Dnes aktuálne Vladimír Javorský, spisovateľ, scénarista, ilustrátor, humorista a karikaturista

Fejtón

…akoby film HUD vznikol dnes!

Po rokoch som si opäť pozrel americký film HUD, ktorého scenár mi pripomínal diela Steinbecka či Sallingera. Písal sa rok 1963 a vo filme z prostredia chovnej farmy hovädzieho dobytka exceloval Paul Newman./ Herec so slovenskými predkami./ Prečo Hud? Inak meno kontraverzného hrdinu. Akoby som sa ocitol vo virvare súčasnosti. Na dobytčej farme zahynula krava na neznámu chorobu. Štátny veterinár odobral vzorku a dal kravy do karantény na niekoľko mesiacov…Karanténa!!! Nič vám to nehovorí? Kravy sa mali čulo k svetu. Nejavili známky slintavky ba ani krívačky. Napriek tomu štátna veterinárna správa vyhlásila epidémiu! So smutným koncom. Utratiť niekoľko sto kusové stádo dobytka! Aké príznačné pre súčasnosť! Hlavný hrdina HUD hovorí…Spoločnosť žije z epidémii! Môže nafukovať ceny ako sa jej zachce a zobrať si čo chce…Citujem slová z filmu. Starý farmár netušil, že pod trávou pasienkov sa nachádza ropa! A sme doma! Epidémia ako nástroj likvidácie pre ešte vyššie zisky. Z ťažby ropy…Do vykopanej jamy nahnali stovky kusov dobytka a postrieľali. Veľmi silná filmová i citová scéna. Starý poctivý a čestný farmár umiera. Vzali mu všetko, vzali mu nádej života. Hud iba lakonicky hovorí…Skôr či neskôr sa každý slušný človek vnorí do bahna sveta a zašpiní sa…O čom je reč? O aktuálnej situácii, o morálnom bahne mnohých našich súčasníkov. Film HUD predbehol dobu. Pandémia ako nástroj. Na ovládanie a bohatnutie…A padanie do morálneho bahna…
(Písal sa rok 1963…)

 Vladimír Javorský je jeden z ďalších posledných mohykánov slovenského humoru, dramaturg, scénarista a publicista je Vladimír Javorský zo Žiliny. Narodil sa v roku 1952. Po skončení štúdií na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scénaristiky Vysokej školy múzických umení v Bratislave pracoval dva roky ako dramaturg a režisér v Bábkovom divadle v Žiline, potom prešiel do slobodného povolania. Je autorom viacerých bábkových a rozhlasových hier a televíznych scenárov, okrem toho napísal množstvo humoristických poviedok, fejtónov a aforizmov, známy je aj ako karikaturista a nedávno sa po dlhšom čase vrátil k poézii…Žije a tvorí v Žiline.

Rozhovor s Vladom Javorským: o umeleckej tvorbe, o kráse prírody aj o nepoučiteľnosti ľudstva…

Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta

Ján Maršálek: Pán Javorský, viem, že stále tvoríte, kreslíte, píšete – prejavujete sa v niekoľkých oblastiach umenia. Čomu sa venujete v týchto dňoch?

Vlado Javorský: V súčasnosti sa aktívne venujem dokončeniu svojej štvrtej knižky aforizmov Za hrsť drobných IV. Je to mravčia práca, vybrať z tisícok viet „najmúdrejšie a najvtipnejšie“. Ponechávam na čitateľovi, aby to posúdil. Knižka by mala mať okolo 500 aforizmov. Pravdepodobne si ju budem aj sám ilustrovať, také bývajú neraz požiadavky vydavateľov. Venujem sa aktívne kreslenému humoru, každý deň prinesie nové a inšpiratívne témy. Osobne to za prácu nepovažujem, je to relax. Dokončil som poznámky na divadelnú hru, ktorú píšem pre Komorné divadlo v Martine. Čakám na jesenné daždivé počasie a monodrámu hádam konečne dám dohromady. S umením to je ako s ovocím. V autorovi téma i príbeh musí dozrieť. Očakávam vyjadrenie z istého renomovaného vydavateľstva k môjmu románu Noah. Búrlivé reakcie okolia na rukopis mám šťastlivo za sebou. A poézia? Niečo dokážem vyjadriť kresbou, niečo pár slovami, ale humoristi nie sú len plodnicami srandy. Sú to vnímaví a citliví ľudia. Preto tá poézia, ale tá potrebuje viac inšpirácie, viac intímnych prežitkov a duchovných zážitkov. A tie nebývajú chlebom každodenným, i keď ako by sme po nich túžili. Sú nám podávané po kvapkách…

J. Maršálek: Tvorivý človek vytvára krásu, ale ju i vyhľadáva, inšpiruje sa ňou. Nevyčerpateľným zdrojom podnetov je príroda. Súhlasíte? Nachádzate si čas na prechádzky či vychádzky, výlety či túry, túlanie sa krajinou? A kde všade nachádzate krásu?

V. Javorský: Múdry považuje čas za najcennejšie, čo máme grátis. Využívam ho rovnomerne na tvorbu i na oddych. S manželkou Marcelou trávime veľa spoločného času prechádzkami, nákupmi, a ak počasie dovolí, veľa cestujeme. Zatiaľ vyhľadávame čarovné zákutia našich miest, vychutnávame si tamojšie gurmánske špeciality a v neposlednom rade trávime dosť času na túrach. Slovensko je nádherná krajina. Istú čas detstva som strávil v srdci Nízkych Tatier, spolu s istým českým fotografom som prebrúsil Veľkú Fatru, hrebeňovky majú svoje čaro a srdcu blízka mi je Malá Fatra. Tam sa vraciame, vyberáme si náročné terény, až nám je niekedy do zúfania, ako nás bolia nohy. S úsmevom…Pri nakrúcaní seriálu Encyklopédia Slovenska, ktorý som písal rok a nemenej toľko i nakrúcal, spoznal som skoro každý kút našej vlasti. Hory, kultúrne pamiatky, hrady…S filmárskym „náčiním“ obťažkaní sme so štábom liezli neraz tam, kam sa iní nedostali. Paradoxne necítim únavu, na akú sa sťažuje moja generácia.

J. Maršálek: Popri kráse prírody nemôžeme nevidieť tiež jej silu, niekedy ničivú, ako aj klimatické zmeny, respektíve vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie. Ako vnímate tieto problémy?

V. Javorský: Príroda je mocná, hovorieval chirurg, ktorému som pri operáciách asistoval. Príroda žije svojím životom. Hanobíme ju odpadkami a zlými zásahmi, akoby sme nevedeli, že nám to raz vráti! Dali sme ornú pôdu chamtivcom a nie roľníkom. Tí sa o pôdu starať nevedia, len ju žmýkajú vo výnosoch. Prvý lejak zaplaví najbližšiu dedinu ornicou… Príkladov sú stovky. Prestali sme regulovať potoky, starať sa o lesy. Rúbeme ako po nebohom, nejeden si namýšľa, že rubáš má vrecká. To sú tie klimatické zmeny. Znečistený vzduch a voda. Kráčajú s nami dejinami. Nehovorí sa v Biblii o potope sveta? Zem odkryla dôkazy, potopa musela byť naozaj veľká. Prírodná katastrofa zmietla z planéty obrie zvieratá, vo veľmi krátkom čase vyhynuli neandertálci. Najväčší dobyvateľ území Džingischán nešiel po zlate. Klimatické zmeny, najmä sucho, spôsobili, že jeho ľud a stáda nemali potravu. Migroval, ako aj celé národy…Prirodzený jav. Túžba prežiť je rečou matky prírody. A už sami vnímame dopad tých negatívnych zmien. Ľudia z oblastí subtropickej Afriky, Etiópie či Eritrei odchádzajú prežiť. Otázkou je, či prežijú tí, ktorí im teraz podávajú pomocnú ruku. Obávam sa, že nie…

