Dnes aktuálne slovenský básnik, aforista a filozof Tomáš Turner

Tomáš Turner (ročník 1972) vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite, píše básne, aforizmy, epigramy… Publikuje v časopisoch a zborníkoch (Literárny týždenník, Dotyky, publikácie Literárneho klubu Omega, Humorikon). V roku 2000 mu vyšla útla zbierka veršov pod názvom Básne, v roku 2016 zbierka aforizmov a epigramov pod titulkou Aj ryba lieta.

 Rozhovor s básnikom, aforistom a filozofom Tomášom Turnerom

Ján Maršálek: Tomáš, si autorom zväčša krátkych literárnych útvarov, viaceré z nich sú takpovediac na rozhraní básne a aforizmu či epigramu. Záleží ti zrejme na hutnosti výrazu, nechceš plytvať slovami… Čo ťa vedie k takejto tvorbe? Kde hľadáš inšpiráciu?
Tomáš Turner: Ako si si možno všimol pri čítaní mojich aforizmov, epigramov, básničiek, často je to taká moja reakcia na dianie okolo mňa. Zaujímam sa o spoločensko-politickú situáciu, stav našej demokracie. To ma celkom fascinuje. Dosť často sú moje krátke útvary rýchlym záznamom, zachytením bežného života. Odzrkadľuje sa v nich „pena dní“. Snažím sa, aby to zrkadlenie bolo krátke, výstižné, ak to ide, tak aj vtipné.
J. Maršálek: V básničke s názvom Postmoderný čas si napísal: „Boh už zomrel, problémom je človek.“ V čom vidíš najväčší problém súčasnosti? Nestali sme sa v istom zmysle otrokmi „pokroku“?
T. Turner: „Pokrok“ sa v súčasnej dobe najlepšie dá pozorovať na neustálom zdokonaľovaní technológií zbližovania, komunikácie – autá, mobily, notebooky, tablety… Toto všetko by nám malo prinášať úľavu, uspokojenie, pokoj… Je to naozaj tak? Deje sa totiž pravý opak. Sme v neustálom nepokoji, strese, nič „nestíhame“… Ako sa vraví – pokrok nezastavíš. O to v podstate ani nejde, zastaviť pokrok. Ten má aj množstvo pozitív, svojich kladných stránok. Rozhodujúce je to, čo si dáme na prvé miesto v našom rebríčku životných hodnôt.
J. Maršálek: Bez duchovného základu sa stráca zmysel všetkého. Súhlasíš?
T. Turner: Áno. Povedzme opica, ktorá sa deň za dňom niečo nové učí, nevie, prečo sa to všetko učí, na čo jej to bude. Uľahčí sa jej možno obstarávanie potravy, ale tým to pre ňu aj končí. Opici chýba určitý presah, zameranie na niečo, čo akoby vidieť v diaľke, v budúcnosti. A za budúcnosťou. Človek, ktorý je kresťanom, vie, ako je potrebný duchovný základ a že si ho ani nemôže sám dať, nemôže si ho „vycucať z prsta“. Je to taký plán, návod, do človeka vložený. Poukazuje na ten presah človekovho života, ponad jeho osobnú prítomnosť. Ponúka „parket“ na „poskočenie si“ k niečomu vyššiemu, ako je on sám. Kresťan vidí do budúcnosti. Vidí vierou. „Vidíš, lebo si uveril,“ hovorí Ježiš slepému. Vierou vidíme zmysel, cieľ nášho života, toho „tu a teraz“.
J. Maršálek: Aké je podľa teba miesto literatúry v dnešnom svete? Nezdá sa ti, že ľudia akosi strácajú ochotu i schopnosť čítať beletriu, osobitne poéziu?
T. Turner: Je možné, že ostanú iba tí najväčší fanatici literatúry, fajnšmekri. Literatúra sa však neprestala čítať. Čítanie literatúry možno nadobudlo inú podobu, formu.Za tým je aj spomínaný technický pokrok. Množstvo kvalitných filmov, napríklad, vzniklo, vzniká na základe literárnej predlohy.
J. Maršálek: Ktoré literárne diela ťa najviac oslovili? Vraciaš sa k nim? Ktorí spisovatelia, básnici, myslitelia, umelci patria k tvojim obľúbeným?
T. Turner: Množstvo kníh sa mi, žiaľ, postrácalo… Prišiel som tak o veľa dobrých autorov. V súčasnosti ani mne osobne akosi neostáva dostatok času na čítanie kníh. Priznávam. Obľúbení autori však už navždy ostanú v mojej pamäti čitateľa. Na prvom mieste hádam spomeniem E. A. Poea (ktorého som si pred polrokom znovu zadovážil, zbierku poviedok), potom sú to ďalší: E. T. A. Hoffmann, Novalis, Saramago, K. Vonnegut, T. S. Eliot, R. M. Rilke, K. Čapek, T. Janovic, R. Scruton, Meister Eckhart, R. W. Emerson…
J. Maršálek: Chceš pokračovať v písaní? Máš nejaké tvorivé plány?
T. Turner: Rád by som vydal aj druhú knižku aforizmov. Dúfam, že to dlho nepotrvá. Snívam aj o vydaní „naozajstnej“ viazanej knihy básní. Plány na poli literatúry teda ešte asi mám.

Zhováral sa Ján Maršálek, Priestornet

Z tvorby autora:

NÁHODA V TIENI VIERY
Diabol presviedča slepca.
„Uvidíme.“ Odpovie ten.
A práve v tej chvíli
prejde okolo Ježiš.

ČASY SA MENIA
Hovoril, ako by to stiahol
z nebies.
Dnes hovoríš,
ako by si to stiahol
z internetu.

RODENÝ ALIBISTA
V polovici hry v karty,
rozložil figúrky
na šachovnici.

CHUDOBNÁ RODINA
Kde nič nie je,
ani brat bratovi
nezoberie v dedičskom konaní.

SVETLO NA KONCI LOCKDOWNU?
Skôr sa niekto
dostane z väzenia,
ako iný do krčmy.

SEBAKRITIKA SPISOVATEĽA
Škoda papiera,
ten má väčšiu hodnotu.

SKÚŠKA NAŠEJ VIERY
Boží Syn povedal :
„počkajte ma tu,
Hneď sa vrátim.“
A už čakáme
Dvetisíc rokov.

A TÝM TO ZHASLO
Inkvizícia v stredoveku :
„Hotovo,vypálené.“
Výpalníci dnes :
„Hotovo, vybavené.“

DVE MUCHY JEDNOU RANOU
Chceš sa dostať
do väzenia?
Len cez moju mŕtvolu.
Radí samovrah.

KUCHÁROV ZAČIATOK DŇA
Netreba chváliť mňa
pred večerou.

KLAUN V BANKE
Nebol by problém v tom,
že sa mi smejú.
Len úroky
by mohli byť vyššie.

Stretli sa dvaja známi, ktorí sa dlhší čas nevideli.
– A ako sa má tatko?
– Ale, ten je stále v zemi.

– Kľudne kráľovskú gardu rozpustite, kapitán. Ja si idem iba niečo nakúpiť do obchodu. – Rozkaz, Vaše veličenstvo. Len, keď vy ste vždy taká šarmantná, noblesná a elegantná a upravená. Úplne ma to pomýlilo.

Televízna redaktorka v rozhovore s kapitánom hasičov.
– Záchranári budú prečesávať okolie nehody?
– Budú.
– A prečo už tak nerobia?
– Zatiaľ totiž hľadajú dostatočne veľký hrebeň.

Rozhovor v obývačke.
– Pozri, čo som našla v peňaženke.
– Hovorí manželka manželovi a ukazuje mu dvadsať eur.
– Podaj mi ju, či aj ja v nej niečo nenájdem.

Sentencie a dumky

Dnešní mudrci
Vedieť všetko o ničom
je lepšie ako vedieť
nič o všetkom.

Na krídlach bulváru
Kačica v novinách – holub na streche.

Zamyslenie ovečky
Za to, že som veriaci,
mám zo seba robiť vola?

S kamarátom na káve
Ja rád počúvam, ale keď je ticho, musím rozprávať.

Teší ma, básnik
Ty si sa s koňom zrazil?
Áno, s Pegasom.

Pracovný rast
Šplhol si – opravil šéfovi strechu.

Šach-mat
Ak môže mafián jazdiť na čiernom koni,
môže mať černoch svojho bieleho koňa.

Vzdávam sa
Bezdomovec hovorí:
Kašlem na to, nejdem domov.

21. januára 2022
Od Novembra po Lockdown

Ozveny novembra 1989
Mnohé z toho,
čo sme si predsavzali,
nám za tie roky – predsa vzali.

Cena za demokraciu
Len mi dajte po papuli –
ja som totiž vox populi.

Z psychológie
Ten, kto je rozhľadený,
býva často rozladený.

Gravitácia detskými očami
Kameň padne na zem.
Tato, a z akej výšky?

Kompetenčný problém
Satan prišiel z pekla…
Je to vina cudzineckej polície?

Hry lockdownu
Očkovaný – neočkovaný…idem!

Tomáš Turner

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments