Svetlo sveta uzrela nová humoristická kniha Posední mohykáni
V súčasnej literárno-historickej spisbe, zameranej na humoristicko-satirické žánre, doteraz totálne absentovala publikácia, ktorá by súčasnej čitateľskej verejnosti predstavila humoristicko-satirický časopis ROHÁČ z čias tzv. reálneho socializmu, a to z aspektu rozsiahleho súboru jeho autorov, tvorcov textov i karikatúr. Zaplniť túto literárno-historickú medzeru sa podujal popredný slovenský aforista a publicista MILAN KUPECKÝ, zakladateľ a vydavateľ satiricko-humoristického internetového denníka HUMORIKON s výraznými proslovenskými a sociálnymi tendenciami. Musím zdôrazniť, že humorista, publicista a vydavateľ satiricko-humoristických internetových novín Humorikon Milan Kupecký, zostavovateľ tohto pamätníka roháčovských autorov s názvom knihy POSLEDNÍ MOHYKÁNI, sa pamiatke Roháča a jeho tvorcov venuje už viacero rokov, okrem iného aj pokusmi o resuscitáciu novodobého Roháča s dôrazom na jeho kvalitatívny odkaz. Zo súčasného hľadiska pestovania a posilňovania slovenskej identity a národnej hrdosti je Kupeckého almanach POSLENÍ MOHYKÁNI dôležitým prehľadom aj súčasných literárnych tvorcov tohto zamerania, lebo jadro týchto roháčovských autorov pôsobí podnes. Tvoria elitu pronárodne orientovaných satirikov a humoristov, ale ako začínajúci autori osvojovali si základy tvorby práve na stránkach časopisu ROHÁČ, ktorý neraz využívaním inotajov a premyslenej anticenzorskej taktiky dokázal predostrieť vtedajším čitateľom pozoruhodnú povzbudivú kritiku vtedajšieho režimu. Kupeckého almanach POSLEDNÍ MOHYKÁNI zachytáva túto cennú literárno-historickú kontinuitu tým, že popri medailónoch autorov i rozhovorov s nimi prináša aj ukážky z ich tvorby. Táto kniha je významným príspevkom pre poznávanie slovenskej literárnej histórie a hrdosti na slovenské pozitíva – vrátane uznávaného poznatku, že Slovensko vyrástlo v literárnej sfére do rozmeru aforistickej veľmoci. Zo všetkých týchto aspektov je opodstatnená a dôležitá všestranná pomoc zameraná na túto publikáciu. Jej uvádzanie do života sa plánuje na piatok 27. augusta, hodinu a miesto konania upresníme.
Prinášame úryvok z úvodu knihy…
© Rok vydania 2021 „Roháčovci” Poslední mohykáni. Autorsky zostavil: Milan Kupecký. Príspevky a autori: Internetové noviny Humorikon. Jazyková úprava: Štefan Švec. Obálka a grafická úprava: František Mráz a ARTUS. Vydavateľ: Občianske združenie Chýrnik – noviny tolerantnosti – HUMORIKON.SK. Tlačiareň: Spolok Slovákov v Poľsku ul. św. Filipa 7, 31-150 Kraków tel.: +48 12 632 20 80 e-mail: zg@tsp.org.pl www.tsp.org.pl. Rok vydania: 2021. Prvé vydanie. ISBN: 978-83-8111-216-15 POSLEDNÍ MOHYKÁNI, SATIRICKO – HUMORISTICKÉ DIELO.
