Dnes aktuálne slovenský spisovateľ a humorista Milan Kenda

Humoreska

Šelmu si treba zadovážiť 

Sedeli pri vatre, starý bača, dvaja valasi a honelník Ďuro. Do tmavej noci zaznelo päť ustarostených vzdychov. Najmladší, honelník Ďuro, ktorému pľúca ešte dobre slúžili, si vzdychol dvakrát. Ich salašu hrozil ten…no oný…bankrot. Akože nezávidieť salašu „Pod bučkom“, ktorý má medveďa? V susednom grúni. Krvilačného. Akože nezávidieť salašu „Pod sedlom“, ktorý má až troch rysov, prahnúcich po ovčej krvi? Akože môžu obstáť popri salaši „Na prievalci“, na ktorý každej zimy dolieha svorka vlkov? Iba u nich ide všetko ako po masle, hej, tristotisíc hrmených, ako po masle! Ani len tá šelma sa nad nimi nezľutuje, poriadnu pohromu nezažili čo svet svetom stojí. Boh je vysoko, páni ďaleko a richtár na nich načisto zabudol.
Valasi nestačia, geletky sa rozpadávajú, kolibu žerú červotoče, haleny samá diera. A groší niet. Pán richtár povedali: veď vy si poradíte aj sami, veď u vás nieto oných… akože to povedali…problémov. Veruže, valasi sú to dobrí, sťaby ich jedna mater mala, len sú už voľajako vyrobení, vodou ich načim polievať nadránom. Veď nečudo: na toľké ovce dvaja valasi! Ľadová voda z potoka a zasa ako po masle… A takto chodí rok čo rok. Ani len tá šelma sa nad nimi nezľutuje, salaš nenavštívi, zopár oviec neroztrhá, richtára…akože sa to, no…nezaktivizuje. Ej, bisťubohu, šelma! Keď nieto šelmy, treba si ju zadovážiť. Pober sa ty Ďuro…veď si z nás najmladší…medvediara zháňať! Ak ho nezoženieš, ani sa nevracaj! Ale iba takieho medvediara, Ďuro, čo aj medvede má!
Hole už boli pod snehom, keď sa im Ďuro z Uhorska vrátil. Aj s medvediarom medveďa vliekli. Ten sa im, potvora, vzpieral, do hôr späť sa mu nechcelo, načisto sa popánštil, aj pozlátený zub mal v papuli. To ešte keď sa medvediarovi lepšie vodilo.
Veru sa ten medveď popánštil, načisto zlenivel, ešte aj ovce mu musel ovčiarsky pes zadláviť. Bolaže to robota! Vysvetľuj psom, že majú zrazu ovce dláviť! Napokon sa našiel jeden, ktorý zaňuchal, čo teraz treba.
Zabelel sa salaš snehom, všade samá krv, šesť ovcí nemilobohu roztrhaných a nad nimi medveď. Oňuchával, motal sa ako pomätený, ani mu to nešmakovalo, skoro labami zalamoval nad toľkými škodami. Taký bol popánštený, surovô mäso nie je pečená hus. Ej, zle bol vycvičený, ale už medvediarovi posledné groše dali.
Prizvali richtára, nak sa idú pozrieť na tú pohromu. Richtár hrešil, ale aj spisoval, aj groše prisľúbil, podpisom spečatil. Vraj treba onô…salaš zmodernizovať, kadečo dobudovať, náradím opatriť, aspoň jednou guľovnicou na medvede vyzbrojiť, valaské rady posilniť. Po starom ďalej nemožno, pán richtár povedali.
Bača bol namäkko, pálenô skadesi priniesol, richtára jednostaj častoval. Veď keď groše budú, aj geletky budú, drevo na košiare, novučké haleny, vari aj nová strecha na kolibe. Ba občas si chlapci aj z guľovnice do luftu zastrieľajú. Dokonca aj medvediara s tou pačmagou spánštenou voľajako potajme na salaši uživia. Veď ten ešte bude dláviť, ako mu budú pískať! Budú že to problémy, a groše s nimi, pánbohzaplať.

Vízie bez provízie 

• Vrcholný výkon dnešnej Kocúrkovskej slovenskej republiky: Zavrieť obhajcu za to, že perfektne obhajoval!
• V našej banánovo-čučoriedkovej republike odpísaná diplomovka nevedie k odpísaniu politika.
• Kľúčový slogan súčasnej koaličnej rady: Zasadať, zasadať, zasadať! Ale zasa nič nedať!
• Chceš mať isté svoje teplé kreslo? Hlásaj silné slniečkárske heslo!
• Obľúbený gymnastický cvik súčasného koaličníka je robenie prieťahov.
• Plyn v zrkadle storočí: V 20. storočí bol v Európe prebytok plynu v koncentrákoch, v 21. storočí hrozí nedostatok plynu v domácnostiach.
• Politikom stúpa teplota v tieni, ktorý na nich vrhajú ich konkurenti.
• Koaličné turecké hospodárstvo nám nezabezpečí život hodný pašov.
• Je to polyhistor! Vie v päťdesiatich jazykoch vysloviť otázku „Koľko za to?“.
• Straníci, ktorí nie sú schopní nič poriadne vyprodukovať, produkujú ovácie.
• Súčasní politici potrebujú matematiku na to, aby mohli deliť prísľuby konkurentov a násobiť svoje zásluhy.
• Poučenie z Koránu: Ustavične cestuje do Mekky, aby mohol ťažiť z toho, že má blízko k Mohamedovi.
• V čase normalizácie podaktorí precitli zo svojho chlapčenského sna o námorníctve rovno v kotolni.
• Poznali sme ho iba v nasadenej maske, takže sme ho vôbec nepoznali.
• Hnijú, ale vypisujú hlásenia o kryštalizácii.

Malá rozsahom, veľká odkazom 

Dávid Faktor, Danuša Dragulová-Faktorová

ČO SA HODÍ DO PRÍRODY
ENVIROPRÁVO – JEDNODUCHO A HRAVO

Environmentálnu problematiku, rozličné témy životného prostredia prostredníctvom médií vnímame už niekoľko desaťročí. Zdá sa, že táto problematika je akýsi „pulzar“, raz akoby burácajúci, vzápätí slabnúci, akoby ledva šepkajúci. Začíname túto sféru neprávom pociťovať len ako rečnícke cvičenie, produkované nejakou zvláštnou terminologickou komisiou, plodiacou akademickú slovnú nadstavbu, pričom realitu akosi nevidno. Pravda, s výnimkou niekoľkých kurióznych búrok v pohári vody, napríklad sporov medvediarov s antimedvediarmi, dočasne „uzavretých“ zvyčajne popravou medvedice bez ohľadu na osud jej osirelých mláďat, medvedice, ktorá bránila svoje mláďatá pred domnelými útokmi od človeka rozumného. Zjavujú sa tu už aj náznaky politickej grotesky s kocúrkovskými výjavmi.
A pritom je environmentálna problematika smrteľne vážna vec, prinášajúca reálnu prognózu smrteľného nebezpečenstva pre našu modrú planétu, vrátane pochmúrneho obrazu zániku ľudstva na spustošenej polopúštnej až celopúštnej Zemi. Ak sa nespamätáme a nepremeníme povinnú rétoriku na zodpovedné činy. A je načase pripomenúť, že prečiny, vandalstvá a nedbajstvá namierené proti prírode sú hodné nielen napomenutí a opovrhnutia, ale z hľadiska enviropráva sú hodné ja zákazov a radikálnych príkazov, ba dokonca aj zaslúžených trestov pre osoby trestne stíhateľné. Keďže neznalosť zákonov nikoho neoslobodzuje a neospravedlňuje, treba zákony enviropráva náležite zverejňovať, popularizovať. S tým treba začať čo najskôr, už od detského veku. Z hľadiska takejto naliehavej spoločenskej objednávky je publikácia ČO SA HODÍ DO PRÍRODY z vydavateľstva DAXE významným a výrazným edičným činom a produktom vysokého spoločenského významu.
Z anotácie pripravenej k tejto brožovanej publikácii sa dozvedáme, že prináša príbehy hlavných hrdinov, ktoré môžeme zažiť aj my všetci, no prináša aj vysvetlenia rôznych situácií a ich riešenia. Autorom populárno-náučných textov je mladý advokát a publicista DÁVID FAKTOR. Zoznamuje čitateľa s rôznymi chlapčenskými hrdinami v háklivých environmentálnych situáciách a pri rôznych vo vzťahu k prírode necitlivých aktoch. Z hľadiska ich negatívneho konania ide vlastne o antihrdinov /nezriedka naivných/, ale autorom privádzaných do pozitívneho happy-endu, do precitnutia, do spoznania a uznania chybného kroku, do pocitov „kajúcnikov“. V jednotlivých príbehoch sa rieši nežiaduce odhadzovanie odpadu, nekontrolovaný pohyb psíkov v prírodných biotopoch, zakázané stanovanie a zapaľovanie ohňov v národných parkoch, nedovolené odcudzenie zhodeného parožia, pílenie stromov na vlastnom pozemku bez náležitého povolenia, nedovolené umývanie áut v blízkosti vodných tokov, necitlivé zaobchádzanie so zákonom chránenými živočíchmi, zakázané a konflikty navodzujúce prikrmovanie medveďov. Je tu aj diskusia žiakov s pani učiteľkou o tom, kde všade nájdu environmentálne pravidlá, príkazy a zákazy, teda zdroje environmentálnych informácií, a naostatok si prečítame príbeh o nevydarenom a nelegálnom pokuse predávať minerálnu vodu z chlapcami objaveného nového prameňa.
Pri každom z populárno-náučných textov je priradená odľahčujúca, relaxačná príloha, zložená z básničiek o prírode, hádaniek, úloh na riešenie, obrázkových rébusov a iných relaxačných prvkov /vrátane obrázkového zvieracieho pexesa na zadnej strane obálky/. Autorka pôvabných básničiek je poetka DANUŠA DRAGULOVÁ-FAKTOROVÁ, väčšina z jej veršovaných textov plní hravú, relaxačnú funkciu. Poetka – na rozdiel od autora tejto recenzie – nie je práve veľkou, bezvýhradnou priateľkou tzv. didaktickej poézie. Pravdu povediac, je to múdry, rozhľadený a predvídavý postoj, správna a v súčasnej situácii aktuálna obrana pred jedovými žľazami a dehonestujúcimi slinami rozličných akademických literárnych kritičiek, ktoré číhajú na didakticky orientovanú poéziu.
Recenzovanú publikáciu adekvátne ilustrovala JITKA SOUČKOVÁ, ktorá v súlade s príbehovými i didaktickými prvkami striedala atraktívne formy kresleného filmu s vernosťou encyklopedického zobrazenia. Táto publikácia malá rozsahom je neobyčajne veľká svojím spoločenským prínosom i environmentálnym odkazom.

