Cena Gabriela Zelenaya sa spája s vlastenectvom v slovenskej žurnalistike
Za udelenie takej reprezentatívnej a ideovo významnej novinárskej ceny, akou nesporne je Cena Gabriela Zelenaya, patrí sa verejne poďakovať aj obsiahlejším a výraznejším spôsobom, než je len strohé slovo ďakujem, i keď som ho pri preberaní tejto Ceny celkom samozrejme použil. Udelená Cena je pre mňa príjemným prekvapením, veľká česť a nesmierne potešenie. Je to ocenenie, ktoré si mimoriadne vážim už aj preto, lebo sa spája s legendárnou osobnosťou vlasteneckej slovenskej žurnalistiky.
Akt udelenia Ceny Gabriela Zelenaya mojej osobe hodnotím aj ako prejav spravodlivého prístupu a hlbokého poznania mojej publicistickej i literárnej tvorby, písanej na prospech Slovenska a slovenskej kultúry. O to viac si to cením, lebo sa vo všeobecnosti tak často stretávam s rozšírenou mantrou, hlásajúcou, že jedinou satirickou publicistickou i literárnou hodnotou sú u nás texty Tomáša Janovica. Táto mantra tak opantala domorodé mozgy, že ju používajú aj podaktorí naši kolegovia a naše kolegyne z vlasteneckých kruhov, nevidiaci či nedovidiaci naozajstné hodnoty v našom tábore, na našej kultúrno-politickej barikáde. A obzvlášť kladne i súzvučne prijímam toto udeľovanie Cien Gabriela Zelenaya v nastupujúcom čase fašizujúceho temna a besnejúcej cenzúry, udeľovanie Cien ako sympatický prejav vlasteneckej rezistencie, ušľachtilej nepoddajnosti.
Využívam toto naše stretnutie aj na oboznámenie cteného publika s mojimi politicky ladenými veršami z najnovšej, v poradí pätnástej knihy – Veľkej knihy epigramov s názvom EPIGRAMÁŽ, ktorá bola nedávno vyskladnená. Pôjde o niekoľko tzv. chuťoviek, vybraných z celkového množstva 456 epigramov. Bude to príjemné rozptýlenie, pobavenie, ale aj liečivá satirická satisfakcia. Takže začíname…
Najprv čosi z boľševickej politickej histórie i hystérie:
BOĽŠEVICI
Najprv smelo snili, potom tupo pili.
Sny v nich zahrdúsil Josif Džugašvili.
K boľševickej ére viaže sa aj tento epigram:
PO PRVOM VÝSTRELE
Zahrmel z Aurory, to bola sila!
Strieľali do vzduchu. Potom – do tyla!
Nasledujúci nadčasový epigram vznikol síce dávnejšie, ale ako keby predstavoval čerstvú inšpiráciu bolestnými udalosťami na Ukrajine:
NEPOCHYBNE
Pointu dejín hlásam smelo:
Koleso dejín vláči delo.
Hodno pripomenúť aj takúto spomienku na našu totalitu:
ŠTYRIDSAŤ ROKOV TOTALITY
Krásne, ale prázdne slová, slová, slová.
Finta to nebola v histórii nová.
My sme pri tom stáli ako pri halali,
nevnímali zmysel, tlieskali, tlieskali.
Nevynechám ani spomienku na tzv. Nežnú revolúciu:
NEBOLA NIČ ZVLÁŠTNE
Pootvárať basy, ohlupovať masy!
V tomto bola Nežná vlastne celkom bežná.
No a akú máme perspektívu:
PERSPEKTÍVA
Aké zlo nás troví?
Kde nám hnisá chrasta?
Staré svinstvo zrastá
hľa – so svinstvom novým!
Zaujímavý je aj tento môj dávny epigram, ktorý vyzerá ako keby som ho napísal včera:
NEUVERITEĽNÁ SPRÁVA
Mám kamoša – bielu vranu:
Nezakladá žiadnu stranu!
Presne je aj takáto diagnóza mnohých politikov:
POKRYTECKÍ POLITICI
Za záclonou zratúvajú svoje akcie.
Vonku majú plné ústa demokracie.
Pristavíme sa aj pri demaskovaní tričkoobracačov:
MANDÁT SEM, MANDÁT TAM
Vedia si na správy z kuloárov vyčkať.
Potom chladnokrvne preoblečú tričká.
Nasledovný epigram vznikol dávno pred zjavením sa Matoviča v parlamente:
AZYL
Náš funkčný parlament bezpečne skryje
aj tých, čo utiekli z psychiatrie.
Viacerí sa vyhúpli do politických výšin podľa tejto rady:
DOBRÁ RADA
Prevráť kabát,
získaš rabat!
Nasleduje čosi strašné, no pravdivé:
STRAŠNÉ, NO PRAVDIVÉ
Nepatrí to medzi povzbudivé heslá:
Schopným neodbytní obsadzujú kreslá.
Nezabudol som ani na údel zelených:
EPITAF PRE ZELENÝCH
Poslúžili ste v nežnej jeseni.
Dnes doslúžili, chlapci zelení!
Ďalší epigram ukazuje, aké ľahké to majú jasnovidci:
ĽAHKÉ JE BYŤ JASNOVIDCOM
Ťažké bolo byť prorokom
v dávnych dobách, v ére Krista.
Dnes môže byť jasnovidcom
hociktorý pesimista.
Verím, že vás zaujme aj epigram o naivných davoch:
NAIVNÉ DAVY
Po cenganí na námestiach kde-kto čakal férie.
Miesto toho čakali nás len zákony prérie.
Nuž, tento seriál zakončím výzvou:
VÝZVA
Pravidlo nové nech sa ujme
Na ceste k slobodnému kraju:
Len beduínom tolerujme,
ak púšť za sebou zanechajú.
Vízie bez provízie
Zažili sme už všelijaké diéty na chudnutie, no až teraz máme vysokoúčinnú koaličnú diétu na chudnutie i schudobnenie, založenú na nejestvujúcej finančnej kompenzácii zdražovania.
Keď sa stretne naša partia zlostných seniorov pri nostalgických spomienkach na socializmus a verbálnom zabíjaní dnešných „demokratov“, je nás akurát dosť a správne naladených na založenie zločineckej skupiny.
Akí sú nám drahí, tí naši zbohatlícki vodcovia, ba sú až predražení!
Na EXPO 2022 v Dubaji v slovenskom pavilóne kraľovali Kocúrkovčania: namiesto chýrnych slovenských minerálok ponúkali talianske!
Pre dávnu americkú vládu najlepší Indián bol mŕtvy Indián, pre dnešnú slovenskú vládu najlepší dôchodca je mŕtvy dôchodca.
Koaliční tupci vedia kadekoho parádne potupiť!
Ťažko uvidíme svetlo na konci tunela, keď nám minister hospodárstva radí vyskrutkovať žiarovky.
Nesystémovo strečkujúca vláda sa zameriava na darúvanie zbraňových systémov.
Nejeden vládny politik rozpráva to, čo mu prozápadné slintanie na jazyk prinesie.
Chlieb náš každodenný daj nám nezdražený ešte aspoň dnes!
Časy sa naozaj menia, ale u nás ustavične smerom k nečasu.
Súčasný hektický technologický vývoj premieňa futurologické prognózy na veštenie z kávovej usadeniny alebo z marihuanového dymu.
Ľudstvo tvorí nevyvážený súbor: samoukov je príliš málo, nedoukov príliš veľa.
NAMIESTO FEJTÓNU
Kuriózny strom
Stavebnú partiu Vincenta Odlučného poverili priekopníckym, ba priam výkopníckym činom: opatrne vybrať strom zo stavebnej parcely číslo osem a presadiť ho na stavebnú parcelu číslo pätnásť. Tak, ako sa to vraj už dávno robí vo vyspelom svete.
Chlapci kopali, ibaže konca hlavného koreňa sa dokopať nemohli. Nemali konca-kraja. Tak ho preťali. Potom naložili strom na nákladiak. Ibaže koruna moc prečnievala. Tak ju trocha osekali. Máličko. Iba o tri metre.
Cesta viedla okolo istej rázovitej dedinskej krčmy. Chlapci nevedeli odolať jej svojrázu. Pokým sa trocha osviežili a posilnili, krčmárove kozy očistili previsnutú korunu od lístia. Komplexne. Nič to zato, aj tak sa na ňom hromadil prach z vyjazdenej cesty.
Na parcele číslo pätnásť bagrista vyhĺbil jamu. Aby sa mu vôbec rentovalo teperiť sa sem s bagrom, vyhĺbil poriadne jamisko. Ako pre gigantickú sekvoju, no najmä pre normovača. Než ta chlapci dorazili, ktosi si odviezol vyhrabanú zeminu na vlastnú záhradu, nevediac zrejme, o čo ide. Netušiac nič o tom, čo sa už dávno robí vo vyspelom svete.
A tak chlapci strom zasadili a jamu svedomite zahrnuli úlomkami z tehál i betónu, ktoré tu medzitým ktosi doviezol z búračky, nevediac zrejme, o čo ide. Nič to zato, aspoň strom bude pevne stáť, sťa zabetónovaný.
Strom zapadol do jamy pre sekvoju vcelku presne: takmer po spodok koruny. Pripomínal kríkovitú formu povestného afrického baobabu, stojac tam s osekanou korunou obžranou kozami, ktoré v našich zemepisných šírkach nahrádzajú žravé kobylky. Ak dobre zaprší, táto rarita sa vari aj uchytí, a naši potomkovia nám nikdy nezabudnú toto ušľachtilé gesto pri skrášľovaní sídliskového prostredia a ochrane zelene.
Správa o tomto priekopníckom čine prenikla aj do našej redakcie populárneho týždenník „Šepoty a výkriky“, zameraného na domáce udalosti svetového významu. Môj šéfredaktor ma ta posiela na reportáž. Dobre vyspovedám chlapcov Vincenta Odlučného v ich najobľúbenejšej rázovitej krčme. Vyspovedám ich najmä v tom zmysle, čo si myslia o majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji a o novom pive pre cukrovkárov. Len kuriózny strom zďaleka obídem, tak v teréne, ako aj v rozhovore. To preto, aby ma nezačali pravidelne vysielať na reportáže o cisárových nových šatách a podobných progresívnych udalostiach.
Morality a iné hity
Ak je pravda, že myslenie bolí, potom sú aforisti jedni z najväčších masochistov.
Kam sa podel náruživý slovenský čitateľ? Utopil sa v televíznych kanáloch a internovali ho v internete.
K bežným paradoxom života patrí pripíjanie na úspechy protialkoholickej liečby.
Zeleno značkované chodníčky viedli do vysoko položených kresiel. A kto sa vyšplhal až celkom nahor, zelený rebrík jednoducho odkopol.
Nešťastie od seba odženiete ťažšie ako rozzúreného býka.
Kto nezhnedne ani na slnku drahého juhu, ten aby sa doma červenal.
Pri mori mnohí chlapi vravia, že sa im cnie za domovom. Cnie sa im však za pivárňou.
Najdrahšie sú moria so žralokmi. Je to zrejme príplatok za adrenalín.
Neopováž sa ísť do drahších dovolenkových destinácií ako zamieril tvoj šéf!
Talianske topánky sa u nás predávajú za také ceny, ako keby to boli suveníry zo šatníka Márie Callasovej.
Na rozdiel od väčšiny nájomných vrahov autor detektívok musí vraždiť ešte aj na dôchodku.
Čína je úspešná veľkopražiareň snehových gulí. Veď tu v komunistickom režime vznikajú každý týždeň dvaja miliardári!
Keď sa stretne koaličný s opozičným, počúvajú sa len na pol ucha, ale pozorne sa čítajú medzi riadkami.
Epigramáž
SMÄD PO POZNANÍ
Mnohí túžia po Poznaní,
k nemu vedú svoju púť.
Mnohí túžia po poznaní –
ako rýchle zbohatnúť.
SMOTÁNKA
Všetkých veľmi láka
kariéry páka.
Skáču z rebriniaka
hneď na bavoráka.
OBAL ČARUJE
S podmanivým obalom,
biznismeni dobre vedia,
sa kadejaký záprdok
prebije až do popredia.
A NIELEN NA TO!
Či sa hodí, ak je niekde
záhradníkom cap?
Nuž pre kozy veru áno!
Dá im na mejkap.
ČO CARNEGIE NETUŠIL
Aj abstinent, ak je chlapík,
ak má pevnú vôľu,
vie sa zblížiť s kolektívom
vďaka alkoholu.
GLOSA
Vraj sme žili v komunizme! alebo Sebavedome hlásané bludy
Od súčasných novinárov nezriedka čítame, od súčasných moderátorov, ale aj od politikov v najlepších rokoch nezriedka počujeme hlášky o tom, ako ich rodičia žili i pracovali a oni zasa cumľovali, alebo už dokonca šantili v minulom storočí – v komunizme. Áno, čítate dobre, ohlasujú život v komunizme. Hlásajú nám rozprávky, predkladajú fantazmagórie, podsúvajú fikcie. Títo internetoví nedovzdelanci zrejme nikdy nevideli a nečítali definíciu komunizmu. Keby ju poznali, nikdy by nevyhlasovali onen silne deformovaný socializmus kremeľského typu, aký u nás vládol, za dovŕšený komunizmus. Žiaľ, švédsky alebo nemecký socializmus sme nezažili.
Samozrejme, komunizmus je nereálna politická vidina, fantázia splodená predstavivosťou psychosociologicky naivných filozofov 19. storočia, ale – či sa to už niekomu páči, alebo nie – táto utópia je celkom presne definovaná. Marxisticko-leninské učenie o komunizme sa zakladá na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a odmeňovaní podľa potrieb. Predpokladá, že tzv. rozvinutý socializmus prerastie do komunizmu, ráta s odstránením všetkých foriem sociálneho a národnostného útlaku, s uvedomelou pracovnou morálkou, s rozdeľovaním podľa individuálnych potrieb, s predpokladom, že práca pre spoločnosť sa stane prvou životnou potrebou a bude absolútne tvorivou. Komunistická spoločenská formácia má byť beztriedna, majú v nej zmiznúť podstatné rozdiely medzi mestom a dedinou a má v nej vzniknúť úplná sociálna rovnosť.
Pri kritickom pohľade na takto definovanú spoločenskú formáciu človeku zíde na um predstava spoločenstva poslušných anjelov, oddaných božstvu spoločenskej idey. Predstava na milióny svetelných rokov vzdialená od reality. Viera v uvedomelé, disciplinované a striedme preberanie a užívanie životných potrieb je priam groteskno bizarná! Počul som názor, že také čosi by azda dokázali Japonci, lenže podľa novších informácií aj oni sa už neúprosne vzďaľujú od samurajských /či rajských/ ušľachtilých ideálov.
Celkom samozrejme prichádza na rad otázka: Žili sme my, skôr narodení, v onom tvrdo kritizovanom minulom storočí v niečom takom, čo by pripomínalo vyššie definovanú komunistickú formáciu? Žili rodičia, prípadne starí rodičia, dnešných mladých dynamických osobností spomedzi moderátorov, žurnalistov i politikov v komunizme? V takom „komunizme“, aký sebavedome ohlasujú vo svojich výrokoch a duševných výronoch súčasní dobyvatelia mikrofónov? Tí skvele, ba podaktorí až rozprávkovo platení nedouci? Takí sa aj v súčasnom kapitalizme bez zvláštnych problémov dostávajú k životným potrebám i luxusom v duchu svojich rozmaznaných, egocentrických nárokov.
MILAN KENDA