V tejto knihe si okrajovo pripomíname výročie založenia slovenského satiricko – humoristického časopisu Roháč a prezentujeme najmä súčasných autorov, prevažne bývalých autorov „roháčovcov“, ktorí zostali verní svojmu satiricko – humoristickému žánru a dnes už existujú iba ako pamätníci. Výstižne sú pomenovaní aj v názve tejto knihy – „Poslední mohykáni“, ktorí prakticky nemajú svojich nasledovníkov a postupne opúšťajú generačne svoj pozemský život. Niektorí ešte žijúci, prispievajú do internetového satiricko – humoristického Humorikonu, ktorý prezentuje predovšetkým ich súčasnú i dávnejšiu umeleckú tvorbu a zachováva tak aspoň v nostalgických spomienkach tvorbu tohto druhu slovenskej kultúry. Žiaľ, nie je ich už veľa, naopak je ich každým rokom čoraz menej. Vymierajú tak ako chrobáky roháče, po ktorých bol niekdajší časopis pomenovaný. Ktovie ako vznikol nápad dať časopisu titulný názov Roháč. Možno sa už nenájde pamätník z radov jeho zakladateľov, ktorý by nám to prezradil, no z biológie vieme, že roháče majú na každej nohe pár háčikov, ktorými sa veľmi pevne prichytia o podklad. Roháče, ako najväčšie chrobáky (Lucanus cervus), sme donedávna v okolitých slovenských lesoch mohli pozorovať pravidelne, ale v súčasnosti už patria medzi vzácne druhy. Vynikajú veľkým robustným telom a impozantným vzhľadom, pričom dospelý jedinec môže dosiahnuť dĺžku takmer 90 mm. U nás sa vyskytoval v nížinách a pahorkatinách takmer po celom území, predovšetkým v listnatých, najmä dubových lesoch. Zásahy človeka do prírody a odstraňovanie starých stromov a pňov spôsobili miznutie jeho prirodzeného prostredia i zdrojov obživy. Dúfajme, že nevyhynie tak, ako časopis pomenovaný po ňom.
Bol prvý apríl roku 1948. Od prevratu, v ktorom oficiálne prevzal moc pracujúci ľud, viac ako ubehol mesiac, keď vo vydavateľstve Práca zrealizovali nápad skupiny humoristov, výtvarníkov a karikaturistov so sklonom k vtipnému zobrazeniu života. Začal vychádzať týždenník Roháč. Na jeho stránkach sa prezentovali nielen prosté anekdoty, ale aj humoristicky a satiricky ladené poviedky, glosy, kreslené vtipy i seriály, ktorých postavičky, ako Dita, Jožinko či Bill, hovorili jasnou rečou a sú stále živými pamätníkmi. V redakcii sa zišlo, alebo s ňou dlhé roky spolupracovalo mnoho kvalitných autorov, ako Viktor Kubal, Milan Vavro, Peter Gregor, Jozef Babušek, Berco Trnavec, Ľubomír Juhás, Ondrej Zimka, Mikuláš Sliacky, Ladislav Mokráň, Tomáš Janovic, Ján Leško, František Mráz, Rasťo Visokai, Koloman Leššo, Ján Pivarči, Andrej Mišanek, Peter Gossányi, Vladimír Javorský, Ľubomír Kotrha, Peter Petiška, Božena Hajdučiková – Plocháňová, Jozef Olšovský, Viliam Živický, František Okruhlica, Milan Stano, Ivan Popovič, Karol Čizmazia, Vlasta Zábranský, Ján Gľonda, Miťo Breza, Igor Danay, Dušan Polakovič, Milan Lechan, Bohumil Synek, Milan Kenda, Fedor Vico, Ľudovít Majer, Zdeněk Žáček, Petr Urban,Vladimír Renčín, Milan Kupecký, Vlasta Švejdová, Klára Jarunková, Viktor Kubal mladší, Adolf Born, Neprakta – Švandrlík, Josef Grušpier, Jan Vyčítal, Peter Chrenko, Milan Zelinka, Jaroslav Schut, Jozef Dunajovec, Ján Lenčo, Viera Urbanová, Ján Heinrich, Štefan Švec, Peter Hudák, Ľubomír Radena, Peter Zifčák, Dušan Dušek, Peter Hajduk, Marcel Krištofovič, Andrej Reiner, Vladimír Pavlík, Vojto Haring, František Bojničan, Miroslav Ďurža, Drahoslav Mika, Bohumil Synek, František Malec, J. A. Tallo, Kamila Stašková, Tibor Korbell, Miroslav Janega, Jozef Minárik, Ladislav Zrubec, Štefan Bittman, Milan Hodál, Gabriel Hocman, Jaroslav Liptay, Ondrej Bosík, Ladislav Bednár, Jozef Puchor, Imrich Jóža, Mojmír Groll, Rudolf Čižmarik a mnohí a mnohí ďalší. V roku 1958 prešiel časopis pod krídla vydavateľstva Pravda a jeho náklad sa rýchlo zvýšil až na stotisíc kusov týždenne. Svoje postavenie na trhu si udržal aj v čase normalizácie, keď sa síce politická satira nenosila, ale napriek tomu autori našli vždy dosť „škáročiek“ i námetov, do ktorých mohli zapichnúť svoj satirický osteň a upozorniť na to, že žiť by sa dalo aj ináč. Vo vydavateľstve Avízo sa po roku 1990 pokúšali, avšak bezúspešne, pokračovať vo vydávaní tohto titulu pod názvom Nový Roháč. Šéfredaktorom bol Viktor Kubal mladší. Keď časopis zanikol, krátky čas sa ho márne, už pod hlavičkou Extra Roháč, snažil zachrániť oduševnený humorista Milan Kupecký vo svojom mini vydavateľstve H+S (Humor a Satira), spolu s ďalšími autormi, prevažne bývalými „roháčovcami“, predchádzajúcimi prispievateľmi do tohto renomovaného časopisu, ktorého jedinou „chybou“ bola pečať bývalého komunistického tlačového kombinátu vydavateľstva Pravda. Pod jeho zánik sa podpísala tiež vlna tzv. demokratizácie a komercializácie. Vieme, že za dobrý vtip v rôznej podobe sa dá veľa skryť, ale i veľa vyjadriť. Je to určitý uhol pohľadu na veci, ktoré sa dejú každý deň okolo nás. Vtedajšie komunistické vedenie vnímalo Roháč ako časopis, ktorý odhaľuje nedostatky na rôznych úsekoch hospodárskeho a spoločenského života, kritizuje buržoázne prežitky vo vedomí ľudí a reakčné úsilie imperialistických mocností, prípadne sa v ňom pertraktovala komunálna satira. Na chválu jeho tvorcov treba povedať, že ak sa naskytla čo i len malá možnosť (napríklad v období roku 1968), alebo keď vznikla voľnejšia politická atmosféra či demokratickejšie obdobie, Roháč bol na svojich stránkach predvojom kritiky, respektíve satiry, ktorá bola akýmsi seizmografom ďalšieho možného smerovania spoločnosti. Dnešok však neznamená, že nie je čo kritizovať, na čom sa zasmiať, skôr opak je pravdou. A ani odvaha by možno nechýbala, ibaže objekty kritiky zväčša siahajú do vyšších sfér a najmä vláda pravicového mamonu bráni takémuto pravdivému prejavu výpovede spoločenských neduhov, klamstiev, podvodov a ďalšieho, najmä politického marazmu, v ktorom na Slovensku v súčasnosti žijeme. Nie je to však problém iba printových, ale i elektronických médií. A tak nečudo, že Roháč si svoje miesto, bez politickej, inzertnej a distribučnej podpory, i napriek svojej opodstatnenosti na trhu, neudržal. Ak sa zamyslíme a zadívame vôkol seba, vo všeobecnosti zdravý vtip, liečivá satira, najmä politického podfarbenia, sa z našej spoločnosti doslova vytratila. Kde hľadať príčinu, vieme…Humoristický chlebík, hoci v malých dávkach, ešte existuje, nie je však ľahký, najmä ak to má byť humor inteligentný. Po revolúcii a následnej divokej privatizácii (rozkradnutím) a likvidáciou všetkého bývalého národného a štátneho majetku, sa Slovensko dostalo za pár rokov do úpadku takmer vo všetkých oblastiach spoločenského života, vrátane humoru a satiry. Pribudli bezdomovci, žobráci a satira na Slovensku poslúžila iba v čase privatizácie strategických podnikov a rozpredávania bývalého socialistického majetku najmä západným podnikateľom. Rozpredaním strategických subjektov cez Fond národného majetku profitovali najmä politici. Zrušením satiricko – humoristického časopisu sa pochopiteľne zlikvidovala