Dnes aktuálne slovenský historik Anton Hrnko

Fejtón

 POLITOLOGICKÝ SLOVNÍK NEOLIBERALIZMU

Podľa G. Orwella si každý režim, ktorý sa usiluje o totalitné ovládanie spoločnosti, vytvára svoj vlastný jazyk. Nazval ho newspeak. Jeho cieľom je do prijateľných formulácií zabaliť pojmy, ktoré by v prípade priameho, otvoreného pomenovania mohli vytvárať neželané asociácie. Zároveň tieto pojmy zakrývali skutočnosť a robili svoj obsah spoločensky prijateľným. Aj naši neoliberáli si vytvorili svoj zvláštny slovník, ktorí bez praktického prekladového slovníka je pre mnohých nepochopiteľný, alebo môže vyvolávať iné asociácie, ako je v súlade s pravdivosťou výroku. Preto sa pokúsim, niektoré liberálne pojmy vysvetliť bežnému čitateľovi, aby pochopil, o čo skutočnosti ide. 

NEOLIBERALIZMUS – politický smer, ktorý odmietol klasickú doktrínu liberalizmu sformulovanú Voltairom, že aj keď s výrokov oponenta nesúhlasím, urobím všetko pre to, aby svoje tvrdenia mohol slobodne šíriť. Neoliberalizmus túto paradigmu zmenil nasledovne: Môžeš slobodne šíriť naše myšlienky, avšak nesmieš o nich pochybovať. Ináč je s tebou beda.
DEMOKRACIA – systém, v ktorom si občania môžu slobodne vybrať svojich zástupcov, ktorých im vyberú oligarchické skupiny.
LIBERÁLNA DEMOKRACIA – systém volieb, v ktorých musia zvíťaziť vybraní predstavitelia globalistických politických štruktúr. Ak sa tak nestane, voľby boli zmanipulované buď domácimi, ale ešte skôr zahraničnými nepriateľmi liberálnej demokracie.
DEMOKRAT – človek, ktorý aj si aj s navijakom osvojil neoliberálne myšlienky a šíri ich v svojom okolí.
NEDEMOKRAT – človek, ktorí pochybuje o všetkom, aj o správnosti neoliberálnych myšlienok.
FAŠISTA – človek, ktorý z konzervatívnych a národných princípov odporuje myšlienkam neoliberalizmu.
DEMOKRATICKÁ STRANA – politická strana, ktorá bez zohľadnenia záujmov domáceho obyvateľstva, presadzuje záujmy globalistickej elity.
DEMOKRATICKÝ VOLIČ – volič bez vlastného rozumu, ktorý volí podľa želania globálnej elity.
NEDEMOKRATICKÝ VOLIČ – volič, ktorý si myslí, že má voliť tú stranu, v ktorej vidí najlepšiu záruku svojej prosperity.
SPOJENCI – fiktívni páni slovenských neoliberálov, ktorým treba nadbiehať, ktorým sa treba predkláňať, plniť im želania nielen vyslovené, ale aj tie, o ktorých sa dá predpokladať, žeby sa mu zapáčili, ak by sme ich učinili.
EURÓPSKA ÚNIA – posvätná krava, ktorej sa treba klaňať, velebiť ju, nekritizovať ju a plniť aj tie nehlúpejšie nariadenia až do roztrhania tela.
CITLIVÉ VNÍMANIE – plnenie aj tých najabsurdnejších požiadaviek spojencov bez ohľadu na to, čo si o tom myslí väčšina občanov SR.
PARAGRAF 363 – nástroj v rukách GP, ktorý je v príkrom rozpore s neoliberálnym vlastníctvom pravdy. Keď predsa oni o niekom vyslovia podozrenie, že je zločinec, tak zločincom je a cesty, akým ho dopravíme do šatlavy, nemajú, doslova nesmejú brať ohľad na nejakú zákonnosť procesu.
MIER – nepríjemný stav, keď sú ohrozené príjmy našich hlavných sponzorov.
NÁROD – najmä v prípade slovenského národa je skupina ľudí, ktorá tu už nemá čo robiť vyše dvesto rokov. Žiaľ, predchodcovia neoliberálov (maďaróni a čechoslováci) svoje úlohy v tomto smere nesplnili.
To sú len najzákladnejšie termíny z newspeaku neoliberálov. Predpokladám, že čitatelia ma upozornia na ďalšie, ktoré sa pokúsim dešifrovať.

Anton Hrnko