J. Maršálek: Súčasnosť – to už hádam nikto nespochybňuje – sa nesie v znamení krízy, ktorá dostáva rozličné prívlastky: ekonomická, politická, kultúrna, hodnotová, celospoločenská… kríza migračná. Popritom sa stále vo svete rozhárajú menšie či väčšie vojnové konflikty. Nepoučili sme sa? Je ľudstvo vôbec schopné poučiť sa?

V. Javorský: Žiadna migračná kríza nejestvuje. Ide o vopred pripravenú a sofistikovanú inváziu. Dokonale logisticky a finančne zabezpečenú. Za všetkým hľadajme peniaze, myslím na zisky. Imigrácia, najmä z Afriky, priniesla pár jedincom miliardové zisky bez ohľadu na dôsledky. Finančný kapitalizmus nabral druhý dych. V Afrike vojna nie je. Kmene sa medzi sebou klbčia tisíce rokov. So stratami, tak to v boji o prežitie funguje. K prameňu prichádzajú ako prví nie tí najsmädnejší, ale najmocnejší. Taká je hierarchia v prírode. Iným príkladom je Sýria. Vie vôbec niekto, že v podstate občiansku vojnu rozpútali klimatické zmeny? Farmári ubíjaní suchom a nedostatkom vlahy zúfalo prosili vládu o pomoc. Nedočkali sa, a tak začali migrovať do miest opúšťajúc vyprahnuté polia a pastviny. Tam medzi domácimi a novousadlíkmi vznikali trenice…Svoju polievočku si prihriala i nenávisť medzi sunnitmi a šiitmi. Základ každej vojny. K tomu sa prilepia mocenské záujmy nadnárodných spoločností a veľmocí. Každá vojna sa raz skončí a ľudia sa inštinktívne navrátia do svojich rodísk a domovov. Je úžasné, čo človek dokáže postaviť medzi dvoma vojnami, aby to potom mohol opäť zničiť! Bývalé koloniálne štáty, akými sú Británia, Francúzsko, Holandsko či Belgicko majú s multikultúrou už nejaké skúsenosti. Zvláštne, že nič nepodnikajú v tom, aby sa zachovala ich vlastná kultúra. Doplácajú na najväčšiu udalosť dvadsiateho storočia. Pád kolonializmu! Oslobodila sa miliarda ľudí. V prvopočiatkoch ich sloboda zaskočila i dezorientovala. Ako tomu bolo u nás po roku 1989…Zistili sme, že sloboda je v podstate najväčšia nesloboda! Tak to vidím ja. Ľudstvo je nepoučiteľné! Tie konflikty na rôznych častiach planéty sú ako ventil. Vypúšťajú paru – a stojí za zmienku, že každá vojna či vojnové konflikty posúvajú svet dopredu. Vo vývoji technológií, v inováciách, vo vnímaní zmien, ktoré nutne prichádzajú. Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta. Zdôrazňujem, že ľudstvo nemá pamäť, preto robí stále tie isté chyby. A samozrejme na to dopláca.

J. Maršálek: So spomenutými problémami (klimatické zmeny, politická nestabilita, vojnové konflikty) súvisí už tiež spomenutý migračný pohyb. Nelegálna migrácia si zrejme vyžaduje iný prístup kompetentných ľudí a inštitúcií, než aký sme videli doteraz. Nemáte pocit, že migrácia sa namiesto vecného riešenia ideologizuje a zneužíva na politické ciele?

V. Javorský: Otázkou je, kto sú tí kompetentní… Kde sú, kde sídlia, akú majú informovanosť a moc? Brusel a jeho úradníci sú brzdou vývoja. Po prečítaní knižky Patricka Buchanana Smrť Západu mi bolo jasné, že vývoj Európy vedie ku skaze. Čo sme storočia budovali, je preč. A to všetko kvôli falošnej pseudohumanite. Prestali fungovať pravidlá a morálne kódexy. O tom to je…Mocenské ciele sú evidentné, ale nepochádzajú z vôle Európy. Ani z Východu…!Vieme presne, kto organizuje vraždenie politikov, kto rozdúchava plamene konfliktov. Napriek tomu sa zabávame veľkosťou uhoriek či tvarom banánov. O tom je Brusel. Najskôr k nám imigrovali myšlienky o zjednotení noriem, potom prišli príkazy, zákazy, a napokon nám hrozia sankcie a pokuty. Prečo? Že chceme žiť v mieri v krásnej a čistej krajine s kresťanskými hodnotami? To nám chcú vziať, mali by sme si to uvedomiť a zaujať nekompromisné stanovisko. A to sú aj politické ciele, nielen záujmy finančných skupín. Nejaký čas som pobudol v Nemecku a chápem, ak tí, čo prví podali pomocnú ruku imigrantom, sú aj prví, čo dvíhajú varovný prst. Nie, nie sú to iba médiami proklamovaní pravicoví radikáli! Je to názor súčasného nemeckého občana. Kvôli imigrantom odchádzajú z Nemecka českí lekári a zdravotné sestry. Za nižšie mzdy, ale do bezpečia…! Signál! Na zbrojenie vydáva svet miliardy. Proti komu sa arzenál zbraní použije? Vojenská doktrína hovorí, že územie sa považuje za dobyté, až keď po ňom kráča vojenská čižma dobyvateľa! Teda pešiaci, nie stíhačky za miliardy…! A nohy pešiakov s inými zámermi a inými cieľmi, ako sú tie naše, sú už tu! Už pochodujú po uliciach a námestiach, vysmievajú sa našim hodnotám a vnucujú nám svoje pseudonáboženské politikum. Zatiaľ je imigrácia pre isté skupiny iba obchod. Potom to už bude nenapraviteľná realita. Rozpadol sa Caesarov sen o Veľkej rímskej ríši…Čím väčšie územie, čím viac národov na ňom žije, tým ťažšie sa spravuje. Príkladom je sen o veľkej zjednotenej Európe, ktorú začal budovať cisár Napoleon Bonaparte. Jednotný jazyk, jednotná mena, voľný pohyb osôb a tovaru…Pod jednou vládou. Nič vám to nehovorí? Kde je Rímska ríša? Kde sú Napoleonove sny…? Kde budú naše sny…?!

J. Maršálek: Hovorí sa, že žijeme v informačnej dobe. Paradoxne, popri informáciách, ktorých je azda až priveľa, sa akosi voľne, nekontrolovane šíria aj dezinformácie a rôzne propagandistické bludy. V takej spleti sa je ťažko vyznať. A možno nám niečo dôležité uniká…

V. Javorský: Žijeme v informačnom smogu. Gniavia nás miliardy nepotrebných informácií. Na ochranu duševného zdravia je len jeden liek. Vyžaduje si to dostatok inteligencie a kvalitné vzdelanie. Oddeliť zrno od pliev. Pravdu od „hoaxov“! Naozaj ťažké, lebo vo vnímaní má naša duša slabiny. Dokážeme veriť všetkému, čo čítame. Veríme i tomu, čo vidíme, hoci na čo sa dívame, možno vôbec nejestvuje…Príkladom je holografia či kinematografia. Musíme sa naučiť ignorovať informácie, ktoré našu myseľ neposúvajú vpred. To je podstatou viery. Známa je okrídlená veta: „Nie je to také, ako to vyzerá…!“ Ja tvrdím, že všetko je také, ako to vyzerá! Iba tomu nechceme uveriť…Sme na ceste budovania a udržiavania sveta podľa našich predstáv a hodnôt, ktoré nám vštepovali a ktoré sme obohacovali vlastnými skúsenosťami. Sme pritom na šachovnici sveta – na rade ťahom pešiaka. Pešiakov je veľa, tých sa treba z historického pohľadu zbaviť najskôr. Ale to už vieme…aspoň dúfam! Ale história nás tiež poučila, že pešiaci zostávajú, sú veční!

J. Maršálek: Bolo by hádam vhodné zakončiť náš rozhovor v pozitívnom duchu. Máte nejakú dobrú správu? Alebo aspoň veselú?

V. Javorský: Mysľou stále niekam lietam. Iba manželka vie, kedy som „doma“, teda vo svojej duši a pri nej. Vtedy sa často smeje, až jej tečú slzy… Život s humoristom nie je ľahký, od smiechu sa vraj priberá…!

Za hrsť drobných…

 + Nepresviedčajte múdreho, že vaša blbosť nepozná hranice! Možno ich už dávno prekročila!
+ Stratiť sa v dejinách? Príležitosť ako prísť o zásluhy.
+ Ak padá opona máte dve možnosti. Tlieskať, alebo utekať do šatne po kabáty.
+ Somára ani tak neurčujú uši, ale neschopnosť sa k ich dĺžke vyjadriť.
+ Ocitol si sa sám na pustom ostrove? Dôkaz, ako milovať svojho jediného blížneho.
+ Pri spovedi treba povedať iba toľko percent pravdy, koľko je boh schopný zaevidovať.
+ Viete, že starnutie sa prejavuje najskôr vráskami na duši?
+ Najvernejšie sa držíme tých zásad, ktoré nám príliš nekomplikujú život.
+ Mocným sa ruky nepodávajú. Stačí sa ukloniť…
+ Deťom dávame do rúk knižky z praktického dôvodu. Sú nerozbitné!
+ Nie je tragédiou, ak vám spadne vidlička do polievky. Môžete ju dojesť lyžicou.
+ Zo života si berme iba tie zlé príklady. Dobrým už nikto neverí.
+ Viete, že nepriateľ, ktorý pozná naše slabiny, musí byť veľmi dôverným nepriateľom?
+ Snom každej úvodzovky je, aby bola vymedzením myšlienky.
+ Ak ste nútený hľadať si výhovorku, dostatočná slovná zásoba je vítaná.
+ Golf nehrám. Mám obavy z golfského prúdu…
+ Bod tuhnutia je presne určený momentom, kedy príde na rad pravda.
+ Ak ťa svrbí dlaň, nedrž prst na spúšti!
+ Šialenstvo kráv zistili podľa toho, že sa začali správať ako ľudia.
+ Skutočná demokracia spočíva v šanci si z dvoch ziel vybrať to tretie.
+ Deťmi šťasteny môžu byť aj tí, ktorých nikdy neprichytia.
+ Kto nevie dokonale rátať, musí počítať so všetkým.
+ Zatiaľ čo kvety rozprávajú, mäsožravé rastliny konajú!
+ Viete, že diery v ementálskom syre veria v dokonalú kvalitu vzduchu?
+ Chcete niekoho pohladiť? Múdre bude otvoriť päsť…
+ Nejedna myšlienka je ako mína. Kladie sa, aby ublížila.
+ Obludárium je forma deštrukcie času, ktorú dokáže urobiť aj podpriemerný človek bez inteligencie.
+ Vlajkou revolúcie býva zvyčajne tá najviac došliapaná.
+ Prešvihol som Deň bez podprsenky. Verím, že bude repríza…
+ Ak sa privinieš k cudzej žene, dávaj pozor, aby sa ona neprivinula bližšie k tvojej peňaženke.
+ Vlci sú plaché tvory, ale oviec sa na to nepýtajte.

Vlado Javorský

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
1 Comment
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Ján M.
Ján M.
8 days ago

Tvorba Vlada Javorského: humor a satira (ale i poézia) so šarmom a noblesou.