aj satira, ktorej sa najmä oligarchovia a politickí rýchlo zbohatlíci stránia ako čert svätenej vody. Aj kapitalistické trhové prostredie potrebuje intelektuálne vyzretý humor a satiru, no prinajlepšom by sa to možno dalo realizovať vtedy, ak by išlo o komerčne rýchlo predajný časopis. Predsa zisk je prvoradý, hoci vieme, že humor a satira sa nezaobídu, ako ostatná kultúra, bez finančnej podpory. A tak na osude tejto kultúrnej oblasti, ako i obsahu nikomu nezáleží, najlepšie ich predstavám – majiteľom televízie, rozhlasu, podnikateľom, prípadne politikom a viac – menej i čitateľom viac vyhovuje bulvár. Stará „roháčovská“ kvalita autorov humoru a satiry zanikla, čo by nebol problém, ale problémom je, že nevznikla kvalita nová. Mladí autori, humoristi sa nemajú kde „učiť“, ani kde publikovať a pomaly nevedia čo je to humoreska, epigram či aforizmus. Je tu však takpovediac, ako sa vraví, svetielko na konci tunela. Nedávno vznikol internetový Humorikon, do ktorého prispievajú a angažujú sa v ňom najmä autori z minulosti, ktorí však postupne generačne vymierajú. Je teda otázne, kedy sa na Slovensku v kapitalistickej demokracii dočkáme aj politického humoru a satiry. Možno teda konštatovať, že nejednému slovenskému čitateľovi chýba podobný kvalitný printový časopis ako bol nezabudnuteľný Roháč. Chýba najmä slovenským humoristom a satirikom, respektíve autorom, pre ktorých jeho zánikom zanikli aj ich predošlé publikačné a konkurenčné možnosti. Podľa západného vzoru sú dnes v časopisoch ako zábavný doplnok k dispozícii len erotické fotografie, staré anekdoty a veľké krížovky, v televíznych programoch trápny humor, na ktorom sa zúčastňujú viac – menej len komparzisti a malé deti. Znova konštatujeme, že nejednému slovenskému satirikovi, ktorých je pomaly ako šafránu, veľmi chýba spomínané periodikum v podobe nezabudnuteľného Roháča, ktorý prevrat v roku 1989 a následný trhový kvas kšeftovania a tunelovania – zdá sa, že nenávratne – zmietol z javiska našich kultúrnych dejín. Opakujeme, že humoristicko – satirický časopis Roháč, bohato ilustrovaný, vznikol v roku 1948 v socialistickom Československu, ako týždenník s množstvom vtipov, karikatúr a humorných poviedok pre pobavenie, ale aj kritiku nedostatkov. Medzi najsledovanejšie patrili glosy, kreslené vtipy a seriály, ktorých postavičky mali svojich stálych priaznivcov. Roháč prinášal často vysoko sofistikovanú kritiku problémov socializmu, prinášal ušľachtilý humor a cielenú satiru, všetko prvky prenikajúce do podstaty problémov. Mal vysokú literárnu i výtvarnú úroveň, svoje schopnosti si mohli v ňom brúsiť viacerí kvalitní autori. Súbežne s jeho zánikom zanikli aj publikačné možnosti slovenských humoristov a satirikov v podobe zábavných strán i dvojstrán v novinách, také bežné v čase tzv. „preklínanej“ totality. V súčasnosti nejde ani o nejakú neopodstatnenú nostalgiu, ide o úsilie prinavrátiť, alebo aspoň dovolať sa pokusov o návrat takéhoto kvalitného, vydareného časopiseckého produktu, akým bol Roháč, neskôr Nový Roháč a Extra Roháč.
Kniha nebude predávaná cestou predajní IKARU, pretože je o ňu veľký záujem najmä zo strany niektorých knižníc a tiež od autorov, ktorí ju v rámci jej obsahu prezentujú a venujú ju známym ako prezent. Kniha nie je biznis, jej cena je stanoená na 22 eur + 2 eura balné. Číslo účtu nášho občianskeho združenia Humorikon je: IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499.
Milan Kenda, spisovateľ a recenzista
