Dnes aktuálne, už nežijúca slovenská umelecká legenda Viktor Kubal

Vážený pán Kupecký,
pri príležitosti nedožitých stých (100.) narodenín nestora slovenského humoru majstra Viktora Kubala (narodil sa 20. marca 1923) vydáva Slovenská pošta poštovú známku! Autorom emisie je akademický maliar Karol Felix. Posielam link kde sa dá pozrieť dizajn – https://www.pofis.sk/katalog/produkty/znamka 1997-2023-osobnosti-viktor-kubal. Číslo emisie 791, dátum vydania 20. 03. 2023, nominálna hodnota 0.75 eur.
Veronika Vančová, POFIS, Slovenská pošta.

Viktor Kubal je nielen zakladateľom slovenského animovaného filmu, ale od polovice 60. rokov 20. storočia aj jedným z významných predstaviteľov svetového animovaného filmu. Patrí medzi najvýznamnejších tvorcov modernej karikatúry. Narodil sa 20. marca 1923 v dedine Svätý Jur neďaleko Bratislavy a od detstva zobrazoval svet, ako ho videl on, prostredníctvom kresieb. Jeho životné smerovanie ovplyvnilo kino, kde sa po prvý raz stretol s animáciou vo forme premietaných kreslených grotesiek. „Azda najväčší šok v živote som zažil, keď som uvidel v kine kresbu, ktorá žila,“ povedal o mnoho rokov neskôr. Mal iba 12 rokov, keď nakreslil tušom na umytý celuloidový pás tank idúci cez prekážky a štart lietadla, ktoré sa snažil rozpohybovať. Krátky čas navštevoval filmový kurz v Škole umeleckých remesiel v Bratislave, ktorý viedol Karel Plicka. V kreslení sa zdokonaľoval počas štúdia na vyššej škole stavebnej a SVŠT. Hneď po maturite nastúpil v roku 1942 do Ústavu pre školský a osvetový film – Školfilmu, kde natočil svoje prvé animované filmy Únos (1942), Studňa lásky (1943), Tajomný dedo (1946) či Hurá na nich (1946). V 50. a 60. rokoch 20. storočia pracoval ako technický redaktor v satirickom časopise Roháč a prispel k jeho výtvarnému profilovaniu majstrovským precizovaním formálnej jednoduchosti karikatúry s realistickým odpozorovaním a hĺbkou výpovede. Od roku 1965 pracoval v Štúdiu animovaného filmu v Bratislave. Začínal niekoľkominútovými monotematickými filmami „Biely a čierny“ (1965), „Zem“ (1966), pokračoval animovanými seriálmi o „Dite, Petrovi, Janovi, Jankovi Hraškovi, Deduškovi“ až k celovečerným animovaným filmom „Zbojník Jurko“ a „Krvavá pani“. Rozsiahla je aj jeho televízna animovaná tvorba, napríklad cykly rozprávkových večerníčkov „Puf a Muf“ (1971 – 1973) a „Panák z križovatky“ (1980 – 1981).
Osobitosťou jeho tvorby je, že je zväčša nielen autorom výtvarných a animovaných návrhov, ale aj autorom námetu, scenára a režisérom, niekde dokonca aj kameramanom a strihačom. Tak vytvoril aj svoj prvý slovenský celovečerný animovaný film „Zbojník Jurko“ (1976), rovnako „Krvavú pani“(1980) a posledný rozsiahlejší titul „Marcipánová komédia“ (1987). Celkove natočil 214 animovaných filmov, z ktorých mnohé získali významné ocenenia doma i v zahraničí a uviedli ich vo vyše 70 krajinách. Zúčastnil sa na desiatkach individuálnych i kolektívnych výstav karikaturistov i autorov výtvarných návrhov. Okrem rozsiahleho seriálu Vaša Dita v týždenníku Roháč dlhé roky prispieval do satirickej relácie bratislavského rozhlasu glosami pod názvom Čo vŕta Viktorovi Kubalovi v hlave. Je autorom knižiek „Výlet Toma Pilbyho“ (1962), „Otcovia a deti“ (1963), „Vaša Dita“ (1965), „Ja a môj brat“ (1967) a mnoho ďalších ilustroval. V roku 1981 stál pri zrode festivalu Kremnické gagy a stal sa prvým rektorom imaginárnej Univerzity humoru a satiry, ktorá bola zároveň založená. Zomrel vo veku 74 rokov 24. apríla 1997 v Bratislave.

Zo spomienky na majstra Kubala, z pera humoristu Milana Kupeckého

Moje spomienky ako humoristu sú na majstra Viktora Kubala stále živé. Bol som jeho vyznávačom i obdivovateľom zároveň, vrátane jeho tvorby. Spomienky na neho budú vo mne rezonovať do konca života. Som rád, že patrím medzi tých, ktorí mali možnosť aspoň občas sa s ním stretnúť. Bol to veľký, myšlienkovo a intelektuálne bohatý, hlboko veriaci človek.
Stretnutia s ním boli pre mňa nielen obohatením ale i nevšedným zážitkom. Osobne v redakcii Nového Roháča, na Teslovej ulici v Bratislave, kam pravidelne nosil obrázky – karikatúry, svoje malé umelecké dielka. Utkvelo mi v pamäti, ako často (s jeho typickým a príslovečným úsmevom na perách a s dávkou irónie), už pri vstupe do dverí sa spýtal: – Ešte vychádzame? Podobne ako všetci humoristi, vrátane nás v redakcii, i on intenzívne prežíval problémy, ktoré vydávanie tohto periodika sprevádzali, až do jeho zániku. Majster Kubal, tak ako sa zračilo aj z jeho humorne ladených obrázkov, mal vždy dobrú náladu sprevádzanú šibalským úsmevom. Bol tiež dobrým rozprávačom zážitkov pre vďačných poslucháčov. Pamätám si na jednu z jeho príhod… Vraj, keď raz išiel po ulici, zrazu zazrel v zrkadle skleného výkladu človeka, ktorý mu bol veľmi nesympatický. No, keď sa lepšie prizrel, zistil, že je to vlastne on sám.
Nasledoval srdečný smiech. Aj taký bol majster Viktor Kubal. Táto príhoda svedčí o jeho schopnosti sebairónie, nadhľadu a duchaplnosti. Mal vrodenú skromnosť, a preto sa za žiadnu „celebritu“ nepokladal, navyše bol vlastencom, človekom s národným cítením.
Po skone tohto velikána, umelca svojej doby a času, v ktorom žil a tvoril, zostalo doteraz veľké vákuum, ktoré stále v satiricko – umeleckom prejave a tvorbe výrazne na Slovensku cítiť. Je to absencia ducha a vtipnej myšlienky, trefnej satiry veľkého formátu, druhu umenia, ktoré prezentoval. Aj na tom našom malom Slovensku vyrástlo vždy veľa umeleckých osobností, no dovolím si tvrdiť, že majster Kubal, o ten pomyselný kúsok nad ostatnými vyčnieval.

Viktor Kubal

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments