Dnes aktuálne slovenský humorológ, aforista a publicista Milan Kupecký

Humoristické Curriculum vitae autora

Už od detstva bolo mojou veľkou túžbou urobiť si meno. Nešlo mi o obyčajné meno, ktoré som dostal bez vlastného pričinenia do vienka hneď po narodení, ale o dobré meno! Vlastne, čo to táram, veď v živote ani tak nejde o meno ako o priezvisko. Vždy som sa boril (a nie je tomu ináč ani teraz) ako človek bez protekcie. Ona síce vymrela, ale zanechala nám tu veľa nezaopatrených detí. Kedysi sa to tak volalo múdrejšie a odbornejšie – socialistická známosť. Dnes sa to nahradilo klientelizmom, lobizmom a biznisom, prípadne show biznisom. A keďže nie som Žid, Maďar, ani Róm, ale zakrúžkovaný ako stará nacionalistická štruktúra, navyše Slovák, mám to o to v živote ťažšie. Ba, často krát si myslím, že som takmer bez šance. Istý čas sa mi darilo vtesnať sa do limitu, mal som protekciu, no prišlo k prestavbe, k rotácii kádrov, k prevracaniu kabátov odhlasovaniu definitívy opozície, a zostal som ako prst, sám. Jediné, čo som doteraz, pretrvávajúce z mladosti nestratil, je elán a samozrejme nádej, ktorá umiera ako vždy posledná. Možno to tiež formulovať aj tak, že som sa stal veľkým dieťaťom, čo mi manželka dosť často pripomína ešte aj dnes, že som „ako malé dieťa“, „správam sa ako dieťa“, „rozumu mám sotva ako malý chlapec“, „nelíšim sa od kojenca“ a podobne. Mám však jednu veľkú, vzácnu vlastnosť – humor. A vraj ten, keď vás už opustia priatelia, manželka i všetci čerti, ten vás nikdy neopustí. Humor je u človeka vzácna vlastnosť, pretože aj jemu je iba zriedkakedy do smiechu. I jemu sa nevyhýbajú každodenné starosti strasti i bolesti. Už ako absolvent predškolského zariadenia som bol veselá kopa. Keď som navštevoval ročníky v základnej škole, ktoré som musel opakovať (nie však kvôli aplauzu) bolo vždy okolo mňa „živo“. Triedna učiteľka ma za všetky humorné výstrelky posielala za trest do kúta, kde som ako sympatizant kresťanskej politickej strany klačieval a stal sa tak živým príkladom pre ostatných, v tomto prípade spolužiakov. Samozrejme, príkladom odstrašujúcim. Mal som všetky prívlastky najhoršieho žiaka sedávajúceho v poslednej lavici, ktorému nechýbali ani somárske uši (niektorí spolužiaci, okrem uší na zošitoch a knihách, mali aj somársky kašeľ) a zostávajúceho (samozrejme, proti svojej vôli, nedemokraticky – hoci som ako bez rozumu kričal „nechcem násilie!“) a často po vyučovaní, zostávajúcim takpovediac po škole. Náš triedny učiteľ (doteraz neviem prečo) sa mi vždy vyhrážal slovami: “Počkaj, ty lagan, však život ťa naučí!“ Tieto jeho slová som si zobral za svoje, a – šup ho poza školu! Veď načože drať zbytočne nohavice. Neprekážalo mi ani opakovanie niektorých ročníkov, veď napokon opakovanie je matkou múdrosti. Navyše dosiahol som vždy to, že po viacnásobnom opakovaní toho istého ročníka, po nastúpení do ďalšieho, som bol najlepším, najstarším a najskúsenejším žiakom. Počas absolvovania vyšších tried ročníkov základnej školy som už potajomky fajčil, skúšal „trávu“, sem-tam si dal frťana, ráno som sa holil a mal občiansky preukaz, čo u spolužiakov vzbudzovalo rešpekt a autoritu. Školská klíma, pravdu povediac, mi bohvie ako nevyhovovala. Veď i štúdium na vyššej osobitnej škole, ktorú som absolvoval s viacerými budúcimi eštebákmi, som musel prerušiť zo zdravotných dôvodov. Akých? Nuž, učiteľ omdlieval vždy, keď ma uvidel. Mojím najobľúbenejším predmetom v škole bol elektrický zvonček. Na hodine matematiky, pri sčítavaní zlomkov, som sa cítil vždy ako polámaný. S obľubou som čakal na zlomok sekundy, ktorý oznamoval začiatok niektorej z prestávok, prípadne koniec vyučovania. Najviac som sa v škole veselil, keď sme všetci žiaci počas hodiny matematiky, ako detektívi, hľadali spoločného menovateľa. Musel byť dobre ukrytý, pretože sme ho márne hľadali počas celej dochádzky na základnú školu, a dopočul som sa, že ho hľadajú dodnes. Dochádzku v ročníkoch základnej školy som musel predčasne ukončiť. Medzi moje obľúbené predmety v škole patrila telesná výchova, konkrétne telocvik, hoci od cvičenia som bol oslobodený. Súviselo to tak trocha aj s mojou fixnou ideou a skrytou túžbou (čo ma prenasleduje až dodnes) dostať sa medzi „vyššie kruhy“. Neprekážalo mi, že som si občas poplietol koňa s kozou a z telocviku, podobne ako zo správania sa, som mal na konci roka zlé známky, štvorky! Štvorky, nemyslím tentoraz známky, boli výhodou tak pre dievčatá, ktoré boli zaujímavejšie pred tými dievčatami, čo mali iba jednotky. Pre mňa osobne štvorky, hoci zo správania, bol úspech, pretože obe mi vylepšovali na vysvedčení môj celkový prospech. Svoju obrovskú fantáziu som vždy demonštroval na hodine slovenčiny, pri písaní diktátu. Toľko chýb naraz, ako povedala pani učiteľka, neurobí vraj ani úradník, ktorý nemá sekretárku. Podľa následnej opravy, to boli vždy iba dve chybičky. Hoci v jednom slove. Avšak tak, ako som nezabudol na školu ja, nezabudla ani škola na mňa. Pri príležitosti rôznych najmä školských výročí a sviatkov, dostávam stále na moju domácu adresu, rôzne pozvánky a blahoželania, zasielané spolužiakmi, vrátane učiteľov. Je to pochopiteľné, pretože som bol takpovediac večným študentom. Školskú dochádzku som absolvoval najdlhšie, je hodná zápisu do Guinessovej knihy rekordov. V čase školskej dochádzky som bol rekordérom aj v počte vymeškaných hodín. Navyše som bol často stredobodom pozornosti, čo sa natrvalo zafixovalo do hlbokej pamäti členov učiteľského zboru, vrátane školníka. Ten si ma asi pamätá najviac. A hoci už chudák nie je medzi nami, keď žil, vždy rád rozprával o mne viaceré príbehy, namiesto rozprávok, svojim deťom a vnúčatám. Niektoré sú natrvalo nahraté, proste takpovediac zvečnené na rôznych elektronických nosičoch, vrátane dnešného internetu, ba dokonca archivované v školskej zborovni. Sú to pre mňa pekné a pre nich a školu nezabudnuteľné spomienky. Napríklad, ako som raz počas vyučovania vhodil dymovnicu a neskôr Semtex do rozpálených kachieľ. Alebo ako som natrel kľučku na dverách a školníkove baganče marmeládou, hoci nebol prvý apríl. Alebo tesne pred začiatkom vyučovania podložil triednej učiteľke pripináčik pod zadnú časť tela. Škola, s hrdým názvom V. I. Lenina sa ešte i dnes pýši tým, že som bol jej absolventom. Sám riaditeľ, ako som sa dopočul ešte i dnes (ak nie je práve lockdown dištančné vyučovanie) viackrát nezabudne spomenúť moje meno v školskom rozhlase.

Z aforistickej dielne

Nesprávajme sa k prírode macošsky. Ťažko sa nám bude žiť ako sirotám!
Dnes už neexistuje lacný humor. To sa nám iba zdá z výšky honorárov.
