nadpozemská hudba sprevádzala moju dušu, pocit nekonečného šťastia ju zaplavoval. Čochvíľa stanem pred tvárou Najvyššieho na poslednom súde. Omyl! Ocitol som sa v akomsi šiatri a tam nekonečné množstvo takých, ako ja. Trochu som sa rozhľadel a do vravy započúval. Div sa svete, vôkol samá Slovač! Reku, povypytujem sa ja, čo a ako, keď už som medzi svojimi. Či som tu dobre, na poslednom súde.
Dobre, ako dobre, čakať treba. Lebo nám, Slovákom, to tak po našsky, v rámci zdravotníckej reformy zariadili. Pekne nás podľa priezviska, sudcom slovenským poprideľovali. Až ma pot oblial, keď mi došlo, že mňa môže práve ten náš, čo sa na H začína, súdiť. Ale veď som ja s Pánom ty a ty, povedal som si. Ba dokonca
aj s ministrom zdravotníctva si tykám! Pristavím najbližšieho anjela, vizitkartu vytiahnem, nech ma, reku, k Najvyššiemu na audienciu uvedie.
Neochotne vošiel za bránu nebeskú. Po chvíli pootvoril a mávol na mňa, že ako môžem ďalej.
– Tak čo sa ti nezdá, – začal Pán – veď len podľa vás reformy robíme. Nech sa tu vy, Slováci, ako doma cítite. Sám na všetko nestačím, nuž prípady podľa najlepšieho vedomia a svedomia vašim sudcom prideľujem. Peklo som zrušil, očistec tak isto, nuž mi iné nezostáva.
Ale tebe, po starej známosti, urobím výnimku. Ak chceš, môžeš sa ešte na zem, na Slovensko vrátiť. Prikývol som neprozreteľne.
Prebral som sa na operačnom stole v akejsi okresnej nemocnici. V tej chvíli som strašne banoval, že Pán zrušil to
peklo…

M. Janega

Bývalý predseda vlády Dzurinda  sľúbil jednému
z troch Rómov pečenú hus,
keď presne zdôvodní, že pre-
čo vstúpil do SDKÚ.
Prvý vraví: – Preto, lebo
nám premiér Miki sľúbil dvojnásobné platy.
Druhý hovorí: – Preto som
vstúpil do tejto strany, pretože
vymýšľa pre nás také zákony,
ktoré nám pomáhajú a chránia
nás.
A ten tretí vraví: – Preto som
vstúpil do SDKÚ, lebo chcem
tú pečenú hus.

L. Bednár

– Anča, vieš prečo poslanci po-
čas interpelácií zatvárajú oči?
– Aby ľudia, ktorí ich volili nepostrehli, že klamú.

Policajt zastavil auto v ktorom
sa viezla celá rodina. Vraví:
– Pán vodič, musím vám odobrať vodičský preukaz, vaše
auto je preťažené.
– Viete čo, radšej si zoberte
svokru, vodičák váži iba pár
dekagramov.

Naši politici
Morálka, a etika
to sa nás netýka!

M. Janega

Naše zdravotníctvo

Najmenej bolestivejšie
bývajú finančné operácie.

M. Kupecký

Najdrahšie ročné obdobie pre dôchodcu je jeseň života.
Ak vláda prešustruje milióny, ľud chodí bosý.
Dnes sa má dobre ten, kto vie narátať aspoň do troch – miliónov.
Ekonomické reformy kráčajú ruka v ruke s vierou. Musíš uveriť štatistike, že sa máš čoraz lepšie.
Najväčšia prostitúcia sa deje na ceste k blahobytu národa.

M. Janega

Odišla spokojná

„Babka, preboha, babka!“ kričí zúfalo vodič parného valca, ktorý sa nezadržateľne rúti na nič netušiacu chodkyňu. Pre vetchú, rokmi a starosťami poznamenanú osôbku však akoby svet neexistoval. „Nebesá, nabok babka!“ reve šofér a horúčkovito sa jej snaží vyhnúť, zápasiac s pokazeným riadením a brzdami. Starenka si
pokojne cupká dolu kopcom, premýšľa nad svojimi milovanými vnučkami a pravnúčatkami, neuvedomujúc si smrteľné nebezpečenstvo.
Od osudového stretu ju delia už len zlomky sekundy. V poslednej chvíli, akoby zázrakom, stroj zatočil vľavo a hrmotne sa vrútil do dverí garáže. Šofér preletel cez predné sklo, odrazil sa od pružnej oceľovej výstuže a po nepríliš vydarenej ceste vzduchom dopadol na chodník pred rezko si vykračujúcu tetu. „Babka,“ šeptá zo zotrvačnosti, mechanicky a na tvári sa mu rozširuje šťastný úsmev záchrancu. Starenka, ktorá sa medzitým preberie z dúm, si ho všimne a štítivo sa zarazí.
„Ty ožran!“ utrúsi zlostne pomedzi zuby, nevediac, čo sa stalo. Chlapík bez jediného promile v krvi jej pokarhanie už nepočuje. Stráca vedomie.
„Keby ma taký flákač našiel ležať na chodníku, určite by sa na mňa vy…“ Spoločensky neprimeraný výraz, ktorý jej preblysol mysľou, hádam ani nie je vhodné uvádzať. Aj babky s dobrou výchovou majú chvíle, keď svoje pohoršenie prestávajú kontrolovať. Preložila si tašku s nedeľným nákupom pre vnučku do druhej ruky a pobrala sa ďalej. Hrial ju pocit, že aspoň jej ratolesti sú slušné a ohľaduplné.

M. Paur

Stroskotanec a úplatkár majú veľa spoločného. Odkazy zasielajú pomocou fľaše alebo obálok.

Na vedľajších koľajniciach zvyčajne nedochádza k zrážkam.

Učiteľstvo sa vzďaľuje od pedagogiky a blíži sa ku kaskadérstvu.

Jedine pivári sa dožili svetlej budúcnosti.

Závidím slimákovi. Nemôže sa stať bezdomovcom.

M. Kupecký

– Karol, vieš aký rozdiel je medzi
medveďom a opozíciou?
– Nie.
– Medveď hryzie a napáda iba raz
za čas a opozícia po celý rok.

– Človeče, nehanbíte sa, celý deň
presedieť v bufete? Čo ste nezamestnaný?
– Ale kdeže, poslanec.

Otec dohovára synovi:
– Janko, v škole nesmieš klamať.
Škola to nie je parlament…

– Miro, vieš čo by sa stalo, ak
by ku koncu volebného obdobia vybuchla nálož v parlamente?
– Áno. Odniesla by to upratovačka. Pretože v tom čase tam
z poslancov nie je ani noha.

DEMOGRAFICKÁ
Napime sa z poldecáka
chlast nás viac než
láska láka
pime chlapci zo suda
nech Slovače ubúda.

V. Haring

Pripravil Milan Kupecký

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

2 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Jaro Cibíček
Jaro Cibíček
1 year ago

Milý Milan,
za konštruktívne „opravy“ a uverejnenie mojich príspevkov v Humorikone Ti ďakujem.
So srdečným pozdravom
Jaro Cibiček

Vlado Pavlík
Vlado Pavlík
1 year ago

Ahoj Milan,
ďakujem za zaradenie mojich prác. Aj retro pohľad v tvojom podaní patrí na stránky
HUMORIKONU. Boli to zlaté časy,ktoré sa už nevrátia. No pokiaľ ešte sme schopný
tvoriť tak „humor neopúšťaj nás „.
Opatruj sa ,
Vlado