Na margo dňa…
Mamo, človečina tu smrdí…!
Tak, teda z rozprávok sme vyrástli, ale nie z bájok, čo nám svet podsúva. Z bájok ako sa zdá, nikdy nevyrastieme…Prečo aj? Králi sa rodili a korunovali po dedičnom práve. S tým sa nedalo nič robiť. Kráľ mohol byť krivý, schizofrenický, psychopat, ale…bol to kráľ! Ľud kráľov miloval iba na príkazy, najmä ak mu pohrozili sťatím. Tak sa riešili problémy s opozíciou. A ešte sa upaľovalo, lebo niekto a niekedy „realityšou“ na zábavu slabomyseľného ľudu musel vymyslieť. Iným staviame pomníky, svätíme dni nič nerobením, ale obetiam fanatickej honby za bosorkami nevenujeme ani len minútu ticha. A cirkev len zatĺka a zatĺka, lebo je podobným vyčíňaním v histórii ľudstva priam tehotná. Plné svedomie napáchaných hriechov a zmarených osudov. A tu som pri koreni problému. Vládli nám a vládnu ľudia, čo by mali radšej kráčať v tme a po kanáloch, než aby stáli na výslní. Ľudia, čo vedú svet do záhuby. Naivne sa domnievame, že za všetko môžu peniaze a moc…Nie, za všetko utrpenie na svete môže človek! Iba človek a jeho chorá, ctibažná duša…! A dívame sa na tie tváre na obrazovkách tabletov, PC monitorov, na obrazovkách televízorov. A ešte ich nebodaj ľutujeme, že nebudú vedieť ako na tom sú, keď tie nimi predplatené výhry sú neisté…Čas ukáže, čas preverí, ale to nie je útecha, lebo čas pre človeka nepracuje. Nie je jeho dobre zaplatený vazal. Budúcnosť majú v rukách tí najhorší z najhorších. Zlepenci fanatizmu, chorej túžbe po moci, ľudia, ktorí bez predplatenej imunity by už veľmi skoro skončili za mrežami, či duševní eunuchovia. A žiadna iná voľba nablízku…Žiadna nádej, že niekto bude chcieť zmeniť ,aspoň pokusom sa vynasnažiť zatvárať nožnice sociálnych rozdielov. Slnko sa stráca z oblohy, chmáry na oblohe i na čelách. Vôbec sa nečudujem rozčarovanému Slnku, ktorý ukladá svoju zlatú hlavu do lona svojej matky a šepká…Mamo, človečina tu smrdí…
ZA HRSŤ DROBNÝCH…
+ Niekto musí stáť v čele a vystrkovať rožky. Tí múdrejší stoja za ním, aby ich utajili.
+ Každé manželstvo musí mať tajomstvo. Inak by sa nebolo o čom hádať.
+ Skutočná núdza prichádza až vtedy, keď sa voda po holení použije ako aperitív.
+ Dievčatá sú závislé na mobiloch, a ešte od tisíc priateliek, ktoré o tom musia vedieť.
+ I napriek tomu, že sa tieň minulosti za nami vlečie, neutečieme mu i napriek rýchlosti, akou starneme.
+ Nové šaty si možno vymodliť, alebo vyplakať. Najlepšie na mužskej hrudi.
+ Nič tak neosvieži pamäť ako argument, že nikto iný sa o tom nedozvie.
+ Pri nebeskej bráne som si všimol tlačenicu. Žeby už bolo peklo preplnené?!
+ Vodka je čistejšia než voda, a pritom som nikdy nepočul o čističke vodky!
Vlado JAVORSKÝ