Som ako malé dieťa. Stále sa hrám so slovnými hračkami.
Humor možno prirovnať k automobilu. Zle je, keď nás prejde.
Inovované príslovie: Nalejme si čistej, pitnej vody!
Balík opatrení sa netýka tých, čo sa už stihli nabaliť.
Najhoršie je, ak vodič začne hovoriť z cesty.
Zle je, ak sa človek stane koňom svojho koníčka.
Dnes už každý z nás myslí po novom. Na seba.
Najťažšie sa čerpá zo studnice múdrosti.
Niekedy viac bolí strata peňaženky ako rozumu.
Padli sme vraj na kolená. Nuž čo nám potom zostáva, iba sa modliť.
Najťažšie je žiť v koalícii s manželkou.
Bledšia ako mesiac je ľudská závisť.
Chlebodarcom lichotí pochlebovanie.
Keby kvitla hlúposť a závisť, nesťažovali by sme sa na nedostatok zelene.
Sú pracoviská, kde je nižší plat ako životné minimum.
Ej, kam sa podeli tie zlaté časy, keď sme mali dôvod nadávať iba na manželstvo, futbal a počasie?!
Banky netreba ozdravovať. Stačí do nich iba vložiť peniaze.
Rada: Nebuďte nervózny, nemusí každý vedieť, že nemáte nikoho za sebou.
Poslancom je relatívne ľahko schváliť minimálnu mzdu a výšku dôchodku. Horšie by bolo, keby z toho museli žiť.
Tešiť sa možno aj z neúspechu. Iných.
Niekedy sa až pri pitve ukáže, čo je skutočne v nás.
Nedopusťme, aby naša ekonomika išla dolu vodou. Veď takmer všetky rieky sú znečistené.
Pomaly bude občan platiť aj za svetlo božie.
Neviem čo vidíme za tým zahraničným kapitálom? Bol tu Marxov a neujal sa.
Kľúčové problémy najľahšie zdolávajú zlodeji.
Nič netrvá večne. Iba privatizácia u nás.
Niektorí ľudia majú problémy s chrbticou od práce, iní od prílišného poklonkovania.
Kvôli slnečnej erupcii sa mnohí vzdali myšlienky dostať sa na výslnie.
Zaujímavé, mnohí nemajú ani horolezecký kurz, ani hudobný sluch a pritom nám lezú a brnkajú na nervy.
Oveľa ľahšie je viesť auto, ako firmu.
Lepšie, ak vás kopne múza, ako keď vás vykopnú z práce.
Morálnemu víťazovi sa neujde miesto na stupienku víťazov.
Niekdajšiu deľbu práce vystriedala deľba peňazí.
Žiaľ, niektorí ľudia si svoju neschopnosť zamieňajú za osud.
Kedysi kosák a kladivo, dnes širák a žobrácka palica.
Súdiac podľa prania špinavých peňazí sme veľmi čistotný národ.
Pozmenené porekadlo: Politik, ktorý šteká, nehryzie!
Kedysi sme okrádali štát. Dnes jeden druhého.
Euro: Bože, ako hlboko som kleslo!
Máme oveľa viac tunelárov ako tunelov.
Politika naša každodenná
Som proti nemiestnym otázkam. Najmä v referende.
Čistý príjem možno vypočítať aj zo špinavých peňazí.
Žiaľ, veľa hlavných akcionárov má vedľajšie záujmy.
Pri predpovediach viac verím meteorológom ako politikom.
Po vyšliapaných chodníčkoch sa chodí viac ako po širokých cestách.
Pozmenené príslovie: Mýliť sa je výčapnícke!
Aký kontrast: Z horúčkovitého zbrojenia – studená vojna!
Obľuboval také menu – silný nápoj, slabú ženu.
Móda nedokáže kráčať tak rýchlo, aby za ňou nestačili ženy.
Aj alkohol je iba pre tzv. vnútornú potrebu.
Z politického kapitálu chudoba nevyžije.
Podľa novely liečebného poriadku sa vraj budú musieť nosiť klobásy do lekárskej komory.
Jedine pivári sa dožili svetlej budúcnosti.
Z politického kapitálu chudoba nevyžije.
Podľa novely liečebného poriadku sa vraj budú musieť nosiť klobásy do lekárskej komory.
Jedine pivári sa dožili svetlej budúcnosti.
Závidím slimákovi. Nemôže sa stať bezdomovcom.
Niekto iba preto ustúpi, aby mal väčší rozbeh.
Nepíľme stromy, čo ak sa budeme musieť vrátiť do ich korún.
Nie vždy sa podarí získať postavenie podliezaním.
Najľahšie sa zdolávajú prekážky, ktoré si sami staviame.
Hovoriť hlúposti je oveľa nebezpečnejšie, ako ich robiť.
Tešiť sa treba aj z maličkostí. Nie každý môže privatizovať fabriku.
Mnohé černoty sa robia za bieleho dňa.
Zaujímavý fyzikálny úkaz. Peniaze možno aj prelievať.
Sme národ holubičí. Ibaže keby sme sa toľko neosierali.
Priama úmera: O čo tupšie názory o to ostrejšia diskusia.
Pozmenené porekadlo: Kto hľadí nájde!
Spolu pracovať ešte neznamená spolupracovať.
Oveľa ťažšie ako byť sám, je byť sám sebou.
Sladká pomsta má obyčajne horkú príchuť.
Nič nejde tak ľahko vymeniť ako vlastný názor.
Najhoršie, keď už aj v úrade pre životné prostredie je nedýchateľné ovzdušie.
Humor je vážna vec. Niekedy vážnejšia ako voľby.
Vo voľbách odovzdáme politikom svoj hlas a po voľbách peniaze.
Ľudia chcú byť klamaní! Na to dobre poslúži predvolebná kampaň.
Krčmy sú plné národných buditeľov. Najmä v deň vyplácania sociálnych dávok.
Po voľbách sa politici stávajú nezávislými. Od voličov.
Vraj sme tigrom Európy. Ale uzatvoreným v klietke.
Najfrekventovanejší slogan dneška: Dajme šancu mladým! Tí sa dajú ľahšie oklamať.
Bojovali sme za demokraciu s ľudskou tvárou – a ona sa nám ukázala v maske.
Žiaľ, až na staré kolená som si uvedomil, že zo sľubov politikov sa nenajem.
Ono sa to povie: sloboda prejavu. Lenže kde dnes zoženiete vďačných poslucháčov?!
Problémom nie je nedostatok politikov, ale ich nedostatky.
Pozmenené príslovie: Dobrá Slovenská národná rada nad zlato!
Lepšie je prehrešok si odskákať ako odsedieť.
Kto nemá Boha pri sebe, tomu nepomôžu ani všetci svätí.
Dotiahol to ďaleko. Až po filter cigarety.
Šírenie holej pravdy nie je pornografia.
Slepo sa dá zamilovať aj na prvý pohľad.
Vraj špinavé peniaze nie sú… žeby iba ľudia?
Mali by sme aj na Slovensku založiť kráľovstvo. Šašov už máme.
Investičných fondov a cenných papierov máme dosť – chýbajú iba peniaze.
Niektorí ľudia sa dostanú do popredia iba tak, že ich nastrčia ako návnadu.
Dnes by bolo takmer nemožné štrngať kľúčmi. Pobrali nám ich exekútori.
Na život sa treba pripraviť. Inými slovami, pripraviť sa na to najhoršie.
Peniaze nie sú všetko, ale sa dá za ne kúpiť takmer všetko.
Treba sa tešiť z maličkostí. Veď nie každý z nás môže sprivatizovať fabriku.
Mnohé černoty sa robia za bieleho dňa.
Žiaľ, ani populistické reči nepomôžu zvýšiť populáciu.
Nič nejde tak ľahko vymeniť ako vlastný názor.
Oveľa ľahšie je zostať sám, ako zostať sám sebou.
Sladká pomsta má neraz horkú príchuť.
Pozmenené porekadlo: Kto hľadí nájde!
Zaujímavý fyzikálny úkaz: peniaze možno prelievať.
Mnohí naši politici priberajú viac na váhe ako na vážnosti.
Som proti nemiestnym otázkam. Najmä v referende.
Najmenej chorých je dnes z nákupnej horúčky.
Judášske groše sa najčastejšie vyplácajú v tvrdej mene.
Najväčšie nebezpečenstvo hrozí z úmyselného zakladania ohňa a politickej strany.
Rada: Nemíňajte peniaze na to, čo môžete sprivatizovať.
Kto sa smeje naposledy, je buď nechápavý, alebo je poslancom.
Najspoľahlivejšie zo všetkých služieb funguje u nás tá medvedia.
Niektoré prázdne hlavy myslia iba na plné vrecká.
Pri duševnom obohacovaní nehrozí podozrenie z daňových únikov.
Uvítal by som sľubovanú lepšiu budúcnosť, ak by som bol matuzalemom.
Môžeme sa predsa len niečím hrdiť. Máme najlacnejšiu pracovnú silu.
Zdá sa, že sme prešli na čínsky model hospodárenia: ryžovanie.
Dnešné časy žičia vegetariánstvu. Hrozí nám, že sa pôjdeme pásť.
Pozmenené príslovie: Poslanec, ktorý „šteká“, nehryzie
Balík sociálnych opatrení sa netýka tých, čo sa už stihli nabaliť.
Najhoršie je, keď vodič začne hovoriť z cesty.
Priateľ je človek, ktorý nás pozná aj mimo dní sociálnej podpory.
Opakovanie je matkou múdrosti, alebo aj ústretovosťou voči sklerotikovi.
Dnes už každý myslí po novom. Na seba.
Manželské hádky sú vraj zdravé. Parlamentné zasa drahé.
Padli sme vraj na kolená. Nuž čo nám teda zostáva, iba sa modliť.
Kedysi na nás slniečko svietilo, dnes na nás cerí zuby cez ozónovú dieru.
Tomu sa hovorí univerzálnosť: niektorí somári dokážu zo seba urobiť vola.
Predsavzatie mnohých dnešných juniorov: Keď vyrastiem budem milionárom.
Najčastejšie sa stráca historická pamäť.
V predvolebnom období hrozia záplavy z nespočetného množstva dezinformácií
Viac ako turistické pochody vyčerpávajú tie myšlienkové.
Žiť plným životom – na to treba plné vrecká.
Prijateľnejšie je kopnutie múzy ako vykopnutie z práce.
Niektoré športové zápolenia sú vraj vopred rozhodnuté. Načo sa potom hrajú?
Únik informácií sa našim štátnym inštitúciám darí zistiť až potom, keď o ňom už aj vrabce na streche čvirikajú.
Vznikajú nové politické strany. Opäť si budeme môcť viac sľúbiť.
Je to postavené na hlavu. Vládnu u nás mimovládne organizácie.
Socializmus z nás urobil chudákov, kapitalizmus žobrákov.
Všetci sme dlžníkmi. Jedni exekútorovi, druhí dobrej povesti.
Dostal som košom. V supermarkete.
V živote neublížil ani len kuraťu. Iba si ho ugriloval.
Kto hľadá nájde! Niekedy aj sponzora.
Život je zmena. Vďaka politike zmena k horšiemu.
Sme v období, keď sme ako národ padli. No niektorí politici sa ešte držia.

Humoreska

Pilulkové filé (dovolenka v roku tritisíc)

Rozhodli sme sa, že tohoročnú dovolenku nestrávime u starej mamy vo Svrčinovciach, ale v inom, modernejšom, atraktívnejšom prostredí, aby nám susedia závideli. Koncom týždňa, v piatok, po jednohodinovej pracovnej smene sme sa celá rodina zišli akože na poradu. Zabalili sme si nafukovacie vaky, zjedli zopár vitamínových tabletiek a hajde. Z bezpečnostných dôvodov sme na našom nafukovacom byte odistili vzduchový ventil B/67. Potom sme kozmickou rýchlosťou, pomocou katapultu sadli na pripravený lietajúci koráb, ktorý v časoch pracovného voľna premával na hviezdnej dráhe. Koráb bol tentoraz pristavený pred našim súkromným oblakodromom. Cieľom našej dovolenkovej cesty boli Konzervohory ležiace v okolí Murgašovho ostrova, ktoré vďaka požiadavke múzejníkov sa ako jediné zachovali z čias Václava Havla a Anno Domini 2000, ktorým sa hovorilo králikárne. Po niekoľkominútovom lete sme sa ocitli na mieste. Pred výstupom na Zem sme si natiahli kyslíkové skafandre. Čierne mraky, podobajúce sa niekdajšiemu fenoménu popolčekov, signalizovali dobré počasie, a to sem prilákalo veľa svetoobčanov z rôznych euroregiónov. Vôkol nás stálo zopár zaparkovaných kozmických korábov a starých helikoptér – ale len ako atrakcie. Z ubytovní bol prekrásny výhľad na Konzervové vŕšky, ktoré sa tu zachovali z predkozmickej doby. Historici uvádzajú, že sa zachovali vďaka niekdajším zmysluplným turistom. Pod nami sa slimačím tempom vinula pestrofarebná rieka hýriaca rôznymi olejovými škvrnami. Z oboch brehov sa k výšinám týčili jedovaté kopce odpadov. Okolo rieky bolo mĺkve ticho. Rieku brázdili tmavočierne tvory, akési živočíchy, pripomínajúce dávne ryby. Kliesnili si cestu žiariacimi lúčmi a hoci mali problémy s pohybom, predierali sa vlnami ako náš praprastarý otec s barlami od kontajnera ku kontajneru. Nad hlavami nám lietali čudesné koráby ťahajúce obrovské cisterny. Okolo nich sa hemžili olovené mraky. Medzi mrakmi pendloval sused Teodor, ktorý mal so sebou robota Felixa, chodil ho venčiť každú pol hodinu. Krátko po vylodení sme sa teda pustili do rekreovania. Manželka sa chcela slniť, alias opaľovať, ale zároveň „opaľovala“ suseda Teodora. Nie som hlupák. Postrehol som, ako veľmi sa tešila samočinným synchrónnym stieračom popolčeka, ktorý som jej kúpil k oslavám jej dvestoročnice. Syn Kleofáš C/33 si medzitým natieral bezpečnostný pancier krémom proti bežnému ochoreniu – rakovine. Popri tom si kybernooptickým prístrojom premietal štvordielny historický seriál „Človek v roku 2000“. Dcéra Ramóna číslo 47/422 si automatickým sprejom vstrekovala do žíl akýsi života budič, podobný niekdajším omamným drogám, ako boli mariška, herák a koks, alebo borovička a čikuli. Manželka sa po chvíli oddychu pustila do prípravy obeda. Teda obeda. Na stole sa objavilo pilulkové filé podľa receptu našej prababičky Simsonovej zo zámoria. Filé rozvoniavalo a kým som ja išiel po filtrovanú pitnú vodu dopravenú až z Gabčíkova nitrianskym potrubím, filé s oloveným popraškom bolo pripravené na konzumáciu. Oj, či to bola pochúťka! Chcel som repete, ale v týchto končinách to všetko ide cez počítače a tak som radšej hodil rukou, len neviem, či ľavou alebo pravou. Takto nám ubiehali dni a noci. Hovoriť o týchto prekrásnych chvíľach by bolo nosením konzerv na zoborský štít. Po celý čas sme sa cítili výborne. Dovolenka sa skončila šťastným návratom, v prekrásnom prostredí, kde niet ani vtáčika a letáčika, povedal by básnik číslo K/644. Nabudúce sa chystáme navštíviť Panelové hory z doby klokočino-petržalskej, povedal by naslovovzatý archeológ. Hm, sporia sa, či to bola naskutku klokočino-petržalská, alebo škatuľková, resp. králikovo-sídlisková doba. Ale to už nie je náš problém. Nás nemusí zaujímať, či botanici objavili tisíc alebo tritisíc suchých komárov, mravcov či múch. Tie vraj otravovali ľudstvo od čias Pribinu. My, našťastie taký problém už nemáme.

Milan Kupecký

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments