Dnes aktuálne spisovateľ Milan Kenda aj o novej knihe kolegu Jozefa Bilyho

VŠETKY CESTY VEDÚ DO RÝMU

Vydarené satirické rýmobranie

Nová kniha Jozefa Bilyho Všetky cesty vedú do rýmu je postavená na rezkých rytmoch, no predovšetkým na rýmoch. Dôsledné a vydarené rýmobranie, rýmový rytmický festival. Rýmovica ostrostrelca Jožka Bilyho. Sú to rýmy renomovaného humoristu a satirika, schopné podráždiť nejedného literárneho nepodarenca, mordujúceho sa nad počítačom a hľadajúceho, čo by mohol Bilymu vyčítať a vo svojom úradne pridelenom kresle v nejakej komisii naostatok spočítať. Pretože úspech je červená matéria nielen pre býkov v aréne, ale najmä pre volov vo vycenzurovanom bazéne.
Neobyčajne usilovný a vtipný zvolenský satirik Jozef Bily, úspešne vysielajúci pelotón svojich kníh do terénu a masívne publikujúci v Literárnom týždenníku, Bumerangu a Kocúrkove, môže byť ľahko zasiahnuteľný bumerangom Kocúrkovčanov. Ale táto knižočka vznikla vďaka finančnej podpore mesta Zvolen, čo svedčí o ušľachtilom a vďačnom prístupe i postupe tamojších primaciálov. Žeby už prestal platiť môj aforizmus o tom, že nevďak svetom vládne a Slovenskom priam lomcuje? Rozhodne tu zablikalo svetielko na konci tunela a my sme zrazu svedkami pozitívneho javu, typického najmä pre škandinávske krajiny a Japonsko. Mesto Zvolen i košické Vydavateľstvo elfa, obaja majú sa čím hrdiť.
Bily je vo svojom rýmovaní dôsledný. Zakomponoval rým do hlavného titulku vo vtipnej obmene príslovia o cestách do Ríma, ale aj do troch sekvencií knihy: Maškrty a škrty zhora, Maškrty a škrty zdola a Veršíčky na školské perličky. Štvrtou a poslednou sekvenciou knihy sú Epitafy, ktoré si vystačia bez rýmového prívesku. Takmer všetky útvary tejto knihy sú štvorveršia, čo svedčí o obdivuhodnej štrukturálnej disciplíne autora a zámere povedať a zachytiť všetko čo najstručnejším spôsobom. Tri sekvencie sú dôsledne satirické, ale Veršíčky na školské perličky sú vlastne tzv. žiakopoprekrúcadlá, obľúbené najmä autormi s pedagogickými zážitkami zo šokov zo študentskej uletenej fantázie, knokautujúce logiku a realitu. Popri Jožkovi Bilymu sa často tejto špecialite venuje Milan Lechan.
V takýchto recenziách zvyknem uvádzať, citovať vzorky, chuťovky. Tu je mi ťažko, najradšej by som vybrakoval celú Bilyho knihu. Ale znásilním sa a podriadim sa priestorovej diktatúre. Takže vypíšem z každej sekvencie po jednej chuťovke. Prvá: KEĎ / Keď mu vládnu / odroni, / ľud veľa sĺz / vyroní. // Druhá: PRIROVNANIE / Niektorí ľudia / ako psy sú. / Nie takí verní / – ale hryzú. // Tretia: Krabičky sú celkom / malé deti kraba. / Letuškou je každá / prelietavá baba. // Štvrtá: EPITAF VODCU / Každým dňom i / nocou / opíjal sa / mocou.
Potiaľto citácie chuťoviek. Uvedomujem si, že som tu spáchal pre mňa trochu netypickú recenziu, akoby s kabaretným tónom. Teda dosť veselo o veľmi veselej knihe, ktorou nás obohatilo /vychádzajúc zo šarmantnej ponuky Bilyho/ košické Vydavateľstvo elfa a dalo ju ilustrovať Helene Turčanovej. Na záver si na adresu tejto novinky zarýmujem sám: Poteší nás to, / aspoň verbálne, / keď viac sa nedá, / je to normálne!
Novú knihu Jozefa Bilyho VŠETKY CESTY VEDÚ DO RÝMU recenzoval Milan Kenda

 Ekologizmy

Ochrana prírody a turistický ruch nie sú nezlučiteľné živly, ako oheň a voda. Pri vyváženom, múdrom a citlivom spojení vzniká čosi ako symbolický parný stroj, obrovského profitu zdroj. Hocikde v Európe to vedia, len my nie!
Prekvapujúci vývoj: Tankery začínajú byť pre Zem nebezpečnejšie než tanky!
Netrhajte snežienky, aby nám nezostali iba v poézii!
Herbicídy sú jedovaté látky na rýchle zabíjanie buriny a pomalé zabíjanie človeka.
Poľnohospodárska chémia – spásna pôžička s úžerníckou daňou.
Niektoré katastre sú učinené chatastre.
Rozbor piesne „Sedí sokol na javori“ po roku 3000: 1. Čo bol sokol? 2. Čo bol javor?
Ako dosiahnuť, aby sa naši turisti v rezerváciách správali rezervovane?
Ľudská hlúposť v ničení životného prostredia určite prežije aj rok 3000, pokiaľ v ňom bude ľudstvo ešte existovať.
Romantiku plavenia koní vystriedala realita šampónovania áut.
Rozhľadený tmár? To je človek, ktorý šetrí elektrinou.
Podľa hlásení zo salašov kántri u nás ovce rovno medveď grizly, prípadne ešte mohutnejší kodiak.
Prekresľovanie impozantných hríbov z atlasu do atlasu vytvára ilúziu, že hríby naozaj existujú – aj pre teba, aj pre mňa.
Moja záhrada! To je neraz familiárny názov pre kúsok džungle.
Načali to Turci a dorazili postpubertálni vandali.
Slnko je vraj dobrý lekár, lebo mu netreba vopchať do vrecka obálku. Lenže čo s tou ozónovou dierou?
Na rozdiel od pernatých dravcov nehrozí dvojnohým dravcom vyhynutie. V baskervillskom kapitalizme skôr premnoženie.

 Epigramáž

Naša Kleopatra
Nafarbené oči,
odfarbená hlava.
Ten kto ju zočí,
grandom sa stáva.
Rada sa v baroch baví,
po flámoch býva chorá.
Nerada varí kávy.
Najradšej direktora.

Riaditeľský epigram
Stresov, intríg bude!
Dlhé porady!
Lenže v teplej búde
reťaz nechladí.

Remeselnícky song
Toto že je dielo
našich zlatých rúk?
Túto hrôzu spáchal
necitlivý drúk!

Príbeh otroka
Bol raz jeden pán
a ten pán mal plán
v hlave už od rána.
Od ďalšieho rána
v hrsti mal plán pána.

Farizeji
Tľapkajú talent po chrbtici
kritici tuční, ružolíci,
prosperujúci, bujarí.
Snáď sa im schromiť podarí
ruku, ktorá tak skvele píše.
Memoáre už nedopíše!

Odovzdávanie skúseností
Každý novinár vám povie rád,
ktorý titulok je ten pravý.
Veď čože zlého mu to spraví?
Sám ho použil už tisíckrát.

Rozdiel
Chodiť včas je vlastnosť kráľa.
Meškať – vlastnosť honorára.

Milovnícky song
Našinci milujú
tie nemé tvory!
Ľúbia ich dobráci,
ba aj potvory.
Vezmú ich na balkón,
vpustia do vane.
Milujú najmä tie
ugrilované.

Len rozvahu!
Pošpinil ťa holub?
Nie je dôvod k bôľu.
Nebuď hlava chorá,
veď to prišlo ZHORA!

Redakčné ultramikropoviedky

Píšem v redakcii
Píšem celoročné hodnotenie
nášho redakčného tímu.
Opísal som
všetky chvály z vlaňajška
a pridal tohtoročné.

Dobrá rada nad platinu
Ak nechcete, aby vás
obviňovali z grafomanstva
a nátlaku na redakcie,
potom im zaimponujte tým,
že pri písaní umelecky
nedokončíte myšlienky.
Toto obmedzenie
je skôr požehnanie!
Veď takto vlastne
nejaké myšlienky
ani nemusíte mať.

Na pamiatku tých,
čo si iba odskočili
Dnes si už nevieme zvyknúť,
že niekto naozaj zomrel.
Máme pocit,
že si iba odskočil
do bistra za rohom
a že sa o chvíľu vráti,
aby nezmeškal
šéfredaktorovo
zemetrasenie.

NAMIESTO FEJTÓNU

Malý príbeh o Rudolfiane a vystrašenom astrológovi

„Ráčili ste ma zavolať, Veličenstvo?“ zašepkal pozláteným črieviciam Jeho Veličenstva Rudolfa II. dvorný astrológ v hlbokej poklone.
„Môj milý malý magisterko, aké osudy nám veštia nebeské pohyby hviezd? Či azda zabudli bohovia na Nás? Alebo na Nás zabúdaš iba ty, vypĺznutá tučná myš z hradných katakomb?“
„Bohovia nezabudli na cisára cisárov, Veličenstvo! Sú Vám stále priaznivo naklonení. Až sa raz zlovestný Sírius skloní k polnočnej strane…“
„My ti však nie sme priaznivo naklonení, ty šarlatán. Daj si pozor, aby tvoja stálica nezapadla za obzor ako kométa, ty trubadúr špekulantov!“
„Sírius nie je hoden Vášho jasnozrivého oka, Veličenstvo. Sírius je chladný démon, pokým Vy ste najosvietenejší panovník, plný milosti.“
„Máš pravdu, pretože klameš, Satanov komorník! Na tomto nebi pochmúrnej severnej pologule niet jasnej hviezdy pre Nás. Ale to sa musí zmeniť!“
Cisár vstal z trónu. Jeho prstene so smaragdami a zafírmi sa zrazu zablysli na golieri čierneho plášťa guľatého astrológa.
„Počúvaj, ty priekupník s hviezdami, čo chce od teba tvoj Pán a Mecenáš. Hviezdu! Hviezdu pre cisára Rudolfa! Hviezdu jasnejšiu ako je Naše čelo v radovánkach. Hviezdu, akú doteraz nevidel svet. Božstvo zasvätené v pokornej úcte Nám, cisárovi rímskemu, kráľovi českému a uhorskému. Hľadaj, a Boh i Satan nech ti slúžia! Zapíš si za uši, ty sírny smrad, ty polnočná príšera, ty zhnitý koreň mandragory, ty babrák! O jednu hlavu menej… alebo o jednu hviezdu viac!“
„Stane sa, Veličenstvo!“ zašepkal hrôzou priškrtený hlas dvorného astrológa pozláteným črieviciam cisára Rudolfa II.
Tak bola objavená Rudolfiana. Tú hviezdu videl iba zrak, pre ktorý bola určená. Darmo by ste ju hľadali v hviezdnych mapách, ale vždy, keď treba, ju znova a znova objavujú vystrašení dvorní astrológovia všetkých čias a pomenúvajú ju nemenej aktuálnymi menami, ako bolo kedysi meno Rudolfiana.

Milan Kenda

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments