Dnes aktuálne slovenský humorista, majster výtvarného umenia, karikaturista Vladimír Pavlík a člen Redakčnej rady Humorikonu

Ahoj Milan! Ďakujem za knižku Majstri humoristických literárnych útvarov! Je to skutočne hodnotná knižka, je to výkladná skriňa múdrych myšlienok. Je to kus tvorby a prezentácia našej súčasnej domácej slovenskej kultúry.
Vďaka TVOJEJ húževnatosti sa takto zachovajú zrnká múdrosti uvedených autorov pre prípadných nasledovníkov…

Vladko! Ďakujem Ti za uznanie a kompliment! Chcem ťa však poopraviť, že kniha vyšla nie iba mojou zásluhou, ale predovšetkým všetkých tých autorov i priaznivcov, ktorí na jej vydanie finančne prispeli. Ich mená sú uvedené  v záhlaví knihy.

MAJSTRI KRÁTKYCH LITERÁRNYCH HUMORISTICKÝCH ÚTVAROV


SÚČASNÍ SLOVENSKÍ TVORCOVIA SATIRICKO-HUMORISTICKÉHO HUMORIKONU

PROLÓG

Dostávate do čitateľskej pozornosti knihu krátkych humoristických a satirických textov od slovenských majstrov týchto krátkych literárnych útvarov. Dominantným žánrom je tu aforizmus, útvar, ktorý je v slovníkoch definovaný ako krátky výrok, ucelená myšlienka, vyjadrená zhustenou, presnou formou. Táto základná definícia však nevystihuje aforistickú jedovatosť, aforistický výsmešný šarm a švih, bravúrnu iróniu. Podľa mňa je aforizmus diablov útvar. Pokúša, neoslavuje, je často cynický a neuznáva dogmy. Nerecituje sa na oslavách. Je ako biliard. Tu sa hrá so slovom v najpodivuhodnejšej herni – v mozgu. Niektoré slová trafia a vyrazia asociáciu. Aforizmus je asociácia plus logická štylizácia. Vrcholnú inšpiráciu poskytuje život, ale ešte aj slovný register. Dobrý aforizmus býva spojený s rozvahou autora a opojením čitateľa. Alebo aspoň s prekvapením čitateľa. Niekedy aj s pobavením čitateľa. Dobré aforizmy by sa mali sádzať veľkými typmi: ako titulky pre myslenie. Žiaľ, táto „opovážlivosť“ sa ešte nestala zvykom a zrejme sa ním ešte dlho nestane. Aforisti hýria samostatnými myšlienkami namiesto toho, aby ich rozrobili do fejtónov, poviedok a podobne. A pritom v oslavných textoch, antológiách pre zahraničie, ba aj v niektorých lexikónoch si na aforistov nik ani nespomenie. Čudný zlozvyk, lebo pri takomto posudzovaní, a vlastne odsudzovaní, sa pokladá za okrajovú neoprávnene – myšlienka! Treba však priznať, že tento zlozvyk je miestny, lebo v západnej Európe kladú aforizmus na roveň eseji, čo je teda od zaznávania poriadne ďaleko. So zreteľom na takéto tuzemské neprajné pomery buďme vďační zostavovateľovi tejto nevšednej publikácie, Milanovi Kupeckému, ktorý nám s veľkou obetavosťou vytvoril skvelú prezentačnú príležitosť v podobe špecifickej antológie, aká sa realizuje len s obrovskými ťažkosťami a pri povestnej „anjelskej trpezlivosti“. Viackrát som sa stretol s názorom, že aforizmus by mal byť smiešny. To je však len akýsi predsudok, čosi ako mýtus. Aj vážny aforizmus má právo na život. Aforistická myšlienka nemusí byť vždy humoristická. Vtip
skôr vyžaduje určité aranžmá a vhodnú atmosféru, aforizmus zasa ucelenú, zovretú myšlienku. Aforizmus je predovšetkým stretnutie s objavnou myšlienkou. Možno sa sám nedá dôkladne definovať pomocou stručného aforizmu. Rád ešte pripomeniem, že my, aforisti, patríme medzi praktických entomológov, ktorí nasadzujú ľuďom do hlavy chrobáka pochybností. A ešte jedna dobrá rada: Nijaké hodnotné aforizmy sa nečítajú ľahko a nemožno ich čítať „na dúšok“. To nie sú územčisto rehotavé anekdoty. Aforizmy treba čítať po dávkach, najlepšie po malých dávkach, a vypisovať si tie, ktoré nám môžu život uľahčiť navodením lepšej nálady, spríjemniť a pretepliť príjemnou satisfakciou.
Na stránkach tejto knihy sa stretnete aj s útvarom zvaným epigram, s tesným blížencom aforizmu. Zjednodušene by sme ho mohli nazvať zveršovaným aforizmom. Epigram i aforizmus sú rovnocenné útvary, oba s dominanciou myšlienky. Dobrý epigram definujem ako dobre prebásnený dobrý aforizmus, lebo dobrá myšlienka sa zvyčajne vynorí v mozgu v prozaickej podobe a básnický kostým dostáva dodatočne. Vo výslednom epigramatickom vyznení môže autor dosiahnuť dvojaký efekt, vlastne efekt – alebo defekt. Prebásnením aforistického motívu sa východisková myšlienka môže zveľadiť, ozvláštniť, sloganovo zvýrazniť, recitačne zdramatizovať, poeticky zlahodniť, zvukomalebne vyniknúť, skrátka – formálne zdokonaliť, pozdvihnúť. Ale aj naopak: oslabiť vtesnaním do básnického korzetu, pri ktorom sa zaplatí istá daň v podobe povinnosti rytmizovať a rýmovať výsledný produkt, čo neraz znamená podriadiť výber celého slovného aparátu (vrátane slabičných dĺžok) diktátu rýmov a rytmu. Myšlienku tak autori niekedy dokonca urobia menej brilantnou a brizantnou. Prípadne ju vtesnaním do veršov len akosi „úsporne“ naznačia, ale bude to stačiť pre dokonalé pochopenie všetkými čitateľmi? Najmä mladými, o ktorých sa traduje, že nevedia čítať s porozumením? Pochopiteľne, autori epigramov publikujú iba epigramy s efektom, epigramy vydarené, iba s tými sa zoznámi čitateľská verejnosť. Približujú sa k jadru satirickej výpovede cez akúsi nadstavbu v podobe pekne znejúcich veršov v rozličných variáciách.
Táto kniha prináša ukážkové plody systematickej tvorby agilnej skupiny aforistov a epigramatikov prispievajúcich do Literárneho týždenníka (orgán Spolku slovenských spisovateľov) a do internetového periodika Humorikom, ktorého editorom a šéfredaktorom je už spomínaný Milan Kupecký. Tento autorský kolektív z hľadiska vyznenia tvorby jeho členov i smerovania jeho publikačných tribún predstavuje proslovensky orientovaných autorov so silným sociálnym cítením, napospol protiklad tzv. slniečkárov z bratislavskej kaviarne. Ide teda o ľudí z protiľahlej politickej barikády vo vzťahu k mainstreamu. Nazývam ich statočnou hŕstkou, vidím
ich ako vlastencov a vytrvalcov, rezignujúcich na honoráre a hradný honor v podobe metálov.
Zvláštnosťou v osudoch súčasných aforistov je skutočnosť, že nemajú svojich mladých nasledovníkov. Prečo? To je zatiaľ komplexne nezodpovedaná otázka. Ale náznaky príčin tohto smutného faktu predsa len existujú.
Tvorba aforizmov je proces náročný na myslenie. A pritom sa vraví, že myslenie bolí. Ale čo môžeme čakať od súčasnej omladiny, ktorá nechápe zmysel prečítaného textu, má pri čítaní problémy s porozumením? Navyše tvorba aforizmov nie je zdrojnicou ani honorárov, ani honoru! Z tohto hľadiska je naša kniha – akási reprezentatívna rozlúčka s aforistickou tvorbou – unikátna jednak ako svedectvo o tom, v čom sme tu žili, akí sme boli i akí boli naši mocipáni, a jednak ako odkaz pre budúce generácie. Odkaz predovšetkým o tom, či sme pochopili trendy, úskalia a hrozby hodné nášho varovania aspoň do najbližšej budúcnosti. Aspoň tak, lebo futurológia je najomylnejšia, najnepredvídateľnejšia a najkompromitujúcejšia vedná disciplína.
Všetci autori demonštrujú v tejto knihe to najlepšie zo svojej tvorby. Ale priznávam, že ja som mal s výberom vlastných textov dosť problémov. Z celkového množstva cca 12.000 aforizmov som pôvodne vyselektoval do reprezentatívnej knihy AFOROAFÉRY (2017) vyše 3000 aforizmov a z týchto poväčšine nadčasových som tu z priestorových dôvodov mohol vybrať vlastne iba zlomok. Nepríjemný údel! A tak som sa usiloval najprv vylučovať témy, o ktorých som predpokladal, že nebudú (prípadne málo budú) zaujímať ďalšiu či ďalšie generácie. Znova pripomínam, že tu ide o vzácnu edičnú príležitosť, o esenciu a odkaz, o ponuku, aká sa so zreteľom na vek zostavovateľa i mnohých z nás, autorov, s vysokou pravdepodobnosťou už nezopakuje. Takže – nepremárniť šancu! A začal som s neľútostnou špeciálnou selekciou. Vylúčil som aforizmy o ženách, pretože je pravdepodobné, že mnohé feministické zlozvyky, návyky a maniere budú v pokračujúcich kapitalistických existenčných tlakoch a konfliktoch rednúť až miznúť.
A tiež načo zužovať problematiku budúcnosti na verbálne súboje medzi rodovými psychikami? Nezaradil som do tejto knihy ani jeden z mojich kacírskych aforizmov, lebo informácie o odlive religiozity v západnej Európe, ale aj poznatky z nedávneho sčítania obyvateľstva u nás naznačujú, že náboženská problematika nebude už v blízkej budúcnosti u nás taká významná a výrazná, aká je dnes. Vynechal som tiež erotické, sexuálne témy, lebo je celkom možné, že v nich – aspoň v ironizačnej rovine – nastane posun k nami nesledovaným homosexuálnym témam. Zameral som sa na všeobecné, historické, geografické, filozofické a psychosociologické
témy. A tiež na to, čo pokladám za trvalky v blízkej a zrejme aj vzdialenej budúcnosti, teda na dominanty tohto výberu aj pre budúce generácie – na zlo, zlobu, zločin, zlomyseľnosť, zlovôľu a zlozvyk. Pri uprednostnení takýchto textov ma budúci čitatelia a vnímatelia dozaista nebudú pokladať za archaického, naivného a prekonaného autora. Ale neodolal som zaradeniu niekoľkých komických motívov.
V závere prológu sa vraciam so želaním k súčasným čitateľom: Želám vám príjemné, zaujímavé až pikantné čítanie všetkých textov tohto súboru od majstrov krátkych humoristicko-satirických literárnych útvarov.

MILAN KENDA

Samozrejme, každý humoristický časopis tvorí okrem karikatúr aj textovú časť. Či už sú to humoresky, aforizmy, epigramy, humoresky, fejtóny, básne, vtipy a niektoré ďalšie literárne útvary. V tejto knihe sme sa rozhodli predstaviť autorov krátkych literárnych myšlienok, ktorých tvorba je o niečo náročnejšia, ako zoštylizovať povedzme humoresku, fejtón, esej, či podobný literárny humoristický útvar, ktorý je naopak podľa nás, okrem vtipu náročnejší na štylistickú novinársku prácu a tvorbu a vyúsťuje do jednej, prípadne niekoľkých point. Pritom aforista, či epigramatik vie pointu vtesnať do jednej, prípadne pár viet. Nie nadarmo sa hovorí v jednom aforizme, že romány píšu autori ktorým sa nechce rozmýšľať nad aforizmom. (Viac o aforizme na zadnom obale tejto knihy). Jej vydaním sme sa snažili predstaviť a priblížiť tvorbu iba niekoľkých autorov týchto krátkych literárnych útvarov, ktorí publikujú najmä teraz a prispievajú do obľúbeného Humorikonu. To neznamená, že sme zabudli na takých velikánov, píšucich aforistov, niekdajších tvorcov Roháča, Nového Roháča a Extra Roháča, akými boli Viktor Kubal, Jozef Babušek, Peter Gregor, Berco Trnavec, Milan Lasica, Stano Radič, Ondrej Bosík, Marián Palko, Peter Chrenko, Ján Kolesár (pseudonym), Jozef Dunajovec, Tibor Korbell, Jaroslav Schut, Štefan Bittman, Imrich, Jóža, Viktor Hujík, Tomáš Janovic a mnohí ďalší.
Príjemné čítanie…

Jozerf Bily

Humorista Jozef Bily ako autor vydal už dvadsaťjeden kníh, z nich sedemnásť humoristických obsahujúcich aforizmy, epigramy, humoresky, plus dve zo školského prostredia a dve knižky pre deti. Je členom Spolku slovenských spisovateľov.
Svetlo sveta uzrel v roku 1946. Dlhé roky pracoval ako stredoškolský učiteľ a neskôr riaditeľ gymnázia vo Zvolene. Literárne ako autor začal tvoriť v roku 1972, až sa postupne vypracoval na popredného slovenského humoristu. Možno ho zaradiť medzi plejádu bývalých „roháčovcov”, súčasných posledných, ešte žijúcich mohykánov. Treba podčiarknuť, že bol kmeňovým prispievateľom a spolutvorcom bývalého satiricko – humoristického časopisu Roháč, čím ho možno zaradiť medzi vtedajšiu elitu humoristov, velikánov. Najskôr začal prispievať krátkymi literárnymi útvarmi do viacerých novín a časopisov, vrátane už spomínaného Roháča. V ostatnom čase, už v dôchodkovom veku, prispieva do Literárneho týždenníka, humoristického Bumerangu, Kocúrkova i Humorikonu.

Z tvorby autora

 V čase pandémie sa nemocnice vyprázdňujú plnením cintorínov.
Pre ľudí je najhoršou symbióza vlny pandémie a vlny zdražovania.
Politici nevychádzajú s pravdou von ani vtedy, keď nie je vyhlásený zákaz vychádzania.
Existujú politici, ktorí aj v bezvetrí dokážu hovoriť do vetra.
Sloboda tlače je, keď si s novinami môžeme robiť to, čo chceme.
Pre politika nie je úspechom získať postavenie, ktoré je mimo hry.
Aká priazeň sa nedá získať korupciou? Priazeň osudu.
Sľuby politikov sú lži so spätnou platnosťou.
Korupcia je, keď si na polícii namiesto úplatkára nechajú úplatok.
Množstvo protestujúcich ľudí spôsobuje v súčasnosti to, že je u nás viac protestantov ako katolíkov.
Blesky v búrkach ukazujú ľuďom ako vyzerá ich svetlá budúcnosť.
Zbojnícke chodníčky nie sú nikdy dláždené dobrými úmyslami.
Mnohí politici nezanechávajú po sebe stopy ale prešľapy.
Mnohí ľudia neznášajú politiku zo zdravotných dôvodov. Je im z nej zle.
Naše zdravotníctvo je na tom tak zle, že je schopné liečiť iba zdravých ľudí.
Mali by sme na Slovensku postaviť múr nárekov, pri ktorom by ľudia plakali od radosti.
Najťažšie sa zastavujú boje. Ľahšie sa časuje bomba ako forma.
Smeti sa nikdy nevynášajú na piedestál.
Aký je rozdiel medzi politikou a prírodou? V politike sa zakladajú nové strany a v prírode smetiská.
Kabát má iba dve strany ale dá sa obrátiť niekoľkokrát.
Mier je vtedy, ak sa aj armády správajú civilizovane.
Ľudia nejdú za mnohými politikmi, to iba oni idú pred nimi.
Občania sa mračia, keď im vládnuci politici skočia do úsmevu.
Kde sa ľudia vždy smejú? Na volebných bilbordoch.
Absolútne umenie: Mať sa ako prasa v žite a nebyť sviňou.
Zauchá sa vracajú ľahšie ako dlhy.
Kto nedáva iba berie? Exekútor.
V súčasnej dobe zanikajú dobré zvyky a tak si ľudia musia zvykať na zlozvyky.
Aký je rozdiel medzi denníkmi a nočníkmi? Žiadny nočník ľudí nedezinformuje.

Pokračovanie autorov textov na ďalších stránkach uvedenej knihy

Táto kniha vyšla bez inzertnej podpory iba vďaka Literárnemu fondu, ktorý finančne podporil zhotovenie jej rukopisu, respektíve obsahových stránok. Kniha uzrela svetlo sveta najmä zásluhou finančnej podpory z vlastných prostriedkov niekoľkých našich priaznivcov, ako i prispenia autorov, ktorých mená sú uvedené v zozname podľa abecedného poradia a bez titulov:

Jozef Bily
Zoltán Černák
Pavo Dinka
Ján Grešák
Milan Hodál
Eva Jarábková Chabadová
Milan Kenda
Jozef Kulich
Milan Kupecký
Ľudovít Majer
Ján Maršálek
Alexander Scholz
Štefan Švec
Ivan Trenčan
Gabriel Vass
Získané finančné prostriedky sme vynaložili najmä na zaplatenie tlačiarne a za grafické zhotovenie knihy.

Vladimír Pavlík

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments