Dnes aktuálne slovenský humorista Vladimír Javorský

Pred pár dňami vyšiel vo Vydavateľstve Pars artem dlho očakávaný román NOAH jednému z ďalších „posledných mohykánov“ slovenského humoru, dramaturgom, scenáristom a publicistom, členom Redakčnej rady asi končiaceho Humorikonu, Vladimírovi Javorskému zo Žiliny. Svoju tvorbu sa ako známy slovenský humorista predstavil pre zmenu v inom ako humoristickom literárnom svetle. Románom pre ženy?
Je to príbeh o láske niekoľkých žien k jednému mužovi. Pretože čitateľky si zaslúžia aj iný pohľad na problematiku medzi mužom a ženou, než len pohľadom autoriek románov. Pohľad muža na lásku je diametrálne odlišný, i keď nemožno poprieť, že je rovnako citovo silný a hlboký. Vzťahy sú domotané nitky v klbkách, ťažko sa rozmotávajú. A musia dávať zmysel, inak tvorba nebude napredovať v zmysle obohacovania duše prijímateľa. Autor skúsil novú technológiu písania, román bez dialógov. A na počudovanie sa čitateľky priznali, že im dialógy vôbec pri čítaní nechýbajú. Monológy i dialógy sú v dušiach. Autor volil formu filmového rozprávania, v obrazoch, kolorite i tempe. Dá sa to čítať aj ako film…To sú slová prvých čitateliek, i čitateľov. Pravdou je, čo od renomovaného humoristu, stálicu medzi úsmevmi a úškrnmi, od Vlada Javorského sa očakáva, že bude vždy a nikdy inak rozdávať humor a dobrú náladu. Románový debut NOAH je akousi výnimkou v autorovej literárnej tvorbe. Je to hlbší rozbor vzťahov, lások a nečakaných rozuzlení dramatických situácii v texte písanom ako filmový scenár. Ako film, na ktorý sa divák pozerá na veľkom plátne. Zdá sa, pre záujem čitateľov aj debut vydarený. Svojím štýlom medzi knihami literatúry určenej ženám aj ojedinelý. Pohľad muža na svet žien, ich lások a sily plniť si svoje túžby a sny.

 

 

Krst knihy NOAH

Následne sa v týchto dňoch konal v bratislavskom Zichyho paláci krst románu Noah, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve Pars artem. Obálku navrhol Štefan Ziegler, ktorý sa stal i krstným otcom a o korektúry textu sa postarala Anna Drevická. Zároveň sa konala i autogramiáda. Knižku je možné zakúpiť si v sieti predajní Martinus a Panta rei. (snímky z krstenia knihy sú smerom dolu).

 NA MARGO TÝCHTO DNÍ…

Nie je len pohladenie…

Albert Einstein raz vyslovil vetu, ktorá je stále rovnako aktuálna ako jeho teória relativity. „Vývoj ľudstva je závislý na vývoji morálky…“
Čo je to tá morálka? Popísalo sa o nej veľa strán, skúmalo sa ako funguje. Čo to je tá morálka? Je to úcta k hodnotám? K poznaniu najskôr hodnôt svojej vlastnej existencie? Preskúmanie vlastného ega? Morálka je súhrn množstva do života zakomponovaných prvkov. Od pudu sebazáchovy, až po absolútnu dezilúziu. Morálka je kódex fungovania vzťahov v spoločnosti na princípe vlastných vkladov, ktoré pomáhajú vývoju ľudstva napredovať. Ibaže kam? Kam má ľudstvo napredovať? Vieme z historických skúseností, že každé také napredovanie viedlo ku konfliktom, k roztržkám a bojom. Teda k čomu je morálka? Morálka je poznanie, že vývoj je možný na základe aj iných ako bojových konfrontácií. Výmena názorov nemusí vždy viesť k roztržkám. Morálka je súlad vízii, a ich začleňovanie do praxe pre úspešnú budúcnosť. Tak to vidím ja, a to si nenárokujem patent na pravdu. Pravda je totiž tak relatívny pojem, že mám obavy, že dopátrať sa k jej prameňu je nemožné. Ak klerik vysloví názor, že „pravda je všemohúci Boh čo vládne vesmíru,“ polemizovať sa nedá. Niet o čom. Proti dogmám nieto oponentúry. Ľudstvo funguje neustále na princípe konfrontácii vychádzajúcich z mnohých podnetov. Niektoré majú opodstatnenie, iné sú bizarné. Sú stále tie isté, lebo kopírujeme omyly minulosti. Je to bez námahy, menia sa iba prostriedky na získanie cieľov. Aké sú ciele, nuž, naozaj niekedy zostane zdravý rozum stáť. Ako hovorí majster Milan Lechan…“Rozum zostane stáť a nie a nie si sadnúť…“ V pravidelných intervaloch stojí ľudstvo na križovatke rozhodnutí. Kam ako nasmerovať svoje pôsobenie na tejto nádhernej planéte. Zvyčajne sú jeho rozhodnutia zlé…Tragické pre početné skupiny ľudí, ktoré sa musia obetovať pre blaho „vyvolených.“ Naozaj komické, tí vyvolení sú…vyvolení masami. Tu je kameň úrazu. Ak si vyberieš malé topánky, tlačí ťa celá cesta, po ktorej kráčaš. A o tom to je, o tom je morálka. Poznať svoje možnosti, poznať šance iných ako spoločne bez konfliktov napredovať k spokojnému a tvorivému životu. Morálka je poznanie hodnôt. Riadiť sa princípmi skutočného a nie falošného humanizmu. Opäť je na obzore krvavý konflikt, mám obavy, že sa pretaví do veľkého a zbytočného utrpenia. A ja tu rozprávam o morálke…Asi by som mal zmeniť tému…

Fejtón

Na zamyslenie…Komu slúži právo…?

Občas mám pocit, že na Slovensku máme asi sto právnických fakúlt. Na každej ulici kancelária advokáta, pravotára, notára…Taký súd onaký súd, ešte vyšší súd, najvyšší súd jediný po Bohu. Z toho jednoznačne vyplýva, žeby sme mali žiť v právnom štáte a ctiť si Ústavu…Pravda je však niekde inde. Právo robí všetko preto, aby sa neprávosť nazvala beztrestným pomenovaním. Šliape sa mohutne po právach človeka, trestá sa za neposlúchnutie idiotského príkazu zhora. Zo zákonov samotní sudcovia urobili trhací kalendár. Koľkí z nich bez štipky svedomia odsúdia človeka za krádež čokolády ? Koľkí zlodeji miliárd behajú slobodne pod slnkom…? Ak nejaký psychopat s mocou za noc rozkope ústavu a právnici mlčia, k čomu sú? Komu to slúži? Plne chápem stav spoločnosti, že zanikol kapitalizmus a ocitli sme sa z noci do rána v chaose klientelizmu. Nová éra však bude potrebovať nový systém v zákonnosti. Teoreticky platiaci pre každého…Snívajte s nami! Je to chiméra, v praxi nesplniteľná túžba. Tisíc krát som si položil otázku, čo robí v práve „ účinná ľútosť?“ Čo je to za paškvil? Zabijem, okradnem štát o milióny a potom sa rozplačem…? Súd mi pofúka boľavé „bibinko“ a idem na slobodu ďalej zbíjať…Alebo čo je to za paškvil za „ bonzovanie a udávanie“ na slobodu? Fuj! Nič horšieho v ľudskom charaktere ako udávanie v prospech zisku nepoznám. A je to v súlade so zákonom…V histórii práve vďaka udávaniu prišli o život sto tisíce ľudí. A už vôbec nemienim hovoriť o zákonoch, ktoré tzv. právnici predkladajú na schválenie parlamentu. Jedna skvelá perla ducha za druhou…S negatívnym dopadom na nejedného z nás. Koľko máme tých právnických fakúlt…? Právo by mali študovať ľudia po prekročení dvadsiatky. Vtedy aspoň náznakovo tušia o čom je život a čomu majú slúžiť…

Za hrsť drobných

+ Ak prestávame veriť vodcom, je to tým, že sú to len lacné napodobeniny.
+ Bez vôle akceptovať vízie budúcnosti je návrat do stredoveku prirodzeným vývojom.
+ Ani vek nás neochráni pred rafinovanosťou lží.
+ Je to možné? Víkend a ja nemám čo betónovať!
+ Vážne sa zamýšľam, či Víťazný február vážne zvíťazil…
+ Ja som trpezlivý. Počkám si, ak mi niekto rozkáže pivo a k nemu rum.
+ Mocným sa ruky nepodávajú. Mocným sa salutuje.
+ Prešvihol som Medzinárodný deň podprsenky. Neviete, kedy bude repríza?
+ Najviac pošliapavané bývajú vlajky revolúcii.
+ Mnohí sa narodia malí. A zúfalo po celý život bojujú, aby si ich ako malých zapamätali.
+ Vraj nová doba! Taká neistá bola aj pred tristo rokmi!
+ Kominári vraj prinášajú šťastie. Tak prečo nie je v parlamente ani jeden!
+ Skutoční novinári hľadajú pravdu. Tí ostatní iba píšu, že nejaká jestvovala.
+ Svet sa mení takým šialeným tempom, že si ani nestihneme na všetky zmeny ponadávať.
+ Slobodný mládenec musí zaspávať bez upokojujúcej prednášky o škodlivosti alkoholu.
+ Ráno si natiahnem zvodné farby a idem klamať telom.
+ Akú má perspektívu človek, ktorý padá do jamy levovej? Bude lev doma, nebude…
+ Sochy vedia svoje, aké ľahké je vybiť si na niekom nenávisť.
+ Tento svet potrebuje nutne ochranu. Kam sa obrátiť?
+ Dajte ľuďom namiesto pušiek gitary a pozabíjajú sa falošnou hrou.
+ Ak muž zje naozaj všetko, je ešte zamilovaný.

 Vladimír Javorský sa narodil  v roku 1952. Po skončení štúdií na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky Vysokej školy múzických umení v Bratislave pracoval dva roky ako dramaturg a režisér v Bábkovom divadle v Žiline, potom prešiel do slobodného povolania. Je autorom viacerých bábkových a rozhlasových hier a televíznych scenárov. Okrem toho napísal množstvo humoristických poviedok, fejtónov a aforizmov. Známy je aj ako karikaturista a nedávno sa po dlhšom čase vrátil k poézii…Rozpracovanú a pripravenú k vydaniu má aj ďalšiu knihu aforizmov, ktorá je ilustrovaná jeho vlastnými karikatúrami, pod názvom Za hrsť drobných. 

Vlado JAVORSKÝ

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments