(Sci-fi fejtón)
Fatálny omyl Ivana Machroviča
Ivan Machrovič, ako je známe, nikdy nehádže flintu do žita. Bojuje ako lev a zubami-nechtami snaží sa vyťažiť z každej možnej i nemožnej situácie maximum. Nedávno na tlačovej konferencii oznámil, že jeho politická strana pôjde do predčasných parlamentných volieb s novým názvom. Súčasťou oficiálneho názvu strany sa stanú viaceré platformy. Šancu chce dať aj iným nezávislým kandidátom. „Do volieb musíme spojiť všetky sily,“ zdôraznil a
upozornil na možnú hrozbu prepadávania hlasov demokratických voličov v septembrových voľbách. Ako sme sa dozvedeli z dobre informovaných kuloárnych kruhov, Ivan Machrovič sa na základe dôverného telefonátu od svojho blízkeho spolupracovníka, (ktorý si neželal byť menovaný) rozhodol, že ihneď po skončení tlačovej konferencie osobne navštívi aj centrálu novej, exoticky znejúcej strany „Stranu inteligentnej politiky“. Táto politická strana vznikla iba nedávno a založili si ju humanoidní roboti s dokonalou umelou inteligenciou siedmej generácie, keď sa už nemohli a ani nechceli ďalej iba nečinne prizerať, ako hŕstka vyvolených, neraz s pochybnou minulosťou, opakovane babrácky, neodborne a diletantsky riadi a morálne aj ekonomicky devastuje našu krajinu. Viacerí kolegovia ho od tohto stretnutia dôrazne odhovárali, no keď sa im vysmial a nazval ich „múdrosráčmi“, iba ostentatívne mávli rukou
a v jeho úmysle ho napokon jednomyseľne podporili. Ako sa veľmi rýchlo ukázalo, obavy „múdrosráčov“ boli opodstatnené. Potvrdilo sa, že naozaj to nebol najšťastnejší nápad obrátiť sa práve na túto politickú stranu. Líder tejto strany, humanoidný robot HXK-122r, keď si osobne priamo z jeho úst vypočul „veľkorysú“ ponuku, ktorou sa ho snažil zaliečavo presvedčiť o výhodnosti vzájomnej spolupráce, zostal úplne paralyzovaný, neschopný akejkoľvek odpovede. Zmohol sa iba na akýsi zdvorilostný úškrn, po ktorom si rukou náhle siahol na hrudník a vzápätí skolaboval.
Privolaný servisný technik z humanoidnej záchrannej služby snažil sa pol hodinu výkonným ventilátorom ochladzovať a oživovať jeho šokom prehriate citlivé elektronické obvody. „Nechýbalo veľa, a pri prekročení maximálne dovolenej prevádzkovej teploty o ďalšie dva stupne, jeho čipy sa mohli fatálne poškodiť,“ zhodnotil kritickú situáciu servisný technik. Po chvíli dodal: „Jeho umelá inteligencia by sa trvale narušila a nenávratne klesla na úroveň iba priemerného až podpriemerného človeka, napríklad takého… no veď viete…“ Ivan Machrovič, ktorého táto udalosť nepríjemne zaskočila a úplne vyviedla z miery, si priebeh celej záchrannej akcie, ako inak, tajne natáčal mobilom. Po odchode servisného technika však vôbec nezaváhal a ihneď, s nepredstieranou ľútosťou, sa humanoidnému lídrovi ospravedlňoval: „Prepáčte, ale myslel som to naozaj úprimne. V žiadnom prípade som nikomu nechcel ublížiť. Naopak. Prišiel som, aby som vašej strane ponúkol jedinečnú šancu stať sa súčasťou našej politickej strany. Aby sme spoločnými silami mohli bojovať o priazeň voličov. Aby sme spoločnými silami bojovali proti mafii!“ Vtedy sa rozosmial nielen humanoidný líder, ktorý sa medzitým už stihol psychicky zotaviť, ale aj všetci ostatní humanoidi, ktorí boli prítomní v zasadacej miestnosti. „Prečo by sme sa my mali spájať s vami?“ opýtal sa líder. „K dnešnému dňu našej politickej strane vyjadrilo podporu a dôveru vyše dva a pol milióna sympatizujúcich občanov, našich budúcich voličov. Získali sme viac hlasov, ako ich môžu získať všetky ostatné strany dokopy!“ Chvíľu zostalo ticho. Potom Ivan Machrovič iba sťažka zalapal po dychu a v šoku vykríkol: „To nie je možné…to nemôže byť pravda… povedzte, že iba žartujete!“ Uprene sa zadíval na lídra a v očakávaní, že naozaj ide iba o vtip, nahlas sa rozosmial aj on. Keď zistil, že okrem neho sa v miestnosti nikto iný nesmeje, rýchlo pochopil, že jeho strana, napriek zlučovaniu a ďalším pokusom o záchranu , bude mať veľký problém…
„To je koniec, to je koniec… ja sa zbláznim… ďalšia neznáma mafia na obzore… príšerné… strašné… ja to už nevydržím,“ vykríkol nepríčetne, vyskočil zo stoličky a vzápätí päsťami aj hlavou začal zúrivo búšiť do steny. Všetci prítomní zostali v nemom úžase…Netrvalo dlho a privolaná rýchla lekárska pomoc Ivana Machroviča pomocou špeciálneho plášťa účinne spacifikovala. Po dôkladnom ošetrení a stanovení diagnózy v najbližšej nemocnici, lekárske konzílium rozhodlo o jeho okamžitom prevoze do špecializovaného ústavu v známej vinohradníckej oblasti na úpätí Malých Karpát. Hneď na druhý deň po hospitalizácii sa Ivan Machrovič rozhodol rýchlo, tak ako bol vždy zvyknutý, zvolať tlačovú konferenciu, tentoraz na tému „Humanoidní roboti – tajní agenti mafie“. Samozrejme, všetko zariadil a vybavil sám. Okrem domácich rozšafne pozval aj zahraničných novinárov a rôzne televízne štáby. Čo naozaj nikto nečakal, prítomných novinárov privítal nevšedným, svojráznym spôsobom: do miestnosti vošiel neistým krokom, rozkročmo, posúvajúc sa na kolieskových korčuliach za asistencie dvoch ošetrovateľov. Prekvapeným novinárom sa pochválil, že to je jeho premiéra, lebo na kolieskových korčuliach stojí prvý raz v živote. Jeden z ošetrovateľov potom novinárom prezradil, že iba pred chvíľou mu ich priniesol jeho blízky spolupracovník, ktorý si ale neželal byť menovaný. Údajne ho priniesol ako ďalší prezent k jeho nedávnym narodeninám… Nedalo sa prehliadnuť, že tento originálny darček ho naozaj úprimne potešil. Korčule neustále obdivoval, pričom oči sa mu čoraz väčšmi leskli od vzrušenia. O príjemnom duševnom rozpoložení svedčil aj jeho trvalý blažený úsmev…
V radoch prítomných zahraničných novinárov začala postupne narastať nervozita a nespokojnosť. Iba domáci novinári, ktorí Ivana už dôverne poznali, trpezlivo čakali na svoju príležitosť. Tá však neprichádzala, lebo Ivan sa rozhodol všetkých novinárov jednoducho ignorovať. Systematicky odmietal s nimi akokoľvek komunikovať a svoj očividný záujem upriamil výlučne iba na svoje nové kolieskové korčule…„Tlačová konferencia“ sa po dvadsiatich minútach márneho čakania napokon skončila presne tak, ako aj začala. Ukončil ju náhle a nečakane sám Ivan Machrovič, keď na jedného novinára, ktorý sa zjavne ešte nestihol úplne zorientovať, a neustále mu kládol rôzne otázky, jednoducho vyplazil jazyk a otočil sa mu chrbtom. Potom za asistencie už spomenutých ošetrovateľov, s blaženým úsmevom opustil miestnosť. Opäť rozkročmo, s neistou stabilitou, „šúchajúc nožičkami“ na kolieskových korčuliach…
Po tomto nevšednom zážitku sa viacerí šokovaní novinári obrátili na urgentný príjem v tomto zariadení a neodbytne sa dožadovali, aby im boli poskytnuté nejaké účinné upokojujúce lieky. Vo svojich komentároch potom so vzácnou zhodou unisono konštatovali, že zdravotný stav pána Machroviča je síce vážny a vyžaduje si zrejme dlhodobú liečbu v špecializovanom zariadení, no s prihliadnutím na verejný záujem a bezkonfliktné napredovanie spoločnosti, jeho
zdravotný stav je vlastne viac ako uspokojivý…
Marián Nomilner
