Vladimír Javorský v 1967 – 70 študoval na strednej škole v Žiline, 1970 – 75 na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Po štúdiách pôsobil v roku 1976 – 78 ako dramaturg a režisér v Bábkovom divadle v Žiline, kde od 1978 žije v slobodnom povolaní. Autor viacerých bábkových hier (Kamenný chlapec; Tri bábkové scénky, obe 1978; Rozprávky z koberca; Drak na nedeľné odpoludnie, obe 1979 a i.), televíznych scenárov (Volám sa Tina, 1977; Tajomstvo Šturmovika, 1978; Porozmýšľaj a napíš, 1979; Vynálezy hodinára Aurela, 1984; Mladí na sídliskách, 1987; Patty a Fatty, 1992 a i.) a rozhlasových hier (Zem v pohybe, 1977; Podiel zo šťastia, 1978; Pramene živej vody, 1984 a i.). Množstvo humoristických poviedok, fejtónov a aforizmov uverejnil v Slov. rozhlase, novinách a časopisoch. Ilustroval niekoľko knižných publikácií. Pôvodným povolaním je televízny a filmový scenárista. Autor množstva televíznych a rozhlasových hier a scenárov publicistických žánrov. Venuje sa písaniu poviedok, fejtónov a aforizmov. Je úspešný aj ako výtvarník, najmä na poli kresleného humoru a knižných ilustrácii…Jeho literárne a výtvarné dielo je špecifické ako v žánrovosti tak i po formálnom spracovaní. je nositeľom viacerých literárnych cien i cien za výtvarnú tvorbu. Vlado Javorský je ženatý. Žije a tvorí v rodnej Žiline.
Humoreska
MAL SOM SEN…
Teda, to bol ale sen! Urobili ma „pánombohom“ na matičke zemi. Síce na maličkom fliačiku zeme, ale lepšie ako nič. A povedali, choď a množ sa…Čo by som sa množil? Deliť sa o majetky? To odo mňa chcieť nikto nemôže. Vraj sa musím zapísať do dejín! Ľudstva i božstva…! Preštudoval som si bôžika, čo vládol predo mnou, čo prišiel o korunu aj o kvetinku. On chcel testovať ľudí za desiatky miliónov! Len si to predstavte, takto oberať ľudí o ilúzie a peniaze! Kvôli jednému vírusu, a čo potom ak sa ozvú ďalšie vírusy? Ja som na to išiel pragmaticky. Zistil som si, že onen vírus spôsobuje stratu chuti a čuchu…Treba z toho vychádzať, povedal som si. Načo testery za milióny, keď stačí otestovať čuch…?! Dal som si môj patent patentovať. Zisk je za nápad, nie za lopotu! Viď Billko od Gattesov…A tak som dal za pár chechťákov nakúpiť na testovacie miesta fľašky so slivovicou. Jedna fľaška na jedno testovacie stanovisko. Ľudia stáli poslušne v rade a veliteľ práporu im dal čuchnúť. Kto povedal, že je to slivovica, je zdravý! A šup s ním na pánske! Kto nič necítil, tiež na pánske, ale až o týždeň. Aby mi nevyčítali, že si nevšímam marginalizovanú početnú niekoľko stotisícovú menšinu, namiesto slivovice som použil toluén. Cítiš toluén? Si zdravý ako repa! Necítiš toluén? Si napadnutý vírusom a do konca života nesmieš do roboty. To bol sen, poviem vám! A v druhom sne počítam s tým, že ma povýšia na väčšieho bôžika…Veď svet je veľký a ľudí pribúda! Možno priamo na „Úniovéhopánaboha…!“
Interview s autorom…
V čom je podľa vás najviditeľnejšia zmena v prístupe k tvorbe filmov dnes oproti minulosti? Prečo sa to takto stalo?
Umenie, teda i filmové, kopíruje daný stav sveta, v ktorom tvorcovia žijú a absorbujú všetky tie turbulencie, ktoré so sebou čas prináša. Ide o výpovedný proces, pretože vyjadriť sa ku všetkému, čo sa nás týka, je komplexný proces zaoberajúci sa vývinom spoločnosti. Z toho aspektu je prístup daný chápaním a možnosťami doby. W. Shakespeare spočítal, že je asi štyridsať deväť konfliktov, na základe ktorých je možné vystavať hru. Sú to konflikty v reálnom živote. Umenie sa snaží k témam, ktoré ponúka život, čo najbližšie priblížiť. Tvorba vychádza z poznania, lebo je v princípe predurčená zaujať nejaké stanovisko. Jasne, že tvorcovia musia plne rešpektovať poznanie svojho diváka, lebo hrozí, že v istej fáze nadčasovosti môže dôjsť k nepochopeniu diela. Stáva sa to často, a nielen pri filmovej tvorbe. Sú to aj romány či obrazy. Vidia ďalej, než je súčasník schopný absorbovať. Preto vidieť, že zmena spoločenskej klímy či potrieb sa v dielach odrážajú prioritne. Vývin je aj v prostriedkoch. Nemám rád slovo „angažovanosť“, hoci práve o ten postoj ide. Do akej miery nájdu tvorcovia odvahu rozprávať pravdivo a nebáť sa ísť do hĺbky konfliktov, ktoré tento svet trápia. A v tom vidím rozdiel medzi dielami minulosti a súčasnosti. V odvahe sa nebáť tém, čo spoločnosť trápia. A je ich naozaj nemálo.
Čím je to, že staré filmy, staré klasiky, ako napr. Winnetou, majú v sebe toľko posolstiev, toľko úžasných hlášok, ktoré sa divákovi dostanú do pamäte a formujú ho, kým v novšej dobe sa takéto filmy s popísanými atribútmi akoby až tak nedarí robiť?
Vychádzajme z istého princípu. V detstve sa deti dostávajú do kontaktu s rozprávkami, ktoré pôvodne ani neboli určené pre deti. Až začiatkom 20. storočia sa akýmsi umelým zásahom drsné texty „zjemnili“ a ponúkali sa deťom ako rozprávky. Večný boj dobra a zla. Ušľachtilé pohnútky kontra najdesivejšie ľudské vlastnosti. V rozprávkach sú posolstvá, ktoré sú akousi cestou k šťastnému životu. Dobro víťazí. Sám som si overil, že ak chceme vysloviť nejakú múdrosť či pravdu, najideálnejšou formou je humor. A sme pri Winnetuovi. Formou „nadsázky“ je množné povedať všetko. I krutú pravdu. Tiež treba brať do úvahy, že voľakedy sa veľa filmov nenakrúcalo. Bola jedna fabrika na sny, Hollywood a potom menšie kinematografie. Ak vidíme menej filmov, viacej si z nich zapamätáme. Dnes, pri distribúcii tisícok filmov je dosť nemožné nájsť si ten pravý pre svoj naturel a záujmy. Veď i filmy o Agentovi 007 sú len a len rozprávky pre dospelých. Žiaľ, arogancia moci, arogancia peňazí sa prenáša aj do arogancie na filmovom plátne. Najnovší Bond bude žena. S právom zabíjať udeleným Jej Veličenstvom. Neviem si to predstaviť, ale určite si svojich divákov táto rozprávka za stovky miliónov nájde. Ak, tak už aspoň zo zvedavosti. S nadmierou informácií funguje aj princíp ich gumovania. Stávame sa k dielam chladnejšími, rýchlo zabúdame. Stávame sa iba konzumentami. Dnes už mnoho ľudí o videnom filme nerozpráva, tak ako voľakedy.
Ako vidíte budúcnosť filmu, filmovej tvorby? Kde sa dá vybadať z dnešného diania vo filmovom svete, že sa môže posunúť?
Už teraz vnímam film, a teda i filmové seriály, ako nástroj odhaľovania dokonale skrytých tajomstiev spoločnosti. Odhaľujú, čo má byť skryté. Či už ide o intrigy pri voľbe prezidentov, o tokoch peňazí, o pohybe kapitálu a s tým spojenou kriminalitou. To všetko film mapuje, predostiera divákovi na premýšľanie. Spomeňte si na TV seriál Gomorra. Autor predlohy sa musí ukrývať, je pod ochranou, lebo odkryl to, čo malo byť tabu. A za to da draho platí! Budúcnosť filmu vidím v návrate k realizmu, k dielam zo všedného života. Ľudia už majú dosť pompéznych veľkofilmov, v ktorých nenájdu ani svoje trápenia, ale ani svoje sny. Dívajú sa na sny iných a to nie je zaujímavé. Budúcnosť vidím v komornosti. V príbehoch, ktoré sa nás týkajú každý deň. Chceme v príbehoch vidieť odpovede na naše každodenné otázky existencie. Toľko zabíjania vo filmoch je už neúnosné. Ak kopírujú život, je to smutné. Ak chcú byť iba originálne, je to o to smutnejšie. A filmy pre deti je kapitola hrôzy sama o sebe. Akoby americkí tvorcovia ani netušili, čo to deti sú. Násilie iba násilie, a to predkladajú ako zmysel existencie. Mladá generácia sa zmieta v chaose hodnôt. Umenie pre ne im ten chaos ešte zvýrazňuje. Žiaľ. Vyhovárame sa na dobu, ale nie sme schopní vyhovárať sa na ľudí. Vinníci sú anonymní!
Zhováral sa: Michal Albert
Za hrsť drobných
Ak na pohrebe plačeme, koho vlastne ľutujeme?
Svetu nerozumiem. Hodinky vám predajú, ale čas k nim už nie.
Príroda je jedna veľká lekáreň. Raz aj ona bude na recept s doplatkom.
Človek ocení lásku až vtedy, keď príde na to, koľko ľudí ho nenávidí.
Robte si, čo chcete, ale lev vám z ruky zobať nebude!
Nie je dôležité mať vo všetkým prsty. Stačí nastavená dlaň.
Oči majú dokorán nie tí, čo vidia, ale tí, čo si z videného vedia urobiť názor.
Vlado Javorský
——————————————————————————————
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránok. Mimochodom, zaznamenali sme vyše 23 500 vzhliadnutí !!!
Môžete tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
———————————————————————————————————————