Dalmatínska galéria 

SONG PRÍMORSKÝCH INVESTOROV
Čipka pláží, zlaté rúno,
poklad baraní,
zlatá rybka, ktorá splní
tristo želaní.

CHORVÁTSKA CENOTVORBA
Zapýtať si strašnú cenu
kde-kto sa tu opováži,
kto s košíkom hocičoho
priplichtí sa k vám na pláži.

NEMCI V DALMÁCII
Ceny šité pre Rotschilda
zaplatí tu každá Hilda.

OBRÁZOK Z PLÁŽE
Spálený z kazety
evergreen spieva.
Kožu si lúpe tu
spálená Eva.

LÁSKA MATRACE PRENÁŠA
Veľká láska k moru
do kufrov naprace
všetko čo nám treba
– a ešte matrace.

ČLOVEK – KLBKO PARADOXOV
Kto neskúsil, neuverí,
ako umorí
každučký deň bez problémov
v štrku pri mori.

KRIČIA NIELEN ČAJKY
Domorodcov na pláž príchod?
Zrazu zbohom božské ticho!

NA SPLITSKOM TRHU
Jablko, broskyňa,
kto by si nedal rád?
Ceny nás vystrašia
sťa v raji skrytý had.

AJ TO SA STÁVA
Našu veľkú radosť z mora
ako sviecu sfúkla bóra.

NIRVÁNA S OLOVOM
Jadran je kraj veľmi krásny,
pre nás celkom iný,
no domov nám pripomenú
výfukové plyny.

PLÁŽOVÉ TAJOMSTVO
Pásik pláže, to je Klondajk,
hoci, namojveru,
to len okraj púšte spravil
veľkú kariéru.

MÝTUS A REALITA
Venuša sa vynorila
sama z morskej peny.
Dnes tu more vôkol oblín
mnohých krások pení.

NAD VÝVODOM KANÁLA
Ohlas dávnej legendy nám
pokoj narúša:
More pení saponátmi…
Kde je Venuša?

Milan Kenda

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments