Slovenský humorista Andrej Mišanek, dlhoročný karikaturista, „obojživeľník“ kedysi významný autor nielen pri tvorbe bývalého Roháča, ale aj pri jeho dlhoročnej tvorbe, dnes ešte žijúci autor je jeden z Posledných mohykánov. Patrí medzi najúspešnejších autorov čo sa týka všestrannosti v tvorbe i počte nakreslených obrázkov, na poli slovenského humoru a satiry. Od vzniku toľko spomínaného satiricko-humoristického Roháča sa podieľal spolu s desiatkami domácich, ale i zahraničných autorov desaťročia na jeho tvorbe, až do jeho úplného zániku. Jeho aktuálne obrázky sa veľmi často objavovali na titulnej strane takmer každého čísla, no ako autor bol „roháčovský obojživelník“, inými slovami autor píšuci a zároveň karikaturista. S odstupom času ho možno zaradiť medzi takých velikánov slovenského humoru ako boli Viktor Kubal, Jozef Babušek, Ondrej Zimka, Milan Stano, Jozef Dunajovec, Božena Plocháňová, Klára Jarunková, Milan Vavro, Ľubomír Kotrha, Peter Gossányi a niektorí ďalší. S tvorbou tohto velikána, majstra písaného slova i kresby slovenského humoru a predovšetkým satiry sa možno stretnúť sporadicky i dnes. Patrí medzi tzv. posedných mohykánov, pomaly odumierajúceho slovenského humoru i satiry. Píše, kreslí a posiela svoje príspevky kde sa len ešte ako tak dá, lebo tých príležitostí na prezentáciu tohto druhu humorného slovenského výtvarného umenia, je nedostatok. S jeho tvorbou sa ako tak možno stretnúť na internete, kde má svoju web stránku, v printových novinách denníka Šport, v prílohe Bumerang, v internetových novinách Priestornet a Humorikon. Je jedným z mála autorov, ktorí sa venujú politickej satire a o to to má ťažšie presadiť sa, pretože dnešní oligarchovia mocenský ovládajú takmer všetky médiá, ktorým je táto tvorba nie veľmi po chuti, skôr, ako sa vraví – proti srsti. V intenciách, – všetko slovenské nám je cudzie! Dnes vám opäť prinášame v Humorikone malý vklad z bohatej tvorby fenomenálneho Andreja Mišaneka.
Trocha poézie, ešte nikoho nezabije…
Sľúbili sme si lásku…
Triumfuje dúhovo sfarbená žiarna láska
v blýskavej noblese parádnych maškarád,
fŕskajú vyznania z hahotov a slín šaška,
v čaši sa zachvieva z pľuvancov preparát.
Ach, ten mok médií opojne dušu láska,
zlepenec cmúľa slasť, popritom mľaská rád.
Keď potom z rektumu vypustí plyny zťažka,
nad „touto krajinou“ plazí sa – freedomsmrad!
Mediálni ľudožrúti
Blahý obraz sveta obrazovky zdobí,
lepý úsmev sedmokrásnej spíkerky
okvieťuje blaživý raj šťastnej doby,
z ktorej visia oslnivé worldšperky.
MiloSRDNÉ slová v láskyplnom hnuse
zhustia osloboditeľský freedomjed.
Žoviálne číha na človečie duše
tolerantný mediálny ľudojed.
Odovzdaný servis premocného kráľa
na podnosoch klamstiev pravdu podáva,
masy mámi veľkolepá oslava.
Konzumizmu, celebritám patrí chvála!
(Iba ľudská myseľ chvie sa meravá
v spároch demokratického kanibala.)
Pre „občerstvenie“ prinášame vám curriculum vitae autora
Popredný slovenský karikaturista Andrej Mišanek sa narodil v roku 1945 a nedobrovoľne vstúpil, spolu s mnohými spoluobčanmi v roku 2004 do spoločnej Európy vo farbách slovenskej trikolóry a už o niečo skôr, ako jeho rodná krajina. Pretože v medzinárodnej karikaturistickej súťaži v Taliansku v konkurencii 327 autorov zo 41 krajín z celého sveta získal pre Slovensko prestížnu cenu International Umoristi a Maristika Prize. V duchu slovenského porekadla „Všade dobre, doma najlepšie,“ uznávaný majster výtvarník, rodák z podtatranských Žakoviec i napriek úspechom, ktoré v kreslenom humore dosiahol, ho nezlákala ani „stovežatá“ Praha, ani mesto na Dunaji, Bratislava. Ako jeden z mála umelcov – východniarov ostal verný svojmu regiónu, Tatrám a Popradu. Presvedčivo dokázal, že kvalita sa nestratí ani na východe. Rodisko v Žakovciach, „esvéška“ v Kežmarku, vysokoškolské štúdium v Prešove, robotnícky post v Matejovciach, dráha propagačného výtvarníka v Tatrasvite a Poprad, kde stále žije a od roku 1987 tvorí ako výtvarník v slobodnom povolaní – to sú základné miesta, ktoré vytvorili jeho svet. Tým druhým je svet kresleného humoru a satiry. Už vyše štyri desaťročia pretrváva Mišankov fenomén vyjadrovať sa vtipnou výtvarnou skratkou. Venuje sa tvorbe okrem kresleného humoru najmä politickej karikatúre, satire a epigramom. A keďže sa cíti viac kresliarom ako textárom, aj pri epigramoch kladie väčší dôraz na kresbu a tak z toho vychádzajú akési kresleno-textovo-slovné hračky. Od roku 1966 začal publikovať prvé kresby v Smene na nedeľu a Mladej fronte, postupne sa jeho kresby dominantne objavovali v Roháči, Novom Roháči i v Extra Roháči, ďalej v časopisoch Rodina, Lišiakov, Šibal, český Dikobraz, Mladý svět, ale aj v poľských, najmä v humoristických časopisoch. Mišanekove kresby sú prehľadné a ľahko zrozumiteľné, jeho ostrá satira glosátora však pôsobí zodpovedne a osviežujúco, ako tatranský vzduch, ktorý ho udržiava vo výkonnej tvorivej kondícii. Svoje práce vystavoval na početných domácich i zahraničných prehliadkach, kde získal nejedno ocenenie. V roku 1998 vydal aj úspešnú prvotinu, malú knihu veľkého humoru Nebo-peklo-zem, ktorá je prierezom jeho bohatej výtvarnej a aforistickej tvorby. Pre Andreja Mišaneka je kreslený humor nielen povolaním a zábavou, ale aj doskami, ktoré znamenajú priestor pre vlastnú realizáciu. – Keby som nemal humor a satiru, nebol by som ničím. V slabších chvíľkach si myslím, že stvoriteľ urobil tento svet ako svoje dokonale humoristické dielo – hovorí majster Mišanek. – Všetko, alebo za všetkým je humor. V najhoršom prípade aspoň ten čierny, – tvrdí rodák spod Tatier. – Mne ide v kreslenom humore o vyjadrenie, zhmotnenie abstraktnej predstavy do viditeľnej podoby. Tá božia iskra, vnútorné zaiskrenie, tichý smiech, ale aj vlastné city sa prostredníctvom kresby ocitnú na papieri. A sú ľudia, ktorí si tieto výtvory radi pozrú, – vyznáva sa majster karikaturista zo svojich pocitov. – Osobne má rád kresby Mikuláša Sliackeho, ale obdivuje aj svet fantázie Ondreja Zimku, erudíciu Milana Vavru, či objavnosť Františka Jablonovksého. Ale je tu aj veľa buriny a hlušiny. Ľudia, ktorí na to nemajú, no aj napriek tomu kreslia, aj keď ich to nebaví a nevedia to, – konštatuje Andrej Mišanek.
Doteraz vytvoril desaťtisíce kresieb. – To, čo som doteraz vytvoril, by už mohlo stačiť aj na jeden život. Ja však chcem kresliť a vymýšľať, pokiaľ budem vládať. Celý život som kreslil, v každej situácii, do roku 1987 dokonca na dvoch frontoch – v zamestnaní i doma. Dar, ktorý som dostal do kolísky od svojich sudičiek, som nepremárnil.
Zopakujme si: Andrej Mišanek sa narodil 29. novembra 1945 v Žakovciach ako nemanželské dieťa. V roku 1962 zmaturoval na SVŠ v Kežmarku. Rok pracoval ako robotník v Tatrasmalte v Matejovciach. V rokoch 1963 a 1967 študoval na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, štúdium však nedokončil. Ďalší takmer rok bol pomocným robotníkom v Pozemných stavbách Poprad. Po absolvovaní vojenčiny v roku 1969 nastúpil na propagačné oddelenie podniku Tatrasvit Svit, kde pracoval 18 rokov. Od roku 1987 je výtvarníkom v slobodnom povolaní. V roku 1965 sa začal venovať karikatúre a časom sa vypracoval na popredného predstaviteľa tohto žánru na Slovensku.
Publikoval v desiatkach slovenských, českých, ale aj zahraničných novinách a časopisov na Slovensku, najmä v Mladej tvorbe, Smene na nedeľu a od roku 1969 v legendárnom Roháči i Novom Roháči, kam kreslil až do ich zániku. Na domácich i medzinárodných súťažiach získal množstvo prestížnych ocenení. Venuje sa aj písaniu epigramov. V súčasnosti autorsky spolupracuje s niekoľkými (s ešte ako tak) slovenskými periodikami. Od roku 2008 publikoval svoje kresby aj na internetovom portáli www.prop.sk a miesto na prezentáciu mu uvoľnili aj slovenské internetové noviny HUMORIKON. Ako sme už spomenuli, od roku 1987 pracuje (teraz už ako dôchodca) v slobodnom povolaní. S tvorbou Andreja Mišaneka sa môžeme stretnúť aj dnes vo viacerých, najmä proslovensky a pronárodne orientovaných periodikách, pretože autor patrí viac-menej medzi nás slovenských štátotvorcov, euroskeptikov. Aj príklad majstra Andreja Mišaneka svedčí o rozdelení našej slovenskej pospolitosti, respektíve rôznorodosti prispievateľov, medzi ktorými sú aj liberálne orientovaní, aj kresťansky a najmä sociálne, čo je pochopiteľné, pretože humor a satira patria k arzenálu výzbroje obrany bezbranných.
Veľkým obdivovateľom Mišanekových obrázkov bol napríklad šéfredaktor bývalého Nového Roháča Viktor Kubal mladší, ktorý na margo jeho tvorby, okrem iného povedal: Andrej Mišanek je obdivuhodne všestranný autor. Z jeho obrázkov sú mnohé súce na prvú stranu časopisu a možno ich zaradiť pre svoju aktuálnosť na hoci ktorú stranu časopisu. Nielen pre vycibrenú kresbu ale i myšlienku. Je to všestranný umelec, keďže svoje myšlienky vie podať čitateľovi aj v písomnej podobe, proste v rôznom humoristickom žánre. O autorovi prinesieme v najbližších vydaniach Humorikonu viac, ak nám ho nezlikvidujú nekultúrni odporcovia demokracie v rámci tzv. hybridnej vojny.
Dnes prinášame ďalšiu sériu aktuálnych satirických Mišanekových obrázkov z jeho súčasnej tvorby:
