Životné prostredie je stále aktuálna téma, lebo sme jeho súčasťou a je to akútny, navyše celosvetový problém číslo jeden! Zaradením tejto knihy do Humorikonu si chceme pripomenúť jeho aktuálnosť, človeka v boji o zachovanie si prírody a tým i existencie na Zemi.
Milan Kupecký je známym publicistom a humoristom, zvlášť plodným autorom aforizmov, ktorých vymyslel veru nemálo, potvrdzujú to i dva doterajšie knižné výbery z jeho tvorby: Aforizmy – Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave (2015) a Spoza čiary – Športové aforizmy (2016); mimochodom, v oboch nájdeme ilustrácie Vladimíra Pavlíka, spolupráca tohto autorského tandemu je teda dlhodobá a zjavne i plodná. Napokon, ako je známe, priateľské ovzdušie má tendenciu šíriť sa – oživené humorom a okorenené satirou – priam nekontrolovane majú svoj pôvab i svojráz. Tvorí kreslené vtipy bez slov, vyznačujúce sa nevtieravým humorom s nádychom jemnej satiry. Okrem kreslenia karikatúr sa venuje aj maľovaniu na plátno a technickému dizajnu.
Samozrejme, recenzovaná kniha predstavuje len malý (tematicky ohraničený) výsek z diela oboch autorov. Pavlíkove karikatúry vo viacerých prípadoch poukazujú na kontrast medzi predstavou, želaním či ilúziou a skutočnosťou. Vyplýva z nich, že vytváraním akejsi umelej či virtuálnej reality nezmeníme pravdu. Máme iba jeden svet, jednu planétu, jeden život. Akoby sme si to neuvedomovali. Vytvorili sme civilizáciu vecí, v ktorej vládne mentalita konzumu a hromadenia zbytočností. Aj z ekológie sa stala pre niektorých cesta k zárobku. A tak je namieste otázka: Čo po nás ostane? Hora odpadkov?
Karikaturista nepotrebuje slová na to, aby mohol niečo vyjadriť. Pavlíkove „obrázky“ o našom vzťahu k životnému prostrediu neurážajú, neútočia, a predsa s istou naliehavosťou vstupujú do svedomia, vypovedajúc o rozmáhajúcej sa ziskuchtivosti a nekultúrnosti. Kto sa ešte dnes dokáže zastaviť a kochať krásou? Hoci tej krásy – zdá sa – je čoraz menej. Je riešením únik? Budeme hľadať posledné ostrovy záchrany?
Textová zložka knihy kladie väčší dôraz na sociálny aspekt. Kupeckého aforizmy sú vyhranené niekedy aj v politickom zmysle: „Toľko nám chýbali za bývalého režimu banány, až sme sa stali banánovou republikou.“ Alebo: „Ako sa máme dobre, dozvieme sa iba z médií.“ A do tretice: „Reči sa hovoria a chlieb sa hádže do kontajnerov!“ Také spojenie je logické, veď spoločensko-politická situácia má vplyv aj na naše ekologické, prípadne neekologické správanie. Aforista preto môže, v časoch informačného zmätku, napísať: „Lož má vďaka svojim krátkym nohám veľmi dobrú stabilitu.“ A v priamom súvise s ekológiou: „Ak to takto pôjde ďalej, príroda nás nebude lákať, ale ľakať.“
Čo povedať na záver? Po odložení knižky Sme nielen za priateľské ovzdušie! v nás hádam zostane niečo viac než len prchavý pocit. Pohladenie humorom a bodnutie satirou nás môže i poučiť, ako tento aforizmus: „Človek obyčajne hľadá hĺbku, až keď sa ocitne na plytčine.“
Hviezdoslav dnes: Ó, pozdravujem vás, vyrúbané lesy, hory! Z tej duše pozdravujem vás…
Som za priateľské ovzdušie. Nie je v ňom smog.
Láska vraj hory prenáša! Aspoň ich nestihneme vyrúbať.
Obdivujem cestárov a hrobárov. Robia denne dieru do sveta.
Ryba smrdí od hlavy. V našich riekach celá.
Ak to takto pôjde ďalej, životné prostredie zaženieme do krajnosti.
Nevravte iba do vzduchu. Ovzdušie je i tak dosť znečistené.
Smog robí divy. Veď už aj zeleň má inú podobu.
Prírodná rezervácia je skvelý nápad. Niečo také sa môže onedlho zísť aj pre ľudí.
Vetranie dnes je vlastne výmenou zápachu v miestnosti za smog z ulice.
Ak to takto pôjde príroda nás nebude lákať, ale lakať.
Žijeme v zaujímavom čase. Vzduch možno vidieť.
Za vyrúbané lesy by sa mali vyrubovať pokuty.
Kedysi nad našimi hlavami lietali vtáčky, dnes popolček.
Horúce chvíle možno dnes už zažiť aj v zimných mesiacoch.
Dnes vzduch nielenže dýchame, ale aj vykašliavame.
Majiteľ blšieho cirkusu asi neobľubuje čistotu.
Špinavé peniaze nemusia mať bacily.
Už neplatí…nosiť drevo do lesa. Niet do akého.
Ej, kde sú tie časy, keď voda bola tekutina bez chuti, farby a zápachu?
Zdá sa, že našej zdevastovanej prírode odolal iba Zlatý bažant.
„Karikatúra, aforizmus, proste satira je svojou prapodstatou
určená na zosmiešňovanie a kritiku ľudských pokleskov.
Odhadujem, že až sa ľudstvu podarí vytvoriť „dokonalý svet”,
a satira ako taká automaticky zanikne. Predpokladám však,
že ak sa niečo také vôbec stane, uplynú milióny rokov
a problém dokonalého sveta budú riešiť dosiaľ neexistujúce
životaschopne organizmy. Určite to nebudú ľudia.
Obsah tejto utlej knižočky autorov – humoristov Milana Kupeckého
a Vlada Pavlíka je vysoko aktuálny, tak ako sú aktuálne ochrana
a zachovanie životného prostredia. A o to obom autorom ide.”
František Mráz, humorista
Autor kresby Vladimír Pavlík, autor textu Milan Kupecký
