Dnes slovenský aforista Ján Heinrich zaradený do knihy Majstri krátkych literárnych útvarov

Z tvorby humoristu – majstra krátkych literárnych humoristických útvarov

NA OLTÁR VLASTI

V časoch dávno minulých, keď sa ešte naši predkovia pohanským bohom klaňali, zachvátil krajinu hlad. Sedem rokov poriadne nezapršalo, zem bola popraskaná, pramene vyschli, ľudia boli kosť a koža. Mreli ako muchy. Žreci sa modlili a prosili bohov o zmilovanie a radu. Tí im vyjavili, že ak na kamennom oltári živú ľudskú obeť prinesú, snáď si ich udobria.
I stalo sa. O panny čisté a mládencov nepoškvrnených vtedy až taká núdza nebola. Nuž odchytili jeden taký pár, rezmi rituálnymi ich svetských starostí zbavili a v plameni očistnom telá božstvám rozhnevaným obetovali.
A zapršalo. Síce nie hneď, ale až o pár mesiacov.
Od tých čias však u nás, vždy keď zlé časy prikvačia, národ nevinné obete hľadá.

Č R I E P K Y

Vlastný názor je sprivatizovaná verejná mienka.

Nasaďte svini chomút – a začne erdžať.

Vyvolení majú aj pod slnkom miestenky.

Slušný človek sa dnes raz – dva prezradí.

Dnes si môžete kúpiť pod jednou strechou hriechy spolu s odpustkami.

Všetko by bolo jednoduchšie, keby mal štát súkromné ruky.

Zaľúbila sa na prvý pohľad do zrkadla.

Playboy je muž dosť bohatý na to, aby nikdy nezostarol.

Tradície nám odpustia, že sme im neverní.

Tešte sa, kohúti, hnojísk pribúda!

Optimista je človek, ktorí si za posledné prachy najme daňového poradcu.

Kto sa chce dať na pokánie, musí najskôr zhrešiť.

DOBA PRE MÚZY

Motkám sa takto z večera po parku, príroda jarou rozvoniava, keď tu zrazu dievčina proti mne kráča. Povedomá sa mi zdala. Bodaj by aj nie, keď to bola múza! Nestihol som ani pozdraviť, keď ma nečakane kopla. Z fleku som jej to vrátil. Skydala sa ako vrece zemiakov. Ešte na zemi som jej pošteklil rebrá bagandžou, nech si reku pamätá. Hodnú chvíľu sa tam ešte váľala a skuvíňala od bolesti. Tak ti treba, koťuha jedna! Až po dlhej chvíli sa pozviechala zo zeme. Tógu z prachu očistila, vavrínový veniec na hlave narovnala, struny na lýre ponaprávala, nástroj doladila.
Pozoroval som ju, lebo zvedavosť mi tak kázala. Čo zasa vyparatí? Iste si pokoja nedá…A veru aj! Jedného takého fešáčika, sotva z puberty odrasteného, na čelo pobozkala. A to ste mali vidieť! Vrhol sa na ňu ako zmyslov zbavený a hneď ju začal do kríkov ťahať. Tam ju na zem zvalil a tógu z nej kmásal. Ledva sa mu vytrhla. Bežala odtiaľ celá dodriapaná, tóga na franforce, veniec aj lýru v kríkoch zabudla.
Nie je dnes veru doba pre múzy…

A N T R A – C I T Y

Ani toaletný papier neznesie všetko.

Keď ide anjel na zálety, zhasína svätožiaru nad hlavou.

Znásilnená sa dožadovala rekonštrukcie aktu.

Utopistovi ani umelé dýchanie nepomôže.

Sú ženy, ktoré keď požiadate o ruku, hneď vedia, kam ju strčiť.

Dáma sa spoločensky znemožní, keď netrafí do pľuvadla.

Prišla som si na svoje… Teraz švihom na cudzie!

V ženskej verejnosti je uznávaný nemravný návrhár.

Skúsený vyšetrovateľ usvedčí aj samovraha.

Dúfam, že aspoň tajomstvo udržíte, pane…

Láska síce prechádza cez žalúdok, ale potom pokračuje ďalej, ako každé iné žrádlo.

Čo našetril na staré kolená, rozhajdákal na mladé kolienka.

Nie, darovaný orgán si nemôžete najskôr vyskúšať, madam!

A vôbec, postavte sa, keď s vami hovorím in flagranti!

LIST NA ROZLÚČKU

Sedím na stoličke. Na stole predo mnou čistý papier a pero. V pamäti lovím, vhodné slová hľadám. Veď to, čo mienim napísať, má byť silné a dojímavé. Chcem, aby oné myšlienky otriasli svedomím, vohnali slzy do očí, donútili zamyslieť sa. Veď také bývajú listy na rozlúčku. Márne však rozum bantujem. Nie a nie. Ak aj niečo napíšem, hneď to preškrtnem. Žiadna inšpirácia. Nakoniec zhúžvem papier a hádžem ho do koša na odpadky.
Nuž čo, obesím sa inokedy…

POLENO

Pozvala na rande Jana, motorizovaná Hana.
Že sú baby potvory, zaviezla ho do hory.
Mala o ňom mienku inú, nemal sa ver´ Jano k činu.
Od tých čias traduje sa: Voziť drevo do lesa!

NULY

Nula nule takto vraví: Užime si spolu slávy!
Nedbala tá dobrých rád, čo po sláve, keď je smrad.
Potvrdila pravdu starú: Hlúpej nule nieto páru…

HOLUBY

Národ vraj sme holubičí,

vlastnosť tá nás kvári, ničí.

K šťastiu málo treba, omrvinky z chleba,

všeobecne známy zvyk,

vďační sme za holubník,

keď nám idú po krku,

zmôžeme sa na hrkú.

Keď nás spolu pomestia,

ondieme na námestia!

MIMIKRI

Múdrosť toť prastará, v bačovskom duchu:
Pozor na vĺčika, v jahňacom rúchu!
Ja dodávam, iná vec, pomýliť nás môže:
Barany odeté, do vlčej kože…

ZÁKON

V politike platí, zákon plných gatí!

ROŠÁDY

Čudnú partiu politici, hrajú nám na šachovnici…
Nie je jasné, kto je aký, keď chýbajú hlavné znaky.
Raz sú čierni, potom bieli, kôň aj pešiak tomu velí,
vždy keď ide do tuhého, skáče jeden, cez druhého,
dopredu aj dozadu, rošáda na rošádu, aj za obeť kráľa,
partia by sa hrala, prvý, druhý, ďalší diel, je to hra bez pravidiel…
A čo volič? Ten je rád, pokiaľ nedostane mat!

PODŠÍVKY

Ako poznať podľa slov, prevracača kabátov?
Zanietene bludy tára, podšívka ho zradí stará!

ATEISTI

Včera tuhý ateista, dnes ceľuje obraz Krista.
Urob Kriste koniec tomu, vyžeň kupcov z Tvojho domu!

ŠTÁTNA SPRÁVA

Štátna správa…Čo nám dáva?
Úradníkom – válovy!
A nám? Systém daňový…

Č R I E P K Y

Len vďaka neplodným parlamentným debatám neprichádza na svet až tak veľa debilných zákonov.

Aj hulvátovi občas ujde slušné slovo.

Po voľbách sa poslanci stávajú nezávislými od svojich voličov.

Aj keby bola na svete len jediná slepá ulička, my do nej určite trafíme.

Najviac prská sviečka, ktorá dohára.

Aj keby mal parlament dve komory, obe by boli už dávno vyjedené.

Lídrov by mali balzamovať, aby sa nerozpadli skôr, ako strany.

Ľudský život je prikrátky na to, aby sme stihli všetko pobabrať

Chrapúni medzi seba len tak hocikoho nepustia.

Nevyslovená pravda, horšia ako lož.

Kto dnes nevie v správny čas privrieť oči, tomu ich čoskoro zatlačia.

Často si myslíme, že sa na nás usmialo šťastie. A ono sa nám zatiaľ posmieva.

Kto nemá rozum, žení sa z lásky.

Vtip je pointa, ovešaná balastom.

VITAJTE !

Bravo, Slovač, teš sa zmene!
Ťapkajú nás po ramene.
Tlieska Gerhard, chváli Jean,
máte dvere dokorán.
K moru, do hôr sa vás vprace,
chránime si náš trh práce.
Smiešne dane, aj mzda taká,
to všetko nás ku vám láka…
Na záver rada, zopár slov:
Makajte doma, za pár šestákov!

NEZMAR

Kolíše sa pod ním kreslo, iného by o zem treslo,
vždy keď ide do tuha, zachytí sa, koťuha!
Teraz pláva práve, v bezváhovom stave,
v krkolomnom období, priam ko(z)micky pôsobí!

A N T R A – C I T Y

Nefackujte hluchých masochistov! Prichádzajú o polovičku pôžitku.

Dobrá správa pre mužov: Impotencia nebolí. Dobrá správa pre ženy:…a nie je ani nákazlivá!

Keď vám funebrák vyzná lásku až po hrob, berte na to jed.

Nápis na náhrobnom kameni diabetika: Spi sladko! Už môžeš…

So žiadnou som sa tak krásne neblamoval, madam.

Vraždil len tak, aby zabil čas.

Chodil po krčmách s manželkinou fotografiou a všade mu na to konto nalievali grátis.

Zastrelil sa s tlmičom, aby nezobudil rodinu a susedov.

Muž zahne, keď má príležitosť. Žena sa na to nespolieha.

Najskôr zabil otca aj mater a potom prosil súd o milosť, že je úplná sirota.

Ženy sú úžasné! Dokážu predstierať temperament aj vernosť súčasne.

Pri bratovražde sa nejedná o zavinenie cudzou osobou.

Sú rodiny, kde muž nosí nohavičky.

Granát z neho urobil lego pre funebrákov.

Muž zahne, keď má príležitosť. Žena sa na to nespolieha.

Najskôr zabil otca aj mater a potom prosil súd o milosť, že je úplná sirota.

Ženy sú úžasné! Dokážu predstierať temperament aj vernosť súčasne.

Pri bratovražde sa nejedná o zavinenie cudzou osobou.

Sú rodiny, kde muž nosí nohavičky.

Granát z neho urobil lego pre funebrákov.

NETREBA SA BÁŤ !

Sused odnaproti chrapúnsky urazil moju ženu. Na celú ulicu to bolo počuť. Pozeral som sa na tú scénu spoza záclony. Ale ani nos som pri tom nevystrčil. Žena sa celá urevaná domov vrátila. A hneď do mňa. Čo som to vraj za chlapa, keď sa jej zastať nedokážem. Že si netrúfam dať mu po papuli, to ju vraj už ani neprekvapuje. Veď som len taký posero. Ale aspoň ozvať som sa vraj mohol. V novinách, to si vraj trúfnem aj na prezidenta, tak teraz nech zhovadím toho nespratníka.
Jej sa to povie, babe naivnej. Čože tá už vie o živote. Suseda, toho chrapúňa nespratného, večne pripitého a príležitostne i nafetovaného, čo chodí s nabitým revolverom a napakovaným pugilárom, toho celá ulica bojí. Čo ulica, celé mesto sa ho bojí. A do takého mám ja zabŕdať? Ani bohovi ! Veď by mi to aj tak neuverejnili. Aj v novinách má svojich ľudí. Celá tá záležitosť ma poriadne vytočila. Takže, musím sa nejako odreagovať. Sadám k počítaču.
Zasa si to odskáče niekto z vysokej politiky.

UŽ SME TAM !

Odoslali správu skvelú, z Bratislavy do Bruselu:
Tak už sme tam, dýnom – dánom,
dobre bude Euro – pánom,
žiť si bude ako cár, – eurokomisár,
zamyslime sa na platy snov,
našich euro – poslancov,
čo sa prachov týka, niet nad euro – úradníka.
A čo Euro – občan?
Holú kosť! Peje ódu na radosť…

RUKOLAPNE

Podľa starej mravouky,
odtínali kmínom ruky.
Najskôr ľavú, potom pravú…
Dnes makajú: Veď žnú – slávu!

V politike, vraj to býva,
ruka ruku že umýva.
Len tí naši, tí sú iní:
Jeden druhému ich – špiní!

Č R I E P K Y

Náš Trestný zákonník by mal byť viazaný v hrošej koži.

Deti a blázni hovoria pravdu. Deti z toho väčšinou ešte vyrastú.

Poviem vám to na rovinu: Ide to s nami z kopca!

Kto ovláda umenie prehrávať, toho už žiadne víťazstvo nezaskočí.

Hlupák aj mlčí sprosto.

Diplomat je človek, ktorý sa škrabká na inom mieste, ako ho svrbí.

Odvaha je najagresívnejšia forma zúfalstva.

U nás si každá trúba myslí, že Slovensko je Jericho.

Najviac ľutujeme hriechy, ktoré sme nestihli spáchať.

Človeka nerobí mladým sopeľ pod nosom.

V divadle: Ráčte vydržať, dámy! O chvíľu prídu hluché miesta.

Vďaka nezamestnanosti nám ubúda chorôb z povolania.

Aj ateisti majú svojho boha.

Vabank sa hrá najlepšie s prázdnou peňaženkou.

NOVÁ METLA

Už dávnejšie sa v redakcii pošuškávalo o blížiacej sa reorganizácii. Príde vraj nová metla. S jedinou úlohou – znížiť stav pracovníkov. Ale veď, tak to dnes všade chodí. Tajne sme tipovali, kto pôjde prvý. Po nových flekoch sme sa obzerali. Dnes nám ho prišli predstaviť. Krpáňa neduživého, čo mu škodoradostný úsmev z tváre neschádza. Všetci máme pocit, že ho už dávno poznáme. Celkom nečakane si prvú podal našu korektorku.
– Neberte to osobne, – oznámil jej a hlas sa mu triasol ťažko potláčaným pocitom pomsty – ale máte padáka.
V tej chvíli nám to bolo všetkým jasné. Od dnes nám šéfuje tlačiarenský škriatok.

A N T R A – C I T Y

Neskúšaj ma dostať do postele! – šepkala mu v parku na lavičke.

Tú košeľu si neber, tú máš do truhly!

Starší páni sa milujú neopakovateľným spôsobom.

Muži myslia stále na jedno a to isté. A z času na čas sa o to aj pokúsia.

Vernosť je akútny nedostatok príležitosti.

Krátke spojenie – kraťas. Žiadne spojenie – trapas!

Vnady mala bujné, ako štátna správa.

Pekný zadok bol jej jedinou prednosťou.

Stál tam s bukrétou a čakal, kedy budú návštevy na prosektúre.

Mala styky na takých miestach, na ktorých iné len snívajú.

Novodobí zlatokopi lezú do každého zadku v nádeji, že narazia na zlatú žilu.

Nie je každý kominár, kto sa so štetkou vláči.

Chlapa, ktorý práve zlyhal dorazíte, ak mu poviete, že sa nič nestalo.

Tak často striedala partnerov, že sa ani nestíhala hanbiť.

PRIRÁŽKY

Jedna druhej hovorí:
Už zrušili závory!
Chlebík bude preťažký,
chýbať budú prirážky…

ZAMYSLENIE

O únii kde – kto tára,
spomeňme si na Kollára:
Co z nás Slávu zbude o sto roku,
co zbude z celé Europy!
Snáď zamyslí sa, pochopí…

ZUBY MÚDROSTI

V mladosti ma strašné nešťastie postihlo. Namiesto mliečnych zubov mi len tridsať stálych narástlo. Veru beda – práve zuby múdrosti sa von nevykľuli.
Strašne som sa za to po celý život hanbil. Tutlal som ten nedostatok, ako sa len dalo. Nespieval som, nezíval, smial sa len tak, na pol huby. Zubárov zaprisahal, pouplácal, len aby sa to na verejnosti neroznieslo.
Podľa toho aj môj život vyzerá. Žiadne postavenie, peňazí sotva na prežitie, baby o mňa nezavadia. Však viete, čo je vo veci…
Ale raz je každému trápenie koniec. Dnes je moja veľká chvíľa. Zubár mi vytrhol posledný zub.
Dám si ja teraz spraviť protézy podľa môjho gusta. Po dva páry zubov múdrosti. A zhlboka sa nadýchnem.
Veru tak, život sa začína po šesťdesiatke…

Ján Heirich

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments